Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-170-2021.pdf
PDF · 76.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/170/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25 proti povinnej: L. Z., V.. XX.X.XXXX, P. L. R. V. P., V. R. Č.. X, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o vymoženie 334,- eur s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 20.4.2021 č.k. č. 39Er/3278/2012-48 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
2. Uznesenie odôvodnil tým, že novelizované znenie Exekučného poriadku v ust. § 243f ods. 1 určilo oprávnenému povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie v začatých exekúciách, v ktorých sa uplatňujú nároky zo zmenky. Ďalej súd uviedol, že v zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku bol oprávnený povinný predložiť súdu doplnenie návrhu do 22.1.2016, teda v lehote 30 dní od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 243f ods. 1, ktorá začala plynúť deň po zverejnení zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, t.j. dňom 24.12.2015 a ktorá teda uplynula dňa 22.1.2016.
3. Oprávnený mal teda doručiť v lehote do 22.1.2016 doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie priamo na súd a nie na sídlo exekútorského úradu povereného súdneho exekútora, ktorý následne doplnenie postúpil súdu.
4. Právnym následkom konania oprávneného, keď doplnený návrh najskôr doručil na sídlo exekútora, ktorý bol následne postúpený na súd po lehote ustanovenej zákonom je nutnosť konštatovania súdu o tom, že návrh na vykonanie exekúcie nebol doplnený v lehote podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, a teda súd postupom podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
5. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. V odvolaní uviedla, že nebol naplnený dôvod na zastavenie exekúcie, pretože tento dôvod na zastavenie exekúcie sa vzťahuje iba na prípady nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie a ak medzi oprávneným a povinným existoval spotrebiteľský záväzkovo-právny vzťah. Posudzovanie povinného ako spotrebiteľa výslovne odmieta. Poukázala na skutočnosť, že uzavrela s povinnou zmluvu o úvere na
základe ktorej jej bol poskytnutý úver na účel povolania. V zmluve o úvere uviedla a aj osobitne podpísala vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Pri poskytnutí úveru vychádzala z vyhlásenia povinnej, že ide o úver poskytnutý na výkon zamestnania.
7. V odvolaní ďalej namietala, že v exekučnom konaní došlo k vade a to tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
8. Má za to, že v súlade s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku splnila zákonom uloženú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie. Rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia. Rozhodovacia činnosť súdu vykonaná podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zohľadnila logicky všetky skutočnosti, pretože súd sa s obsahom exekučného titulu a dôvodmi jeho vydania v celosti oboznámil a nevyžadoval žiadne ďalšie spresnenia. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované v § 39 ods. 4 Exekučného poriadku od počiatku výkonu exekúcie sú súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom preskúmané. Má teda za to, že uvedené svedčí o tom, že si povinnosť splnenú v zákonných ustanovení § 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnila, a teda doplnila návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote. Súd teda dospel k nesprávnemu záveru.
9. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné.
10. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že oprávnená nedoplnila návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak exekúciu zastavil. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho vzťahu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
11. K odvolaniu oprávnenej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že v danej veci nebol naplnený dôvod na zastavenie exekúcie, pretože dôvod na zastavenie exekúcie sa vzťahuje iba na prípady nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, ak medzi oprávneným a povinným existoval spotrebiteľský záväzkovo-právny vzťah, avšak povinnej bol poskytnutý úver na účel výkonu povolania.
12. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na svoje zrušujúce uznesenie zo dňa 28.6.2013 sp. zn. 1CoE/53/2013-28, v ktorom sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere zo dňa 23.9.2010 je spotrebiteľskou zmluvou podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve o úvere je iba krížikom označené, že sa úver poskytuje na výkon povolania, čo však bez ďalšieho nevylučuje vec z režimu spotrebiteľských úverov. Z ust. § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Avšak v prípade, ak zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy za účelom povolania, tak tento neposkytuje odpoveď na otázku, aké povolanie povinná vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním uzavretie zmluvy má, preto nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z. Navyše je potrebné uviesť, že ani samotná výška poskytnutého úveru 300,- eur, ktorý mala povinná vrátiť, zvýšený o príslušný poplatok vo výške 288,- eur nesvedčí o jeho podnikateľskej povahe.
13. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie správne vychádzal z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 774/2016, ktorý konštatoval, že návrh na doplnenie exekúcie bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu. Za správny preto treba považovať záver súdu, že ak oprávnený doplnenie návrhu nedoručil v lehote do 22.1.2016, t.j. do 30 dní po uverejnení zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, t.j. dňa 24.12.2015, nedoplnil návrh v zákonom stanovenej lehote, preto správne súd prvej inštancie podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku konanie zastavil.
14. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané oprávnenou uvádzané odvolacie námietky spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
15. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana, v danom prípade povinná, ktorej však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania strán sporu nepriznal.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).