Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozhodnutie_5C-38-2018.pdf
PDF · 221.68 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/38/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, zastúpená advokátkou: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátska kancelária so sídlom Záhradnícka 37, Bratislava, proti žalovanej: Z. S., Y.. XX.XX.XXXX, E. G. Ď., V. M. X/XX, zastúpená B. R., E. G. Ď. - B., V. XX, o zaplatenie 825,90 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1.Podanou žalobou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia peňažnej sumy vo výške 825,90 Eur s príslušenstvom. Svoju žalobu skutkovo odôvodnil tým, že so žalovanou uzavreli poistnú zmluvu - číslo návrhu XXXXXXXXXX pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV: V., pričom dňa 19.08.2016 došlo v obci G. Ď. k dopravnej nehode - poistnej udalosti, pri ktorej vodič motorového vozidla EČV: V. pri odbočovaní na mieste mimo cesty sa nepresvedčil, či nie je predchádzaný, následkom čoho došlo k zrážke s predchádzajúcim vozidlom EČV: Y.. Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu poškodenej B. R. s tým, že sťaženie spoločenského uplatnenia poškodenej bolo vyčíslené na sumu vo výške 2.311,- Eur a takúto sumu žalobca poukázal poškodenej dňa 12.01.2018. Zároveň bolestné poškodenej bolo vyčíslené na sumu vo výške 442,- Eur a táto suma bola poukázaná žalobcom dňa 12.01.2018. Žalobca ďalej uviedol, že celkovo tak z poistnej udalosti vyplatil poškodenej sumu vo výške 2.753,- Eur. Keďže žalovaná poistné za obdobie od 21.07.2016 do 20.10.2016, ktoré bolo splatné dňa 21.07.2016 zaplatila až dňa 19.08.2016 tak v čase poistnej udalosti bola v omeškaní s platením poistného. Okrem toho poistnú udalosť nenahlásila v lehote 15 dní od vzniku škodovej udalosti, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za ňu vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Preto vyzval žalovanú výzvou zo dňa 13.07.2018 na náhradu časti poskytnutého plnenia vo výške 825,90 Eur, a to v lehote 15 dní od doručenia výzvy zo dňa 13.07.2018, avšak žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Z uvedených dôvodov si tak uplatňuje proti žalovanej svoj peňažný nárok.
2. Tunajší súd následne rozhodol o žalobe platobným rozkazom zo dňa 29.01.2019, proti ktorému podala žalovaná v zákonnej lehote odpor. V podanom odpore uviedla, že neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie, že by ona spôsobila dopravnú nehodu zo dňa 19.08.2016, pričom prebieha trestné stíhanie, čaká sa na znalecký posudok z Ústavu inžinierstva a znalectva v Žiline, čo poisťovni KOOPERATIVA aj oznámila a odporučila, aby si celú záležitosť overili v rámci zákona aj na polícii. Pokiaľ ide o poistnú zmluvu, tú mala uzavretú s platením štvrťročného poistného a prvú platbu uhradila v deň dopravnej
nehody 19.08.2016, čiže v čase keď nastala poistná udalosť, a preto s platením už nemeškala. Uvedenú dopravnú nehodu rieši OR PZ Levice a žiadala, aby súd rozhodol na základe uvedených skutočností.
3. Uznesením zo dňa 26.02.2019 tunajší súd zrušil platobný rozkaz, a v zmysle § 167 ods. 3 CSP doručil odpor právnemu zástupcovi žalobcu a vyzval ho, aby sa k nemu vyjadril v určenej lehote. Právny zástupca žalobcu v uvedenej lehote zaslal súdu odborné vyjadrenie č. 71/2018 a k podanému odporu sa nevyjadril. Z uvedených dôvodov súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 13.05.2019.
4. Nariadeného pojednávania zo dňa 13.05.2019 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a nezúčastnila sa ho žalovaná, pričom tá svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a súhlasila, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti. Zároveň navrhla, aby žaloba voči jej osobe bola zamietnutá z dôvodu, ktorý uviedla v podanom odpore, ako aj z dôvodu, že bolo vydané uznesenie o zastavení trestného stíhania, ktoré nie je právoplatné, nakoľko nebolo doručené poškodenej B. R.. Ďalšie odročenie pojednávania nežiadala. Na takomto pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe, ako aj tvrdeniach tam uvedených, pričom tú podložili hodnovernými dôkazmi. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej o tom, že nezapríčinila dopravnú nehodu, tak táto skutočnosť bola podľa ich názoru preukázaná reláciou o dopravnej nehode. Okrem toho z uznesenia polície, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie vyplýva, že takéto trestné konanie bolo zastavené z dôvodu, že poškodená nedala súhlas s trestným stíhaním a nie z dôvodu, že by žalovaná nezapríčinila dopravnú nehodu. Z uvedených dôvodov žiadal vyhovieť žalobe v celom rozsahu.
5. Následne okresný súd vo veci rozhodol dňa 13.05.2019 o podanej žalobe rozsudkom, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 825,90 Eur s prísl. a zároveň mu priznal nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia okrem iného vyplýva, že medzi stranami sporu vznikol spotrebiteľský právny vzťah, pričom žalovaná ako poistník, majiteľ motorového vozidla a zároveň ako vodič motorového vozidla, bola účastníkom dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 19.08.2016 v obci G. Ď. a pri tejto dopravnej nehode došlo k poškodeniu zdravia B. R. v dôsledku čoho jej žalobca z titulu tejto poistnej udalosti vyplatil celkovú sumu vo výške 2.753,- Eur, a to dňa 12.01.2018. Z poistnej zmluvy, ako aj z výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy vyplýva, že poistným obdobím bol 1 rok s tým, že poistné sa malo platiť štvrťročnou splátkou vo výške 26,14 Eur. Zároveň prvoinštančný súd poukázal na skutočnosť, že poistné za poistné obdobie od 21.07.2016 do 20.10.2016 bolo zaplatené dňa 19.08.2016, teda v čase spôsobenia dopravnej nehody. Aj keď poistné bolo v danom prípade dojednané ako ročné poistné a nie ako štvrťročné poistné, tak dohodnuté splátky ročného poistenia predstavujú len spôsob jeho platenia, a preto bolo potrebné aplikovať osobitný právny predpis, t. j. zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako lex specialis, ktorý má pre splatnosť poistného samostatné ustanovenie a to konkrétne ustanovenie § 8 ods. 2, v zmysle ktorého: „Poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky.“ Pokiaľ teda žalovaná v čase, keď došlo k poistnej udalosti, a to dňa 19.08.2016 bola v omeškaní so zaplatením splátky ročného poistného, ktorá mala byť splatná podľa tvrdení žalobcu 21.07.2016, a túto splátku zaplatila až 19.08.2016, tak nebola v omeškaní so zaplatením dohodnutého ročného poistného, ako to tvrdil žalobca v podanej žalobe, pretože poistné v tomto prípade predstavuje výšku zodpovedajúcu dojednanému ročnému poisteniu, pričom zo žiadneho zmluvného dojednania nevyplýva, že nezaplatením niektorej zo splátok poistného v lehote jeho splatnosti sa stane splatné celé ročné poistné, v dôsledku čoho by bolo možné až potom vyvodzovať omeškanie žalovanej, ako poistníka s platením poistného, a to s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. Tiež je potrebné uviesť, že poistným obdobím bol dojednaný technický /poistný/ rok, pričom začiatok poistenia bol dohodnutý od 21.07.2016, a preto podľa názoru súdu poistné obdobie trvalo až do 21.07.2017. Do tohto dňa tak žalovaná mohla zaplatiť dlžné poistné, a preto z uvedených dôvodov tak v deň, kedy došlo ku škodovej udalosti nebola žalovaná v omeškaní so splácaním poistného, pretože tá by mohla byť v omeškaní len so zaplatením splátky ročného poistného. Okrem toho žalobca nepredložil žiadne poistné podmienky prípadné iné dôkazy, ktoré by preukazovali skutočnosť, že by bola žalovaná v omeškaní so zaplatením poistného. Prvoinštančný súd sa však stotožnil s tvrdením žalobcu o tom, že má nárok na náhradu poistného plnenia voči žalovanej z titulu, že tá nenahlásila bez dôvodu osobitného zreteľa v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. a to do 15 dní od vzniku škodovej udalosti. Z predložených listinných dokladov je jasné, že žalovaná bola poistníkom ako aj poisteným, pričom táto skutočnosť nebola sporná a v konaní nebolo preukázané zo strany žalovanej, že by nahlásila túto poistnú udalosť v lehote 15
dní po jej vzniku, pretože išlo o poistnú udalosť, ktorá vznikla na území Slovenskej republiky. Zároveň žalovaná neuviedla žiadny dôvod osobitného zreteľa, na ktorý by súd mohol prihliadnuť, pretože jej argumentácia, že nezavinila takúto dopravnú nehodu, neobstojí, pričom tá sa odvolávala na znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní, ktorý však nepredložila. Toto trestné konanie bolo zastavené, avšak z dôvodu, že poškodená nedala súhlas s trestným stíhaním v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku. Preto možno ustáliť, že poistná udalosť bola ohlásená podľa predložených listinných dôkazov až samotnou poškodenou - matkou žalovanej, o čom svedčí oznámenie škodovej udalosti poškodeným zo dňa 10.01.2018. Okrem toho aj z relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody vyplýva, že tento listinný doklad bol vypracovaný až dňa 22.10.2016, teda po uplynutí 15 dní odo dňa poistnej udalosti. Z uvedených dôvodov tak podľa názoru súdu vzniklo žalobcovi právo na náhradu poistného plnenia, ktorú vyplatil z titulu poistnej udalosti, pričom ten si toto poistné plnenie uplatnil v rozsahu 30 % z celkovej vyplatenej sumy vo výške 2.753,- Eur, čo predstavuje sumu 825,90 Eur. Keďže žalovaná porušila svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 10 ods. 1 písm. a/ zákon č. 381/2001 Z. z. , tak súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť dlžnú sumu vo výške 825,90 Eur a to s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z. z. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej, že nárok žalobcu je nedôvodný z dôvodu, že ona nezavinila dopravnú nehodu, pretože tu ide o osobitný regresný nárok, ktorý vyplýva z osobitného právneho predpisu zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení a žalovaná ma postavenie poistníka resp. prevádzkovateľa motorového vozidla a nie postavenie vodiča, ktorý spôsobil dopravnú nehodu, pričom zavinenie ohľadom dopravnej nehody by bolo relevantné len v prípade, ak by žalovaná mala postavenie poisteného - vodiča motorového vozidla. Okrem toho je potrebné uviesť, že trestné stíhanie bolo zastavené pre to, že poškodená nedala v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku súhlas s trestným stíhaním.
6. Proti takémuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá uviedla, že si splnila svoje zákonné povinnosti a predmetnú dopravnú nehodu do 15 dní oznámila žalobcovi a to na jeho pobočku v Leviciach. Tam si celú dokumentáciu pracovníčka prezrela a povedala, že to musí odovzdať do Komunálnej poisťovne, kde mal byť poistený druhý vodič motorového vozidla. Z tohto dôvodu tak splnila pokyn žalobcu a zaslala listinné doklady do Komunálnej poisťovni. Zároveň poukázala na skutočnosť, že zákon neurčuje do ktorej poisťovne má poistený písomne hlásiť, že bola spôsobená škoda. Ako poistenec písomne nahlásila poisťovateľovi takúto udalosť zo dňa 19.08.2016. Okrem toho celá dokumentácia bola doručená aj Slovenskej kancelárii poisťovateľov. Pre úplnosť dodala, že všetko potrebné dostala Komunálna poisťovňa a. s. a to dňa 31.08.2016 čo potvrdzuje aj sám žalobca. Vo svojom doplnení odvolania zo dňa 2.9.2019 žalovaná uviedla, že škodovú udalosť ohlásila do Komunálnej poisťovne, kde mal byť poistený druhý účastník dopravnej nehody, pretože v tom čase sa cítila ona poškodená. Okrem toho vodič druhého motorového vozidla podpísal formulár zo dňa 30.08.2016, ktorý slúži aj ako oznámenie v zmysle § 10 ods. 1, kde označil svoje vozidla ako škodcu a jej vozidlo ako poškodené. S týmto vedomým aj tak konala a na odporúčanie pracovníčky žalobcu oznámila škodovú udalosť do Komunálnej poisťovne. V čase keď došlo k dopravnej nehode si nebola vedomá, že by niesla zodpovednosť za škodu, a preto žiadala žalobu zamietnuť. Právny zástupca žalobcu sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
7. Následne odvolací súd uznesením zo dňa 21.10.2021 predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konania a rozhodnutie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu okrem iného vyplýva, že poistná zmluva a vzťah medzi žalobcom a žalovanou na základe poistnej zmluvy bol vyhodnotený správne ako spotrebiteľský, pričom prvoinštančný súd správne zistil, že žalobca sa domáhal plnenia od žalovanej z dôvodu, že on sám plnil poškodenej osobe. Plnil preto, že nehodu mala spôsobiť žalovaná a ako poisťovňa žalovanej plnila. Možno teda povedať, že súd vychádzal zo záveru, že žalovaná zavinila nehodu a ako poistník (aplikujúc § 12 ods. 1 zák. č. 381/2001) porušila povinnosť včas poistnú udalosť nahlásiť, a preto mal žalobca nárok na jej náhradu (regres). Vychádzal tak z „relácie dopravnej polície“. Pri priznávaní žalovanej sumy súd vychádzal zo žalovanej sumy, ktorá bola vo výške 825,90 eura s prísl. a z predložených dokladov vyplývalo, že žalobca si uplatňuje túto sumu ako 30 % zo sumy, ktorú plnil poškodenej. Pokiaľ išlo o záver prvoinštančného súdu, že žalovaná zavinila a bola zodpovedná za dopravnú nehodu (resp. zodpovedná v plnom rozsahu) a porušila povinnosť podľa § 12 ods. 1 písm. g/ zák. č. 381/2001 Z. z., tak tento bol podľa názoru odvolacieho súdu predčasný, pretože pre tieto závery neboli vykonané ďalšie dôkazy a neboli zisťované ďalšie relevantné skutkové tvrdenia. Súd prvej inštancie svojím postupom nenaplnil postup ochrany spotrebiteľa, preto porušil právo na spravodlivý proces na strane žalovanej a zároveň nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolací súd ďalej poukázal na skutočnosť, že hoci v tomto prípade išlo o nárok majúci vyplývať z ust. § 12 ods. 1
zák. č. 381/2001 Z. z., nemožno sa vyhnúť podstate zmluvného vzťahu a postaveniu žalovanej, ktorá bola poistníkom a zároveň osobou majúcou byť povinnou v zmysle § 12 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. Z uvedeného pohľadu, pri nachádzaní základu zodpovednosti žalovanej za porušenie povinností podľa § 12 ods. 1 cit. zákona je treba prihliadať na spotrebiteľský charakter, pretože uvedené ustanovenie spolu so sumou predpisov poistenia tvoria jeden celok. Súd prvej inštancie tak nevykonal dostatočné dokazovanie smerujúce k záveru o zavinení nehody žalovanou, ako vodičkou, pretože z obsahu spisu nebolo možné zistiť, že by žalovaná bola trestnoprávne alebo priestupkovo uznaná vinnou. Skutočnosť zastavenia trestného stíhania v prípade dopravnej nehody, pri ktorej sa stretli prevádzky motorových vozidiel žalovanej a osoby - vodiča L., vôbec nevypovedala o tom, či nehodu zavinila žalovaná (alebo žalovaná v pomere k zavineniu osoby p. L.Y.). Základným predpokladom možného regresného nároku poisťovne podľa § 12 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. od poistníka je, že plnila za osobu zodpovednú. Ak poisťovňa plnila z poistnej udalosti za osobu, za ktorú plniť nemala (pretože nebola zodpovedná a povinná plniť) nemožno hovoriť, že plnila správne a že má nárok od svojho poistníka. Prvoinštančný súd vychádzal len z relácie polície a závere o zastavení trestného stíhania z dôvodu neudelenia súhlasu s trestným stíhaním. Z obsahu uznesenia o zastavení trestného stíhania zo dňa 29.3.2019, ČVS: ORP-118/DI-LV-2017 však vôbec nevyplýva, že by bolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe, pretože bolo začaté trestné stíhanie vo veci s tým, že do úvahy ako osoby zodpovedné prichádzala žalovaná, ako aj vodič L.. Z obsahu odôvodnenia sa možno dozvedieť, že v konaní bol realizovaný znalecký posudok, ktorý vyhodnocoval ako príčinu dopravnej nehody, ktorou bola „predovšetkým nesprávna technika jazdy vodičky vozidla Ford“ (pozn.: teda žalovanej), ale uvedené konštatovanie, a to sú už slová odvolacieho súdu, vôbec nekonkretizuje, či išlo o jedinú príčinu a zavinenie (jedine) len vodičky - žalovanej. Z pohľadu odvolacieho súdu tak nebolo dostatočne v napadnutom rozsudku odôvodnené (a preukázané), že existovala len zodpovednosť (zavinenie) žalovanej, pretože iba tak možno hovoriť, že mala plniť poškodenej poisťovňa žalovanej a následne regresom škodu (v časti) žiadať od žalovanej. Prvoinštančný súd vyhodnocoval, že žalovaná neuviedla žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, a vylučovala svoje zavinenie a odvolávala sa na znalecký posudok, ktorý nepredložila. V tejto súvislosti bolo treba činnosťou súdu (ex offo) vyhodnocovať dôvod navrhovaného znaleckého posudku a v prípade jeho relevancie taký posudok aj súdom vyžiadať (§ 295 CSP). Netreba zabúdať, že existenciu zavinenia žalovanej (a jej podmienenej regresnej zodpovednosti) dokazuje žalobca. V prípade, ak sa z predložených dôkazov (najmä „relácia polície“) javilo, že žalovaná zavinila a žalovaná v konaní absenciu svojho zavinenia prezentovala s tým, že navrhla dôkaz (znalecký posudok) nebolo možné bez ďalšieho sa prikloniť k záveru o jej jednoznačnej zodpovednosti za nehodu (bez akéhokoľvek zavinenia inej osoby) a bolo treba vykonať ďalšie dokazovanie. Úlohu v tejto veci zohráva aj skutočnosť, že z konania nevyplynulo, že by žalovaná nepoužívala pri odbáčaní doľava znamenie o zmene smeru jazdy (smerovku). Ani „relácia polície“ nevylúčila, že smerovka použitá bola. V naznačenom zmysle (v prípade spoluviny a čiastočnej zodpovednosti žalovanej) sa treba zaoberať (z dostupných dokladov) aj úvahou o spoluzodpovednosti druhého z vodičov. V prípade, ak v ďalšom postupe súd zistí existenciu zodpovednosti (alebo čiastočnej zodpovednosti žalovanej) je treba konštatovať, že vzhľadom na žalobné tvrdenia žalobcu v konaní súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nebolo preukázané omeškanie s plnením platby poistného a správny záver bol aj ohľadne zisťovania plnenia žalobcom a výšky plnenia (vychádzajúc z posudku) žalobcu poškodenej p. R.. Podľa § 10 ods. 1 písm. a/ zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov, ktorý v rámci podmieneného regresu poisťovne od poistníka prichádza v tomto spore do úvahy je ten, že podľa tvrdení žalobcu, žalovaná si povinnosť podľa § 10 ods. 1 písm. a/ cit. zák. nesplnila. Žalovaná ako spotrebiteľka až v odvolaní uplatnila prostriedok procesnej obrany týkajúci sa tvrdenej skutočnosti, že „predmetnú dopravnú nehodu zo dňa 19.08.2016 som do 15 dní oznámila do Kooperatívy v V., kde si celú dokumentáciu pracovníčka prezrela a povedala, že to musím odovzdať do komunálnej poisťovne, kde mal byť poistený druhý vodič nehody. Teda som plnila iba príkaz poisťovateľa.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené tvrdenia žalovanej po ich preukázaní môžu mať vplyv na prípadnú zodpovednosť žalovanej, čo súvisí aj so základnou otázkou zodpovednosti žalovanej, resp. závažnosti porušenia povinnosti podľa § 10 zák. č. 381/2001 Z. z. K uvedenému tvrdeniu boli predložené nové doklady. Okrem toho odvolací súd uviedol, že v prípade existencie zodpovednosti žalovanej podľa § 12 zák. č. 381/2001 Z. z. konštatuje, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku bolo možné zistiť, že súd prvej inštancie zobral ako zistenie, že žalobcom žiadaná suma vo výške 693,30 eura a suma 132,60 eura sú sumy, ktoré sú 30 % zo sumy vyplatenej žalobcom poškodenej. Z obsahu žaloby, ani odôvodnenia napadnutého rozsudku ale nemožno zistiť, čo bolo podstatou 30 %-ného výpočtu sumy. Z obsahu žaloby bolo možné
len zistiť, že žalobca žiadal „podmienený regres“ z dvoch dôvodov (poistné po splatnosti a neskoré oznámenie poistnej udalosti), pričom prvoinštančný súd zistil existenciu jedného z nich. Odvolací súd vyslovuje, že ak podstatou určovania, v akej výške má povinná osoba podľa § 12 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. čiastočne plniť, je aj mnohosť a závažnosť naplnenia dôvodov podľa cit. ustanovenia zodpovednosti, alebo spoluzodpovednosti (spoluvina) inej osoby (čo žalobca, ani prvoinštančný súd nevyhodnocoval), potom prvoinštančný súd nevykonal riadne odôvodnenie vo vzťahu k skutočnosti, že porušenou povinnosťou bolo len to, že žalovaná ako poistník neskoro oznámila poistnú udalosť (teda ak platí omeškanie, čo bude odôvodňovať prvoinštančný súd). Teda ide len o jeden z dvoch tvrdených dôvodov. Uvedený záver (o súvise mnohosti a závažnosti porušení, resp. spoluviny výške žiadaného regresu) je tak treba podľa odvolacieho súdu realizovať zistením ďalších skutkových tvrdení žalobcu postupom podľa § 150 ods. 2 CSP k otázke tvorby záveru o 30 % regresu. Prvoinštančný súd následne doručil právnemu zástupcovi žalobcu ako aj žalovanej resp. jej zástupcovi uznesenie odvolacieho súdu, pričom v intenciách jeho právneho názoru a s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 CSP vyzval žalobcu, aby uviedol ďalšie skutkové tvrdenia v zmysle článku 31 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu a to najmä k otázke tvorby záveru o 30% regresu zdroju poznania /posudkov/, t. j. čo bolo podstatou výpočtu tejto sumy a preukázanie súvisu mnohosti a závažnosti naplnenia dôvodov podľa § 12 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. zodpovednosti alebo spoluzodpovednosti žalovanej. Žalobca na takúto výzvu nereagoval v určenej lehote.
8. Na pojednávaní zo dňa 10.06.2021 resp. 16.08.2021 zástupca žalovanej uviedol, že pokiaľ ide o dopravnú nehodu, ktorej sa mala dopustiť, a ktorej účastníčkou bola žalovaná, tak znalecký posudok čiastočne pripisuje vinu žalovanej, avšak ide iba o jeden z dôkazových materiálov z technického hľadiska, pričom žalovaná nezavinila dopravnú nehodu. Okrem toho znalecký posudok opisuje aj spôsob jazdy žalovanej ako aj vodiča Avie, L., pričom vodič motorového vozidla Avia mohol zabrániť dopravnej nehode. Vodič motorového vozidla Avia išiel neprimerane rýchlo, nedodržal bočný odstup s tým, že motorové vozidlo Avia bolo pravým zadným kolesom na pravej strane, a to v čase nárazu, z čoho vyplýva, že tento vodič nedobrzdil a nedodržal primeraný odstup od vozidla žalovanej. Okrem toho, vodič motorového vozidla Avia videl, že motorové vozidlo žalovanej spomaľuje, pričom obe vozidlá sa nachádzali v zastavanom území obce, a teda vodič motorového vozidla Avia mohol predvídať, že žalovaná spomaľuje. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaná dala na rázcestí, na ktorom sa stala dopravná nehoda, znamenie o zmene smeru jazdy, a to vľavo, pričom predtým sa presvedčila v zrkadle, či ju niekto nepredchádza, skontrolovala chodník, na ktorom by sa mohli nachádzať chodci, resp. cyklisti, ako aj cestnú premávku. V spätnom zrkadle vodiča motorového vozidla Avia nevidela, že by ju v tom čase predchádzal a podľa jeho názoru ho ani nemohla vidieť v tomto zrkadle, lebo bol za ňou s tým, že následne sa prihnal vysokou rýchlosťou v porovnaní s jej rýchlosťou, a to 54 km/h. V čase nárazu tak išiel vodič motorového vozidla Avia 54 km a aj jeho počiatočná rýchlosť bola 54 km, teda žiadnym spôsobom nereagoval na vzniknutú situáciu, vôbec nepribrzdil, a v dôsledku toho došlo k dopravnej nehode. Pokiaľ ide o tvrdenie vodiča motorového vozidla Avia, že žalovaná dala smerovku najskôr doprava a následne doľava, tak ide o účelové tvrdenie zo strany takéhoto vodiča, ktoré podľa nášho názoru uviedol z dôvodu, aby sa vyvinil z dopravnej nehody. Žalovaná danú oblasť, kde došlo k dopravnej nehode, dobre pozná, pretože tam býva a nemala dôvod sa tak pomýliť pri zmene smeru jazdy. Keby bola v neznámom meste, tak by k takémuto omylu mohlo dôjsť, ale keďže tam býva, tak je takýto omyl pri vyznačovaní zmeny smeru jazdy nepravdepodobný. Vodič motorového vozidla Avia po vstupe do obce išiel rýchlosťou 54 km, bol preťažený a pokúšal sa pribrzdiť, čo sa mu však nepodarilo, a preto následne sa snažil urobiť predchádzanie, čo mu však nevyšlo. Hlavnou príčinou nehody tak bolo to, že vodič Avie nedobrzdil. Pokiaľ ide o odovzdanie dokumentácie poisťovni, tak dopravná nehoda sa stala 19.08.2016 v piatok a počas víkendu on zabezpečil vyplnenie všetkých potrebných dokumentov s tým, že dňa 22.08.2016 on, žalovaná a manželka išli do poisťovne Kooperativa, ktorá má sídlo pri G. M. G. V.. Vstúpili sme do priestorov poisťovne a túto vec začali riešiť s pracovníčkou, meno si nepamätá, ale išlo o odfarbenú blondínu v stredných rokoch. Boli si vedomí, že dopravnú nehodu musia nahlásiť do 15 dní, a preto museli odovzdať dokumentáciu s tým, že žalovaná považovala za vinníka nehody vodiča motorového vozidla Avia. Preto si vyplnila aj dokumenty v súvislosti s uplatnením náhrady škody, avšak pracovníčka žalobcu im povedala, že by mal do ich pobočky prísť vodič motorového vozidla Avia a žalovaná by mala odovzdať túto dokumentáciu Komunálnej poisťovni, pretože podľa tvrdení vodiča motorového vozidla Avia, bol tam poistený. Vodič Avie ich oklamal, pretože tam nebol poistený, pričom Komunálna poisťovňa a. s. im túto skutočnosť oznámila. Z tohto dôvodu išli do Komunálnej poisťovne G. V., kde im pracovníčka poisťovne povedala, aby sme tieto dokumenty zaslali poštou do Bratislavy. Následne im dala obálku a oni tieto dokumenty odoslali. Keď požiadali Komunálnu poisťovňu, aby im originály
týchto dokumentov vrátili, tak zistili, že po uplynutí toľkého času sa táto dokumentácia stratila, resp. odmietli im ju vydať. Pokiaľ ide o znalecké posudky, ktoré boli vypracované v súvislosti s touto dopravnou nehodou, tak tie boli vypracované pánom Jenčom, ako aj pánom Veverkom, avšak oba tieto posudky boli napadnuté a následne vypracoval Ústav súdneho inžinierstva znalecký posudok, v ktorom im vytkol nedostatky, a to najmä skutočnosť, že sa nezaoberali spôsobom a technikou jazdy vodiča motorového vozidla Avia. Začalo sa trestné stíhanie, napriek tomu, že polícia nikoho neobvinila tak celý postup prokuratúry by sa mal prešetriť a urobiť sa nové vyšetrenie prípadu, a z tohto dôvodu by súd mal v rámci súčinnosti požiadať Generálnu prokuratúru o takýto postup. Chce tiež vytknúť znaleckému posudku Ústavu súdneho inžinierstva, že v jeho záveroch nebola uvedená počiatočná rýchlosť oboch vodičov motorových vozidiel, ale iba nárazová rýchlosť žalovanej, ktorá bola 14 km/h, pričom počiatočná rýchlosť bola 25 km/h. Vodič Avie tak mohol predvídať odbočenie žalovanej. Neexistuje tiež žiadne právoplatné rozhodnutie, ktorým by žalovaná bola uznaná vinná za dopravnú nehodu, a to ani v priestupkovom ako aj v trestnom konaní. Dal do pozornosti súdu aj výpoveď B. R., ktorá je obsiahnutá v odbornom vyjadrení č. 93/2016 a ktoré vypracoval Ing. Igor Morávek, znalec, číslo strany 5, pričom tá bola urobená bezprostredne po dopravnej nehode, že žalovaná dala znamenie o zmene smeru jazdy v smere doľava. Uvádza to z toho dôvodu, že na minulom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa p. B. R. s tým, že od dopravnej nehody uplynulo takmer 5 rokov a z tohto dôvodu sa nemusela rozpamätať na všetky rozhodujúce skutočnosti tak ako sa stali. Krátkou cestou súdu tiež predložil správu od Komunálnej poisťovne, z ktorej vyplýva, že vodič L. nebol poistený v Komunálnej poisťovni ako aj uplatnenie nároku na náhradu škody zo strany žalovanej Slovenskej kancelárii poisťovateľov.
9. Žalovaná pri svojej výpovedi na pojednávaní zo dňa 16.08.2021 uviedla, že asi 2-3 dni po nehode išli do poisťovne, a to k žalobcovi, aby ohlásila dopravnú nehodu. Mala pripravené všetky doklady, avšak zamestnankyňa takejto poisťovne jej povedala, že to tam nemôžem nechať a má to ísť zaniesť do poisťovne vodiča L., ktorým bola Komunálna poisťovňa. Následne išli do Komunálnej poisťovne a tam im povedali, aby to zaslali priamo do Bratislavy. Ona si splnila svoju zákonnú povinnosť voči poisťovni s tým že následne sa dozvedeli, že vodič L. nebol vôbec poistený. Nebola v priestupkovom a ani trestnom konaní právoplatne uznaná vinnou za takúto dopravnú nehodu a určite dopr. nehodu nezavinila, pretože ju zavinil vodič L. nakoľko ten išiel v obytnej zóne neprimerane rýchlo s tým, že išiel nákladným motorovým vozidlom, ktoré bolo naložené a maximálna rýchlosť v tejto časti je 50 km. Ona je zodpovedný vodič, pričom išla rýchlosťou asi 25 km a túto cestu pozná, pretože pravidelne vychádza a vchádza z dvora kde bývam, niekedy aj 5-6 x denne. Preto miesto dopr. nehody nebolo pre ňu neznámym miestom. Okrem toho vždy si dáva pozor na smerovky, aby motorové vozidlá ktoré idú vedeli o tom, že ide zmeniť smer. Vodič L. musel vidieť aj to, že brzdila nožnou brzdou nakoľko chcela odbočiť. Nespomína si, že by bola priestupkovo postihnutá od polície za iné priestupky, okrem jedného priestupku keď dostala pokutu za to, že nemala zapnutý pás. Vždy sa snaží dodržiavať pravidlá cestnej premávky a dáva si obzvlášť pozor na rýchlosť.
10. Svedkyňa B. R. pri svojej výpovedi uviedla, že žalovaná je jej dcéra a zástupca žalovanej je manžel. Pokiaľ ide o dopravnú nehodu, ktorá mala žalovaná, tak uviedla, že sa vracali z G. domov, na rázcestí žalovaná dávala smerovku už vopred, pretože chcela odbočiť domov, pričom bývajú naľavo od cesty. Šofér Avie, p. L. si to asi nevšimol a vpálil do nich. Ona mala zlomené rebrá a celý priebeh si už presne nepamätá, nakoľko uplynulo 5 rokov. Dcéra po dopravnej nehode zostala v bezvedomí. Dcéra dávala smerovku na tú stranu kde bývajú, pretože tam chcela odbočiť. Ona túto cestu veľmi dobre poznala pretože tam bývala už 10, resp. 11 rokov. Svedkyňa ďalej uviedla, že oni oznamovali dopravnú nehodu poisťovni, v ktorej bolo poistené auto, pričom ešte v piatok telefonicky oznámili dopravnú nehodu poisťovni, kedy sa stala dopravná nehoda a už v pondelok išli zaniesť príslušné dokumenty do tejto poisťovne. Do poisťovne išla ona, jej manžel a dcéra - žalovaná, pretože chceli odovzdať tieto listinné dokumenty poisťovni, ale pracovníčka poisťovne im oznámila, že ich majú poslať inde. Presne si to už nepamätá. Nemá vedomosť o tom, že by žalovaná bola právoplatne uznaná vinnou z tejto nehody v nejakom konaní a podľa jej názoru určite nie je vinná.
11. Právny zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zo dňa 18.10.2021 uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na podanom návrhu, pretože je nesporné, že 19.08.2016 došlo k poistnej udalosti, a to prevádzkou poisteného motorového vozidla EČV:V.. Na základe znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný pre trestné konanie a vypracoval ho Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, bolo ustálené, že technickou príčinou dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika jazdy vodičky, v tomto konaní označenej ako žalovanej, ktorá počas odbočovania vľavo na miesto mimo cesty vytvorila kolíznu
situáciu pre vodiča jazdiaceho za ňou na vozidle Avia, došlo k ohrozeniu tohto vodiča, ktorý už kolízii nemohol zabrániť. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha postihu za porušenie povinnosti žalovanej ako účastníčky dopravnej nehody, ktorá dopravnú nehodu v zákonnej lehote 15 dní poisťovateľovi nenahlásila a tiež v čase vzniku dopravnej nehody bola v omeškaní s platením poistného. Ona sa neodvolávala proti súdu prvej inštancie, ktorý žalobe vyhovel, pretože by jej odvolanie mohlo smerovať len proti odôvodneniu rozsudku, ktorý bol napadnutý zo strany žalovanej, ale s argumentáciou v uznesení Krajského súdu v Nitre, že žalovaná zaplatila poistné v deň dopravnej nehody, a teda sa nedostala do omeškania, žalobca nesúhlasí, a z dôvodu právnej jednoty dovoľujem upriamiť pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo 73/02, z ktorého jednoznačne vyplýva, že dôkazné bremeno pokiaľ sa času zaplatenia poistného týka, má v zásade ten v koho záujme je preukázanie určitej skutočnosti. Žalobca má za to, že k dopravnej nehode došlo 19.08.2016 v čase o 8:45 hod., a teda v prípade, ak by aj zaplatila žalovaná 19.08.2016 poistné tak ako tvrdí, je málo pravdepodobné, že to zaplatila pred hodinou vzniku dopravnej nehody. Okrem toho žalovaná nepreukázala akým spôsobom realizovala úhradu nakoľko všetky pobočky sú otvárané až od 8 hodiny a teda práve žalovaná je povinná preukázať, že v omeškaní s platením poistného nebola, pretože zaplatila pred vznikom dopravnej nehody poistné, ktoré ako uviedla v žalobe bolo splatné 21.07.2016 a platba bola realizovaná v deň dopravnej nehody až dňa 19.08.2016. Tiež sa nestotožňuje s obranou žalovanej, že riadne nahlasovala poistnú udalosť v priestoroch Kooperativy a pracovníčka pri prepážke jej hlásenie poistnej udalosti neprevzala s tým, že ju odkázala na Komunálnu poisťovňu. Popiera takýto postup pracovníka pri prepážke pretože povinnosťou každého pracovníka je prebrať akékoľvek písomné podanie, ktoré je adresované žalobcovi, pričom pri prepážke zamestnanci nemajú právnické vzdelanie a teda žiadny zamestnanec žalobcu nie je oprávnený poskytovať akékoľvek informácie a nie neprijať podanie tak ako v rámci obrany uvádza žalovaná. Akékoľvek výpovede svedkov považuje za účelovú obranu žalovanej v spore. Poukázala tiež na skutočnosť, že v relácii po dopravnej nehode a jednak v znaleckom posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity je žalovaná ako vinník dopravnej nehody uvedená a tá nepreukázala riadne písomne nahlásenie dopravnej nehody poisťovateľovi a ani nepreukázala že úhradu poistného zaplatila pred hodinou vzniku dopravnej nehody. Z uvedených dôvodov tak podľa jej názoru žalobca nárok čo do právneho základu a výšky riadne preukázal. Žalobca nemá žiadny interný predpis ako postupovať pri uplatnení regresnej náhrady, ktorú plnil za poisteného, pričom sa vychádza zo zákona 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení a prihliada sa aj na iné skutočnosti, ako je dĺžka poistnej zmluvy, škodovosť počas poistného vzťahu, platobná disciplína poisteného a pod. V danom prípade sa jednalo o novouzatvorenú poistnú zmluvu, a preto si žalobca uplatnil takúto pohľadávku v takom rozsahu ako je uvedené v podanej žalobe. Pokiaľ ide o súdne konanie vedené na tunajšom súde 11C/54/2017 ktoré sa vedie medzi tými istými účastníkmi a predmetom bolo zaplatenie peňažnej sumy vo výške 67,- eur, tak nemá vedomosť o tom, v akom stave sa toto súdne konanie aktuálne nachádza. Ďalej poukázala na rozhodovaciu prax súdov, ktoré vo svojich rozhodnutiach uvádzajú, že je na vôli žalobcu v akom rozsahu si uplatní svoju regresnú pohľadávku, pričom neexistuje nijaká metodika, resp. usmernenie, na základe ktorej si žalobca uplatňuje takéto pohľadávky. Právna zástupkyňa žalobcu tiež zotrvala na prednesoch ako aj písomných vyjadreniach v predmetnom spore, pretože žaloba je dôvodná a jej tvrdenia boli preukázané. Žalovaná nepredložila žiadny listinný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že oznámila v zákonnej lehote poistnú udalosť u žalobcu, a preto neuniesla dôkazné bremeno. V prípade ak by žalovaná priniesla na pobočku žalobcu hlásenie o poistnej udalosti, tak pracovníčka žalobcu by takéto hlásenie opatrila pečiatkou. Tiež odmietala tvrdenie žalovanej, že oznamovala poistnú udalosť na pobočke žalobcu, a že pracovníčka žalobcu ju poslala nahlásiť túto poistnú udalosť do inej poisťovne. Okrem toho žalovaná bola v omeškaní s platením poistného a právny názor odvolacieho súdu ohľadom tejto skutočnosti považujeme za nesprávny, a to aj s poukazom na rozhodujte Najvyššieho súdu SR, na ktoré som poukázala. Z uvedených dôvodov žiadala žalobe vyhovieť. 12. Súd následne vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to: návrh na vydanie platobného rozkazu, poistná zmluva, relácia dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody (čl. 14-19), oznámenie škodovej udalosti poškodeným, posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 15.01.2018, listinný doklad (čl. 25), posudok o bolestnom, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 15.01.2018, listinný doklad (čl. 30), návrh na uplatnenie regresnej pohľadávky (čl. 31-32), výpis z inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 21.07.2016 do 20.07.2017, urgencia na zaplatenie náhrady poistného plnenia zo dňa 13.07.2018, doručenka (čl. 35), odborné vyjadrenie Inštitút forenzných medicínskych expertíz s. r. o., platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 29.01.2019, odpor, uznesenie zo dňa 26.02.2019, výzva podľa § 167 ods. 3 CSP, odborné vyjadrenie č. 71/2018 (čl. 88), oznámenie OR PZ Levice (čl. 105), uznesenie OR PZ Levice zo dňa 29.03.2019, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 24.04.2019, vyjadrenie žalovanej zo dňa 10.05.2019, rozsudok tunajšieho súdu zo
dňa 13.05.2019, odvolanie žalovanej (čl. 147), záznam o dopravnej nehode (čl. 148), zápis o ohliadke poškodeného motorového vozidla (čl. 150), vyúčtovanie poplatku zo dňa 10.10.2016, list Komunálnej poisťovne zo dňa 10.10.2016 adresovaný žalovanej, uplatnenie nároku na náhradu škody, list žalobcu zo dňa 08.02.2018 (čl. 155), odborné stanovisko Ústavu súdneho inžinierstva zo dňa 11.09.2017, uplatnenie nároku na náhradu škody (čl. 159), potvrdenie OR PZ Levice zo dňa 13.02.2017, zápis o ohliadke poškodeného motorového vozidla (čl. 161), listinný doklad (čl. 162), podací lístok (čl. 163), uznesenie zo dňa 20.08.2019, doplnenie odvolania žalovanej zo dňa 02.09.2019, uznesenie Krajského súdu v Nitre (čl. 186-195), uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 11.02.2021, vyjadrenie žalovanej zo dňa 03.03.2021, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 07.06.2021, listinný doklad (čl. 223), vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 11.08.2021, výpis z registra priestupkov žalovanej, uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 30.08.2016 (čl. 249-250), listy Komunálnej poisťovne (čl. 251, 252), písomné podanie zástupcu žalovanej (čl. 263), rozsudok tunajšieho súdu 11C/54/2017 zo dňa 17.02.2019, žaloba o zaplatenie 67,- eur vedená pod sp. zn. 11C/54/2017, prílohy žaloby: poistná zmluva, relácia dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody, vyžiadanie správy dopravnej nehody zo dňa 28.09.2016, oznámenie škody z poistenia majetku, faktúra, pokladničné doklady, oznámenie o ukončení poistnej likvidácie zo dňa 12.10.2016, refundácia zo dňa 19.08.2016, oznámenie o poistnom plnení, potvrdenie o platbe, urgencia na zaplatenie náhrady poistného plnenia zo dňa 07.04.2017; vyšetrovací spis OR PZ Levice, dopravný inšpektorát, ČVS: ORP-118/DI-LV-2017: uznesenie o začatí trestného stíhania 18.10.2017, zápisnica o výsluchu svedka žalovanej zo dňa 14.03.2019, výsluch svedka poškodeného B. R. zo dňa 14.03.2019, znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva č. 31/2019; priestupkový spis (čl. 102): správa o výsledku objasňovania priestupku, záznam dopravnej nehody 19.08.2016, záznam zo dňa 26.08.2016 Z.. S., záznam zo dňa 19.08.2016 B.. L., záznam zo dňa 26.08.2016 B.. R., výpoveď zo dňa 26.08.2016 B.. R., výpoveď zo dňa 23.09.2016 B.. R., výpoveď zo dňa 19.08.2016 I. I., výpoveď zo dňa 28.09.2016 K. S., zápis o ohliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 19.08.2016, fotodokumentácia dopravnej nehody, odborné vyjadrenie vypracované znalcom Ing. Jenčom č. 27/2016, evidenčná karta vodiča žalovanej (čl. 194-196), znalecký posudok č. 59/2017 Ing. Veverku, odborné vyjadrenie Ing. Moráveka č. 93/2016, odborné stanovisko č. 179/2017 Ústavu súd inžinierstva zo dňa 11.09.2017, rozhodnutie o prerušení konania o priestupku zo dňa 24.11.2016, zápisnica zo dňa 09.11.2016, ako aj 24.11.2016, zápisnica zo dňa 18.05.2017 J. Veverka, záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 17.01.2017, záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 02.03.2017, upovedomenie o začatí trestného stíhania (čl. 317-318), uznesenie zo dňa 29.03.2019 o zastavení trestného stíhania, rozhodnutie Okresnej prokuratúry Levice zo dňa 27.08.2019 a oboznámil sa s obsahom ostatného spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav veci: 13. Dňa 21.07.2016 uzavreli žalobca a žalovaná poistnú zmluvu dňa 21.07.2016 so začiatkom poistenia 21.07.2016 s tým, že predmetom takéhoto poistenia bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV: V. značky Ford X.. Vlastníkom, resp. držiteľom takéhoto motorového vozidla bola žalovaná, ktorá zároveň bola poistníkom takejto poistnej zmluvy, pričom začiatok poistenia bol dojednaný 21.07.2016. Zmluvné strany si tiež dojednali, že poistným obdobím bol technický (poistný) rok, pričom poistné malo byť platené štvrťročne poštovým peňažným poukazom. Výška ročného poistného bola dojednaná 104,55 Eur a lehotné poistné bolo určené 26,14 Eur. Zároveň z relácie dopravnej polície Policajného zboru o priebehu dopravnej nehody súd zistil, že dňa 19.08.2016 o 8:45 hod. došlo k dopravnej nehode v obci G. Ď. - B. takým spôsobom, že žalovaná ako vodička osobného motorového vozidla Ford X., EČV: V. H. po ceste I/XX v obci G. Ď.
- B. smerom od mesta Y. na mesto V. chcela s vozidlom odbočiť v smere doľava do dvora rodinného domu č. XX/X s tým, že v tom čase rovnakým smerom jazdil vodič L. na nákladom motorovom vozidle Avia, EČV: Y., ktoré vozidlo Ford predchádzal v ľavom jazdnom pruhu a následkom nedostatočného sa presvedčenia žalovanou, či nie je pri odbočovaní na miesto mimo cestu predchádzaná, došlo k zrážke medzi pravou prednou častou vozidla Avia a ľavou bočnou časťou odbočujúceho vozidla Ford. Následkom nárazu boli vozidlá odhodené vľavo mimo cestu, kde došlo k poškodeniu dopravnej značky, ako aj k poškodeniu oplotenia rodinného domu. Celková škoda pri takejto dopravnej nehode bola určená sumou 4.000,- Eur a priamym účastníkom bol B. L., pričom nehodu zavinila žalovaná. Hlavnou príčinou takejto dopravnej nehody bolo nesprávne odbočovanie - neopatrné odbočovanie, v dôsledku čoho došlo k porušeniu povinnosti vodiča, a to nevenovaniu sa plne vedeniu vozidla a nesledovania situácie v cestnej premávke v zmysle zákona č. 8/2009 Z. z., § 4. Škoda na nákladnom motorovom vozidle Avia bola vyčíslená na sumu 2.500,- Eur a škoda na Ford X. na sumu 1.500,- Eur. Z oznámenia o škodovej udalosti poškodeným zo dňa 10.01.2018 vyplýva, že B. R. oznámila žalobcovi predmetnú dopravnú nehodu, ktorú spôsobila žalovaná vozidlom, ktoré bolo ňou poistené, pričom toto vozidlo aj viedla a zároveň bola aj jeho držiteľom. Poškodená uviedla, že bola pripútaná na
mieste spolujazdca vo Forde X., keď pri odbočovaní vľavo do nich narazilo iné vozidlo, a to nákladné motorové vozidlo Avia, pocítila bolesť v oblasti rebier a chrbtice. V dôsledku tejto skutočnosti došlo ku škode na zdraví podľa lekárskej správy. Podľa posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý podal N.. B. R. dňa 22.12.2017 v Leviciach vyplýva, že poškodenie B. R. bolo ohodnotené na 190 bodov, išlo o poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice, a to ľahké. Žalobca oznámil poškodenej listom zo dňa 15.01.2018, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a predložil jej výpočet výšky plnenia, ktoré bolo určené na sumu 2.311,- Eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Z listinného dokladu čl. 25 súd zistil, že dňa 17.01.2018 bola zúčtovaná platba za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.311,- Eur, ktoré bolo vyplatené poškodenej. Z posudku o bolestnom, ktorý vypracoval N.. B. R. tiež vyplýva, že poškodenej bola priznaná náhrada na bolestnom vo výške 25 bodov v súvislosti s dopravnou nehodou. Následne žalobca oznámil listom zo dňa 15.01.2018, že poskytne poškodenej poistné plnenie vo výške 442,- Eur z titulu bolestného. Podľa listinného dokladu /čl. 30/ bolo preukázané, že dňa 17.01.2018 bolo zúčtované plnenie žalobcu vo výške 442,- Eur v prospech poškodenej. Návrhom na uplatnenie regresnej pohľadávky číslo poistnej udalosti: XXXXXXXXXX žalobca navrhoval uplatniť si regres voči žalovanej, a to vo výške 693,30 Eur, čo predstavuje 30 % z vyplatenej sumy poškodenej z titulu zníženia spoločenského uplatnenia vo výške 2.311,- Eur a to z dôvodu, že bola v omeškaní s platením poistného a nenahlásila poistnú udalosť. Návrhom na uplatnenie regresnej pohľadávky žalobca navrhol uplatniť voči žalovanej sumu 132,60 Eur, ktorá predstavuje 30 % zo sumy 442,- Eur a ktorá bola vyplatená poškodenej z titulu bolestného, pričom ako dôvod uvádzal žalobca omeškanie s platením poistného, resp. nenahlásenie poistnej udalosti. Podľa výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 21.07.2016 do 05.10.2018 vyplýva, že v predpis poistného bol období od 21.07.2016 do 20.10.2016 26,14 Eur, pričom platba bola žalovanou uskutočnená dňa 19.08.2016. Za obdobie od 21.10.2016 do 20.07.2017 bol evidovaný predpis poistného vo výške 78,42 Eur s tým, že táto suma predstavuje nedoplatok. Zo záznamu o dopravnej nehode /čl. 148/ vyplýva, že dopravnú nehodu zavinila žalovaná, pričom tento záznam podpísala žalovaná ako aj vodič L.. Vodič L. zároveň uviedol, že motorové vozidlo Avia je poistené v Komunálnej poisťovni a. s. Zo zápisu o obhliadke poškodeného vozidla /čl. 150/ vyplýva popis poškodenia motorového vozidla žalovanej s tým, že takýto listinný doklad mal byť doručený Slovenskej kancelárii poisťovateľov dňa 12.10.2016. Komunálna poisťovňa a. s. listom zo dňa 10.10.2016 vyúčtovala Slovenskej kancelárii poisťovateľov sumu 50 eur za vykonanie prvotných likvidačných úkonov. Komunálna poisťovňa a. s. listom zo dňa 10.10.2016 oznámila žalovanej, že vinník dopravnej nehody nie je poistených v ich poisťovni, a preto postupujú takúto záležitosť Slovenskej kancelárii poisťovateľov. Žalovaná si formou tlačiva označeného ako „uplatnenie nároku na náhradu škody“ zo dňa 30.08.2016 /čl. 153/ uplatnila náhradu škody z titulu dopravnej nehody, pretože podľa jej názoru zavinil dopravnú nehodu vodič L.. Listom zo dňa 13.07.2018 následne žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 825,90 Eur v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy z titulu regresnej náhrady, pretože žalovaná neoznámila dopravnú nehodu v zákonnom termíne, resp. bola v omeškaní s platením poistného. Tento list bol doručený žalovanej dňa 19.07.2018. Podľa odborného vyjadrenia č. 71/2018 znaleckej organizácie forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s. r. o. v odbore zdravotníctvo a farmácia, vo veci posúdenia návrhu bodového hodnotenia poškodenej B. R. znalecká organizácia ohodnotila návrh bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia uvedeného v lekárskom posudku N.. B. R. zo dňa 22.12.2017 ako čiastočne za preukázaný s tým, že poškodenej prináleží 126,67 bodov. Uznesením Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Levice zo dňa 29.03.2019 súd zistil, že trestné stíhanie týkajúce sa predmetnej dopravnej nehody bolo zastavené, pretože nebolo prípustné v zmysle § 9 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku, nakoľko nebol daný súhlas poškodeného, a to B. R. a to z dôvodu, že ide o jej dcéru - žalovanú. Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 24.04.2019 okrem iného vyplýva, že trvá na podanej žalobe a podľa jej názoru žalovaná nepredložila žiadny dôkaz o tom, že nezavinila dopravnú nehodu. Vo svojom vyjadrení zo dňa 10.05.2019 žalovaná súhlasila, aby sa konalo v jej neprítomnosti, žiada žalobu zamietnuť s poukazom na skutočnosť, ktorú uviedla v podanom odpore, ako aj z dôvodu, že bolo vydané uznesenie o zastavení trestného stíhania, ktoré nie je právoplatné, pretože nebolo doposiaľ doručené poškodenej. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.03.2021 tiež uviedla, že pokiaľ ide o označenie pracovníčky poisťovne - žalobcu, ktorá jej mala povedať dňa 19.08.2016, aby nahlásila dopravnú nehodu do Komunálnej poisťovne a. s. tak tú videla iba raz, pričom to bola odfarbená blondína a nebola označená menom. Žalovaná ďalej uviedla, že sa necíti byť zodpovedná za uvedenú dopravnú nehodu, pretože podľa jej názoru je zodpovedný druhý vodič B. L.. Ďalej poukázala tiež na skutočnosť, že ona dávala znamenie o odbočovaní motorového vozidla doľava a to už 100 m pred samotným odbočovaním čo potvrdí aj poškodená B. R. ako aj B. R.. Navrhuje preto žalobu zamietnuť, pretože nebola preukázaná jej zodpovednosť za dopravnú nehodu. Okrem toho si svoju oznamovaciu povinnosť splnila, pričom
pracovníčka žalobcu neprevzala takéto oznámenie a dala jej pokyn, aby takéto oznámenie zaslala do poisťovne druhého vodiča. Prvoinštančný súd tiež výzvou zo dňa 11.02.2021 /čl. 200/ vyzval žalobcu v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu, aby uviedol ďalšie skutkové tvrdenia a to k otázke tvorby záveru o 30% regresu resp. čo bolo podstatou výpočtu tejto sumy ako aj preukázať súvis mnohosti a závažnosti naplnenia dôvodov podľa § 12 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. zodpovednosti alebo spoluzodpovednosti žalovanej. Tiež súd vyzval žalobcu, aby uviedol ďalšie skutkové tvrdenia ohľadom zodpovednosti žalovanej na dopravnej nehode resp. spoluzavinenia iných osôb. Na túto výzvu žalobca nereagoval. Právny zástupca žalobcu vo svojom elektronickom vyjadrení zo dňa 07.06.2021 uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, pretože na základe relácie dopravnej polície bola žalovaná určená ako vinník dopravnej nehody. Iné relevantné dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že žalovaná nie je vinná z dopravnej nehody žalobca k dispozícii nemá, a preto navrhol oboznámiť sa s priestupkovým spisom. Listom zo dňa 08.02.2018 žalobca oznámil žalovanej, že po prešetrení poistnej udalosti trvá na predmetnom regrese a to z dôvodu, že neoznámila škodovú udalosť lehote 15 dní od jej vzniku s tým, že tú oznámila Komunálnej poisťovni. Z potvrdenia OR PZ Levice, Okresný dopravný inšpektorát Levice bolo zistené, že žalovaná nie je držiteľom ako aj vlastníkom motorového vozidla V. od 25.08.2016. Podľa zápisu o obhliadke motorového vozidla zo dňa 23.08.2016 vozidlo žalovanej utrpelo totálnu škodu. Podľa podacieho hárku /čl. 163/ žalovaná ako odosielateľ prostredníctvom pošty dňa 23.08.2016 zasielala poštovú zásielku Komunálnej poisťovni a. s. Z listinné dokladu /čl. 223/ bolo tiež zistené, že vodič L. dňa 30.08.2016 doplnil údaje k nahláseniu škodovej udalosti. Okresný súd tiež vyzval žalobcu, aby oznámil meno, priezvisko a bydlisko zamestnankyne, ktorá pracovala dňa 22.08.2016 na pobočke žalobcu v Leviciach u ktorej chcela žalovaná odovzdať doklady o oznámení dopravnej nehody, pričom žalobca na takúto výzvu nereagoval. Podľa výpisu registra priestupkov žalovanej /čl. 248/ žalovaná nebola postihnutá za žiadny priestupok. Rozsudkom Okresného súdu Levice, sp. zn. 11C/54/2017 zo dňa 17.12.2019 bol žalobcovi priznaný voči žalovanej nárok na zaplatenie peňažnej sumy vo výške 67 eur s prísl. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobca si uplatňoval voči žalovanej nárok na zaplatenie peňažnej sumy vo výške 67 eur z titulu dopravnej nehody zo dňa 19.08.2016, pretože žalovaná neoznámila škodovú udalosť v lehote 15 dní a žalobca vyplatil Generali poisťovňa a. s. sumu 1.782,90 eur z titulu refundácie finančných prostriedkov vyplatených poškodenému z poistenia majetku. Žalobca ďalej uviedol, že si uplatňuje náhradu časti poistného plnenia v rozsahu 67 eur /3,76% z vyplateného poistného plnenia/. Tunajší súd dospel k záveru, že takýto nárok žalobcu je dôvodný, pretože žalovaná porušila svoju povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu, pričom nepostačuje, že to oznámila Komunálnej poisťovni a. s. Z tohto dôvodu tak žalovaná nepreukázala splnenie takejto zákonnej povinnosti. Podľa názoru súdu v takomto rozhodnutí zo znaleckého posudku vyplýva záver, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika jazdy vodičky - žalovanej počas odbočovania vľavo v dôsledku čoho došlo k vytvoreniu kolíznej situácie pre vodiča vozidla Avia a tým aj k ohrozeniu tohto vodiča a to takým spôsobom, že v okamihu, kedy vodič vozidla Avia mohol rozpoznať priečneho premiestnenia vozidla Ford vľavo, už nemohol dopravnej nehode zabrániť a to ani v prípade, že by sa pohyboval rýchlosťou pre daný úsek maximálne dovolenou rýchlosťou. Jednoznačnej tak zavinila nehodu žalovaná, a preto súd priznal nárok žalobcovi. Takéto konanie nebolo ku dňu 18.10.2021 právoplatne skončené, pretože proti takémuto rozsudku podala odvolanie žalovaná a spis sa nachádzal na odvolacom súde /ide o skutočnosť zistenú z elektronického registra súdu/. Podľa správy ORZ Levice zo dňa 28.09.2016 polícia eviduje takúto poistnú udalosť ako dopravnú nehodu, pričom zavinenie bolo znalcom z odboru doprava cestná určená na žalovanú. Generali poisťovňa listom zo dňa 12.10.2016 oznámila K. S., že mu poskytne poistné plnenie vo výške 1.785,90 eur z titulu škody spôsobenej vyššie uvedenou dopravnou nehodou. Generali poisťovňa listom zo dňa 19.08.2016 tiež požiadala žalobcu o refundáciu vyplateného poisteného plnenia poškodenému K. S. a to vo výške 1785,90 eur. Žalobca listom zo dňa 29.11.2016 oznámil Generali poisťovni a. s., že mu vypláca sumu 1.782,90 eur. Z vyšetrovacieho spisu OR PZ Levice, dopravný inšpektorát, ČVS: ORP-118/ DI-LV-2017 súd zistil, že uznesením o začatí trestného stíhania 18.10.2017 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona a to v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 19.08.2016, ktorej účastníkmi bola žalovaná a vodič B. L.. Žalovaná pri svojom výsluchu zo dňa 14.03.2019 v procesnej pozícii svedka uviedla, že s vozidlom chcela odbočiť do dvora rodinného domu, pričom v obci znížila rýchlosť na 50 km/h a asi 100 m od domu dala znamenie o zmene smeru jazdy v smere doľava s tým, že pred odbočovaním sa asi 1 sekundu pozrela do stredného spätného zrkadla, kde v tom istom pruhu ako jej vozidlo videla zelené vozidlo. Nenapadlo ju, že takéto vozidlo ju bude obiehať a dôjde k zrážke. Podľa jej názoru odbočovanie vľavo a predbiehanie vozidla sa uskutočnilo v tom istom momente. Svedkyňa - poškodená B. R. pri svojom výsluchu zo dňa 14.03.2019 uviedla, že v čase dopravnej nehody sedela v motorovom vozidle, ktoré viedla žalovaná /jej dcéra/, pričom
tá v obci znížila rýchlosť na 50 km/h a dala znamenie o zmene smeru jazdy doľava. Následne pri odbočovaní pocítila veľký náraz a ich vozidlo bolo odhodené mimo cestu, potom si už nič nepamätá. Zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva č. 31/2019 okrem iného vyplýva, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika jazdy vodičky vozidla Ford /žalovanej/ počas odbočovania vľavo na miesto ležiace mimo cesty. V dôsledku nesprávneho spôsobu odbočovania vodičky vozidla Ford došlo k vytvoreniu kolíznej situácie pre vodiča vozidla Avia a tým aj k ohrozeniu tohto vodiča a to takým spôsobom, že v okamihu kedy vodič vozidla Avia mohol rozpoznať priečneho premiestnenia vozidla Ford vľavo, už nemohol dopravnej nehode zabrániť a to ani v prípade, že sa pohyboval rýchlosťou pre daný úsek maximálne dovolenou. Z technického hľadiska nie je možné jednoznačne ustáliť, či vodič vozidla Avia mal technickú možnosť dopravnej nehode zabrániť správnou technikou jazdy, pretože technicky nie je možné vyhodnotiť, kedy vodička - žalovaná začala dávať znamenie o zmene smeru jazdy vľavo. V prípade ak vodička vozidla Ford odbočenie vľavo vykonala tak, že najprv dala znamenie o zmene smeru jazdy vpravo a až následne vľavo tak potom vodič Avia nemal technickú možnosť dopravnej nehode zabrániť správnou technikou jazdy. V prípade ak vodička vozidla Ford začala dávať znamenie o zmene smeru jazdy vľavo cca 100 m pred odbočovaním tak ako to uvádza pri opise priebehu nehodového deja tak potom technika jazdy vodiča vozidla Avia bola nesprávna z hľadiska jeho včastnosti reakcie na uvedené znamenie o zmene smeru jazdy vozidla Ford vľavo, pričom tento vodič mal možnosť včasnou reakciou plynule znížiť rýchlosť jazdy za vozidlom Ford a tým dopravnej nehode zabrániť. Za uvedených podmienok bola oneskorená reakcia vodiča vozidla Avia sekundárnym prvkom technickej príčiny dopravnej nehody. Z tohto posudku tiež vyplýva, že vodič Avie viedol na začiatku nehodového deja motorové vozidlo rýchlosťou cca 54km/h. Zároveň z technického hľadiska nie je možné vyhodnotiť a jednoznačne ustáliť, kedy vodička vozidla Ford začala dávať znamenie o zmene smeru jazdy vľavo. V prípade ak toto vykonala v súlade s opisom nehodového deja zo strany vodiča vozidla Avia potom je technicky prijateľné, že vodič Avia nemal možnosť zabrániť dopravnej nehode. Vodička vozidla Ford mala technickú možnosť dopravnej nehode zabrániť a to v prípade, ak by správne vyhodnotila dopravnú situáciu za svojím vozidlom a správne by vyhodnotila, že svojím manévrom odbočenia dôjde k vytvoreniu kolíznej situácie pre vodiča vozidla Avia, ktoré jazdilo za ňou. Vodička vozidla Ford mala k dispozícii také technické signály, z ktorých mohla jednoznačne vyhodnotiť, že odbočením vľavo ohrozí vodiča vozidla Avia, ktoré predchádza jej vozidlo. Tento posudok zároveň uviedol, že v odbornom vyjadrení č. 27/2016, ktoré vypracoval Ing. Ján Jenčo tento ustálil za príčinu vzniku dopravnej nehody nesprávnu technika jazdy vodičky vozidla Ford, avšak sa nezaoberal problematikou rozdielneho opisu nehodového deja zo strany vodičov Avie a Ford. Pokiaľ ide o znalecký posudok Ing. Josefa Veverku č. 59/2017 tak ten stanovil technickú príčinu vzniku dopravnej nehody nesprávnu techniku jazdy vodičky vozidla Ford. Tento znalec sa však tiež nezaoberal otázkou kedy bol zapnutý ukazovateľ zmeny smeru jazdy a vplyvom na technickú príčinu dopravnej nehody. Pokiaľ ide o odborné vyjadrenie Ing. Igora Morávka č. 93/2016 tak znalecký ústav uviedol, že nesprávne vyhodnotil problematiku ohrozenia a to v rozpore s ustálenou ako aj publikovanou metodikou odporúčanou pre znalcov z odboru doprava cestná ako aj v rozpore s posúdením priebehu nehodového deja, pretože vodička Ford mala pri odbočovaní vyhodnotiť situáciu za svojím vozidlom v čase tesne pred začiatkom odbočovania vľavo. Preto ani konštatovanie o tom, že vodička vozidla Ford neohrozila vozidlo Avia nie je správne. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 28.09.2016 vyplýva, že žalovaná pri dopravnej nehode svojím konaním porušila § 19 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke čím sa dopustila priestupku proti bezpečnosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g,l/ zákona o priestupkoch. Podľa záznamu o dopravnej nehody zo dňa 19.08.2016 bola dopravná nehoda zapríčinené nesprávnym odbočovaním žalovanej, pričom sa nedostatočne presvedčila o tom, či nie je predchádzaná iným vozidlom. Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 26.08.2016, ktoré podala žalovaná súd zistil, že tá pri zmene smeru jazdy dala znamenie o takejto zmene a pred odbočovaním sa pozrela do ľavého spätného zrkadla, kde nevidela žiadne vozidlo. Zo záznamu o podaní vysvetlenia vodičom B.. L. zo dňa 19.08.2016 vyplýva, že pred ním jazdiace vozidlo Ford dalo znamenie o zmene smeru jazdy doprava a začalo spomaľovať, pričom on dal znamenie o zmene smeru jazdy doľava. Keď bolo vozidlo Ford asi 2-5m pred ním v pravom jazdnom pruhu tak spozoroval, že vodička dala znamenie o zmene smeru jazdy doľava a hneď aj začala odbočovať vľavo. Týmto manévrom vošla do jeho jazdnej dráhy, pričom sa snažil vyhnúť zrážke čo sa však nepodarilo. Zo záznamu o podaní vysvetlenia B. R. zo dňa 26.08.2016 bolo zistené, že ten bol v čase dopravnej nehody na okraji chodníka pri rodinnom dome, kde čakal svoju dcéru - žalovanú a manželku. V klesaní cesty videl prichádzať vozidlo Ford X., pričom žalovaná dala asi 100 m od vchodu do ich domu znamenie o zmene smeru jazdy v smere doľava a ako prichádzala k domu tak spomalila. Od začiatku domu č. 24 na ul. V. spozoroval nákladné vozidlo, ktoré začalo brzdiť a jazdilo pri stredovej čiare ľavými kolesami a jazdil vo svojom jazdnom pruhu t.
j. v ľavom jazdnom pruhu od Y. na V.. Keď toto nákladné vozidlo začalo brzdiť tak dcéra bola už pri ich dome a skoro stála, pričom vodič vozidla prestal ovládať a nevedel ho zastaviť. Nákladné vozidlo tak nevedelo zastaviť, dcéra začala odbočovať v smere doľava a v tom momente vodič nákladného vozidla zo šikma nabral vozidlo, ktoré viedla dcéra a k nárazu došlo v ľavom jazdnom pruhu. Následne po dopravnej nehode dňa 19.08.2016 mu vodič nákladného vozidla povedal, že jeho dcéra mala dané znamenie o zmene smeru jazdy vpravo a nie vľavo, pričom následne dňa 20.08.2016 tento vodič pri podpise formulára o nehode uviedol, že jeho dcéra nemala vôbec dané znamenie o zmene smeru jazdy. Zo záznamu o podaní vysvetlenia B. R. zo dňa 26.08.2016 resp. 23.09.2016 okrem iného vyplýva, že sedela v čase dopravnej nehody v motorovom vozidle Ford X. ako spolujazdkyňa svojej dcéry, pričom dcéra znížila v obci rýchlosť na 50 km/h a dala znamenie o zmene smeru jazdy v smere doľava s tým, že sa približovali k domu. Pri odbočovaní pocítila veľký náraz a už si nič nepamätala. Zo záznamu o podaní vysvetlenia I. I. zo dňa 19.08.2016 bolo zistené, že je oprávnený vypovedať za Slovenskú správu ciest s tým, že im vznikla škoda vo výške 314,72 eur za poškodenie dopravnej značky. Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 28.09.2016 K. S. bolo zistené, že on je majiteľom rodinného domu, pričom pri dopravnej nehody bolo poškodené oplotenie a škodu odhaduje na sumu 1.814,40 eur. Túto škodu si bude uplatňovať z domovej poistky. Zo zápisu o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 19.08.2016 boli zaistené stopy, zistená situácia na mieste nehody ako aj stav účastníkov nehody. Súd sa tiež oboznámil s fotodokumentáciou dopravnej nehody. Podľa odborného vyjadrenie vypracované znalcom Ing. Jenčom č. 27/2016 bol zistený pravdepodobný a z technického hľadiska prijateľný priebeh nehodového deja s tým, že motorové vozidlo značky Ford X. sa v dobe pravdepodobného počiatku nehodového deja pohybovalo rýchlosťou 14,20 až 15.59 km/hod. a motorové vozidlo Avia rýchlosťou 54,99 km/h až 56,99 km/h. Zároveň tento znalec dospel k záveru, že možno konštatovať, že príčinou vzniku kolíznej situácie bola nesprávna technika a spôsob ovládania vozidla vodičom vozidla zn Ford X.. Podľa evidenčnej karty žalovanej /čl. 194-196/ jej bolo udelené vodičské oprávnenie dňa 03.06.2015 s tým, že jej bola uložená bloková pokuta resp. jej bola uložená sankcia za priestupok a to neudelenie vodičského oprávnenia - nezloženie skúšky z odbornej spôsobilosti. Tiež jej bol zadržaný vodičský preukaz. Zo znaleckého posudku č. 59/2017 Ing. Josefa Veverku okrem iného vyplýva, že technickou príčinou vzniku nehodového deja bolo konanie vodičky vozidla Ford X., ktorá odbočovala vľavo na mieste ležiace mimo cestu v čase, kedy už bola predchádzaná vozidlom zn. Avia a počas odbočovania ohrozila vodiča za ňou idúcim. Z odborného vyjadrenie Ing. Igora Moráveka č. 93/2016 okrem iného vyplýva, že podľa simulačnej analýzy techniky jazdy vodiča vozidla Avia pri dodržaní max. povolenej rýchlosti v obci by vozidlo Ford X. bezpečne odbočilo cez ľavý jazdný pruh do dvora rodinného domu za podmienky, že by vozidlo Avia malo pri vstupe do obce rýchlosť max. 50 km/h a rýchlosť vozidla Ford X. by bola tiež max. 50 km/h, pričom ich rýchlosti by boli rovnomerné a ich vzájomná vzdialenosť by bola 54,42 m. Podľa odborného stanoviska č. 179/2017 Ústavu súdne inžinierstva zo dňa 11.09.2017 okrem iného vyplýva, že obaja znalci /Ing. Jenčo a Ing. Veverka/ vyhodnotili, že príčinou predmetnej dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodičky vozidla Ford, avšak obaja znalci však nezohľadnili správne a komplexne problematiku ukazovateľa zmeny smeru jazdy. Zároveň Ing. Jenčo nesprávne uviedol vo svojom posudku, že zapnutie resp. ukázane zmeny smeru jazdy nemá vplyv na určenie príčiny dopravnej nehody, pretože takéto tvrdenie nie je správne. V predmetnom stanovisku ďalej ústav uviedol, že z jednotlivých výpovedí vyplývajú rozdielne opisy nehodového deja z hľadiska ukazovateľa zmeny smeru jazdy vozidla Ford, pretože vodič vozidla Avia uvádzal, že vozidlo Ford spomaľovalo a dalo ukazovateľ zmeny smeru jazdy vpravo a začalo vchádzať na pravú krajnicu a vodička vozidla Ford uvádzala, že dala ukazovateľ zmenu smeru jazdy vľavo cca 100 m pred odbočovaním. Takéto rozpory síce znalec nemôže odstrániť, avšak tieto majú priamy vplyv na vyhodnotenie príčiny predmetnej dopravnej nehody. Z uvedených dôvodov je tak potrebné príčinu dopravnej nehody vyhodnotiť alternatívne pre opis nehodového deja podľa oboch vodičov, ktorí boli účastníkmi predmetnej dopravnej nehody. Obaja znalci správne vyhodnotili príčinu dopravnej nehody za predpokladu, že priebeh nehodového deja bol v súlade s opisom nehodového deja podľa vodiča vozidla Avie, avšak znalci sa nezaoberali vyhodnotením príčiny dopravnej nehody pre priebeh podľa vodičky vozidla Ford. V prípade ak by priebeh nehodového deja bol v súlade s opisom vodičky vozidla Ford /dala ukazovateľ o zmene smeru jazdy vľavo včas/ tak technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola súčinnosť nesprávnej techniky jazdy vozidla Ford /vodička nesprávne vyhodnotila situáciu za svojím vozidlom v dôsledku čoho odbočovala spôsobom, kedy z technického hľadiska ohrozila vodiča vozidla Avia čím vytvorila kolíznu situáciu/ ako aj nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla Avia/ vodič začal vykonávať predchádzanie napriek tomu, že vozidlo Ford malo ukazovateľ zmeny smeru jazdy vľavo, čím si vodič znemožnil zabrániť dopravnej nehode/. Pri takomto priebehu nehodového deja mal každý z účastník dopravnej nehody technickú možnosť nehode zabrániť a to nezávisle na konaní druhého účastníka dopravnej nehody. Rozhodnutím o prerušení
konania o priestupku zo dňa 24.11.2016 ORPZ Levice prerušil priestupkové konanie do vypracovania predloženia znaleckého dokazovania účastníkom konania - žalovanej. Takéto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.12.2016. Zo zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 09.11.2016, ako aj 24.11.2016 okrem iného vyplýva, že žalovaná bola vypočutá, pričom pri svojom výsluchu uviedla, že sa necíti byť vinná z dopravnej nehody, pretože ak by vodič Avie išiel predpísanou rýchlosťou od začiatku obce tak by k nehode nedošlo. Preto takúto dopravnú nehodu spôsobila nepozornosť vodiča Avie. Tiež bol ako svedok vypočutý B. R., ktorý uviedol, že videl celý priebeh dopravnej nehody, lebo stál pred bránou domu. K vykloneniu Avie z pravého jazdného pruhu do ľavého prišlo 10 - 12 metrov za vozidlom Ford, ktoré v tej chvíli už začínalo stáčať predné kolesá smerom do ľava a v očiach laika začali obaja vodiči robiť svoje úkony takmer naraz. Vodič Avie sa mimo cesty do jarku dostal z toho dôvodu, že pri jeho obiehaní v poslednej chvíli sa ložná plocha prudko naklonila do ľava čím vodič vozidla Avie neudržal riadenie na ľavej krajnici a samotný náklon jeho vozidla ho stiahol zo šikma do jarku s nárazom do oplotenia domu a týmto manévrom narazil do vodičky vozidla Ford, ktorá podľa neho nemala vôbec šancu zareagovať na tento jeho núdzový manéver. Nie je tiež pravda vodiča Avie, že vodičku auta Ford predbiehal 50 m v ľavom jazdnom pruhu, pretože oproti išiel autobus. Tiež je nezmyselné tvrdenie vodiča auta Avie, že vodička auta Ford najskôr odbáčala do prava a potom následne do ľava. Svedok B. L. uviedol, že s Aviou vozidlo žalovanej predchádzal a na základe toho, že videl ako vozidlo Ford pribrzďuje tak sa toto vozidlo snažil obísť vľavo pri brzdení ho stočilo doľava a došlo k nárazu. Tiež uviedol, že vchádzal do obce rýchlosťou cca 57 - 60 km/h, pričom on začal brzdiť, lebo mu vozidlo Ford vošlo do ľavého jazdného pruhu pri odbáčaní do domu. Vozidlo Ford bolo od začiatku brzdenia s vozidlom Avia asi tak cca 10-15 metrov s tým, že zodpovedal na ďalšie otázky. Ing. Ján Jenčo pri svojom výsluchu uviedol, že sa pridržiava svojho znaleckého posudku. V zápisnici zo dňa 18.05.2017 znalec Ing. J. Veverka uviedol, že zodpovedal na otázky zástupcu žalovanej v súvislosti s dopravnou nehodou a jeho znaleckým posudkom, ktorý vypracoval. Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 17.01.2017 bolo zistené, že Ing. Ján Jenčo podal vysvetlenie k odbornému vyjadreniu č. 93/2016, ktoré vypracoval znalec Ing. Morávek. Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 02.03.2017 B. R. vyplýva, že tá bola spolujazdkyňou žalovanej pri dopravnej nehode s tým, že obe utrpeli poranenia. Uznesením zo dňa 29.03.2019 OR PZ Levice rozhodlo o zastavení trestného stíhania voči žalovanej a to z dôvodu, že poškodená nedala súhlas s trestným stíhaním žalovanej podľa § 211 Trestného poriadku. Následne uznesením Okresnej prokuratúry Levice zo dňa 27.08.2019 bola zamietnutá sťažnosť B. R. proti uzneseniu OR PZ Levice zo dňa 29.03.2019. 14. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 788 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť
len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
16. Podľa § 2 písm. e/, f/, j/ zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie e) poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len "poistná zmluva"), f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, j) prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.
17. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistná zmluva okrem všeobecných náležitostí podľa osobitného predpisu 9) obsahuje aj údaje o motorovom vozidle zapísané v osvedčení o evidencii vozidla podľa osobitného predpisu 10) alebo údaje zapísané v technickom osvedčení vozidla pri motorových vozidlách, ktoré nepodliehajú evidencii vozidiel, alebo v obdobnom preukaze. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky. Všeobecné poistné podmienky musia obsahovať najmenej podmienky podľa § 4, 5, 7 až 12 a 15.
18. Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistné pri poistení zodpovednosti podľa tohto zákona sa stanovuje vo výške zabezpečujúcej splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovateľa vyplývajúcich z poistenia zodpovednosti vrátane tvorby rezerv podľa osobitného predpisu. Poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky.
19. Podľa § 10 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti a) do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky, b) do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky. Vo všeobecných poistných podmienkach možno určiť prípady, keď možno lehoty podľa odseku 1 primerane predĺžiť. Po oznámení škodovej udalosti je poistený povinný postupovať podľa pokynov poisťovateľa a predložiť v dohodnutej lehote doklady, ktoré si poisťovateľ vyžiada.
20. Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak a) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, 15d) b) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom, 16) c) spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu 17) a tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou, d) vedome zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového vozidla podľa osobitného predpisu, 18) e) porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, 19) ktorá je poistnou udalosťou, f) v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného, g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4, h) sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky. 15d) (2) Poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak
a) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, 15d) b) spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla, ktoré použil neoprávnene, c) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom, 16) d) spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu 17) a tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou, e) vedome zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového vozidla podľa osobitného predpisu, 18) f) porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, 19) ktorá je poistnou udalosťou, g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4, h) sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky. 15d) (3) Výška náhrady poistného plnenia alebo jej časti, na ktorú vznikne poisťovateľovi nárok podľa odseku 1 alebo 2, nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti.
21. Poistná zmluva ako osobitný zmluvný vzťah má formálny charakter a na jej platnosť sa vyžaduje písomná forma. Povinným zmluvným poistením osobitný právny predpis ukladá určitým osobám povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu a zotrvať v takomto právnom vzťahu po dobu výkonu určitej činnosti. Medzi takéto základné povinné zmluvné poistenie patrí aj poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré upravuje osobitný právny predpis a to zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 326/2009 zo dňa 22.09.2010 „Predpokladmi vzniku nároku poisťovateľa proti poistníkovi v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='381/2001%20Z.z.%252312'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov je, že poisťovateľ vyplatil poškodenému za poistníka poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, a že v čase, keď nastala poistná udalosť, bol poistník v omeškaní s platením poistného. Nie je pritom rozhodujúce, kto vozidlo viedol a svojim zavinením spôsobil škodu; určujúcim je, že škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, na ktoré sa vzťahuje poistná zmluva.“.
22. Po vykonanom dokazovaní s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu považoval súd za nesporné, že žalobca a žalovaná platným spôsobom uzavreli dňa 21.07.2016 poistnú zmluvu. Predmetom tejto zmluvy bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to Ford X. EČV: V. a podľa názoru súdu má tento právny vzťah spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože žalobca uzatváral takúto zmluvu ako právnická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť v oblasti poisťovníctva a žalovaná uzatvárala takúto zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Za nespornú tiež možno považovať skutočnosť, že žalovaná ako poistník - majiteľ motorového vozidla a zároveň ako vodič motorového vozidla, bola účastníkom dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 19.08.2016 v obci G. Ď., kde došlo k stretu prevádzok s nákladným motorovým vozidlom Avia, EČV: Y., pričom pri tejto dopravnej nehode došlo k poškodeniu zdravia B. R. v dôsledku čoho jej žalobca vyplatil celkovú sumu vo výške 2.753,- Eur, a to dňa 12.01.2018. Táto suma pozostávala jednak z bolestného vo výške 442,- Eur, ako aj zo sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 2.311,- Eur. Žalobca si nárok na vznik náhrady za poistné plnenie uplatňoval z dôvodu, že žalovaná bola v omeškaní so zaplatením poistného s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z. z. S takouto argumentáciou žalobcu sa však súd nestotožňuje, pričom poukazuje na právny názor odvolacieho súdu, ktorý vo svojom uznesení /bod 25 odôvodnenia/ uviedol, že nebolo preukázané omeškania žalovanej s plnením platby poistného. Prvoinštančný súd preto opätovne poukazuje na skutočnosť, že z uzavretej zmluvy a z výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy vyplýva, že poistným obdobím bol 1 rok s tým, že poistné sa malo platiť štvrťročnou splátkou vo výške 26,14 Eur. Poistné za poistné obdobie od 21.07.2016 do 20.10.2016 bolo zaplatené dňa 19.08.2016 /v čase spôsobenia dopravnej nehody/. Poistné bolo v poistnej zmluve dojednané ako ročné poistné a nie ako štvrťročné poistné, a preto dohodnuté splátky ročného poistenia predstavujú len spôsob jeho platenia. V tomto prípade bolo potrebné aplikovať osobitný právny predpis, t. j. zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako lex specialis, ktorý má pre splatnosť poistného samostatné ustanovenie, konkrétne ustanovenie § 8 ods. 2, v zmysle ktorého: „Poistným obdobím je spravidla
jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky.“ Pokiaľ teda žalovaná v čase, keď došlo k poistnej udalosti, a to dňa 19.08.2016 bola v omeškaní so zaplatením splátky ročného poistného, ktorá mala byť splatná podľa tvrdení žalobcu 21.07.2016, a túto splátku zaplatila až 19.08.2016, tak nebola v omeškaní so zaplatením dohodnutého ročného poistného, ako to tvrdil žalobca v podanej žalobe, pretože poistné v tomto prípade predstavuje výšku zodpovedajúcu dojednanému ročnému poisteniu, pričom zo žiadneho zmluvného dojednania nevyplýva, že nezaplatením niektorej zo splátok poistného v lehote jeho splatnosti sa stane splatné celé ročné poistné, v dôsledku čoho by bolo možné až potom vyvodzovať omeškanie žalovanej, ako poistníka s platením poistného, a to s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. Tiež je potrebné uviesť, že poistným obdobím bol dojednaný technický /poistný/ rok, pričom začiatok poistenia bol dohodnutý od 21.07.2016, a preto podľa názoru súdu poistné obdobie trvalo až do 21.07.2017. Do tohto dňa tak žalovaná mohla zaplatiť dlžné poistné, a preto z uvedených dôvodov tak v deň, kedy došlo ku škodovej udalosti nebola žalovaná v omeškaní so splácaním poistného, pretože tá by mohla byť v omeškaní len so zaplatením splátky ročného poistného. Pojem poistné je tak potrebné vykladať ako poistné vo výške dojednaného ročného poistného /§ 8 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z./ s tým, že splátky poistného predstavujú len spôsob jeho platenia. Z predložených listinných dôkazov tak nevyplýva, že by žalovaná bola v omeškaní so zaplatením poistného ku dňu poistnej udalosti, a preto sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že aj z tohto dôvodu mu vznikol nárok na náhradu poistného plnenia. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo/73/2002 zo dňa 22.10.2002 tak aj z takého rozhodnutia vyplýva, že poistený, ktorý v čase poistnej udalosti mal zaplatené poistné nie je v omeškaní hoci poistné zaplatil po lehote jeho splatnosti. Zároveň je potrebné uviesť, že podľa výpisu z inkasného účtu /čl. 33/, ktorý predložil žalobca vyplýva, že žalovaná zaplatila poistné dňa 19.08.2016 teda v deň poistnej udalosti. Žalobca však nepreukázal a ani nenavrhol žiadny dôkaz o tom, že by žalovaná uhradila poistné až po dopravnej nehode, pričom táto dôkazná povinnosť zaťažovala žalobcu. Okrem toho súd poukazuje aj na skutočnosť, že v inom súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/54/2017 si žalobca uplatňoval voči žalovanej regresný nárok z titulu rovnakej poistnej zmluvy ako aj poistnej udalosti, ale len z dôvodu podľa § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z. z. a nie aj z dôvodu podľa § 12 ods. 1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z. z. omeškanie z platením poistného v čase poistnej udalosti. Žalobca tak nepredložil žiadne iné dôkazy, ktoré by preukazovali skutočnosť, že by bola žalovaná v omeškaní so zaplatením poistného.
23. Súd následne preskúmal nárok žalobcu a to s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a to z dôvodu, že žalovaná neoznámila žalobcovi do 15 dní vznik škodovej udalosti, pričom v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu skúmal aj zodpovednosť žalovanej na škodovej udalosti ako základný predpoklad možného regresného nároku žalobcu, pričom takéto zavinenie preukazuje žalobca. Zo znaleckých posudkov resp. odborného vyjadrenia, ktoré sú obsiahnuté v pripojenom trestnom spise resp. priestupkovom spise však nemožno jednoznačne konštatovať zavinenie žalovanej pri vzniku škodovej udalosti. Súd predovšetkým poukazuje na znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva č. 31/2019 z ktorého okrem iného vyplýva, že z technického hľadiska nie je možné jednoznačne ustáliť, či vodič vozidla Avia mal technickú možnosť dopravnej nehode zabrániť správnou technikou jazdy, pretože technicky nie je možné vyhodnotiť, kedy vodička
- žalovaná začala dávať znamenie o zmene smeru jazdy vľavo. V prípade ak vodička vozidla Ford odbočenie vľavo vykonala tak, že najprv dala znamenie o zmene smeru jazdy vpravo a až následne vľavo tak potom vodič Avia nemal technickú možnosť dopravnej nehode zabrániť správnou technikou jazdy. V prípade ak vodička vozidla Ford začala dávať znamenie o zmene smeru jazdy vľavo cca 100 m pred odbočovaním tak ako to uvádza pri opise priebehu nehodového deja tak potom technika jazdy vodiča vozidla Avia bola nesprávna z hľadiska jeho včastnosti reakcie na uvedené znamenie o zmene smeru jazdy vozidla Ford vľavo, pričom tento vodič mal možnosť včasnou reakciou plynule znížiť rýchlosť jazdy za vozidlom Ford a tým dopravnej nehode zabrániť. Za uvedených podmienok bola oneskorená reakcia vodiča vozidla Avia sekundárnym prvkom technickej príčiny dopravnej nehody. Okrem toho z odborného stanoviska č. 179/2017 Ústavu súdneho inžinierstva zo dňa 11.09.2017 vyplýva, že aj keď znalci Ing. Jenčo a Ing. Veverka vyhodnotili ako príčinu dopravnej nehody nesprávnu techniku jazdy žalovanej tak nezohľadnili rozdielne opisy nehodové deja nakoľko podľa tvrdení žalovanej dala ukazovateľ zmeny smeru jazdy vľavo cca 100 m pred odbočovaním. Zároveň podľa priebehu nehodového deja podľa tvrdení žalovanej mal každý z účastníkov dopravnej nehody technickú možnosť nehode zabrániť a to nezávisle na konaní druhého účastníka dopravnej nehody. Z tohto dôvodu tak nie je možné jednoznačne dospieť k záveru, že žalovaná zavinila škodovú udalosť, pretože jej vina nebola
preukázaná ani v trestnom resp. v priestupkovom konaní a nemožno ju vydedukovať ani z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v pripojenom trestnom resp. priestupkovom spise. Okrem toho samotná žalovaná tak v trestnom konaní /resp. priestupkovom konaní/ ako aj počas výsluchu v súdnom konaní jednoznačne uviedla, že pri odbočovaní dávala ukazovateľ zmenu smeru jazdy vľavo a nie vpravo ako to tvrdí vodič L., pričom túto skutočnosť potvrdila aj spolujazdkyňa - svedkyňa B. R.. Aj keď ide o matku žalovanej tak jej svedecká výpoveď bola od počiatku konzistentná, pričom podľa názoru súdu ju potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaná odbočovala k rodinnému domu, v ktorom býva a teda poznala miestne pomery, a preto je nelogické, aby dávala ukazovateľ zmeny smeru jazdy doprava - na opačnú stranu ako má rodinný dom. Preto súd vyhodnotil aj výpoveď svedkyne B. R.Ž. ako dôveryhodnú napriek príbuzenskému pomeru k žalovanej. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, žalovaná, jej zástupca ako aj svedkyňa B. R. tvrdili, že boli na pobočke žalobcu oznámiť škodovú udalosť v zákonnej lehote, ale pracovníčka žalobcu im povedala, že majú ísť oznámiť takúto škodovú udalosť to Komunálnej poisťovne, pretože tam bolo poistené motorové vozidlo vodiča L.. Takéto tvrdenie podľa názoru môže byť pravdivé, pretože ako vyplýva z listinného dôkazu /čl. 249/ označeného ako „uplatnenie nároku na náhradu škody“ tak žalovaná dňa 30.08.2016 si uplatnila v Komunálnej poisťovni a. s. nárok na náhradu škody z titulu predmetnej poistnej udalosti, pričom takejto poisťovni bola listina doručená dňa 31.08.2016. Škodová udalosť tak bola nahlásená v lehote 15 dní. Súd si takéto tvrdenie žalovanej o tom, že konala pri ohlasovaní poistnej udalosti podľa pokynu zamestnankyne žalobcu nemohol overiť iným dôkazom, pretože žalobca napriek tomu, že bol vyzvaný výzvou zo dňa 30.08.2021, aby oznámil zamestnankyňu podľa opisu žalovanej, ktorá pracovala dňa 22.08.2016 na jeho pobočke v Leviciach, kde žalovaná mala nahlásiť škodovú udalosť /čl. 259/ tak na túto výzvu žiadnym spôsobom nereagoval. Keďže ide o spotrebiteľský vzťah, pričom žalovaná riadnym spôsobom označila skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a žalobca napriek výzve neoznámil takéto skutočnosti, tak súd považoval tvrdenie žalovanej o tom, že oznámila takúto škodovú udalosť na základe pokynu pracovníčky žalobcu do inej poisťovne za pravdivé a preukázané. Preto nemohla žalovaná porušiť svoju povinnosť podľa § 12 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., pretože konala na pokyn žalobcu a ide tak o dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré si nesplnila svoju zákonnú povinnosť. Okrem toho je potrebné poukázať na skutočnosť, že od počiatku škodovej udalosti nebolo jednoznačne preukázané, kto zavinil dopravnú nehodu, pretože obaja vodiči tvrdili, že dopravnú nehodu zavinil ten druhý. Súd preto žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu, pretože neboli splnené zákonné podmienky pri priznanie takéhoto nároku.
24. Súd nevykonal dôkaz, ktorý navrhoval žalovaná /výsluch znalca Ústavu súdneho inžinierstva/, pretože ho považuje za nadbytočný, nakoľko by neozrejmil skutočnosti potrebné pre rozhodnutie súdu, pričom s prihliadnutím na odstup času od jeho vypracovania by znalec z najväčšou pravdepodobnosťou zotrval na svojich záveroch uvedených v posudku. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že aj keď v rozsudku sp. zn. 11C/54/2017 zo dňa 17.12.2019 dospel iný sudca tunajšieho súdu k záveru, že boli splnené podmienky pre priznanie regresu podľa § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z. z. z dôvodu, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť oznámiť vznik škodovej udalosti žalobcovi v zákonnej lehote tak súd v tomto konaní s obdobným nárokom dospel k inému skutkovému ako aj právnemu záveru a to po vykonanom dokazovaní a s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu. Zároveň je potrebné uviesť, že legitímne očakávanie ako kategória právnej istoty, ktorej účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali / napr. nález ÚS SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06/ nemôže účastník vyvodzovať z každého rozhodnutia súdu, ale iba z takého, ktoré možno charakterizovať ako konštatnú alebo zásadnú judikatúru. V danej veci tak neprávoplatne rozhodnuté konanie vedené pod sp. zn. 11C/54/2017 nespĺňa takéto kritérium konštantnej resp. zásadnej judikatúry, a preto súd nebol viazaný takýmto rozhodnutím.
25. Súd zároveň s poukazom na ustanovenie § 49, § 52 a v spojení s § 53 CSP neprihliadol na námietku zaujatosti, ktorú vzniesol zástupca žalovanej na pojednávaní zo dňa 16.08.2021, pretože táto námietka neobsahovala všetky zákonné náležitosti, týkala sa okolností, ktoré spočívali v procesnom postupe súdu resp. jeho rozhodovacej činnosti a následne zástupca žalovanej na nej netrval.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1, 3 CSP, pretože žalovaná bola úspešná tak v prvoinštančnom konaní ako aj v odvolacom konaní v celom rozsahu, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP). Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).