Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/37/2024

Identifikačné číslo spisu: 4622010436 Dátum vydania rozhodnutia: 24.09.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Patrik Príbelský Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:4622010436.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Emila Klemaniča na neverejnom zasadnutí konanom 24. septembra 2025 v Bratislave v trestnej veci obvineného S. Š. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa , , a iné, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre, sp. zn. , z 25. apríla 2023

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného S. Š.T. o d m i e t a .

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. , z 1. februára 2023 bol obvinený S. Š. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa , , s poukazom na ustanovenie formou účastníctva podľa , ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že:

„od presne nezisteného dňa v mesiaci jún 2020 do 02.03.2021 opakovane, v nepravidelných intervaloch, maximálne dvakrát týždenne, na požiadanie odsúdeného T. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., N.. V.. H. Č.. XXXX/XX, tohto na svojom motorovom vozidle zn. Škoda Octavia combi EČ: T. vozil z mesta T. do mesta I. alebo Z. a späť, za účelom nákupu drogy zvanej „heroín“ (diacetylmorfín), ktorá droga je v zmysle omamných, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, zaradená do I. skupiny omamných látok, pričom za každý odvoz mu odsúdený T. O. zaplatil sumu 10,- Eur a rovnako mu poskytol ako odplatu aj 0,5 gramu drogy zvanej „heroín“, pričom mal vedomosť o účeloch cesty, nakoľko odsúdený T. O. zakúpenú drogu vo vozidle na váhe, ktorú pre tento účel vozil so sebou, za prítomnosti obžalovaného odvážil“.

Za to mu bol uložený podľa , , , trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov a 8 mesiacov; so zaradením podľa

na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa a mu bol uložený aj ochranný dohľad v trvaní 2 roky.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozhodujúci na podklade odvolania obvineného, tak rozhodol, že uznesením, sp. zn. , z 25. apríla 2023 ho podľa zamietol.

Obvinený S. Š. podal prostredníctvom obhajcu proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie, a to s poukazom na údajné naplnenie dôvodu dovolania podľa [bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa].

V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom obvinený namietal:

- súd nesprávne vyhodnotil poľahčujúce a priťažujúce okolnosti;

- v podstate rozporoval výšku uloženého trestu a jej nedostatočné odôvodnenie;

- nebolo mu preukázané páchanie trestnej činnosti po dlhší čas, čo viedlo k nesprávnej právnej kvalifikácii a nezákonnej trestnej sadzbe. Mal tak za to, aby po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti výrokov rozhodnutí a správnosti postupu konania, ktoré rozhodnutiam predchádzalo, vzhľadom na rozsah pochybení, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, podľa rozhodol, že uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. , z 25. apríla 2023 bol porušený zákon v neprospech obvineného, pričom ten bol porušený aj rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. , z 1. februára 2023. Ďalej aby zrušil podľa obe citované rozhodnutia v celom rozsahu a podľa prikázal príslušnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu sa využijúc svoje právo podľa vyjadrila prokurátorka a síce v podstate takto: „S argumentáciou dovolateľa sa nemožno stotožniť, okolnosti, ktoré uvádza ako dôvody dovolania, nie je možné použiť, nakoľko argumentuje postojom odsúdeného v priebehu trestného konania, ako aj pomerom poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súdy prvého a druhého stupňa podľa môjho názoru rozhodli správne a zákonne. Dovolací dôvod, ktorý uvádza obvinený, je možné uplatniť len z dvoch dôvodov, a to v prípade, že bol uložený taký druh trestu, ktorý zákona za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, alebo, ak bol trest uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby. V prejednávanej veci bol obvinenému uložený trest v zákonom stanovenej trestnej sadzbe, ktorá je v rozpätí 10 až 15 rokov. Dovolanie obvineného považujem za nedôvodné a plne sa stotožňujem s právoplatným rozhodnutím súdu druhého stupňa. Dovolacie dôvody uvádzané obvineným sa snažia dosiahnuť nižšiu výmeru trestu odňatia slobody.“ Navrhla preto, aby dovolací súd dovolanie obvineného S. Š. podľa odmietol.

+ + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [, a ], osobou oprávnenou na jeho podanie [ ], prostredníctvom obhajcu ( ), v zákonnej lehote ( ), na príslušnom súde ( ), že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (, ) a tiež, že obvinený pred jeho podaním využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté (

). Najvyšší súd po splnení vyššie vymedzenej formálnej prieskumnej povinnosti zistil, že dovolanie obvineného je treba odmietnuť ako nedôvodné podľa , nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa a nasl. .

Najvyšší súd poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení , pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie.

Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie odvolanie“.

Čo sa týka viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle k tomu treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s z hľadiska ich hodnotenia podľa . Zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia .

Z toho vyplýva, že v prípade, ak chybám vytýkaným v dovolaní v zmysle nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa a ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne podľa , alebo zamietne podľa bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle .

Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom podľa , ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný právne uplatniteľný dôvod dovolania, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle , dovolací súd dovolaniu vyhovie postupom podľa a nasledujúcich ustanovení a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď k tomu bližšie uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. zo 16. augusta 2011, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012).

K dôvodu dovolania podľa : Podľa dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa - to znamená, že:

- obvinenému bol uložený trest mimo trestnej sadzby ustanovenej v alebo

- obvinenému bol uložený taký druh trestu, ktorý nepripúšťa.

Uložením trestu mimo zákonnej trestnej sadzby sa rozumie uloženie trestu odňatia slobody obvinenému mimo trestnej sadzby ustanovenej za trestný čin, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným ako aj prekročenie maximálne povolenej výmery trestu (trestu domáceho väzenia, trestu povinnej práce, peňažného trestu, zákazu činnosti, zákazu pobytu a vyhostenia a pod.).

Dovolanie možno podať aj vtedy, ak súd uložil obvinenému taký druh trestu, ktorý za prejednávaný trestný čin nepripúšťa (napr. uloženie trestu zákazu pobytu za nedbanlivostný trestný čin). Tento dovolací dôvod možno použiť aj v prípadoch, pri ktorých boli súčasne uložené tresty, pričom uloženie takýchto trestov súčasne nepripúšťa - .

Najvyšší súd nezistil pochybenia odvolacieho súdu pri ukladaní trestu obvinenému S. Š., o čom sa menovaný snažil presvedčiť. Ním tvrdené okolnosti navyše pod dôvod dovolania podľa v zmysle vyššie vysvetleného ani nie sú spôsobilé spadať.

Okresný súd Topoľčany pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal z a nasl. , pričom pri ukladaní trestu v súlade s správne zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa a žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa . Následne postupoval zákonným spôsobom, keď obvinenému uložil trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov, na ktorý boli splnené všetky zákonné podmienky. To isté potom platí o naposledy označenom súde aj pri zaradení obvineného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ukladaní ochranného dohľadu.

K dovolacím námietkam spočívajúcim v nepriznaní poľahčujúcich okolností podľa a a v priznaní priťažujúcej okolnosti podľa sa dovolací súd vyjadrí nižšie, v rámci posudzovania naplnenia dovolacieho dôvodu podľa (R 120/2012).

S ohľadom na uvedené nebolo možné dospieť k záveru o naplnení dôvodu dovolania podľa .

K dovolaciemu dôvodu podľa :

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať, ani meniť. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existencie tohto dovolacieho dôvodu, je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, a teda dôvodom dovolania nemôžu byť skutkové zistenia, čo vyplýva z dikcie ustanovenia .

Vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je odvolacou inštanciou zameranou na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v , pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu.

Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť ( - krajná núdza, - nutná obrana, - oprávnené použitie zbrane, - dovolené riziko, - výkon práva a povinnosti, - súhlas poškodeného, - plnenie úlohy agenta), prípadne zániku trestnosti činu (najmä - premlčanie trestného stíhania), resp. chybné rozhodnutia súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu ( ), súhrnného trestu ( ), trestu odňatia slobody na doživotie ( a nasl. ) a pod..

Ako z citovaného ustanovenia , tak aj z inštitútu dovolania je zrejmé, že trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Inak povedané, dovolací súd je viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Rovnako nie je oprávnený posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania skôr vo veci konajúce a rozhodujúce súdy vyvodili, a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu. Preto platí, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, no nikdy nie námietky skutkové.

Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať (dokazovanie tu právna úprava pripúšťa len celkom výnimočne a v značne obmedzenom rozsahu, keď môže byť zamerané výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní - viď ). Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd (v zmysle druhej vety však nie obligatórne). Dovolací súd nie je možné chápať ako druhú, „odvolaciu“ inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu nižšieho stupňa.

S poukazom na vyššie uvedené je potom potrebné dovolacie námietky smerujúce len k nesprávnosti a neúplnosti skutkových zistení, rozsahu dokazovania a hodnoteniu dôkazov označiť ako stojace zjavne mimo uplatnený dovolací dôvod. Naviac, takto formulované dovolacie námietky ani nemožno kvalifikovane podradiť ani pod akýkoľvek iný uplatniteľný dovolací dôvod, nakoľko sa nimi v súvislosti s ich obsahom v podstate nie je možné z právneho hľadiska zaoberať tak, aby bol dovolací prieskum aspoň okrajovo súladný s platnou a účinnou právnou úpravou (výnimkou je už skôr zmieňovaná procesná situácia, keď je subjektom podávajúcim dovolanie minister spravodlivosti podľa ).

Najvyšší súd pripomína, že v prípade podania dovolania obvineným nie je odvolacím súdom a má doslova zakázané opätovne skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku a v rámci toho prehodnocovať vykonané dôkazy a vyslovovať iné skutkové závery ako súd prvej a súd druhej inštancie

- viď veta za bodkočiarkou v .

V danom prípade naviac obvinený v zákonnej lehote po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie výlučne len do výroku o treste, teda výrok o vine sa stal z dôvodu nepodania odvolania právoplatný. Vo vzťahu k výroku o vine a teda i k právnej kvalifikácii daného skutku teda nie je splnená podmienka uvedená v , teda že obvinený vo vzťahu k výroku o vine podal riadny opravný prostriedok. V tejto časti teda nie sú splnené podmienky dovolania. To sa týka predovšetkým dovolacej námietky, že pri právnej kvalifikácii skutku bola aplikovaná kvalifikovaná skutková podstata podľa v dôsledku použitia osobitného kvalifikačného pojmu - spáchania trestného činu po dlhší čas v zmysle . V tomto smere už len ako obiter dictum najvyšší súd vo vzťahu k obvineným uvádzanej súdnej judikatúre týkajúcej sa páchania drogovej trestnej činnosti po dlhší čas uvádza, že obvinenému sa nekládlo za vinu, že po dlhší čas disponoval omamnou látkou, ale že inej osobe poskytoval pomoc

(dopravou osobným automobilom) k takémuto konaniu, a to po dlhší čas. Túto pomoc poskytoval inej osobe kontinuálne po dobu 9 mesiacov, čo nepochybne napĺňa charakteristiku páchania trestného činu po dlhší čas.

V ďalšom texte sa preto najvyšší súd bude zaoberať uplatnenými dovolacími námietkami obvineného výlučne len vo vzťahu k výroku o treste. V tejto súvislosti obvinený namietal, že mu súdom prvého ani druhého stupňa neboli priznané poľahčujúce okolnosti podľa , teda že sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval, a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti a že na druhej strane mechanicky prihliadol k priťažujúcej okolnosti podľa , teda že už bol za trestný čin odsúdený. Nesprávna aplikácia (neaplikácia) uvedených ustanovení mala podľa neho vplyv na výšku uloženého trestu.

K nepriznaniu poľahčujúcich okolností podľa a tak ako sa domáhal obvinený a existencii priťažujúcej okolnosti podľa , ktorú naopak rozporoval, najvyšší súd uvádza, že nepoužitie citovaných poľahčujúcich okolností, resp. použitie tej priťažujúcej, nepredstavuje naplnenie jednak dovolacieho dôvodu podľa ako ani žiadneho iného dôvodu dovolania podľa . Otázka zisťovania, resp. zhodnotenia (ne)existencie poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je otázkou skutkovou, ktorá je vylúčená z preskúmania dovolacieho súdu v prípade, že tento koná na podklade dovolania podaného obvineným (R 18/2015). Najvyšší súd už len nad rámec veci dodáva, že rovnako ako súdy nižšieho stupňa vidí opodstatnenie nepriznania uvedených poľahčujúcich okolností obvinenému a pádne priznanie priťažujúcej okolnosti. Navyše, krajský súd v napadnutom uznesení podrobne a dostatočne obvinenému vysvetlil, akými úvahami sa spravoval pri posudzovaní pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ako aj tým, prečo nepriznal osobným (rodinným) pomerom obvineného relevanciu pre možnú nižšiu výmeru trestu odňatia slobody.

Z uvedeného vyplýva, že v trestnej veci obvineného nemožno dospieť ani k záveru o tom, že by bol naplnený dôvod dovolania podľa , a preto dovolaciu argumentáciu obvineného najvyšší súd odmietol ako zjavne nedôvodnú.

Nakoľko najvyšší súd s poukazom na vyššie konštatované nezistil naplnenie dôvodov dovolania namietaných obvineným rozhodol v konečnom dôsledku tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.