Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoEk/16/2023

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B., o vymoženie pohľadávky v sume 357,66 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. -24 zo dňa 18.12.2013 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a o náhrade trov exekúcie si vymienil rozhodnúť v osobitnom uznesení. Toto rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenia , , , , , , Exekučného poriadku, , o rozhodcovskom konaní a , , , o spotrebiteľských úveroch. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že návrhom zo dňa 29.10.2006 sa oprávnený domáhal voči povinnému u súdneho exekútora C. D. E., Exekútorský úrad so sídlom E. E. XX/X, XXXXX F. o vykonanie exekúcie na zaplatenie pohľadávky vo výške 357,66 eura, pričom poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 16.11.2006. Ako exekučný titul predložil oprávnený rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej a. s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, Bratislava, vedený pod sp. zn. SR 3293 zo dňa 17.08.2006. Právnym základom na vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere č. 4072508 zo dňa 24.11.2005. Z predloženej Zmluvy o úvere a Všeobecných obchodných podmienok úveru súd zistil, že bod 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahuje rozhodcovskú doložku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ktorá je v zmysle neplatná. Svoje závery súd prvej inštancie opieral o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.03.2012. Súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedeného dospel k záveru, že exekučný titul vydaný na podklade neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V rozsiahlom odvolaní namietal, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Alternatívne navrhol, aby bolo konanie prerušené podľa §

109 ods. 2 písm. c) a aby súd Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálnu otázku, ktorú sformuloval v troch bodoch. Podľa oprávneného súd preskúmal exekučný titul metódou, ktorá mu neprináleží a spôsobil úplnú nemožnosť vykonať právo veriteľa v situácii, ako by bol exekučný titul zrušený. V oblasti prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu je všeobecný súd limitovaný ustanovením a Zákona o rozhodcovskom konaní. V dôsledku posudzovania rozsudku rozhodcovského súdu bol znevýhodnenou stranou, pretože legitímne očakával, že nastanú účinky, s ktorými zákon spája právoplatnosť rozsudku, a to bez toho, aby mohol akokoľvek reagovať na myšlienkové úvahy exekučného súdu. Na začiatku konania súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom v zmysle Exekučného poriadku, a preto opätovne tento súlad už skúmať nemal. Oprava rozsudku rozhodcovského súdu je časovo limitovaná podľa Zákona o rozhodcovskom konaní tak, že žalobu o zrušenie rozsudku možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia. Právna úprava umožňujúca bez časového obmedzenia zasahovať do právoplatných rozhodnutí, je v právnom štáte neakceptovateľná, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Dlžníkovi nič nebránilo využiť možnosť podať žalobu o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu na príslušný všeobecný súd. Rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako ako rozsudkom všeobecného súdu podľa . V odvolaní citoval úryvky z rôznych súdnych rozhodnutí.

3. Oprávnený v podanom odvolaní ďalej žiadal konanie s poukazom na ustanovenie prerušiť a podať návrh Ústavnému súdu Slovenskej republiky na konanie o súlade ustanovenia prvej a druhej vety Exekučného poriadku s prvej vety SR pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Namietal, že súd o zastavení exekúcie v podstate rozhodol bez návrhu, hoci k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizované na podklade takéhoto rozhodnutia môže súd pristúpiť len na návrh účastníka konania v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní a z dôvodov podľa a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní. Súd podľa neho porušil princíp legality, porušil zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť konania. V rozpore s SR a Dohovorom došlo aj k porušeniu zákazu diskriminácie, keď v konaní mal výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne; to nemožno ospravedlniť tým, že je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. On nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu, a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach v súvislosti s revíziou rozsudku rozhodcovského súdu. Svojím rozhodnutím súd vylúčil možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a porušil zásadu dvojinštančnosti konania. Súd nevykonal v podstate žiadne dokazovanie zákonným spôsobom, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ak by zákonodarca chcel umožniť prieskum rozhodcovského rozhodnutia, v Zákona o rozhodcovskom konaní by nepochybne okrem , uviedol aj ďalšie dôvody prieskumu exekučného súdu, ktorý v tomto prípade podľa svojej ľubovôle si okruh prieskumu exekučného titulu rozšíril na otázky, ktoré nie je oprávnený riešiť. Rozhodcovská doložka je podľa neho platná a nejde o neprijateľnú podmienku. Nesúhlasil ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom poukázal na príslušné zákonné ustanovenia, vrátane ustanovení , , a . Otázku, či bol exekučný titul vydaný v súlade s právnym poriadkom, súd už raz posudzoval a právoplatne o nej rozhodol vydaním poverenia na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Od vydania poverenia nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Podľa neho súd urobil nesprávny výklad smernice Rady Európskej únie a v tomto ohľade navrhol prerušiť súdne konanie a Súdnemu dvoru Európskej únie položiť prejudiciálne otázky, ktoré v dvoch bodoch sformuloval v súvislosti s výkladom pojmu „nekalá zmluvná podmienka“. Ustanovenia vnútroštátneho práva by mali byť vykladané v rámci smernice Rady 93/13/EHS v súlade najmä s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ. Súd by mal prerušiť konanie a Súdnemu dvoru EÚ by mal predložiť ďalšiu prejudiciálnu otázku, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. Odvolanie oprávnený uzavrel návrhom na prerušenie konania s formulovaním 3 otázok, ktoré by mali byť položené Súdnemu dvoru Európskej únie.

4. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené. Preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil. Pritom aplikoval ustanovenie , podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil.

6. V predmetnej veci sa exekučné konanie začalo dňa 29.10.2006 spísaním návrhu na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom, t. j. ešte za účinnosti v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „“). Aj súd prvej inštancie o zastavení exekúcie rozhodol uznesením č. k. -24 zo dňa 18.12.2013 za účinnosti . Odvolací súd o odvolaní oprávneného rozhodoval už za účinnosti , pričom postupoval v súlade s ustanovením , prvej vety , podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach a novelizovaný o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím , a a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa , , , Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . (2) Ustanovenia o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.04.2017 () Exekučného poriadku, ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Odvolací súd sa zaoberal návrhmi oprávneného na prerušenie konania, pričom sa predovšetkým zaoberal prípustnosťou požadovaného postupu v zmysle , , účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (teraz - ). Vychádzajúc z ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré vylučuje možnosť prerušenia konania, odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodné zamietol. V prípade exekučného konania sa totiž s určitými výnimkami uplatňuje zákonná zásada, podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Procesné predpisy vzťahujúce sa na exekučné konanie zakladajú neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, a preto bol dôvod na zamietnutie návrhov oprávneného na prerušenie konania. Aj v prípade, že by bolo prípustné prerušenie exekučného konania na vyriešenie oprávneným požadovaných prejudiciálnych otázok, nič by to nezmenilo na dôvodnosti zastavenia exekúcie z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Dôvodom zastavenia exekúcie bola neplatne dojednaná rozhodcovská doložka medzi účastníkmi konania, v dôsledku čoho rozhodcovský súd nemal konať pre nedostatok právomoci. Judikatúra súdov v Slovenskej republike ustálila, že neplatná rozhodcovská doložka má za následok nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať. Vzhľadom na to odvolací súd vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania nepovažoval za potrebné požiadať o výklad komunitárneho práva Súdny dvor Európskej únie, pretože otázka komunitárneho práva nie je pre riešenie daného prípadu relevantná.

9. Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.11.2006, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.11.2006 exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví, sú uvedené v ustanovení § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd je povinný v priebehu celého konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekúcie, pričom jedným z predpokladov je aj relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky, a to aj za situácie, že príslušný súdny exekútor bol poverený na vykonanie exekúcie. V tomto prípade súd prvej inštancie správne považoval zmluvu o úvere zo dňa 24.11.2005 za spotrebiteľskú zmluvu podľa a zároveň ide aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii (ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že veriteľ, v tomto prípade oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a dlžník, t. j. povinná, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne posúdil povinnú ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu.

12. V danej právnej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 24.11.2005 v spojení so Všeobecným podmienkami poskytnutia úveru (VPPÚ). Svoju právomoc si odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 17. VPPÚ, ktoré boli súčasťou zmluvy úvere. Vo všeobecnosti, ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade povinný dlh podľa zmluvy riadne nesplácal, a tak sa oprávnený obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozsudok. Proti rozsudku rozhodcovského súdu povinný odvolanie nepodal a nepodal ani žalobu na súd o jeho zrušenie.

13. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení , a uvádza, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú aj ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, pričom neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Rozhodcovský súd si v tomto prípade odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi z rozhodcovskej doložky uvedenej vo VPPÚ ako súčasti zmluvy o úvere, ktorú súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov posúdil, ako neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka nezodpovedala zákonným podmienkam, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bol povinný adekvátne poučený o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky a či mal reálnu možnosť znenie zmluvy a VPPÚ ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti ani netvrdil a k návrhu na vykonanie exekúcie listinné dôkazy nedoložil. Skutočnosť, že v bode 20. VPPÚ sa uvádza vyhlásenie strán, že „akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami zmluvy, bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne relevantné“, nemení nič na tom, že dojednanie ako také v spotrebiteľskom právnom vzťahu nezodpovedalo zákonu. Oprávnený v konaní nepreukázal, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v ťažko čitateľných VPPÚ, vyhotovených drobným písmom, bola dojednaná s povinnou individuálne a že by tak bola aj v súlade s dobrými mravmi . Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a tiež mu poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala

byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.

14. Napriek vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie musí súd počas celého exekučného konania dbať na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom. Ustanovenia § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku umožňujú súdu exekúciu zastaviť z taxatívne uvedených dôvodov práve po vydaní poverenia. V danom prípade bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané na podklade exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej doložke nemal právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom.

15. S ohľadom na uvedené odvolací súd posúdil odvolanie oprávneného ako neopodstatnené a napadnuté uznesenie ako vecne správne, pričom ho podľa , ako vecne správne potvrdil. V podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie prvoinštančného rozhodnutia.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).