Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Cob-110-2021.pdf
PDF · 76.7 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/110/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v spore žalobcu: POLAR-M, s. r. o., so sídlom Odbojárov 451/14, 955 01 Tovarníky, IČO: 35 965 649, zastúpený: JUDr. Peter Marko, advokát so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 4648/5, 955 01 Topoľčany, IČO: 37 864 718, proti žalovanému: Thinksfloor s. r. o., so sídlom 951 25 Hruboňovo 88, IČO: 50 153 153, o zaplatenie 217,56 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 29Cb/64/2021 - 52 zo dňa 31. 08. 2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 29Cb/64/2021 - 52 zo dňa 31. 08. 2021 v napadnutej časti II. výroku p o t v r d z u j e .
II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 144 ods. 1, § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a v časti trov konania s poukazom na § 256 ods. 1, § 262 CSP. Uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 217,56 eura s príslušenstvom. Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 39Up/473/2021 zo dňa 13. mája 2021, ktorý žalovanému doručil dňa 29. 05. 2021. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, v ktorom, okrem iného, namietal zaplatenie fakturovanej sumy 217,56 eura dňa 14. 05. 2021, teda ešte pred doručením platobného rozkazu. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 27. 08. 2021 vzal žalobu v celom rozsahu späť, pričom prílohou podania bol doklad o zaplatení sumy 217,56 eura s dátumom zúčtovania 17. 05. 2021. Keďže žalobca ako dominus litis zobral žalobu späť a zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby nebránili okolnosti podľa § 146 ods. 1 alebo ods. 2 CSP, súd prvej inštancie konanie zastavil.
3. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Procesné zavinenie za zastavenie konania vzhliadol na strane žalovaného, keďže k úhrade žalovanej istiny došlo z jeho strany až po začatí konania, resp. po vydaní platobného rozkazu. K späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu došlo v dôsledku dodatočného správania žalovaného, ktorým bolo zaplatenie fakturovanej sumy po začatí súdneho konania.
4. Proti tomuto uzneseniu v časti II. výroku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a domáhal sa, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný s rozhodnutím nesúhlasil, pričom aj v odpore uviedol, že istina bola uhradená dňa 14. 05. 2021, t. j. ešte pred doručením platobnému rozkazu dňa 29. 05. 2021. Poukázal na to, že žalobca chcel spor riešiť mimosúdne formou zápočtu, za účelom ktorým si dňa 25. 03. 2021 objednal prostredníctvom tretej osoby tovar cez jeho webovú stránku. Tovar pripravil, o čom
objednávateľa informoval dňa 06. 04. 2021. Dňa 07. 04. 2021 objednávateľka p. Chovancová oznámila, že tovar má byť odobratý ako protihodnota k predmetnej neuhradenej faktúre, avšak žalobca nerealizoval žiadne kroky až do 17. 05. 2021, teda po dátume predmetnej faktúry, kedy objednávateľka požiadala o storno objednávky. Spor mal byť urovnaný mimosúdne podľa návrhu žalobcu formou zápočtu, ktorý navrhol vyrovnanie formou tovaru, tento si objednal a objednávku zrušil až po úhrade predmetnej faktúry a medzičasom podal návrh na platobný rozkaz. Skutočnosť, že žalobca zmenil rozhodnutie o mimosúdnom urovnaní sporu, teda formou dodania tovaru a následne odpočtu, mu neoznámil a nechal ho v domnienke, že spor doriešia. Keďže istinu uhradil, síce po začatí konania, ale pred doručením platobného rozkazu, rovnako aj z dôvodu, že žalobca ho až do uhradenia faktúry zavádzal ohľadne mimosúdneho vyrovnania, čím mu spôsobil škodu formou nákladu na zakúpenie objednaného tovaru, ktorý je nepredajný, žiadal žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Argumentáciu žalovaného v odvolaní považoval za nedôvodnú a právne irelevantnú, keďže žalovaný až po vydaní platobného rozkazu zo dňa 13. 05. 2021 uhradil dňa 17. 05. 2021 dlžnú sumu. Pred súdnym vymáhaním pohľadávky bol žalovaný dvakrát vyzvaný na jej úhradu, a to upomienkou zo dňa 02. 11. 2020 a predžalobnou výzvou zo dňa 07. 04. 2021. V danom prípade nebol zápočet predmetom konania a je výlučným dispozičným právom žalobcu, akým spôsobom bude pohľadávku vymáhať. Žalovanému bol poskytnutý dostatočný priestor na dobrovoľné splnenie záväzku, avšak žalovaný na predmetné výzvy nereagoval, čím zapríčinil, že žalobca bol nútený uplatniť pohľadávku súdnou cestou prostredníctvom upomínacieho konania, čím mu vznikli ďalšie náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, a to výdavky na súdnom poplatku, náklady súvisiace s uplatnením pohľadávky a náklady spojené s právnym zastúpením žalobcu. Žalovaný svojím konaním procesne zavinil zastavenie konania, keď žalobcovi uhradil pohľadávku 4 dni po vydaní platobného rozkazu, v dôsledku čoho zobral žalobu späť. V tomto smere poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3 M Cdo 1/2007 zo dňa 31. 03. 2008 a uznesenie Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 23Co 413/2012 zo dňa 10. 03. 2014.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. výroku, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným (§ 379, § 380 CSP) a po jeho preskúmaní zistil, že podané odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 22. 04. 2021, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 217,56 eura s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 217,56 eura od 14. 09. 2020 do zaplatenia a sumy 40 eur titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 13. 05. 2021 platobný rozkaz pod sp. zn. 39Up/473/2021, ktorým žalovanému uložil povinnosť do 15 dní od doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 217,56 eura, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 217,56 eura od 14. 09. 2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov konania vo výške 114,20 eura, a to žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu v konaní. Proti platobnému rozkazu, ktorý bol žalovanému doručený dňa 29. 05. 2021, podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom poukázal na to, že istinu vo výške 217,56 eura uhradil dňa 14. 05. 2021, t. j. ešte pred doručením platobného rozkazu. Okresný súd Banská Bystrica dňa 25. 08. 2021 postúpil vec Okresnému súdu Nitra ako súdu príslušnému na konanie a rozhodovanie v predmetnej veci, keďže žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26. 08. 2021 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu úhrady sumy 217,56 eura žalovaným, o čom doložil aj výpis z účtu a navrhol konanie zastaviť a súčasne priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením vydaného uznesenia v napadnutej časti trov konania a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd poznamenáva, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je normatívne vyjadrená v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Prvkom zavinenia pritom môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené a o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým ani zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Dôvodnosť žaloby sa pritom posudzuje výlučne z procesného hľadiska, teda bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo.
12. V prejednávanej veci žalobca po tom, ako došlo zo strany žalovaného k úhrade dlžnej istiny, vzal žalobu v celom rozsahu späť. Z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinil žalovaný, ktorý je povinný nahradiť trovy konania žalobcovi podľa § 256 ods. 1 CSP. S poukazom na uvedené odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi patrí náhrada trov prvoinštančného konania, lebo žalovaný svojím správaním (úhrada dlžnej istiny po podaní žaloby na súd), procesne zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. V tomto smere odvolací súd nepovažoval dôvody uvádzané žalovaným v podanom odvolaní za relevantné, keďže rozhodujúcou skutočnosťou bolo to, že žalovaný po podaní žaloby na súd splnil, čoho sa žalobca domáhal a len v dôsledku uvedenej skutočnosti žalobca vzal podanú žalobu späť.
13. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. výroku ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalobcovi ich náhradu proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.