Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/39/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci žalobcu A. B. C., nar. XX.X.XXXX, D. XX/XX, XXX XX D., zastúpeného advokátskou kanceláriou AK VAVRINČÍK s.r.o., Hurbanova 752/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 52 619 818, proti žalovanému STACHO, s.r.o., Piešťanská 2, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, , IČO: 36 339 091, zastúpeného advokátskou kanceláriou VGD Legal s.r.o., Karpatská 8, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 378 081, o zaplatenie 85 492,19 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -215 zo dňa 24. marca 2023 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -215 zo dňa 24. marca 2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Rozhodnutie súdu prvej inštancie 1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 23.436,- Eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 15.492,19 Eur za dobu od 24.8.2018 do 2.3.2020, zo sumy 30.000,- Eur za dobu od3.01.2019 do 2.3.2020, zo sumy 11.000,- Eur za dobu od 20.1.2019 do 2.3.2020, zo sumy 5.564,- Eur za dobu od 1.2.2019 do 2.3.2020, zo sumy 7.436,- Eur za dobu od 1.2.2019 do zaplatenia, zo sumy 6.000,- Eur za dobu od 27.3.2019 do zaplatenia, zo sumy 2.000,- Eur za dobu od 30.3.2019 do zaplatenia, zo sumy 6.000,- Eur za dobu od 20.4.2019 do zaplatenia, zo sumy 2.000,- Eur za dobu od 26.4.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II konanie v časti 62.056,19 Eur zastavil. Vo výroku III žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Vo výroku IV žalobcovi rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku v sume 1.842,89 Eur žalobcovi a vo výroku V žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 85 492,19 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania na základe zmlúv o pôžičke uzatvorených medzi E. F. E. F., nar. XX.X.XXXX ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Dňa 16.12.2019 boli predmetné pohľadávky postúpené na žalobcu, čo bolo žalovanému oznámené.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý na základe podanej žaloby vydal v upomínacom konaní Okresný súd Banská Bystrica namietal, že E. F. je spoločníkom a do 13.5.2019 bol aj konateľom žalovaného, pričom po jeho odvolaní z funkcie bola žalovanému odcudzená účtovná dokumentácia a počítač s elektronickým účtovníctvom, a preto žalovaný nemá k dispozícii účtovníctvo a doklady, ktoré má k dispozícii svedčia o tom, že uplatnené pohľadávky sú uhradené a neexistujú. Ďalej uviedol, že

sa domnieva, že E. F. dodatočne vyhotovil zmluvy o pôžičke a v rozpore so zaužívanou praxou uviedol v zmluvách kratšie doby splatnosti ako boli dohodnuté. Teda ak pohľadávky existujú určite nie sú splatné. E. F. 16.5.2019 podpísal notársku zápisnicu, v texte ktorej sa uvádza právny dôvod uznania dlhu viaceré zmluvy o pôžičke, ktoré mali byť vyhotovené v písomnej forme ale nie sú prílohou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica je neplatná ale je potrebné brať do úvahy prejav vôle E. F. ako veriteľa vyjadrení v notárskej zápisnici smerujúcej k odkladu splatnosti pohľadávok do 26.5.2019. Preto žalovaný namieta Preto žalovaný namieta výpočet zákonných úrokov z omeškania. Žalovaný ďalej urobil voči žalobcovi prejav smerujúci k započítaniu pohľadávky žalovaného vo výške 23 436,- Eur, ktorá vznikla ako nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia E. F., ktorý sa obohatil tým, že bez právneho dôvodu užíval motorové Volkswagen Touareg II 3.0 V6 TDi od skončenia funkcie konateľa t.j. odo dňa 13.5.2019. Pohľadávka bola vypočítaná za 217 dní do 16.12.2019 vo výške vypočítanej ako priemer trhového nájomného za užívanie porovnateľného vozidla 108,- Eur za deň krát 217 dní.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu zobral žalobu vo výške 62 056,19 Eur späť, pretože táto suma mu bola vyplatená po vydaní platobného rozkazu a teda žalovaný úhradou uznal svoj dlh. K pohľadávke na započítanie uviedol, že túto neuznáva, pretože nebola postupcom uznaná a prieči sa dobrým mravom a je účelovo vytvorená žalovaným. Uviedol tiež, že je vedené konanie o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, na ktorom bol E. F. odvolaný z konateľstva a preto sa žalobca domnieva, že je stále platným konateľom. Notárska zápisnica zo dňa 16.5.2019 nie je relevantná. V ďalšom vyjadrení poukázal na to, že priemerné ceny dlhodobých nájmov motorových vozidiel sú od 35,- do 50,- Eur za deň, pričom priemerný vek požičiavaných motorových vozidiel je 0-2 roky. Uplatnený denný nájom 108,- Eur za 8 ročné vozidlo je v zjavnom rozpore s trhovými cenami a dobrými mravmi. Žalobca uviedol tiež, že sa pripája k tomu, že notárska zápisnica je absolútne neplatná a preto námietky o predĺžení splatnosti pôžičiek sú neoprávnené.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 23.7.2020 uviedol, že je rozdiel, ak príde dobrovoľne k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, v ktorej si chceme dohodnúť podmienky prenájmu s tým, keď fyzická osoba neoprávnene užíva cudziu vec. Z predložených dôkazov žalobcom vyplýva, že pri 1-3 dňoch prenájmu sa prenájom pohybuje v sume 109,- Eur. Žalovaným predložený výpočet je preto správny. Žalovaný navrhol vykonať znaleckú analýzu, ktorá by jednoznačne preukázala vznik zmlúv a vyvrátila alebo potvrdila názor žalovaného o tom, že všetky zmluvy boli vyhotovené ex post, a preto neboli súčasťou notárskej zápisnice.

6. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania zmluvami o pôžičke, oznámením o postúpení pohľadávok, notárskou zápisnicou, faktúrou č. 290187, listom žalovaného zo dňa 25.6.2019, výpismi z internetových stránok prenajímateľov motorových vozidiel, listom E. F. zo dňa 3.9.2019 a výsluchom svedka E. F. zistil, že zmluvami o pôžičke poskytol E. F. žalovanému pôžičky, pričom potvrdeniami o zrealizovaní transakcií bolo preukázané poskytnutie súm uvedených v zmluvách o pôžičke žalovanému. Z rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 24.11.2020 č.k. -128 vyplýva, že E. F. bol uznesením valného zhromaždenia zo dňa 13.5.2019 odvolaný z funkcie konateľa žalovaného. Žaloba o neplatnosť takéhoto rozhodnutia bola zamietnutá, čo bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 13.10.2021. V čase spísania notárskej zápisnice E. F. nebol konateľom žalovaného a uvedené uznanie dlhu nemohol za žalovaného urobiť. Zmluvný vzťah medzi E. F. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom prvoinštančný súd posúdil podľa ustanovení o zmluve o pôžičke. Z vyjadrení strán a z výsluchu svedka E. F. bolo zistené, že bolo zvykom, že spoločníci žalovaného poskytovali žalovanému v období jeho činnosti pôžičky v rôznej výške. Zo zmlúv o pôžičke a tiež z dokladov preukazujúcich reálne poskytnutie pôžičiek žalovanému vyplýva, že E. F. poskytol žalovanému pôžičky vo výške 87 500,- Eur. Bolo preukázané tiež to, že peňažné prostriedky z titulu pôžičky boli žalovanému aj reálne poskytnuté na jeho účet. Súd z obsahu uzatvorených zmlúv o pôžičke nezistil, že by podmienky pre žalovaného boli nevýhodné, resp. zvýhodňujúce veriteľa. Pôžičky boli bezúročné a lehota splatnosti nebola neštandardná. To, že došlo k uzatvoreniu zmlúv vyplýva aj z notárskej zápisnice, ktorá síce bola súdom vyhodnotená ako neplatný právny úkon, vzhľadom na to, že obsahovala vyhlásenie žalovaného, ktoré za neho nemohol v tom čase urobiť E. F., pretože od 13.5.2019 už nebol štatutárnym zástupcom žalovaného. To, že zmluvy neboli súčasťou notárskej zápisnice nepreukazuje, že neboli uzatvorené a v tomto smere ani žiadny iný dôkaz, ktorého vykonanie navrhoval žalovaný, výsluchy svedkov, znalecké dokazovanie na čas uzatvorenia zmlúv by nemohol preukázať to, že k poskytnutiu pôžičiek nedošlo. Keďže E. F. v notárskej zápisnici nemohol urobiť vyhlásenie za žalovaného, pokiaľ žalovaný poukazoval na posunutie lehoty splatnosti

pôžičiek nie je možné na to prihliadať. Navyše predĺženie lehoty by v danom prípade urobil v notárskej zápisnici žalovaný a nie žalobca, keďže malo ísť o jeho vyhlásenie.

7. Prvoinštančný súd ďalej rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil aplikáciou a ods. 1 . Výrok, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 23 436,- Eur odôvodnil aplikáciou , podľa ktorého ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu. K otázke uplatnenej započítacej námietky žalovaného prvoinštančný súd uviedol, že žalovaný v danom prípade nepoukazoval na to, z akého titulu malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na ním uvádzané skutkové okolnosti by išlo zrejme o majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol, keďže právny predchodca žalobcu užíval pôvodne predmetné motorové vozidlo ako konateľ spoločnosti, avšak konateľom prestal byť a napriek tomu vozidlo užíval ďalej. Z výsluchu svedka E. F. vyplýva, že auto mu bolo pridelené bezodplatne ako zamestnancovi a nebola ohraničená doba, na ktorú mu bolo pridelené. Kľúče od vozidla mal jedny on a jedny boli vo firme. Technický preukaz má k dispozícii a auto je na parkovisku od roku 2019. Zo strany žalovaného nebolo preukázané na základe akého úkonu vôbec začal žalovaný vozidlo užívať, avšak z výsluchu svedka vyplynulo, že takáto bola dohoda a konatelia mali k dispozícii vozidlá žalovaného. Tieto skutočnosti žalovaný nespochybnil, keďže si bezdôvodné obohatenie uplatňuje až za obdobie nasledujúce po odvolaní E. F. z funkcie konateľa. Z listu zo dňa 25.6.2019 výzvy na vrátenie vecí, ktorý bol E. F. doručený 12.7.2019 mu muselo byť zrejmé, že vozidlo ďalej užívať nemá a má ho vrátiť žalovanému ako jeho vlastníkovi. Žalovaný nepodnikol žiadne kroky na vrátenie vozidla. Napriek tomu, že bolo preukázané, že E. F. vozidlo užíval aj v období, keď ho už užívať nemal, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, či a v akej výške na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie. K výške bezdôvodného obohatenia bola predložená iba faktúra a tvrdenie žalovaného o tom, že bezdôvodné obohatenie vypočítal ako počet dní užívania krát suma tzv. trhového nájomného za užívanie porovnateľného vozidla 108,- Eur za deň. Prvoinštančný súd ďalej argumentoval tým, že výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní motorového vozidla bez právneho dôvodu by v zásade bolo možné určiť peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie takého vozidla, napr. na základe nájomnej zmluvy, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť na základe tejto zmluvy. Zo strany žalovaného však súdu neboli predložené žiadne doklady, z ktorých by bolo možné ustáliť, že ním uplatnená 108,- Eur krát 217 dní zodpovedá napr. nákladom, ktoré by sa bežne vynaložili na užívanie takéhoto vozidla. Na základe čoho, akých dôkazov dospel žalovaný k sume 108,- Eur za užívanie vozidla denne, súdu zrejmé nebolo. Žalovaný napriek tomu, že žalobca takúto sumu spochybňoval a iniciatívne predkladal dôkazy o tom, že nie je zodpovedajúca, nepredložil súdu žiadne dôkazy o tom, že ide o sumu, ktorú by bolo možné bežne požadovať za užívanie motorového vozidla v danom čase a mieste. Prvoinštančný súd s poukazom na , argumentoval ďalej tým, že bolo úlohou žalovaného predložiť dôkazy o odôvodnenosti svojho nároku, čo však neurobil. Súd uzavrel, že žalovaný pokiaľ ide o ním vznesenú započítaciu námietku neuniesol dôkazné bremeno.

8. Prvoinštančný súd ďalej odôvodnil priznané príslušenstvo k uplatneným pohľadávkam s tým, že v časti, v ktorej sa žalobca domáhal úroku z omeškania zo sumy prevyšujúcej 15 492,19 Eur za dobu od 24.8.2018 do 2.3.2020, keďže požadoval úrok z pohľadávky vo výške 17 000,- Eur, hoci sčasti bola pohľadávka z tejto pôžičky uhradená vo výške 2 007,81 Eur zápočtom, žalobu zamietol ako nedôvodnú.

9. Prvoinštančný súd o trovách konania rozhodol podľa a 255 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania, pretože žalobca bol v prevažnej časti úspešný, keďže neúspech sa týkal iba časti úroku z omeškania a v časti, ktorej zobral žalobu späť mu priznal právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola podaná dôvodne a k späťvzatiu došlo z dôvodu čiastočnej úhrady pohľadávky v priebehu konania.

Odvolanie žalovaného

10. Žalovaný včas podaným odvolaním podal odvolanie voči výroku I a výroku V napadnutého rozhodnutia. Namietal nesprávny procesný postup, a to nevykonanie navrhnutého dôkazu výsluchom A. A. G., čím podľa žalovaného došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný v odvolaní uviedol, že na pojednávaní dňa 24.11.2022, ktoré prvoinštančný súd odročil na deň 24.2.2023 z dôvodu vedenia mimosúdnych rokovaní, v uznesení vyhlásenom na pojednávaní oznámil, že v januári budú predvolaní svedkovia E. F., H. F., A. A. G., pokiaľ nedôjde k dohode medzi stranami. Prvoinštančný súd

však na pojednávanie dňa 24.2.2023 svedkov nepredvolal. Žalovaný pritom na vypočutí A. A. G. trval. Dokazovanie bolo tak vykonané iba výsluchom svedka E. F., ktorý sa na pojednávanie dostavil, pričom išlo o svedka žalobcu. Tým, že prvoinštančný súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka žalobcu a nevykonal výsluch svedkyne žalovaného A. A. G., tak porušil právo žalovaného na spravodlivý proces. V súvislosti s touto námietkou žalobca namietal aj absenciu odôvodnenia nevykonania dokazovania výsluchom svedkyne. Poukázal na to, že Ústavný súd SR v rozhodnutí vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé konanie. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že svedkyňa A. A. G. sa mohla vyjadriť k rozhodujúcim skutočnostiam, ktoré mal súd prvého stupňa sporné – a to najmä k započítaniu pohľadávok, pričom nevykonaním výsluchu svedkyne súd prvého stupňa okrem toho, že porušil právo žalovaného na spravodlivý proces, aj nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vyhodnotil dôkazy a preto mala byť svedkyňa vypočutá.

11. Žalovaný ďalej namietal, že riadne a včas v odpore proti platobnému rozkazu urobil voči žalobcovi prejav smerujúci k započítaniu v zmysle § 580 Obč. zák., pretože žalobca aj žalovaný majú vzájomné pohľadávky na plnenie rovnakého druhu, ktoré sa vzájomne kryjú. Neobstojí námietka súdu prvého stupňa, že nárok na bezdôvodné obohatenie nebol dostatočne preukázaný, pretože žalobca predložil súdu faktúru č. 290187 spolu s prílohami, pričom prílohou faktúry boli aj cenové ponuky prenájmu za obdobné motorové vozidlá.

12. Žalobca namietal nesprávne vypočítaný úrok z omeškania, pretože podľa neho súd musí brať v úvahu prejav vôle E. F. ako veriteľa vyjadrený v notárskej zápisnici smerujúci k odkladu splatnosti pohľadávok do 26.5.2019. Preto je v rozsudku nesprávne uvedený výpočet zákonných úrokov z omeškania z pohľadávok, keďže z dôvodu predĺženia splatnosti musí byť začiatkom výpočtu zákonných úrokov z omeškania 27.5.2019.

13. Žalovaný tiež namietal nesprávnosť výroku V napadnutého rozsudku o náhrade trov konania. Keďže bola časť žaloby zamietnutá, tak žalobca nemal 100% úspech v konaní a preto nemá nárok ani náhradu trov konania vo výške 100%.

14. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd vykonal navrhované dôkazy a v súlade s zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu zamietne alebo aby zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie, ak považuje za neúčelné vykonať dokazovanie.

Vyjadrenia strán

15. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že s týmto nesúhlasí a súhlasí s rozhodnutím prvoinštančného súdu. Nemožno hovoriť o porušení princípu rovnosti zbraní, nakoľko výsluchy ďalších svedkov by boli nehospodárne. Poukázal tiež na záver Ústavného súdu SR, podľa ktorého všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom v konaní, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam. Tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého, hoci tento článok zaväzuje súd, aby odôvodnil svoje rozhodnutie, neznamená to, aby na každý argument strany konania dal podrobnú odpoveď (rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19.4.1994, sťažnosť č. 16034/90). Navrhol, aby odvolací súd odvolanie zamietol.

Posúdenie odvolacím súdom 16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa (ďalej len „“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s , pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený dňa 21.5.2024, pričom oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli a webovom sídle tunajšieho súdu dňa 15.5.2024 ( a ).

17. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo

podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

18. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

19. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

20. Podľa , (1) súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. (2) Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

21. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

22. Podľa , , (1) ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu. (2) Ak nemožno postupovať podľa odseku 1, požiada strana súd o predvolanie svedka. V návrhu na výsluch svedka sa uvedie meno, priezvisko, prípadne dátum narodenia svedka, adresa, z ktorej možno svedka predvolať, a označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané. Ak nie je adresa svedka strane známa, súd svedka predvolá z adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky.

23. Podľa , (2) súd nie je viazaný uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania.

24. Podľa (ďalej len „“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

25. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

27. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu uvedenom v odvolaní žalovaného, teda výroky I a V napadnutého rozsudku výlučne z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní. Odvolací súd bol pri tomto prieskume viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, ktorého správnosť posudzoval len z dôvodov uplatnených v odvolacích námietkach.

28. Prvoinštančný súd zistil, že E. F. na základe zmlúv o pôžičke zo dňa 23.8.2016, 2.1.2018, 19.1.2018, 31.1.2018, 26.9.2018, 29.9.2018, 19.1.2018, 25.1.2019 požičal žalovanému ako dlžníkovi finančné prostriedky bezúročne so stanovenými lehotami splatnosti, pričom pre prípad omeškania si zmluvné strany dohodli úrok z omeškania v zákonnej výške. Žalovaný v dohodnutých lehotách požičané finančné prostriedky nevrátil. Žalovaný v priebehu konania časť vo výške 62 056,19 Eur žalobcovi uhradil. Nezaplatená zostala čiastka vo výške 23 436,- Eur. Takto zistený skutkový stav prvoinštančný súd správne právne posúdil, keď žalovaného zaviazal na úhradu predmetnej časti spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo súm ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia, teda od splatnosti jednotlivých nevrátených, požičaných súm v dohodnutej lehote.

29. Žalovaný si v konaní uplatnil námietkou na započítanie právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo proti E. F. za neoprávnené užívanie motorového vozidla patriaceho žalovanému. Prvoinštančný súd mal v konaní za preukázané, že E. F. minimálne z listu, ktorý mu bol žalovaným doručený 12.7.2019 musel vedieť, že vozidlo žalovaného užívať nemá a má ho žalovanému ako vlastníkovi vrátiť, avšak vozidlo žalovaného užíval aj naďalej. Prvoinštančný súd neuznal žalovaným

uplatnenú námietku na započítanie, z dôvodu, že žalovaný nepreukázal v akej výške mu patrí peňažná náhrada za užívanie predmetného motorového vozidla. Žalovaný si uplatnil sumu 108,- Eur za deň užívania, spolu za 217 dní, avšak nepredložil žiadny dôkaz o tom, že išlo o sumu, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie rovnakého vozidla, napr. na základe nájomnej zmluvy. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že takýto záver prvoinštančného súdu zodpovedá obsahu spisu. Žalovaný skutočne žiadne dôkazy na výšku bezdôvodného obohatenia v prvoinštančnom konaní súdu nepredkladal. Žalovaný tvrdil, že mu patrí nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 108,- Eur za užívanie motorového vozidla za 1 deň spolu za 217 dní. Žalobca takýto nárok v prvoinštančnom konaní poprel s tým, že predkladal doklady o nesprávnosti takejto výšky. Nemožno dospieť k inému, že išlo o účinné popretie skutkového tvrdenia žalovaného. Bolo preto na žalovanom, aby tieto svoje skutkové tvrdenia v konaní preukázal. Pokiaľ sa tak nestalo, prvoinštančný súd správne námietku na započítanie neuznal za dôvodnú, preto nemohol konštatovať zánik pohľadávky, voči ktorej bola takáto námietka uplatnená.

30. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávny procesný postup prvoinštančného súdu, spočívajúci v tom, že súd nevykonal dokazovanie navrhnutým výsluchom svedkyne A. A. G. a v tom, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevykonanie navrhnutého dôkazu neodôvodnil. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu v bode 5 tvrdil, že pohľadávky uplatnené žalobcom v podanej žalobe neexistujú, resp. nie sú splatné a na tieto tvrdenia navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedkov E. F., I. F., H. F. a A. A. F. (v súčasnosti G.). Na pojednávaní dňa 24.11.2022 prvoinštančný súd pojednávanie odročil na termín 24.2.2023 a súčasne uznesením rozhodol o tom, že v januári budú predvolaní svedkovia E. F., H. F. a A. A. G., ak nedôjde k dohode medzi stranami. Prvoinštančný súd svedkov na pojednávanie nariadené na deň 24.2.2023 nepredvolal. Súd na pojednávaní v súlade s určil, ktoré skutkové tvrdenia medzi stranami zostali sporné a ktoré považuje za nesporné a ako vec predbežne právne posúdil. Tiež že výsluchy svedkov sa súdu nejavia ako dôvodné, preto neboli na pojednávanie predvolaní. Prvoinštančný súd návrh na výsluch svedkyne A. A. G. a návrh na doloženie dokladu o užívaní motorového vozidla zamietol, čo na pojednávaní odôvodnil tým, že na posúdenie nároku žalobcu a nároku žalovaného nemajú takéto dôkazy význam.

31. Odvolací súd z uvedeného obsahu súdneho spisu zistil, že prvoinštančný súd sa porušenia procesných predpisov nedopustil. Predovšetkým je potrebné uviesť, že nemožno za procesné pochybenie vyhodnotiť postup, keď súd na pojednávaní vyhlási uznesenie o tom, že na ďalšie pojednávanie predvolá svedkov a následne sa týmto uznesením neriadi, čo na pojednávaní v súvislosti s predbežným posúdením sporu zdôvodní (tým, že výsluchy svedkov sa mu nejavia po predbežnom posúdení sporu ako dôvodné). Súd nie je viazaný uznesením o vedení konania ( ). Uznesenie o tom, že budú predvolaní svedkovia je uznesením o vedení konania. Prvoinštančný súd preto nekonal nesprávnym procesným postupom, keď sa týmto uznesením v ďalšom konaní neriadil.

32. Žalobca namietal, že nevypočutie svedkyne A. G. ako svedka žalovaného a vypočutie E. F. ako svedka žalobcu spôsobilo, že právo žalovaného na spravodlivý súdny proces bolo prvoinštančným súdom porušené s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR poukazujúceho na to, že v práve na spravodlivý proces je obsiahnutá aj ústavná zásada ( SR), a to rovnosť zbraní v civilnom konaní, ktorá všeobecne zahŕňa tiež rovnosť bremien, ktoré sú na strany sporu kladené a ktoré nesmú byť neprimerané. Žalovaný iné argumenty k porušeniu princípu rovnosti zbraní v preskúmavanom konaní v odvolaní neuviedol. Predovšetkým je k takejto námietke potrebné uviesť, že to bol žalovaný, kto navrhol vypočuť na svoje tvrdenia, ako je uvedené vyššie, tak E. F. ako aj A. G.. Za takej procesnej situácie potom nie je možné uvažovať o narušení princípu rovnosti zbraní vypočutím len jedného z nich. Okrem toho, svedkovia boli žalovaným navrhnutí na tvrdenia žalovaného o neexistencii alebo nesplatnosti žalobcových pohľadávok. Žalovaný skutkové závery prvoinštančného súdu o preukázaní žalobcových pohľadávok uplatnených v žalobe a nespornosti výšky pohľadávok po čiastočnej úhrade žalovaným v priebehu konania a ani právne posúdenie, na základe ktorého prvoinštančný súd zaviazal žalovaného na úhradu 23 436,- Eur v odvolaní nenamietal.

33. Žalobca namietol tiež to, že nesprávnym procesným postupom a porušením práva na spravodlivé konanie bolo, že prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, prečo navrhnutý dôkaz výsluchom svedkyne nevykonal. Takáto námietka nemala oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pretože prvoinštančný súd v bode 32 svojho rozhodnutia i keď stručne, ale uviedol dôvody, pre ktoré ďalšie výsluchy svedkov nevykonal. Konkrétne uviedol, že v konaní bolo jednoznačne

preukázané, že peňažné prostriedky z titulu pôžičiek boli žalovanému aj reálne poskytnuté na jeho účet. Súd ani z obsahu uzatvorených zmlúv o pôžičke nezistil, že by podmienky pre žalovaného boli nevýhodné, resp. zvýhodňujúce veriteľa. Pôžičky boli bezúročné a ani dohodnutá lehota splatnosti nebola neštandardná. V tomto smere ani žiadny iný dôkaz, ktorého vykonanie navrhoval žalovaný (výsluchy svedkov, znalecké dokazovanie na čas uzatvorenia zmlúv), by nemohlo preukázať to, že k poskytovaniu pôžičiek nedošlo. Z uvedeného je nepochybné, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje dôvody pre ktoré, prvoinštančný súd žalovaným navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov nevykonal.

34. Nemohla obstáť ani námietka žalovaného, že prvoinštančný súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vyhodnotil dôkazy, keďže nevypočul svedkyňu A. A. G., ktorá sa podľa žalovaného mohla vyjadriť k rozhodujúcim skutočnostiam, ktoré mal súd prvého stupňa za sporné, a to najmä k započítaniu pohľadávok. Z rozhodnutia, resp. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že nepreukázanou zostala výška bezdôvodného obohatenia E. F., ktoré nadobudol tým, že užíval motorové vozidlo žalovaného neoprávnene. Žalovaný žiadne iné skutkové tvrdenia, okrem tvrdení, že E. F. neoprávnene používal vozidlo žalovaného a že žalovaný vyúčtoval E. F. faktúrou nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia za užívanie motorového vozidla vo výške 108,- Eur denne spolu za 217 dní v preskúmavanom konaní netvrdil. Podľa vyššie citovaných ustanovení o dokazovaní v civilnom sporovom konaní, súd vykonáva dokazovanie na návrh strán, na preukazovanie tých skutkových tvrdení strany, ktoré zostali na základe ich popretia protistranou v konaní sporné. Súd dokazovanie bez návrhu vykonáva len v prípadoch, ktoré predpokladá , čo v danom prípade naplnené nebolo. Žalovaný žiadny dôkaz na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia, okrem faktúry, súdu nenavrhol ani neprekladal.

35. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že neobstojí zistenie súdu prvého stupňa, že nárok na bezdôvodné obohatenie nebol dostatočne preukázaný, pretože faktúra č. 290187, ktorou žalovaný E. F. vyúčtoval bezdôvodné obohatenie bola predložená súdu ako dôkaz s prílohami, pričom jej prílohy tvorili cenové ponuky prenájmu za obdobné motorové vozidlá. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalovaný návrh na vykonanie dokazovania cenovými ponukami za prenájom obdobných motorových vozidiel v konaní nepodal a ani také doklady súdu nepredložil. Žalovaný predmetnú faktúru súdu predložil bez príloh. Z uvedeného vyplýva, že takáto námietka nemohla obstáť, pretože nemá oporu v obsahu súdneho spisu. Skutkový záver prvoinštančného súdu, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný mal voči žalobcovi pohľadávku na započítanie v takej výške, akú uviedol v svojej námietke na započítanie je v súlade s obsahom súdneho spisu. Preto nebolo možné konštatovať zánik žalobcom uplatnených pohľadávok z dôvodu započítania s pohľadávkou žalovaného. Skutkový záver prvoinštančného súdu, že žalovaný na svoje tvrdenie, že bezdôvodné obohatenie E. F. získal vo výške 23 436,- Eur, nepredložil okrem faktúry žiadny iný dôkaz, je v súlade s obsahom súdneho spisu. Žalobca v konaní účinne poprel výšku žalovaným uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v započítacej námietke. Bolo preto na žalovanom, aby takéto svoje sporné tvrdenie o výške svojej pohľadávky preukázal, čo žalovaný neurobil. Preto prvoinštančný súd správne dospel k záveru, že zánik žalobcovej pohľadávky započítaním pohľadávok žalovaného nebol v konaní preukázaný.

36. Žalobca v odvolaní namietal zhodne so svojimi námietkami, ktoré uplatnil v preskúmavanom konaní, nesprávnosť určenia dátumu splatnosti žalobcových pohľadávok a v dôsledku toho nesprávnosť výpočtu priznaných úrokov z omeškania. Na túto námietku dostal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasnú a zrozumiteľnú odpoveď. V odvolaní voči argumentácii prvoinštančného súdu nič nenamietal, len zopakoval svoj postoj z prvoinštančného konania. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia nemôže byť spôsobená tým, že žalovaný s ním nesúhlasí. To nestačí, aby odvolací súd mohol dospieť k záveru o nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie Notárskou zápisnicou zo dňa 16.5.2019. Nebol spor o to, že notárska zápisnica neobsahuje uznanie dlhu žalovaného, nakoľko tento úkon vo forme notárskej zápisnice neurobil dlžník, keďže konajúca osoba E. F. v danom čase už nebola vo funkcii konateľa žalovaného. Obsahom tejto zápisnice nie je prejav vôle E. F. ako veriteľa pohľadávok zo zmlúv o pôžičkách špecifikovaných v notárskej zápisnici. Tvrdenie žalovaného, že tomu tak je nemá oporu v obsahu predmetnej zápisnice a v podstate nemá žiadny racionálny, ani právny základ. Podľa , dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Zmena dohodnutého času splatnosti pohľadávky vzniknutej na základe zmluvného záväzkového vzťahu je zmenou v obsahu záväzku. Záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ zákon neustanovuje inak ( ). Žalovaný

ani netvrdil, že by malo dôjsť k zmene v obsahu zmlúv o pôžičkách na základe dohody účastníkov zmluvného záväzkového vzťahu o zmene času splatnosti pohľadávok. Z uvedeného vyplýva, že námietka žalovaného o nesprávnom výpočte zákonných úrokov z omeškania nebola dôvodná .

37. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou a . Podľa odvolateľa žalobca nemal plný úspech vo veci, keďže žaloba bola v časti zamietnutá. Odvolací súd sa s uvedenou námietkou žalovaného nemohol stotožniť. Žalobca bol neúspešný len v časti príslušenstva k jednej z uplatnených pohľadávok, keď žiadal, aby mu bol priznaný úrok z omeškania so zaplatením časti pohľadávky vo výške 2 007,81 Eur za obdobie potom, ako v tejto časti zanikla zápočtom. Žalobca bol plne úspešný vo veci, keďže žalobe o zaplatenie žalovaných pohľadávok bolo v celom rozsahu vyhovené. Žalobca zobral žalobu sčasti späť z dôvodu zaplatenia časti vymáhaných pohľadávok žalovaným v priebehu konania, preto v tejto časti patrilo právo na náhradu trov konania žalobcovi podľa . Pre rozhodnutie o náhrade trov konania je podstatný pomer úspechu vo veci. Vecou je potrebné rozumieť predmet sporu, ktorým bolo uplatňované právo na zaplatenie žalobcových pohľadávok v žalobe vymedzených konkrétnymi sumami. Rozhodnutie o ich príslušenstve, tak nemá vplyv na určenie pomeru úspechu v spore.

38. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov uplatnených žalovaným v jeho odvolaní zistil, že odvolanie nebolo dôvodné. Odvolací súd z dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného nezistil nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, preto ho podľa ako vecne správne potvrdil.

39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie.

40. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).