Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Ek-1484-2020.pdf
PDF · 74.87 KB
Case nature
Subarea
38Ek/1484/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: M. práv. zast.: JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA - ADVOKÁT s. r. o., so sídlom Masarykova 2, 040 01 Košice, IČO: 36 861 324, proti povinnému: U., na vymoženie pohľadávky vo výške 2 000 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: Ing. JUDr. Radoslav Kešeľak, so sídlom exekútorského úradu Mlynská č. 2, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 35 547 430, pod sp. zn. 242EX 489/20, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Ek/1484/2020 zo dňa 2. marca 2021, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Ek/1484/2020 zo dňa 2. marca 2021 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu, návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08. 10. 2020, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2 000 eur s príslušenstvom. Ako exekučný titul pripojil rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 6T 14/2010-184 zo dňa 07. 05. 2012, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 23. 05. 2012. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“). Okresný súd Banská Bystrica dňa 21. 10. 2020 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Ing. JUDr. Radoslava Kešeľaka, so sídlom exekútorského úradu Mlynská č. 2, 052 01 Spišská Nová Ves, ktorý ju vedie pod sp. zn. 242EX 489/20.
2. Povinný v zákonom stanovenej lehote podal návrh na zastavenie exekúcie a zároveň žiadal súdneho exekútora, aby z úradnej moci povolil odklad exekúcie. Nárok na zastavenie exekúcie oprel o ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku t.j., že existujú skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Uviedol, že je osamelo žijúcou osobou, majetok nemá, resp. ten čo má, je predlžený. Jediným jeho príjmom je dávka v hmotnej núdzi. Vyživuje jedno maloleté dieťa, ktoré je zverené do jeho výchovy a opatery, pričom prácu si nevie nájsť z dôvodu vysokej nezamestnanosti v regióne a zlého zdravotného stavu.
3. Právny zástupca oprávneného žiadal návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietnuť, pretože ho považuje za nedôvodný a irelevantný. Poukázal na to, že povinný za 8 rokov nemal ani minimálnu snahu čokoľvek z vymáhanej sumy vrátiť. Už v exekučnom konaní vedenom na Exekútorskom úrade JUDr. Hildegardy Láclavíkovej pod sp. zn. 3403/12 sa snažil o zastavenie exekúcie z obdobných dôvodov, avšak neúspešne. Zdôraznil, že žiadne skutočnosti nebránia vymáhateľnosti exekučného titulu, ktorý je právoplatný a vykonateľný.
4. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením sp. zn. 38Ek/1484/2020 zo dňa 2. marca 2021 rozhodol, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta. Odôvodnil to predovšetkým tým, cit: „Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre
posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosti vyplývajúce z exekučného titulu nesplnil, v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.05.2012. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku...... K námietkam povinného uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie súd uvádza nasledovné. Povinný žiadnym spôsobom nepreukázal zánik nároku, a ani nestali okolnosti pre ktoré by mohla, resp. mala byť exekúcia zastavená, tak ako to uvádza v návrhu na zastavenie exekúcie. K námietke nemajetnosti súd uvádza, že nemajetnosť povinného nie je dôvodom na zastavenie exekúcie súdom, nakoľko nespĺňa zákonné podmienky na zastavenie exekúcie ustanovené v § 61k ods. 1 EP. Súdny exekútor po začatí exekúcie s odbornou starostlivosťou vykonáva potrebné úkony na zistenie majetku postihnuteľného exekúciou. V prípade, že sa súdnemu exekútorovi nepodarí do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, vydá v súlade s § 61n ods. 1 písm. d) EP upovedomenie o zastavení exekúcie. V súčasnom štádiu exekúcie nie je daný dôvod na takýto postup.“
5. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, povinný v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť, v ktorej zotrval na svojich tvrdeniach v návrhu na zastavenie exekúcie. Napadnuté rozhodnutie považoval za predčasné a nevychádzajúce z náležite zisteného skutkového stavu celej veci.
6. Právny zástupca oprávneného považoval sťažnosť povinného za nedôvodnú. Taktiež zotrval na svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Uviedol, že povinný výslovne klame, keď tvrdí, že je nemajetný, pretože mu patria nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade Košice - katastrálny odbor v katastrálnom území Severné mesto na LV č. 13063. Ani absencia jeho príjmu nie je dôvodom na zastavenie exekúcie.
7. Sudca k veci udáva nasledovné:
8. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok")na exekučné konania sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 11. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
12. Po preskúmaní sťažnosti povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca dospel k záveru, že táto bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Skutkový stav v napadnutom uznesení bol vyšším súdnym úradníkom zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, aplikujúc pritom ustanovenie § 202 ods. 2 Exekučného poriadku.
13. Zároveň na doplnenie poznamenáva, že nemajetnosť povinného nie je dôvodom na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ale po splnení zákonných podmienok môže byť dôvodom na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom. V zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku súdny exekútor zastaví exekúciu, ak sa počas priebehu exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. V danom štádiu exekučného konania však nemožno vychádzať len zo subjektívneho tvrdenia povinného o jeho nemajetnosti. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného v priebehu exekúcie, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov osoby povinnej, patrí do kompetencie súdneho exekútora.
14. Nad rámec uvedeného, sudca k sťažnosti povinného poukazuje na koncentračnú zásadu vyjadrenú v ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorej povinný musí uviesť a uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Z predmetného ustanovenia zákona je preto zrejmé, že pri rozhodovaní súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (ako aj o sťažnosti povinného) sú podstatné tie právne skutočnosti, ktoré povinný uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie a nastali do dňa podania tohto jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Prípadné ďalšie tvrdenia povinného reagujúce na vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp. uvedené iba v sťažnosti, sú pre rozhodovanie súdu irelevantné.
15. Súd rešpektujúc dôležitosť právnej teórie a právnych pojmov k uvedenému dodáva, že súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia reagovať na všetky namietané skutočnosti a dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou. V tomto rozsahu súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR z 19. mája 2009, sp. zn. II. ÚS 200/09, z právnej vety ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania, a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). V obdobnom znení je aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, v rámci ktorého ústavný súd uviedol, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (v súčasnosti § 220 CSP), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.