Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12Csp-27-2019.pdf
PDF · 83.09 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/27/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanému: G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, v konaní o zaplatenie 2071,59 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a.
II. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 25.03.2019 na Okresný súd Banská Bystrica, po skončení upomínancieho konania postúpenou na Okresný súd Námestovo dňa 16.07.2019, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť v prospech žalobcu istinu 2071,59 EUR, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 2071,59 EUR od 28.06.2016 do zaplatenia. Zároveň žalobca žiadal priznanie nároku na náhradu trov konania.
2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 14.08.2015 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Tatra banka, a.s., odštepný závod Raiffeisen banka, so sídlom Hodžovo nám. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930 (ďalej len „Pôvodný veriteľ“) v právnom postavení veriteľa a žalovaným v právnom postavení dlžníka, uzavretá zmluva č. 3500080003 (ďalej len „Zmluva o pôžičke“), súčasťou ktorej boli Obchodné podmienky. Na základe Zmluvy o pôžičke bol žalovanému poskytnutý zo strany Pôvodného veriteľa úver vo výške 2500 EUR. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške podľa Zmluvy o pôžičke. Pôvodný veriteľ zaslal pred zosplatnením úveru žalovanému upozornenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V tomto upozornení bol žalovaný oboznámený s tým, že je viac ako tri mesiace po lehote splatnosti s pohľadávkou Pôvodného veriteľa voči žalovanému zo Zmluvy o pôžičke. Vzhľadom k tomu, že žalovaný úhradu pohľadávky nevykonal do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia Pôvodného veriteľa (banky), Pôvodný veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru listom - výzva na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný ani napriek zaslanej výzve nezaplatil dlžnú pohľadávku. Žaloba si uplatnil aj zákonné úroky z omeškania. Pred podaním návrhu na upomínacie konanie bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom, no napriek uvedenému k zaplateniu dlžnej sumy v celom rozsahu nedošlo.
3. Žalobca sa pojednávania, na ktorom bola vec prejednaná nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil a žiadal o rozhodnutie na základe listinných dôkazov.
4. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 11.02.2020 fikciou doručenia podľa § 116 ods. 2 CSP, t.j. oznámením na úradnej tabuli a webe súdu, nevyjadril a pojednávania sa nezúčastnil.
5. Okresný súd Banská Bystrica v konaní podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov vydal platobný rozkaz sp. zn. 2Up/374/2019 zo dňa 16.04.2019. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk a žalobca dal návrh na pokračovanie v konaní, platobný rozkaz bol zrušený a vec bola postúpená Okresnému súdu Námestovo.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis.
7. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
8. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 prvej vety Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už tým okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah (uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo/36/2020, R4/2021, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/129/2010, R 27/2011)
9. Podľa § 92 ods. 8 prvá a tretia veta zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o bankách“) účinného v čase postúpenia žalovanej pohľadávky z Pôvodného veriteľa na žalobcu (december 2017): Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase postúpenia žalovanej pohľadávky z Pôvodného veriteľa na žalobcu (december 2017): Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
10. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/92/2018, obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/147/2017, R 60/2018)
11. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že Pôvodný žalobca poskytol žalovanému na Základe zmluvy o pôžičke spotrebiteľský úver vo výške 2500 EUR, ktorý úver sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 58,83 EUR. Dohodnutý počet splátok bol 72, pričom prvá splátka bola určená na 20.09.2015. V uvedenom vzťahu vystupoval Pôvodný veriteľ ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Nebolo sporné, že žalovaný úver riadne nesplácal a preto ho Pôvodný veriteľ vyzval na okamžitú úhradu dlžnej sumy výzvou zo dňa 06.05.2016 (č.l. 48). Nakoľko nedošlo k náprave, Pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť spotrebiteľského úveru oznámením z 20.06.2016 (č.l. 55, 56). Oznámením zo dňa 13.12.2017 Pôvodný veriteľ oznamoval žalovanému postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke na žalobcu (č.l. 38, 39). Predžalobnou výzvou z 26.02.2019 žalobca vyzval žalovaného na uhradenie pohľadávky (č.l. 47, 17). Okrem predžalobnej výzvy z 26.02.2019 žalobca nepreukázal, že by vyššie uvedené výzvy a oznámenia boli doručené žalovanému, resp. doručené do sféry jeho vplyvu. Nebolo tak preukázané, že tieto jednostranné právne úkony Pôvodného veriteľa sa stali účinnými a preto nemožno konštatovať, že by bol spotrebiteľský úver v čase jeho postúpenia, t.j. v decembri 2017, splatný v celosti. Podmienkou postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľského úveru je v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách a § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch to, aby bola táto pohľadávka splatnou. Hoci v čase postupovania pohľadávky už boli niektoré splátky splatnými, nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti (zosplatneniu) celého úveru, a Pôvodný žalobca nemohol na žalovaného platne previesť celú pohľadávku zo Zmluvy o pôžičke. Uvedené postúpenie pohľadávky je tak neplatné pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Je nepochybné, že žalobca vie o tom, že pre jeho úspech vo veci je potrebné preukázať doručenie uvedených listín žalovanému, keďže v samotnej žalobe tvrdil, že výzva na zaplatenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a oznámenie o zosplatnení úveru boli žalovanému doručené. Žalobca žiadal o rozhodnutie vo veci na základe predložených listín, medzi ktorými sa listiny preukazujúce doručenie/doručovanie vyššie uvedenej výzvy a oznámenia nenachádzajú.
12. Základným z predpokladov úspechu žalobcu v sporovom konaní je preukázanie, že žalobca je nositeľom práva, ktoré uplatňuje v žalobe (aktívna vecná legitimácia) a žalovaný je nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná legitimácia), pričom tieto otázky súd v sporovom konaní skúma i bez návrhu a ešte pred tým ako skúma samotné merito veci. Keďže nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, žalobca nie je v súčasnosti nositeľom práva uplatňovaného žalobou. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.
13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Žalovaný bol z procesného hľadiska úspešný v celom rozsahu uplatneného nároku. Súd preto zaviazal žalobcu k úhrade náhrady trov súdneho konania, ktoré vznikli žalovanému, vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).