Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoCsp-39-2021.pdf
PDF · 90.81 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/39/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu: 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: H. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X. XXX, XXX XX B. X., o zaplatenie 1.052,34 Eur, 623,73 Eur, 1,01 Eur a úroku z omeškania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 14Csp/70/2021-106 zo dňa 30. augusta 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka v znení „Fixná úroková sadzba 17,90 % p.a.“, ktorá sa nachádza v odseku 2.2 článku 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 13.09.2016 je neprijateľná a neplatná (prvá výroková veta), určil, že zmluvná podmienka v znení „RPMN Banky 19,50 %“, ktorá sa nachádza v odseku 2.2 článku 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 13.09.2016 je neprijateľná a neplatná (druhá výroková veta), žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 557,94 Eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 557,94 Eur od 28.05.2019 do zaplatenia, pričom povolil žalovanému uhrádzať priznané nároky žalobcovi v splátkach po 30,- Eur mesačne vždy najneskôr do posledného dňa v mesiaci počnúc nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti rozsudku, a to pod stratou výhody splátok v prípade, že sa žalovaný dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky alebo jej časti (tretia výroková veta), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (štvrtá výroková veta) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 30,70 % (piata výroková veta). 1.1. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 1.052,34 Eur pozostávajúcej z istiny vo výške 1.016,34 Eur a poplatkov vo výške 36,- Eur, sumy 623,73 Eur, sumy 1,01 Eur a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.016,34 Eur od 28.05.2019 do zaplatenia, a to titulom uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným dňa 13.09.2016. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.200,- Eur; žalovaný si však svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas neplnil, preto žalobca vyhlásil dňa 27.05.2019 úver za predčasne splatný. 1.2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol platobným rozkazom, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odôvodnený odpor. 1.3. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že žalobca uzatvoril dňa 13.09.2016 so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú; žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.200,- Eur a tento sa zaviazal žalobcovi vrátiť poskytnutú istinu a uhradiť úroky, a to všetko v 96 mesačných splátkach po 23,78 Eur mesačne, poslednú splátku vo výške 23,03 Eur; fixná úroková sadzba bola vo výške 17,90 % ročne, RPMN vo výške 19,50 %, celková čiastka, ktorú mal dlžník uhradiť bola vo výške 2.282,13 Eur, prvá splátka bola splatná dňa 25.10.2016 a konečná splatnosť úveru bola dňa 25.09.2024.
1.4. Okresný súd porovnal úrokovú sadzbu úveru a priemernej úrokovej miery z úverov a zistil výrazný nepomer, pri ktorom bola úroková sadzba predmetného úveru vo výške 17,90 % vyššia oproti priemerným úrokovým mieram. Porovnal pritom priemerné úrokové miery za II. štvrťrok 2016 (10,42 %), za mesiac predchádzajúci uzavretiu úverovej zmluvy (10,57 %) a za mesiac, v ktorom bola uzavretá úverová zmluva (10,06 %). Súd určil zmluvnú podmienku upravujúcu úrokovú sadzbu úveru za neprijateľnú a neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca pri stanovení neprimerane vysokej úrokovej sadzby úveru vo výške 17,90 % ročne nerešpektoval zásadu poskytovania zvýšenej ochrany spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy, ale preferoval vlastné ekonomické záujmy s cieľom dosiahnuť čo najvyšší zisk. 1.5. Keďže je pre výpočet RPMN relevantným údaj o ročnej úrokovej sadzbe a tento vyhodnotil okresný súd za neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku, neprijateľnou zmluvnou podmienkou je potom aj údaj o RPMN vo výške 19,50 %. Neplatne dojednaná ročná úroková sadzba mala za následok, že v úverovej zmluve bola RPMN uvedená nesprávne, v neprospech spotrebiteľa. Žalobca tak ani pri výpočte RPMN nerešpektoval zásadu poskytovania zvýšenej ochrany žalovanému. 1.6. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia §9 ods.2 písm. i) a k) a §11 ods.1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“ alebo „zákon o spotrebiteľských úveroch“) konštatoval, že v úverovej zmluve sa nachádza neplatná zmluvná podmienka, na ktorú nie je možné prihliadať. Právnym následkom absencie údaju o úrokovej sadzbe v úverovej zmluve a nesprávne uvedená RPMN je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Keďže bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.200,- Eur a žalovaný uhradil žalobcovi sumu 642,06 Eur, vzniknutý rozdiel vo výške 557,94 Eur predstavuje dlh žalovaného, na úhradu ktorého ho súd zaviazal; žalobcovi z tejto sumy priznal aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.05,2019. Nárok žalobcu na istinu vo výške 494,40 Eur, a úrok z úveru vo výške 623,73 Eur okresný súd zamietol. 1.7. Žalovaný požiadal o možnosť uhrádzať žalobcovi priznaný nárok v splátkach z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej a sociálnej situácie. Šetrením súd zistil majetkové pomery žalovaného, oboznámil sa aj s oznámením C. X. a povolil mu uhrádzať žalobcovi priznané plnenie v splátkach po 30,- Eur. 1.8. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle §255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 30,70 %, keďže mal vo veci úspech v rozsahu 65,35 %.
2. Proti prvému, druhému, štvrtému a piatemu výroku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zmysle odvolacích dôvodov podľa §365 ods.1 písm. f) C.s.p. tvrdil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. 2.1. V súvislosti s posúdením úrokovej sadzby ako neprijateľnej zmluvnej podmienky žalobca namietol, že jej výška bola dojednaná v bežnej výške pre rok 2016 a žiadnym spôsobom neodporuje dobrým mravom. Poukázal pritom na Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v zmysle ktorého je najvyššia prípustná odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi vo výške dvojnásobku priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov. Ak bola pre II. štvrťrok roku 2016 priemerná hodnota RPMN vo výške 10,10 %, dvojnásobok tejto hodnoty predstavuje 20,20 %. Odplata za poskytnutie úveru vo výške 17,90 % je tak podľa názoru žalobcu v zákonnom limite, pretože do jej výpočtu vstupuje aj výška úrokovej sadzby. Konajúci súd svoje rozhodnutie vágne odôvodnil poukazom na výšku úrokovej sadzby, ktorá prevyšovala priemernú výšku úrokových sadzieb; táto argumentácia však vo vzťahu k zákonom stanovenej právnej úprave neobstojí a rozhodnutie je možné považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné. Na uvedenú argumentáciu poukázal žalobca aj v súvislosti s RPMN, ktorú súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku len z dôvodu, že úroková sadzba, vyhodnotená ako neprijateľná podmienka, vstupovala do výpočtu RPMN, a teda ani táto sadzba nebola uvedená správne. 2.2. Keďže žalobca nepovažuje výšku ročnej úrokovej sadzby a RPMN za neprijateľné zmluvné podmienky, má za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je bezúročná a bez poplatkov, a teda má nárok aj na príslušenstvo pohľadávky.
3. Žalovaný vyjadrenie k odvolaniu nepodal.
4. Krajský súd ako súd odvolací vec prejednal podľa §385 C.s.p. bez nariadenia pojednávania a podľa §389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§391 ods. 1 C.s.p.).
5. Podľa §389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
6. Odvolací súd preskúmal podstatné odvolacie námietky žalobcu, napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na vyhlásení zmluvných podmienok - úrokovej sadzby vo výške 17,90 % ročne a RPMN vo výške 19,50 % - za neprijateľné a teda neplatné, v dôsledku čoho považoval žalobcom poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov; priznal tak žalobcovi len sumu 557,94 Eur spolu s úrokom z omeškania a vo zvyšku žalobu zamietol. 6.1. Okresný súd porovnal výšku fixnej úrokovej sadzby úveru s priemernými úrokovými mierami pri obdobných spotrebiteľských úveroch a keďže bol zmluvný úrok o viac ako 7% vyšší konštatoval, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. S takýmto hodnotením sa odvolací súd nestotožňuje.
7. V konaní nebolo sporné, že zmluva o úvere, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným dňa 13.09.2016, je s ohľadom na povahu zmluvných strán zmluvou spotrebiteľskou. Je nepochybné, že spotrebiteľ je v procesnoprávnych vzťahoch slabšou zmluvnou stranou, a preto je nevyhnutná jeho ochrana aj z pohľadu dodržiavania limitov stanovených zákonom na výšku odplaty. Ak však súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvný úrok vo výške 17,90 % ročne v porovnaní s priemernou úrokovou mierou za II. štvrťrok roku 2016 vo výške 10,42 % za neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku, v súvislosti s ktorou konštatoval, že žalobca nerešpektoval zásadu poskytnutia zvýšenej ochrany spotrebiteľovi, ale sledoval vlastné ekonomické záujmy, nemožno takéto jeho konštatovanie považovať za správne. 7.1. Úroková sadzba býva ovplyvnená ponukou a dopytom po kapitále, infláciou, ale aj samotnou výškou úveru, dĺžkou trvania úverového vzťahu a v neposlednom rade majetkovou, resp. finančnou situáciou žiadateľa; odzrkadľuje tak, nakoľko rizikové je poskytnutie úveru žiadateľovi. Občiansky zákonník ani iný právny predpis neupravuje najvyššiu prípustnú výšku zmluvného úroku, avšak neprimeranou a dobrým mravom odporujúcou je taká výška úrokov, „ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/26/2011). Pri rozhodovaní o prijateľnosti, resp. neprijateľnosti sadzby zmluvných úrokov je vo všeobecnosti akceptovateľná dvojnásobná hodnota priemernej úrokovej miery, ktorá v danom prípade presiahnutá nebola, a teda nemožno ju považovať ani za rozpornú s dobrými mravmi.
8. Ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje reálnu cenu spotrebiteľského úveru. Okrem úrokovej miery v sebe zahŕňa poplatky súvisiace s úverom, prípadne poistenie úveru, ak je podmienkou pre získanie výhodnejšieho úroku. V zmysle ustanovenia §11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno vyhodnotiť úver za bezúročný a bez poplatkov v prípade, že v spotrebiteľskej zmluve RPMN uvedená nie je vôbec (písm. b/), je uvedená v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa (písm. d/) alebo v prípade, že jej hodnota prevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty (písm. g/).
9. Údaje ohľadom ročnej úrokovej sadzby úveru a ročnej percentuálnej miery nákladov sú na sebe závislé, pretože jednou z do vzorca vstupujúcich veličín na výpočet RPMN je úroková sadzba; z dôvodu neplatného dojednania výšky úrokovej sadzby potom nemôže byť platný ani údaj o RPMN. 9.1. Ak ale súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvnú podmienku v podobe fixného úroku vo výške 17,90 % ročne, a tým pádom aj RPMN vo výške 19,50 %, za neprijateľnú a neplatnú bez súčasného prihliadnutia na najvyššiu prípustnú odplatu upravenú ustanovením §53 ods.6 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením §1 ods.1 a §1a ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, nepostupoval správne. 9.2. Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvorí úrok, poplatky a iné plnenia, dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov; táto nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Podľa Súhrnných informácií o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za II. štvrťrok 2016, zverejnených Ministerstvom financií Slovenskej republiky ako aj Národnou bankou Slovenska bola priemerná hodnota RPMN pre úvery s dobou splatnosti od 5 do 10 rokov vo výške 10,10 %. Najvyššia prípustná odplata, ktorú mohol veriteľ požadovať od spotrebiteľa tak bola vo výške 20,20 %. 9.3. Z predloženej úverovej zmluvy vyplýva, že s poskytnutím úveru spotrebiteľovi neboli spojené žiadne poplatky a podmienkou jej uzatvorenia nebolo ani poistenie úveru; nákladom vstupujúcim do vzorca pre výpočet RPMN tak bol len údaj o ročnej úrokovej sadzbe. Vychádzajúc z údajov v spotrebiteľskej zmluve odvolací súd konštatuje, že úroková sadzba 17,90 % ročne, a tým pádom aj RPMN vo výške 19,50 %, boli dojednané v zákonnom limite zodpovedajúcom normatívnej úprave v zmysle ustanovenia §53 ods.6 Občianskeho zákonníka v spojení s §1a ods.1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. Ak úroková sadzba (17,90 %) a od nej sa odvíjajúca hodnota RPMN (19,50 %) neprevyšujú najvyššiu prípustnú výšku odplaty (20,20 %), nemôže súd prvej inštancie účelne vyvodiť záver o neprijateľnosti a neplatnosti týchto zmluvných podmienok.
10. Pokiaľ okresný súd vyhodnotil dohodu o výške úroku z úveru a ročnú percentuálnu mieru nákladov za neprijateľnú zmluvnú podmienku a v dôsledku uvedeného posúdil poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, jeho rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, čo žalobca v odvolaní správne namietal. S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd pochybil, keď žalobcovi priznal len sumu 557,94 Eur, predstavujúcu rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru (1.200,- Eur) a žalovaným uhradenou sumou (642,06 Eur). Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle §389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§391 ods. 1 C.s.p.). 10.1. V ďalšom konaní prvoinštančný súd v intenciách vyššie uvedeného opätovne posúdi dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu a svoje rozhodnutie odôvodní spôsobom, zodpovedajúcim ustanoveniu §220 ods.2 C.s.p.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).