Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-16Er/19/2011

Uznesenie

Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti povinnej: A. E. T., narodená XX.XX.XXXX, bytom P. F. P. Č.. XXX, XXX XX P. F. P., podnikajúca do 30.06.2011 pod obchodným menom A. E. T., O.: XX XXX XXX, J. E. H. XXX XX P. F. P. XXX, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 482 € s príslušenstvom, trovy predchádzajúceho konania vo výške 187,77 € a trovy exekúcie, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. pod L. XXXXX/XX, takto

rozhodol:

I. Súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, IČO: 37 929 810 z vykonávania exekúcie n e v y l u č u j e.

II. Exekúciu v y h l a s u j e za neprípustnú a z a s t a v u j e ju.

III. Povinnej náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému n e p r i z n á v a.

IV. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Dňa 17.01.2011 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného, spísaného dňa 10.02.2010 do zápisnice súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. Oprávnený sa na základe návrhu na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnej vymoženia sumy 482 €, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 532 € od 18.05.2010 do 26.11.2010, čo predstavovalo sumu 255,36 €, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 482 € od 27.11.2010 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 532 € od 02.08.2010 do 26.11.2010, čo predstavuje sumu 10,17 €, zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 482 € od 27.11.2010 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania vo výške 187,77 €, a to na základe exekučného titulu- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spisovej značky SR 09404/10 zo dňa 20.10.2010, právoplatného dňa 29.11.2010 a vykonateľného dňa 02.12.2010. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že nárok oprávneného bol priznaný na podklade zmenky.

2. Súd poveril dňa 24.11.2011 vykonávaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Poverenie na vykonávanie exekúcie mu bolo doručené dňa 31.01.2011. Dňa 22.03.2016 bolo súdu predložené postúpenie doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré oprávnený súdnemu exekútorovi doručil dňa 21.01.2016. Súd uznesením č. k. XXEr/XX/XXXX-XX zo dňa 19.05.2016, právoplatným dňa 16.08.2016, rozhodol o pokračovaní v exekúcií.

3. Dňa 26.04.2019 bol súdu predložený návrh povinnej na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a návrh na jej zastavenie. Zároveň povinná vzniesla aj námietku zaujatosti súdneho exekútora. Návrh na vyhlásenie exekúcie odôvodnila tým, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré viedli

k zániku vymáhaného nároku a ďalej sú tu okolnosti, ktoré bránia vykonateľnosti nároku, existujú skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Poukázala na neprípustný úrok 0,25 % denne z istiny. Ďalej uviedla, že rozhodcovský súd, ktorý exekučný titul vydal, založil svoju právomoc na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky. Exekučný titul, na základe ktorého bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora, považovala za nespôsobilý. Žiadala preto exekúciu zastaviť. Námietku zaujatosti voči súdnemu exekútorovi zdôvodnila tým, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania ( oprávneného), čo je okolnosťou pre jeho vylúčenie z vykonávania exekúcie. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2M a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky .

4. Súdny exekútor sa v podaní zo dňa 06.05.2019 vyjadril k námietke zaujatosti vznesenej povinnou. Uviedol, že Ústavný súd v rozhodnutí spisovej značky III. Ú. XXX/XXXX rozhodol nálezom v prípade individuálnej sťažnosti fyzickej osoby, čo malo vplyv na postavenie účastníkov exekučného konania vedeného pred iným súdom.

5. Podaním zo dňa 17.03.2020 sa vyjadril k návrhu povinnej aj oprávnený. Oprávnený postavenie povinnej ako spotrebiteľa odmietol, a to hlavne s poukazom na zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.08.2009, ktorú uzavrel s povinnou a na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver na účel podnikania. Povinná zmluvu uzatvorila pod obchodným menom, a teda konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a finančné prostriedky boli použité na účel podnikania. Oprávnený skutočnosť, na čo konkrétne bol povinnou následne poskytnutý úver aj využitý neskúma. Zároveň uviedol, že ak by sa súd nestotožnil s jeho argumentáciou a zmluvu by posúdil ako spotrebiteľskú, s povinnou uzavrel zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru ( ďalej len „VOP“). Na prednej strane zmluvy o úvere dolupodpísaná dlžníčka vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so VOP, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdila prevzatie zmluvy vrátane VOP a vyhlásila, že je plne spôsobilá na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Oprávnený mal za to, že si predložením zmluvy o úvere, ako aj VOP splnil na jednej strane informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníčke a na druhej strane bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná v bode 15. VOP a je písaná prehľadne a čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. K námietke zaujatosti súdneho exekútora uviedol, že samotná skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom oprávneného v období od 01.08.2006 do 05.06.2007 nie je možné považovať za takú skutočnosť, ktorá by zakladala dôvodnú pochybnosť o jeho nezaujatosti v tomto exekučnom konaní. Bol názoru, že rozhodcovskou doložkou bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu, a preto aj rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom rozhodcovského konania, má povahu exekučného titulu ( nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť). Nie je preto daný dôvod na zastavenie exekúcie alebo jej odklad. Žiadal preto návrh povinnej zamietnuť.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, účinného od 01.01.2020, postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon ( o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

7. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZoUNEK“), sa na účely tohto zákona starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo

d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;1) na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie. ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2 ( absolútne výnimky). 9. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

10. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZoUNEK “), ktorý upravuje ukončenie niektorých exekúcií priamo zo zákona ex lege. ZoUNEK sa týka exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Ide teda o tie „staré exekúcie“ ak má byť dôvodom zastavenia uplynutie rozhodnej doby podľa ZoUNEK a nejde o žiadnu z absolútnych alebo relatívnych výnimiek ustanovených zákonom. ZoUNEK upravuje ukončenie starých exekučných konaní a starých exekúcií špecifickým spôsobom. Ak však ide o tie staré exekúcie, ktoré sa podľa ustanovení ZoUNEK nezastavujú ( napríklad ide o absolútnu výnimku alebo relatívnu výnimku), sú naďalej vedené podľa ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Uvedené znamená, že v tých starých exekučných konaniach, v ktorých nedošlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege, súdny exekútor ako aj exekučný súd postupujú podľa ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Pokiaľ neexistuje dôvod pre zastavenie starej exekúcie podľa ustanovení ZoUNEK ( ), tento zákon na takúto starú exekúciu nemá vplyv ( aplikujú sa len ustanovenia Exekučného poriadku v platnom znení).

11. Súd v danom prípade zistil, že v tejto exekúcií neexistujú dôvody pre zastavenie starej exekúcie podľa zákona o ukončení niektorých exekučných konaní ( rozhodná doba 5 rokov odo dňa doručenia poverenia súdnemu exekútorovi síce uplynula, ale v danom prípade sa uplatní absolútna výnimka zo zastavenia starej exekúcie uplynutím rozhodnej doby z dôvodu, že v posledných 18 mesiacoch bol dosiahnutý výťažok v exekúcií najmenej 15 Eur o čom zaslal súdny exekútor súdu oznámenie dňa 15.05.2020 a zároveň súd rozhoduje o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie), a preto tento zákon na túto exekúciu nemá vplyv a súd ďalej pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.

12. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( ďalej len „ Exekučný poriadok“), dôvodom na vylúčenie exekútora nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe exekútora v exekučnom konaní. Ak sa námietka zaujatosti týka len týchto okolností, súd na ňu neprihliada.

13. Podľa § 30 ods. 4 Exekučného poriadku, účastníci exekučného konania majú právo vyjadriť sa o osobe exekútora.

14. Podľa § 30 ods. 5 Exekučného poriadku, účastník môže uplatniť námietku zaujatosti u exekútora najneskôr do piatich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní odo dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený. Námietky povinného voči osobe exekútora nemajú odkladný účinok.

15. Podľa § 30 ods. 6 Exekučného poriadku, v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť exekútor vylúčený a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o tomto dôvode dozvedel.

16. Súd preskúmal námietku zaujatosti súdneho exekútora, ktorú vzniesla povinná a ustálil, že dôvody na vylúčenie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie nie sú dané. Samotná skutočnosť, že súdny exekútor bol niekedy v pracovnoprávnom pomere u oprávneného a poberal od neho pôžitky zo závislej činnosti podľa názoru súdu sama o sebe ešte nemusí vzbudiť pochybnosť o tom, či pri výkone svojej činnosti v takejto veci postupuje nestranne a nezaujato. Kolegiálny vzťah by mohol byť dôvodom pre vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania exekúcie, ale skôr ak by išlo o vzťah medzi súdnym exekútorom a povinným, voči ktorému exekútor vykonáva úkony exekučnej činnosti a nie o vzťah medzi súdnym exekútorom a oprávneným, voči ktorému má exekútor skôr povinnosť, dokonca určitú zodpovednosť, vymôcť pre neho plnenie v exekučnom konaní od povinného, a to len spôsobom ustanoveným v právnych predpisoch. V exekučnom konaní je výber exekútora teda

na vôli oprávneného ( exekučné konanie začaté do 31.03.2017). V tomto kontexte možno tiež logicky predpokladať, že oprávnený si zvolí konkrétneho exekútora ako osobu, s ktorou má dobré skúsenosti. Ako už bolo vyššie uvedené, ak súdny exekútor postupuje v zmysle právnych predpisov, nemá možnosť ísť nad rámec exekúcie a nemá možnosť ovplyvňovať exekúciu vo výhodnejšom smere k oprávnenému. Súd preto tento fakt, že súdny exekútor je bývalým zamestnancom oprávneného, za dôvod na jeho vylúčenie pre jeho zaujatosť neustálil. Vzhľadom k vyššie uvedenému, keďže súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na postup podľa ustanovenia § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, na vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania exekúcie, opierajúc sa zároveň o ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky a judikatúru, výrokom I. tohto uznesenia rozhodol tak, že súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie nevylúčil.

17. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 18. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

19. Súd uvádza, že vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok je súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy v priebehu celého exekučného konania. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím, ktorým sa dané konanie končí. Vydaním takéhoto rozhodnutia nejde o prekážku veci rozhodnutej. Súd je povinný skúmať exekučný titul v rovnakom rozsahu počas celého exekučného konania, ako pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Či ide o rozhodnutie formálne vykonateľné, sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t. j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať, sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t. j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania, ale aj bez návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnenosti exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia, plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

20. Vzhľadom na to, že povinná podala návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, súd opätovne preskúmal s poukazom na bod 19. odôvodnenia tohto uznesenia návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul- rozhodcovský rozsudok, zmluvu o úvere zo dňa 21.08.2009 vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru a rozhodcovskú zmluvou obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach.

21. Súd dospel k záveru, že zmluva o úvere, v súvislosti so zabezpečením ktorej bola vystavená zmenka, na ktorej základe následne došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, pretože ju uzavrel dodávateľ so spotrebiteľom. O tom, že oprávnený mal pri uzatváraní zmluvy o úvere postavenie dodávateľa, t. j. že konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti niet pochybností ( oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, je podnikateľom, pričom predmetom jeho činnosti je aj poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Oprávnený mal preto postavenie veriteľa podľa o spotrebiteľských úveroch ďalej len „ ZoSÚ “ a dodávateľa podľa ). Súd vyhodnotil, že povinná mala pri uzatváraní zmluvy o úvere jednoznačne postavenie spotrebiteľa. Samotná skutočnosť, že povinná v čase uzavretia zmluvy o úvere bola podnikateľom, ešte nemôže zakladať presvedčenie, že povinná konala pri uzatváraní zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Pochybnosti o statuse povinnej pri uzatváraní zmluvy o úvere vyplývajú aj z toho, že povinná je v zmluve označená dvoma spôsobmi, aj identifikačnými údajmi, ktoré obvykle identifikujú podnikateľa a aj identifikačnými údajmi, ktoré obvykle identifikujú fyzickú osobu nepodnikateľa. Zmluva obsahuje aj predtlačené prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, konkrétny účel podnikania však zo zmluvy nevyplýva. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť pritom preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského

charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon podnikania, z ktorého nemožno vyvodiť, aký konkrétny súvis poskytnutý úver s podnikaním povinného mal. Skutočnosť, že povinná v čase uzavretia zmluvy bola podnikateľom neznamená, že úver nemôže byť spotrebiteľským. Aj fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, môže uzatvárať spotrebiteľské zmluvy. Získanie oprávnenia na podnikanie automaticky nediskvalifikuje osobu z možnosti byť subjektom spotrebiteľských právnych vzťahov (spotrebiteľom). V posudzovanej zmluve bola dlžníčka označená okrem údajov charakterizujúcich ju ako podnikateľa aj údajmi identifikujúcimi ju ako fyzickú osobu. Vyhlásenie dlžníčky v zmluve o tom, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon podnikania, bolo v zmluve vopred predtlačené oprávneným. Vzhľadom na to nemožno bez ďalšieho (bez preukázania účelu uzavretia zmluvy) automaticky prijať záver, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou vyplývajúci z predmetnej zmluvy je právnym vzťahom nespotrebiteľským. Ak existuje čo i len pochybnosť o obsahu zmluvy, je potrebné ju vykladať podľa takým spôsobom, ktorý zabezpečí na jej obsah aplikáciu ustanovení spotrebiteľského práva. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (oprávnený). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť, resp. nie je len všeobecný údaj o tom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, keďže tento údaj neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Zmluva o úvere má charakter vopred predtlačeného formulára. Jej súčasťou sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru nachádzajúce sa na rubovej strane zmluvy o úvere. Povinný nemohol obsah zmluvy o úvere ovplyvniť, pretože takto formulovaná zmluva je pripravená pre veľký počet spotrebiteľov a zamestnanci oprávneného do nej dopisujú len údaje o dlžníkovi, sume poskytnutia úveru, dátume a času podpisu zmluvy a zaškrknú príslušné políčko týkajúce sa účelu poskytnutia úveru. Dlžník nemá možnosť vyjednávať o obsahu zmluvy, buď ju prijme ako celok alebo ako celok odmietne. Na základe uvedeného, keďže oprávnený nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti preukázal nespotrebiteľský charakter zmluvy, s poukazom na interpretačné ustanovenie je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy aplikovať výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j. že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou ( prípadné pochybnosti potvrdzujú aj tvrdenia povinnej, ktorá podala návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, ako aj samotná výška poskytnutého úveru v sume 350 €, ktorá zodpovedá skôr potrebám fyzickej osoby na uspokojenie jej akútnych potrieb ako potrebám podnikateľských aktivít živnostníka). Právne normy upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy sú kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak. Použitie ustanovení spotrebiteľského práva zahŕňa tiež prednostné použitie ustanovení , ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, a to na celý režim právneho vzťahu (t. j. vrátane úroku z omeškania, premlčania, zmluvnej pokuty a pod.). Pokiaľ teda všeobecné podmienky (bod 17) obsahujú klauzulu v zmysle , t. j. že na všetky právne vzťahy založené zmluvou o úvere sa použijú ustanovenia , táto klauzula nepochybne obchádza ustanovenie a , , a je preto neplatná. Podľa súdu sa na spotrebiteľské vzťahy aplikujú spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech (, , ) a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva ( ), alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod ( ).

22. Zároveň súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline spisovej značky XCoE/XX/XXXX zo dňa 24.08.2021, podľa ktorého je súdu známe z rozhodovacej činnosti v identických veciach, že oprávnený pri uzatváraní zmlúv o úvere, konkrétne pri vypĺňaní zmluvných formulárov žiadateľov o úver si počína tak, aby v daných prípadoch vylúčil aplikáciu noriem spotrebiteľského práva nesprávnym vyznačovaním účelu poskytnutého úveru napr. na výkon zamestnania a pod.. Formulár zmluvy o úvere, vrátane jeho dodatku vypĺňa zástupca veriteľa a predkladá na podpis dlžníkovi bez možnosti modifikovania jeho obsahu zo strany dlžníka. Zo súdnej praxe je rovnako známe konanie oprávneného, ktorým presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov s cieľom dosiahnuť vyznačenie účelu úveru na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, aby sa tento úver následne spravoval právnou úpravou obsiahnutou v . Takéto konanie oprávneného bolo štátnymi

orgánmi opakovane sankcionované a definované ako „nekalá obchodná praktika“ v rozhodnutiach Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie (napr. č. zo dňa 15.06.2011, č. zo dňa 10.06.2011), ktorých zákonnosť bola podrobená súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva (pozri napr. rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 27.01.2015, či rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 19.08.2015).

23. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spisovej značky J. XXXXX/XX zo dňa 20.10.2010, právoplatný dňa 29.11.2010 a vykonateľný dňa 02.12.2010. Rozhodcovský súd si odvodil svoju právomoc na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

24. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Za týmto účelom súd preskúmal oprávneným predloženú Rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným. Súd pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky zistil, že táto nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, ale bola vopred pripravená a vytlačená ako súčasť Všeobecných obchodných podmienok oprávneného. Tie obsahujú veľké množstvo ustanovení, ktoré sú písané nahusto a drobným písmom, čo spôsobuje ich neprehľadnosť. Zmluvné strany výslovne nevylúčili rozhodnutie sporu medzi nimi aj pred všeobecným súdom, ale v prípade žaloby podanej oprávneným určili príslušnosť rozhodcovského súdu, pričom pre oprávneného je výhodnejšie, aby konanie prebehlo v mieste jeho sídla - v Bratislave, kde sídli aj rozhodcovský súd. Aj táto skutočnosť znevýhodňuje povinnú ako spotrebiteľa. Tým, že si veriteľ vybral ako spôsob riešenia sporu rozhodcovské konanie, dlžník sa už nemohol brániť v riadnom, súdnom konaní na všeobecnom súde. Navyše, povinná nebola riadne poučená o právnych následkoch rozhodcovskej doložky a nebola ani oboznámená s tým, podľa akých pravidiel prebehne rozhodcovské konanie. Povinná nebola vopred oboznámená s právnymi dôsledkami rozhodcovskej doložky, a tieto s ňou neboli dojednané individuálne, ale boli začlenené do rozsiahlych obchodných podmienok, ktoré mohla povinná ako spotrebiteľ len odmietnuť ako celok a fakticky nemala vplyv na ich obsah. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľka osobitne nevyjednala a nemala na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými ustanoveniami Všeobecných obchodných podmienok. Mohla zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým ustanoveniam Všeobecných obchodných podmienok, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach, a to ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach má charakter štandardnej formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený používa s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch. Takúto rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne dojednanú. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami ešte medzi účastníkmi neexistoval z uzavretej zmluvy žiadny spor. Týmto spôsobom sa povinná vopred, pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným, vzdala bez primeraného dôvodu svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Spotrebiteľovi- povinnej síce bola daná možnosť vybrať si medzi rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom, ale ak by podľa rozhodcovskej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa- oprávneného, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinnou považuje súd len za zdanlivú. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je možnosť výberu na strane žalobcu - veriteľa, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, čo považuje súd za nekalé dojednanie o možnosti riešenia sporov. V danom prípade bola voľba rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli vopred pripravené a predtlačené nemožno považovať za individuálne dojednané. Súd považuje jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie všeobecných obchodných podmienok, a teda aj ustanovenia o rozhodcovskej doložke vo svojich vopred pripravených formulárových obchodných podmienkach. Úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, je vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a posudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej zmluvy, aj keď to spotrebiteľ nenamieta. Súd ma za to, že takto stanovená zmluvná podmienka je

nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá. Veriteľ sa prostredníctvom nej domáha vopred, v každej situácii a pred vopred určeným rozhodcom záväzného a právne vynutiteľného rozhodnutia, a to na úkor procesných práv druhej strany.

25. Vzhľadom na uvedené, súd rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle . Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu, preto ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Ak napriek uvedenému bol vydaný rozsudok, nemôže spĺňať podmienku vykonateľnosti a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Pri preskúmavaní toho či je predložený rozhodcovský rozsudok vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti (teda záver, že rozhodcovská zmluva je neplatná), súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Ak teda neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná.

26. Judikačná prax vyžaduje zvýšenú ochranu spotrebiteľa, čo znamená, že aj pri jeho nečinnosti majú exekučné súdy a exekútor dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor, vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán. Pre záver o vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky je v danom prípade postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu štandardne používanú oprávneným ako dodávateľom, ktorej text a text pripojených všeobecných podmienok poskytnutia úveru vzhľadom na veľkosť a hustotu písma je nečitateľný a neprehľadný. Rozhodcovská doložka bola začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy, spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Uprednostňuje práva veriteľa pred spotrebiteľom a jednoznačne preferuje riešenie sporu rozhodcovským súdom v prospech veriteľa. Spotrebiteľovi nedáva žiadnu možnosť dohodnúť si s veriteľom osobu/orgán, ktorý rozhodne ich prípadný spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľný a tým aj neplatná z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej.

27. Súd ďalej poukazuje aj na rozpor s dobrými mravmi, a to v časti neprimerane vysokého denného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čo do neprípustnosti zmenky, a teda ide o ďalší dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie. Zmenkový zákon ( ) umožňuje majiteľovi zmenky žiadať zmenkovú sumu s úrokmi, ak boli dojednané, šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti, trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Rozhodcovský súd vychádzajúc zo zmenky, ktorou si oprávnený zabezpečil plnenie záväzkov zo zmluvy o úvere, priznal oprávnenému zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne. Priznanie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne), teda vo výške o viac ako 15 násobne vyššej ako predstavuje úrok z omeškania (5,05 % ročne), je možné považovať za rozpor s dobrými mravmi. Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Avšak aj napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t. j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z ustanovenia , najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. V oblasti súkromného práva platí obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je plne účinný v súkromnoprávnych vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom je jednak modifikovaná zmluvná sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení obsahu zmluvných dojednaní, jednak predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo všeobecnosti. Preto aj pri úrokovej doložke na zmenke s ohľadom na zmysel a význam inštitútu zmenkového úroku jeho výška nemôže byť

bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená jednak korektívom dobrých mravov a jednak zmyslom a účelom predmetného inštitútu v systéme platného práva. Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných“. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Súd preto zameral svoju pozornosť na výšku zmenkového úroku. Úroková doložka na zmenke ako právny úkon, ktorým vznikol záväzok dlžníka (navyše spotrebiteľa) platiť majiteľovi zmenky odplatu zo zmenkovej sumy vo výške 91,25 % ročne, t. j. úrok, ktorý za obdobie jedného roka takmer dosiahne výšku zmenkovej sumy, je v rozpore s pravidlami slušnosti a poctivého konania. Úrokovú doložku na zmenke je preto ako priečiacu sa dobrým mravom nutné považovať v zmysle za neplatnú. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke mal rozhodcovský súd prihliadať ex offo, aj bez návrhu.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z ktorých súd dospel k záveru o neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach na základe ktorej bol vydaný exekučný titul vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku výrokom II. tohto uznesenia.

29. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

30. Podľa ( ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

34. Trovy exekúcie nie sú pojmovo stotožniteľné s trovami konania účastníkov exekučného konania, pretože ide o dva samostatné procesné nároky odlišných subjektov zúčastnených na tomto konaní.

35. Trovy exekúcie sú procesným nárokom povereného súdneho exekútora a sú taxatívne vymenované ako druhy trov exekúcie v ustanovení § 200 ods. 1 Exekučného poriadku ako odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty podľa ustanovenia Exekučného poriadku. Výšku trov exekúcie upravuje samostatná vyhláška MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Exekučný poriadok tiež komplexne upravuje rozhodovanie o trovách exekúcie, pričom postup fragmentuje na rozhodovanie súdnym exekútorom v priebehu exekučného konania ( a Exekučného poriadku) a súdom pri zastavení exekúcie ( Exekučného poriadku). Rovnako určuje, ktorý z účastníkov exekučného konania trovy exekúcie, v tom ktorom štádiu konania, platí. Upravuje tiež schému výroku rozhodnutia o trovách exekúcie pri zastavení exekúcie ( ods.

5 Exekučného poriadku). Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že úprava trov exekúcie je komplexná a v tomto smere niet priestoru pre použitie ustanovení s poukazom na ustanovenie Exekučného poriadku.

36. Trovy účastníkov exekučného konania sú upravené v Exekučnom poriadku len fragmentárne. Ustanovenie § 200 ods. 1 Exekučného poriadku predpokladá adresáta náhrady trov, kde oprávnenému priznáva nárok na náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku a povinnému nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcií, ak sa námietkam vyhovelo ( Exekučného poriadku). Z uvedeného je zrejmé, že na identifikáciu toho, čo pod trovami konania treba rozumieť je potrebné použiť ustanovenie , ktoré identifikuje trovy konania ako všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Rovnako Exekučný poriadok žiadnym spôsobom neupravuje rozhodovanie o trovách konania medzi účastníkmi a z tohto dôvodu je nutné použiť pre rozhodovanie o trovách účastníkov exekučného konania ustanovenia s poukazom na ustanovenie Exekučného poriadku.

37. Keďže Exekučný poriadok neupravuje žiadnym spôsobom rozhodovanie o trovách konania medzi účastníkmi exekučného konania ( oprávneného a povinnej) súd aplikoval na daný prípad pri rozhodovaní ustanovenia s poukazom na ustanovenie Exekučného poriadku.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa Exekučného poriadku a a tak, že povinnej náhradu trov konania voči oprávnenému nepriznal. Súd mal síce z obsahu exekučného spisu preukázané, že zastavenie exekúcie zavinil oprávnený ( v dôsledku toho, že predložil návrh na vykonanie exekúcie z dôvodu nespôsobilého exekučného titulu a z tohto dôvodu bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená), avšak z obsahu spisového materiálu vyplýva, že povinnej v exekučnom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol nielen o nároku na náhradu trov konania, ale už aj o nepriznaní náhrady trov konania povinnej. Súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o nepriznaní náhrady trov konania prihliadol aj na a z dôvodu hospodárnosti konania rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania povinnému.

39. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

40. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

41. Z dôvodu, že súd exekúciu zastavil bolo potrebné rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku aj o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie. V danom prípade súdny exekútor predložil súdu návrh povinnej na zastavenie, pričom mal vedomosť o tom, že súd bude rozhodovať o návrhu na zastavení exekúcie, avšak žiadne trovy exekúcie si neuplatnil a tieto ani nepreukázal ku dňu rozhodovania súdu. Súd mu preto náhradu trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

1. Proti výroku I. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie ( § 30 ods. 10 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017).

2. Proti výroku II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie ( Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, , Exekučného poriadku).

3. Proti výroku III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie ( Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ).

4. Proti výroku IV. tohto uznesenia o náhrade trov exekúcie nie je prípustné odvolanie ( Exekučného poriadku v spojení s ).

Odvolanie možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia Okresnému súdu Čadca.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Žiline ( ).

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ( ).

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovanú podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.