Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Co-134-2021.pdf
PDF · 106.15 KB
Case nature
Subarea
3Co/134/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore navrhovateľky: K. E., C. XX, R., proti záložnému veriteľovi: D.. G. Č., G. XX, Ž., zastúpenému C. K. D. K. L., E..A..O.., B.: XX XXX XXX, F. XX, R., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie záložného veriteľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 05.08.2021, č.k. 14C/53/2021-83, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že záložný veriteľ je povinný zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti - bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na parcelách č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/ XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/., č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/ XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX, vchod C. XX a k nemu prináležiacemu spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 188/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres R. B., O. R. - G.. Č.. A., katastrálne územie A., a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 9C/54/2021.
Navrhovateľke priznáva proti záložnému veriteľovi plný nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým záložnému veriteľovi uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti -bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na X. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX, postavenom na parcelách č. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XXX, Č.. XXXX/., Č.. XXXX/XXX, Č.. XXXX/XXX, Č.. XXXX/XXX, Č.. XXXX/ XXX, Č.. XXXX/XXX, Č.. XXXX/XXX, Č.. XXXX/., Č.. XXXX/XXX, Č.. XXXX/XXX, Č.. XXXX/XXX K. Č.. XXXX/XXX, vchod C. XX a k nemu prináležiacemu spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 188/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX (správne má byť č. XXXX - pozn. odvolacieho súdu), vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres R. B., O. R. - G.. Č.. A., katastrálne územie A. (ďalej aj ako „byt“ alebo „nehnuteľnosť“), a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 22.07.2021 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, spočívajúceho v uložení povinnosti záložnému veriteľovi zdržať sa výkonu záložného práva k bytu až do právoplatného skončenia konania vo veci samej dôvodiac, že s ním dňa 16.10.2013 uzatvorila zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej záložný veriteľ poskytol pôžičku v sume 25.000 eur a túto sa mu zaviazala vrátiť spolu s dohodnutým úrokom v 120 mesačných splátkach po a 520 eur; pohľadávku záložného veriteľa pritom zabezpečovalo záložné právo zriadené k
nehnuteľnosti. V období od 06.12.2013 do 30.05.2019 uhradila záložnému veriteľovi celkovo 52 splátok po a 520 eur a jednu splátka v sume 521 eur, avšak ďalej už nebola schopná pôžičku splácať a dostala sa do omeškania. Okresný súd Banská Bystrica vydal na návrh záložného veriteľa dňa 08.01.2020 platobný rozkaz, sp. zn. 26Up/1915/2019, ktorým zaviazal navrhovateľku (ako žalovanú) na úhradu sumy 10.999 eur s príslušenstvom v prospech záložného veriteľa (ako žalobcu) a na základe ktorého začala súdna exekútorka G.. C. H. výkon exekúcie pod sp. zn. 368EX/113/20. Záložný veriteľ navrhovateľke listom zo dňa 24.06.2021 oznámil zosplatnenie zvyšku nezaplatenej pôžičky a vyzval ju na úhradu celej dlžnej sumy najneskôr nasledujúci deň po doručení predmetného listu. Listom z toho istého dňa jej oznámil i začatie výkonu záložného práva k nehnuteľnosti, a to formou priameho predaja. Navrhovateľka záložného veriteľa vyzvala dňa 13.07.2021 na vyčíslenie splatnej pohľadávky, čo však záložný veriteľ odmietol urobiť. Na uvedenom základe, z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, žiadala navrhovateľka o poskytnutie súdnej ochrany formou nariadenia neodkladného opatrenia, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Dňa 26.07.2021 doručila konajúcemu súdu žalobu, ktorou sa domáhala určenia neexistencie záložného práva k nehnuteľnosti a určenia neexistencie záväzku zo zmluvy o pôžičke (t.č. konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 9C/54/2021- pozn. odvolacieho súdu).
3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami, dospel k záveru, že je potrebné mu vyhovieť z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, keď sledovaný účel nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Z tvrdení navrhovateľky a z predložených dôkazov mal za preukázané, že navrhovateľka uzatvorila so záložným veriteľom dňa 16.10.2013 zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bola pôžička v sume 25.000 eur. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností bolo k nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky pod V-2464/13 zo dňa 04.11.2013 zapísané záložné právo v prospech záložného veriteľa a dňa 24.06.2021 bolo v jeho prospech pod P-1339/21 zapísané aj oznámenie o začatí výkonu záložného práva formou priameho predaja. Konajúci súd prisvedčil navrhovateľke, ktorá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že v prípade jeho nenariadenia by vznikol priestor pre také konanie záložného veriteľa, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, resp. neodvrátiteľné následky v podobe rozširovania škody, či neodvrátiteľnej ujmy na jej strane, nakoľko predajom nehnuteľnosti by nepochybne prišla o možnosť bývania, naviac, keď v nej má evidovaný trvalý pobyt; nastal by teda nezvratný stav, ktorý by zásadným spôsobom zhoršil jej životnú situáciu. Za daného procesného stavu by potom pre navrhovateľku stratilo význam domáhať sa súdnej ochrany v konaní o určenie neplatnosti (správne má byť neexistencie - pozn. odvolacieho súdu) záložného práva k nehnuteľnosti, podanej na súd prvej inštancie dňa 26.07.2021. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil konajúci súd nárok navrhovateľky za dostatočne osvedčený, a preto mu za aplikácie ustanovení § 324 ods. 1 až ods. 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a ods. 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) vyhovel.
4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie nerozhodoval, konštatujúc, že o ňom bude rozhodnuté až v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie záložný veriteľ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. Konajúcemu súdu vytýkal nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keďže argumentáciu, na základe ktorej vyhovel návrhu navrhovateľky, zhrnul len do bodu 21. uznesenia, dôvodiac, že nenariadením neodkladného opatrenia by sa vytvoril nezvratný stav, prípadne by nastali neodstrániteľné následky v podobe rozšírenia škody, či neodvrátiteľnej ujmy na strane navrhovateľky, ktorá by predajom nehnuteľnosti prišla o možnosť bývania. Uvedené konajúci súd vyslovil bez dôkazu o tom, že by navrhovateľke vôbec nejaká škoda vznikla. V skutočnosti však vzniká škoda jemu, a nie navrhovateľke, keďže táto porušuje svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke. Záložný veriteľ ďalej uviedol, že okrem úvahy, že navrhovateľka v dôsledku výkonu záložného práva stratí možnosť bývania v byte, s ktorou sa nestotožnil, keďže podľa jeho mienky ju nový nadobúdateľ nebude môcť nútene z obydlia vysťahovať, z napadnutého uznesenia nebolo zrejmé, pre akú inú potrebu bolo nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery sporových strán. Konajúci súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil existenciu jeho pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke, právoplatne priznanej rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08.01.2020, sp. zn. 26Up/1915/2019; z existencie predmetného rozhodnutia záložný veriteľ pritom vyvodil, že zmluva o pôžičke už prešla súdnym prieskumom a jemu vznikol nárok na splatné splátky pôžičky v celej sume, t.j. vrátane istiny a dojednaného úroku. Záložný veriteľ považoval za irelevantnú i argumentáciu
navrhovateľky, ktorá sa odvolávala na ustanovenie § 39a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), keďže na jeho aplikáciu neboli splnené zákonné podmienky, a to z dôvodu jeho neúčinnosti v čase uzavretia zmluvy o pôžičke (§ 879r Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na to, že záväzok navrhovateľky bol potvrdený práve právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica mal záložný veriteľ za to, že jej tvrdenia o splnení dlhu, resp. zániku jej záväzku zo zmluvy o pôžičke sú nepravdivé. Záložný veriteľ pritom podotkol, že navrhovateľka si ani po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica neplnila svoje povinnosti, a preto podal návrh na výkon exekúcie; na jej základe mu súdna exekútorka posiela sumu 142,38 eura mesačne, niekedy len 19,38 eura, pri ktorom tempe by splnenie priznanej dlžnej sumy trvalo minimálne 7 rokov. Prihliadajúc i na tieto skutočnosti sa rozhodol zosplatniť celú pôžičku a zároveň oznámil navrhovateľke výkon záložného práva, na ktorom sa sporové strany zmluvne dohodli; navrhovateľka spochybnila platnosť tejto dohody, t.j. záložnej zmluvy len z dôvodu jej akcesorického vzťahu k zmluve o pôžičke, považujúc túto za neplatnú, napriek právoplatnému rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica vo veci sp. zn. 26Up/1915/2019.
6. V ďalšom sa záložný veriteľ stotožnil s tým, že výkon záložného práva predstavuje hrubý zásah do vlastníckych práv navrhovateľky ako záložcu, avšak sám o sebe nie je spôsobilý založiť bezodkladnú potrebu úpravy pomerov a byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď takú potrebu zakladajú len osobitnosti konkrétneho prípadu. V danej veci však taká potreba absentuje, pretože jediným dôvodom, ktorý navrhovateľka označila, je jej presvedčenie o zániku pohľadávky zabezpečenej záložným právom, ktoré je v zrejmom rozpore s právoplatným rozhodnutím súdu. Záložný veriteľ upriamil pozornosť na to, že navrhovateľka zatiaľ neuspokojila jeho pohľadávku, pričom užíva i majetkový prospech, ktorý mu z tejto pohľadávky patrí. I so zreteľom na to, že navrhovateľka nejaví záujem svoj dlh voči nemu zaplatiť, nevidel dôvod v zamedzení jeho uspokojenia práve predajom zálohu. V tejto súvislosti záložný veriteľ zdôraznil, že k tomuto kroku pristúpil bez vopred pripraveného úmyslu, až potom ako i súdna exekútorka vymohla od navrhovateľky ako povinnej v exekučnom konaní, len symbolickú sumu každý kalendárny mesiac. Na uvedenom základe navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
7. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu záložného veriteľa navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov konania. Konštatovala, že záložný veriteľ v odvolaní uvádzal skutočnosti, ktorých posudzovanie nebolo a ani nemôže byť predmetom rozhodovania o jej návrhu, nakoľko v tomto štádiu konania súd nevykonáva dokazovanie. Keďže pre vyhovenie jej návrhu postačuje, aby sa ňou osvedčované skutočnosti javili ako nanajvýš pravdepodobné, považovala i námietku záložného veriteľa o nesprávnej aplikácii ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka za irelevantnú.
8. Navrhovateľka v ďalšom zdôraznila, že záložným veriteľom zvolený spôsob výkonu záložného práva formou priameho predaja predstavuje najhrubší zásah do jej vlastníckeho práva, voči ktorému nemá možnosť sa účinne brániť, keďže jeho pravidlá sú obsiahnuté len v zmluve o zriadení záložného práva. Podľa jej ustanovení by si záložný veriteľ pritom mohol vybrať kupujúceho a záloh predať za najnižšiu možnú cenu; v tomto smere tak nebola zaručená jeho nestrannosť. Vzhľadom na absenciu prostriedkov jej obrany proti postupu záložného veriteľa pri priamom predaji zálohu predstavovalo nariadené neodkladné opatrenie jediný možný spôsob ochrany pred neoprávneným výkonom záložného práva.
9. Pokiaľ záložný veriteľ poukazoval na právoplatný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08.01.2020, sp. zn. 26Up/1915/2019, navrhovateľka zdôraznila, že bol výsledkom zneužitia inštitútu platobného rozkazu a princípu formálnej pravdy v civilnom sporovom konaní a súd sa v ňom nezaoberal existenciou záložného práva, ale len nezaplatenými splátkami pôžičky s príslušenstvom, preto tento nemôže byť považovaný za dôkaz o trvaní záložného práva. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pritom osvedčila, že jej záväzok zabezpečený záložným právom zanikol ešte pred vydaním predmetného platobného rozkazu. S poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka mala navrhovateľka za to, že výkon záložného práva by za daných podmienok bol v rozpore s dobrými mravmi, keďže zmluva o pôžičke a zmluva o zriadení záložného práva, ktoré sú základom pre jeho výkon, majú úžernícky charakter. Nariadením neodkladného opatrenia nevznikne záložnému veriteľovi škoda, ani ťažko napraviteľná ujma, a pokiaľ tento tvrdí opak, nie je zrejmé, v čom by táto mala spočívať; samotná obava, že škoda v budúcnosti vznikne, nie je pritom dôvodom na zrušenie už nariadeného neodkladného
opatrenia. Pokiaľ by však konajúci súd neodkladné opatrenie nenariadil, vznikla by jej neodvrátiteľná ujma v podobe straty bývania a zmarilo by sa i konanie vo veci samej. Dočasná úprava pomerov strán tak podľa nej spĺňala základný účel, keďže stabilizovala pomery medzi stranami, rešpektujúc pritom zásadu primeranosti, nakoľko neúmerne nezasahovala do práv záložného veriteľa a pre ňu predstavovala záruku, že o svoje obydlie nepríde práve neoprávneným výkonom záložného práva.
10. Záložný veriteľ v odvolacej replike v plnom rozsahu zotrval na svojom odvolaní, označujúc argumentáciu navrhovateľky za nesprávnu, účelovú a obštrukčnú. Poukázal na to, že hoci navrhovateľka, a napokon ani konajúci súd, neidentifikovali nepriaznivý následok, ktorý by mohol u navrhovateľky reálne nastať, i v prípade, že by taký existoval, nepostačovalo by to na nariadenie neodkladného opatrenia; súd totiž musí okrem iného vyhodnotiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Platobný rozkaz zo dňa 08.01.2020, sp. zn. 26Up/1915/2019, vydaný Okresným súdom Banská Bystrica, je dôkazom existencie jeho nároku zo zmluvy o pôžičke v čase jeho vydania, a teda deklaruje, že záväzok zabezpečený záložným právom nezanikol pred jeho vydaním; platobný rozkaz je pritom záväzný tak pre sporové strany, ako i pre súdy. Keďže navrhovateľka vyvodzovala neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva výlučne z dôvodu jej akcesorického vzťahu k zmluve o pôžičke, považujúc ju rovnako za neplatnú, konajúcemu súdu sa nemohol javiť nárok navrhovateľky na určenie neexistencie záväzku, ktorý už bol súdom v inom konaní judikovaný, za dôvodný; právoplatný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica totiž zakladá prekážku res iudicata pre žalobu o určenie, či záväzok existuje alebo nie. Záložný veriteľ podotkol, že pokiaľ navrhovateľka nebola presvedčená o dôvodnosti platobného rozkazu, nič jej nebránilo podať proti nemu odpor. Záverom zdôraznil, že nemá postavenie profesionálneho veriteľa, nevedel o nepriaznivých finančných pomeroch navrhovateľky, a preto nemohol akokoľvek zneužiť jej tieseň. Navrhovateľka svoj dlh riadne neplnila a k rozhodnutiu o výkone záložného práva pristúpil len z dôvodu jej obštrukčného konania.
11. Navrhovateľka v reakcii v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 30.12.2021 zopakovala a zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach, uvedených tak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i vo vyjadrení k odvolaniu záložného veriteľa, majúc za to, že konajúci súd rozhodol vecne správne.
12. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie záložného veriteľa nie je dôvodné.
13. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
15. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 325 ods. 2, písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
17. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy,
ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
19. V prvom rade treba uviesť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí označil strany ako „žalobkyňa“ a „žalovaný“, s ktorým označením nemožno bezvýhradne súhlasiť, nakoľko išlo o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, a to i napriek tomu, že navrhovateľka po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podala žalobu vo veci samej, konanie o ktorej sa vedie samostatne na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 9C/54/2021. Vzhľadom na to, že ide o návrhové konanie, prichádza do úvahy označiť stranu, ktorá podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako „navrhovateľka“ a druhú stranu, t.j. tú, voči ktorej smeruje návrh na uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti podľa jej hmotnoprávneho postavenia vo vzťahu k navrhovateľke, a to ako „záložný veriteľ“. Odvolací súd preto vo svojom uznesení označoval strany ako „navrhovateľka“ a „záložný veriteľ“, ktorí sú totožnými subjektami s tými, ktoré súd prvej inštancie označil za „žalobkyňu“ a „žalovaného“.
20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú argumentáciu záložného veriteľa, bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia. Uznesenie, ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie pritom odvolací súd považoval síce za stručnejšie, avšak za primerane odôvodnené, keďže obsahovalo dostatok relevantných skutočností, ktoré konajúci súd zohľadňoval pri úvahe o dôvodnosti návrhu navrhovateľky; zároveň mal na zreteli, že vychádzajúc zo samotnej podstaty tohto inštitútu, rozhodnutia vydané podľa ustanovení § 324 a nasl. C.s.p. bývajú spravidla menej rozsiahle ako rozsudok vo veci samej. Následne, oboznámiac sa so skutkovými tvrdeniami navrhovateľky uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, so zreteľom i na skutočnosti vyplývajúce z obsahu súdneho spisu, dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia je v danom štádiu konania dôvodný.
21. Súd prvej inštancie pri úvahe o dôvodnosti úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením vychádzal správne z tvrdení uvádzaných navrhovateľkou v návrhu. Z nich pritom vyplýva, že navrhovateľka dôvodnosť a trvanie nároku odôvodňovala tým, že záložný veriteľ jej poskytol pôžičku s vedomím, že v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke bola nezamestnaná, vo finančnej tiesni pre existenciu záväzkov voči rôznym spoločnostiam, a zneužijúc jej situáciu sa s ňou dohodol na poskytnutí plnenia, ktorého majetková hodnota bola s ohľadom na ním poskytnuté plnenie v hrubom nepomere; zmluvu o pôžičke teda považovala za neplatnú v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka, čo malo mať dopad i na zmluvu o zriadení záložného práva. Okrem toho navrhovateľka označila za nesprávnu i výšku mesačnej splátky, resp. lehotu jej splatnosti, majúc za to, že záložnému veriteľovi nemohol vzniknúť nárok na úrok vo výške 15% ročne z celej sumy pôžičky za obdobie 10 rokov; pri postupnom splácaní pôžičky sa totiž istina pôžičky mala znižovať, čo záložný veriteľ nijako nezohľadnil.
22. Záložný veriteľ v odvolaní kvalifikovane nerozporoval rozhodujúce skutkové tvrdenia navrhovateľky ohľadne jej ťaživej situácii a finančnej tiesni v čase uzavretia zmluvy o pôžičke, ako i o neprimeranosti dohodnutej výšky úroku z poskytnutej pôžičky, pričom jej argumentáciu o prípadnej neplatnosti zmluvy o pôžičke v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka považoval za irelevantnú s tvrdením, že v čase vzniku záväzkovo-právneho vzťahu s navrhovateľkou táto právna úprava nebola účinná a nebolo ju možné použiť. I keď možno súhlasiť so záložným veriteľom, že ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka nadobudlo účinnosť až 1. júna 2014, toto pôsobí retroaktívne, a teda i na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou, aj keď ich vznik a vzniknuté nároky sa posudzujú podľa doterajších predpisov, tak ako v danom prípade (viď Občiansky zákonník I, Š., N., R., W.Í., E., F. a kolektív, Nakladateľstvo C.H. Beck, 2015, str. 279). Tým, že záložný veriteľ argumentačne (t.j. nielen negáciou, ale i uvedením vlastných skutkových tvrdení) nespochybnil rozhodujúce skutkové tvrdenia navrhovateľky ohľadne jej mimoriadne nepriaznivých a ťaživých majetkových pomeroch, jej tiesni a dôverčivosti vo vzťahu k jeho osobe, ktoré okolnosti ju napokon primäli i k uzavretiu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej jej záložný veriteľ poskytol peňažné prostriedky v sume 25.000 eur, žiadajúc od nej vrátenie sumy spolu
62.812,50 eura, ako i zabezpečenie pohľadávky zriadením záložného práva k bytu navrhovateľky, možno tieto (len) pre účely konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považovať za osvedčené; navrhovateľka teda v danom štádiu konania osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, o ktorého ochranu žiadala prostredníctvom konajúceho súdu. Uvedené pritom odvolací súd vyslovil bez toho, aby akokoľvek prezumoval vyriešenie samotnej podstaty prebiehajúceho sporu medzi navrhovateľkou a záložným veriteľom ohľadne neexistencie záložného práva a neexistencie záväzku zo zmluvy o pôžičke; v ňom bude Okresný súd Bratislava II na základe uplatnených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany rozhodovať, či navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení o tom, že jej záväzok zo zmluvy o pôžičke skutočne zanikol, a tým zaniklo i akcesorické záložné právo viažuce sa k jej bytu, práve s ohľadom na ňou tvrdené skutočnosti. Skúmanie týchto otázok by pritom, so zreteľom na charakter tohto konania, ktorého účelom je poskytnutie čo najrýchlejšej a len dočasnej súdnej ochrany, bez vykonávania dokazovania, presahovalo jeho rámec. Zároveň treba uviesť, že riešenie týchto otázok nebolo predmetom upomínacieho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorý ich pri vydaní platobného rozkazu zo dňa 08.01.2020, sp. zn. 26Up/1915/2019, nijako neposudzoval a nezodpovedal. V skrátenom konaní totiž nebol povinný zisťovať úplný skutkový stav tak ako tomu je pred vydaním iného rozhodnutia vo veci samej, ale skúmal len splnenie procesných podmienok na jeho vydanie, t.j. či tvrdenia záložného veriteľa (v procesnom postavení žalobcu) zakladajú ním uplatnený nárok na úhradu tých splátok pôžičky, s ktorými bola navrhovateľka (v procesnom postavení žalovanej) v omeškaní.
23. Z návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej vyplýva, že táto uviedla skutkové tvrdenia, ktorými odôvodňovala potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a ktoré spočívali vo vzniku ujmy v podobe straty jej bývania; túto ujmu treba pritom považovať za závažnú, nakoľko navrhovateľka by výkonom záložného práva zo strany záložného veriteľa prišla o svoje obydlie a stala sa tak bezdomovcom. Vzhľadom na reálnu hrozbu následkov, ktoré by výkonom záložného práva k nehnuteľnosti mali nepochybne dopad na život a na životnú úroveň navrhovateľky, sa odvolaciemu súdu, s ohľadom i na už vyššie prezentované skutočnosti, javilo nariadenie neodkladného opatrenia ako adekvátny prostriedok ochrany práv navrhovateľky. Tento pritom nie je v rozpore s princípom proporcionality, keďže dočasným zdržaním sa výkonu záložného práva priamym predajom nehnuteľnosti navrhovateľky záložnému veriteľovi zatiaľ nevzniká ním tvrdená škoda; za škodu pritom bez ďalšieho nemožno považovať dočasnú nenávratnosť finančných prostriedkov zo zosplatnenej pôžičky, ktorej výšku naviac záložný veriteľ ani nedokázal bližšie špecifikovať.
24. S poukazom na vyššie uvedené, po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností vyplývajúcich tak z návrhu navrhovateľky, ako i z obsahu súdneho spisu, prihliadajúc na dôvody uvedené záložným veriteľom v odvolaní, dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade boli naplnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. I napriek tomu však odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a zaviazal záložného veriteľa zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres R. B., O. R. - G.. Č.. A., L. Ú. A., až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 9C/54/2021, avšak len za účelom jeho formálnej nápravy, tak, aby tento spĺňal podmienku určitosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia; konajúci súd totiž zrejmou chybou v písaní nesprávne označil list vlastníctva, na ktorom je vedená nehnuteľnosť navrhovateľky, pričom opomenul označiť i to súdne konanie, v ktorom sa navrhovateľka po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala samostatnou žalobou vydania meritórneho rozhodnutia o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnosti a o určenie neexistencie záväzku zo zmluvy o pôžičke. Uvedená zmena napadnutého rozhodnutia nemá vplyv na jeho vecnú správnosť, rovnako nemá vplyv na úspech navrhovateľky v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pre účely rozhodovania o trovách konania.
25. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá mala v konaní úspech, priznal proti záložnému veriteľovi, ktorý úspech nemal, plný nárok na ich náhradu.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).