Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46C/42/2020

Potvrdené rozhodnutím 8Co/100/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcov: 1/ K. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. Z. XX, XXX XX B. G., 2/ K. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. Z. XX, XXX XX B. G., žalobcovia 1/, 2/ zastúpení právnym zástupcom Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom so sídlom Jána Reka 13, 010 01 Žilina, IČO: 31 074 863, proti žalovaným: 1/ O. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. E. K. XXX, XXX XX I. X, 2/ O. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. E. K. XXX, XXX XX I. X., žalovaní 1/, 2/ zastúpení právnym zástupcom V4 JURISTIC group, s. r. o., so sídlom Furdekova 16, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 192 205, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 46C/42/2020-427 zo dňa 10. januára 2022, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., ktorým súd žalobu zamietol a III. o trovách konania, potvrdzuje. Odvolanie žalobcov čo do výroku I., ktorým súd zamietol návrh žalobcov na prerušenie konania do skončenia konania vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 41C/75/2021, odmieta. Žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcov: v rade 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, štátna občianka SR, v rade 2/ A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. D. XX, štátny občan SR, právne zastúpení: Mgr. Dr. Anton Kušnír, advokátom so sídlom Jána Reka 13, 010 01 Žilina, IČO: 31 074 863, proti žalovaným v rade 1/ E. D., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. F. A. XXX, štátny občan SR, v rade 2/ E. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. F. A. XXX, štátna občianka SR, žalovaní v rade 1/ a 2/ právne zastúpení: Advokátskou kanceláriou V4 JURISTIC group, s.r.o., IČO: 50 192 205, so sídlom Ferdekova 16, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Súd návrh na prerušenie konania do skončenia konania vedeného Okresným súdom Žilina pod sp.zn. z a m i e t a.

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovaným v rade 1/ a 2/ priznáva proti žalobcom v rade 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu dňa 5.6.2020 domáhali voči žalovaným v rade 1/ a 2/ určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovaných Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. C. D., obec C. D., G. H., a to domu so súp. č. XX postavenom na parcele KN C č. XX, poľnohospodárskej budovy postavenej na parcele KN C č. XX I. D. – J. K. XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 314 m2 a KN L. K. XX – záhrada o výmere 905 m2.

2. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že dňa 13.9.2018 bola spísaná na notárskom úrade JUDr. Ľubice Jonekovej kúpna zmluva, dohoda o zriadení vecného bremena a zaopatrovacia zmluva vo forme notárskej zápisnice N 498/2018. NZ 29680/2018. NCRI 30249/2018, na základe ktorej manželia D. od žalobcov nadobudli nehnuteľnosti v katastrálnom území C. D. evidované na LV č. XXX. Zároveň na uvedené nehnuteľnosti bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania v prospech žalobcov, ako aj uzavretá zaopatrovacia zmluva, ktorou sa manželia D. zaviazali k osobnej starostlivosti o žalobcov bezplatne, ako aj k ich doopatrovaniu a pochovaniu. Manželia D. sa stali vlastníkmi nehnuteľností, no neplnia si povinnosti, ku ktorým sa zaviazali. Naviac sa k žalobcom správajú a konajú tak, že je to v hrubom rozpore s dobrými mravmi, a to v takej intenzite. že by to mohlo mať vzhľadom na okolnosti veci až trestnoprávne dôsledky. Prioritne sa žalobcovia so žalovanými dohodli, že ich budú opatrovať a dom im odkážu závetom spísaným o notárky E. E.. Po niekoľkých mesiacoch žalobcovia požiadali notárku o spísanie notárskej zápisnice za účelom predaja

domu. Žalobcovia navrhli kúpnu cenu 20.000,- Eur, žalovaní sumu 15.000,- Eur, ktorá bola následne ustálená. Peniaze žalobcovia nedostali. Po prevode domu žiadali žalovaní od žalobcov urbár a keď oznámili, že ten dali synovcovi, začalo peklo. Následne dostala žalobkyňa v rade 1/ infarkt a bola hospitalizovaná v nemocnici. Z nemocnice v Martine viezol žalovaný v rade 1/ žalobkyňu v rade 1/ a opätovne riešil urbár. Medzi stranami došlo následne ku konfliktom. Problémová bola aj oprava strechy, o ktorú žiadali žalobcovia nových vlastníkov, tí ich však odmietli. Následne žalobkyňa v rade 1/ zariadila pokrývačov a za opravu strechy zaplatili 4.000,- Eur. Z obavy pred agresívnym správaním žalovaného v rade 1/ žalobcovia odmietajú návštevy žalovaných a domáhajú sa vrátenia do pôvodného stavu, t.j. určením vlastníctva v prospech žalobcov.

3. Dňa 16.7.2020 doručil právny zástupca žalovaných v rade 1/ a 2/ súdu vyjadrenie k žalobe (č.l. 104), v ktorom žiadal žalobu zamietnuť. V konaní nie je spornou skutočnosť, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 13.09.2018 na Notárskom úrade JUDr. Ľubice Jonekovej, notár so sídlom v Žiline, Štúrova 8638/2A, k spísaniu Notárskej zápisnice, predmetom ktorej bolo uzatvorenie kúpnej zmluvy a dohoda o zriadení vecného bremena, ani skutočnosť, že na základe uvedeného bol Rozhodnutím Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor, číslo vkladu: V 8753/2018 zo dňa 08.10.2018 povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Hričovské Podhradie LV XXX A. prospech žalovaných. Spornými sú skutočnosti uvádzané žalobcami ohľadom neplnenia si stanovených povinnosti v dohode o zriadení vecného bremena zo strany žalovaných, čo žalovaní absolútne popreli a tvrdili, že ide o vymyslené skutočnosti nepodložené dôkazným prostriedkom. Zdôraznili, že stretnutie o notárky sa konalo na žiadosť žalobcov, ktorým im navrhli spísanie kúpnej zmluvy, nakoľko sa žalovaní o žalobcom od apríla roku 2018 starali, o čo ich samotní žalobcovia požiadali. Uvedenému predchádzalo spísanie závetov zo strany žalovaných. Zároveň uviedli, že starostlivosť vykonávali tak, že minimálne 3-krát do týždňa žalobcov navštívili v rozsahu pol dňa až deň, absolvovali s nimi návštevy u lekárov, nákupy, starostlivosť o spornú nehnuteľnosť v interiéri aj exteriéri. Samotní žalovaní na požiadanie žalobcov súhlasili s prevodom a spísaním kúpnej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena na notárskom úrade, no do jej obsahu nijako nezasahovali. Aj po spísaní notárskej zápisnice žalovaní vykonávali starostlivosť o žalobcov a nikdy žiaden urbár od žalobcov nežiadali. Rovnako nežiadali nič za starostlivosť, ktorú plnili do septembra 2019, kedy im bezdôvodne vo vstupe do nehnuteľnosti zabránili žalobcovia. Infarkt dostala žalobkyňa v rade 2/ v lete 2019, no nie z dôvodu psychického nátlaku, ale pre ischemickú chorobu srdca, ktorou trpí. Záchvat dostala už v decembri 2018 v predajni potravín za účasti žalovaných. Žalovaní majú snahu sa starať o žalobcov aj nehnuteľnosť, za týmto účelom poistili spornú nehnuteľnosť. Akúkoľvek komunikáciu žalobcovia odmietajú od jesene 2019. V závere poukázali na skutočnosť, že žalobcovia svoje tvrdenia nepreukázali a tiež zdôraznili na zaužívanú prax súdov o výklade zmlúv v prospech ich platnosti.

4. Dňa 7.8.2020 doručili žalobcovia v rade 1/ a 2/ vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných (č.l. 133), v ktorom uviedli, že sú osoby vo vysokom veku so závažnými zdravotnými ťažkosťami. Žiadali, aby súd žalobe vyhovel, nakoľko žalovaní konali v rozpore s dobrými mravmi. Manželia D. si podvodne prisvojili cudziu vec - rodinný dom s pozemkami, čím sa obohatili na škodu cudzieho majetku. t.j. získali do vlastníctva nehnuteľností (rodinný dom s príslušenstvom v cene 128 000.- EUR určenej súdnym znalcom) bez primeraného protiplnenia. Okrem toho žalobcom nezaplatili nielen sumu 15 000.- EUR, ale na vlastné náklady žalobcovia museli opravovať za ostatné dva roky tento rodinný dom s príslušenstvom ako aj platiť jeho prevádzkyschopnosť. Týmto konaním spôsobil škodu na majetku najmenej 133 000,- EUR. K vyjadreniu žalovaných uviedli, že jeho cieľom je klamať súd. Tvrdili, že im neznemožnili vstup do domu a možnosť starať sa o nich. Prvý rok od podpisu notárskej zápisnice mali kľúče od brány i celého domu, vrátane hospodárskeho príslušenstva, no aj tak zanedbávali starostlivosť. Od podpisu notárskej zápisnice o kúpnej zmluve zo dňa 13.9.2018 si žalovaní postupne prestali plniť svoje povinnosti, ku ktorým sa v tejto kúpnej zmluve zaviazali. Žalobcovia sa museli i naďalej samy starať nielen o opravu a údržbu domu (ktorý už bol zavkladovaný na ich meno), ale aj o mesačné platby za energie ako plyn, voda. rozhlas a televízia. voda atd'. V rámci opravy a údržby hradili žalobcovia v auguste ci septembri 2019 niekoľko tisícové faktúry za dodávku materiálu a montážne práce na opravu výmeny pretekajúcej strešnej krytiny ako aj finančné čiastky za dodávku energie, nakoľko im hrozilo. že by ich dodávatelia energii odpojili od dodávky. Zo správania žalovaní „preukázateľne cítia“, že by im vyhovovalo, aby sa čím skôr pominuli. Okrem toho podozrievajú žalovaného v rade 1/ z krádeže krytiny. Vo veci žiadali vypočuť svedkov za účelom potvrdenia ich tvrdení.

5. Dňa 4.9.2020 doručil právny zástupca žalovaných v rade 1/ a 2/ súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu (č.l. 155), v ktorom uviedol, že skutočnosť, že žalobcovia sú ľudia vo vysokom veku so zdravotnými ťažkosťami a bezúhonní občania, je pre predmet sporu irelevantná. V čase uskutočnenia právneho úkonu, na základe ktorého nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania žalovaní, boli žalobcovia plne spôsobilí na výkon právnych úkonov, čo v konečnom dôsledku sú dodnes. Žalobcovia vo svojom vyjadrení uvádzajú, že konali v omyle, ktorý popisujú ako podpísanie notárskej zápisnice a skutočnosť, že žalovaní nie sú čestní ľudia. Žalovaní opätovne poukazujú na skutočnosť, že k predmetnému podpísaniu notárskej zápisnice došlo výlučne na základe návrhu zo strany žalobcov, nakoľko sa žalovaní o nich od apríla roku 2018 starali, pričom termín podpisu predmetnej notárskej zápisnice a aj jej obsah bol vopred dohodnutý výlučne medzi žalobcami a notárkou JUDr. Ľubicou Jonekovou, notár so sídlom v Žiline. Žalovaní na pokyn žalobcov zabezpečili presun účastníkov zmluvného vzťahu na notársky úrad, pričom do znenia obsahu predmetnej notárskej zápisnice nijakým spôsobom nezasahovali, nakoľko bol v zmysle ich vzájomnej dohody a nemali k nemu žiadne výhrady. Žalobcovia teda od začiatku vedeli, aký právny úkon idú uskutočniť a aké bude mať tento právny úkon následky. Uvedené preukazuje nie len ich osobná aktivita na uskutočnení uvedeného právneho úkonu, ale aj fakt, že podpisu predmetnej notárskej zápisnice predchádzalo spísanie závetov zo strany žalobcov v prospech žalovaných. Z uvedených dôvodov preto nie je množné dospieť k záveru, že by žalobcovia pri uskutočňovaní uvedeného právneho úkonu (podpis notárskej zápisnice) konali v omyle, čím by boli naplnené podmienky neplatnosti právneho úkonu v zmysle . Žalovaní sú skromní a čestní ľudia, ktorí si nikdy vo svojom živote neprisvojili cudziu vec. O žalobcov sa napriek nadmieru svojskej povahe žalobkyne v rade 1./ starali viac ako rok a pol, pričom by tak robili dodnes, keby im v uvedenom žalobcovia bezdôvodne nebránili. Ich vôľa a aj reálne uskutočňovanie starostlivosti v zmysle platného vecného bremena je preukázané listinnými dôkazmi a uvedené vedia preukázať aj žalovanými navrhnutí svedkovia. Je nutné podotknúť, že žalovaní uskutočňovali starostlivosť o žalobcom ešte pred podpisom notárskej zápisnice a aj pred zmenou závetov v prospech žalobcov. Žalobcovia vo svojom vyjadrení uvádzajú, že vyjadrenie žalovaných zo dňa 16.07.2020 je vymyslené a pred súdom neobstojí, nakoľko sa ním žalovaní snažia oklamať súd. Neuvádzajú, v čom konkrétne je vyjadrenie žalovaných vymyslené a ako chcú oklamať súd. Myslia tým skutočnosti uvádzané pri opise reálneho priebehu spísania a podpisu predmetnej notárskej zápisnice, na ktoré dohliadal notár? Alebo tým myslia opis priebehu starostlivosti žalovaných o žalobcov, ktoré žalovaní podložili listinnými dôkazmi a navrhli svedkov, ktorí uvedené vedia potvrdiť? Ani v jednom totiž žalovaní neuvádzajú nepravdivé skutočnosti, iba opísali priebeh udalostí, tak ako bol reálne uskutočnený. Je teda zrejmé kto z účastníkov konania zavádza a klame pri svojich vyjadreniach. Žalobcovia predložili ako dôkaz prepúšťaciu správu žalobkyne v rade 1./ z Univerzitnej nemocnice Martin zo dňa 11.07.2019, kedy bola hospitalizovaná s diagnózou - akútny transmurálny infarkt myokardu prednej steny a zároveň lekársku správu z vyšetrenia žalobkyne v rade 1/ v súkromnej kardiologickej ambulancií - B. J. v Žiline, zo dňa 15.07.2019. Neuviedli, čo však chcú uvedeným preukázať, pričom žalovaní majú za to, že aj tento dôkaz predložený žalobcami preukazuje výkon ich starostlivosti, nakoľko po prepustení žalobkyne v rade 1/ to boli práve žalovaní, ktorí je doviezli z nemocnice a absolvovali s ňou všetky ďalšie potrebné vyšetrenia. Rovnako ako dôkaz žalobcovia predložili pokladničné doklady zo dňa 12.11.2019 o platbe za úkony vykonané Notárskym úradom JUDr. Ľubica Joneková spolu s potvrdeniami o registrácií v NCRza zo dňa 12.11.2019 a notárskymi zápisnicami zo dňa 12.11.2019, na základe ktorých zrušili všetky svoje závety. Opätovne neuviedli, čo týmito dôkazmi chcú preukázať, nakoľko pre toto konanie sú irelevantné. Žalovaní nikdy nezanedbávali svoje povinnosti voči žalobcom, ku ktorým sa zaviazali. Vždy uskutočnili všetko, o čo ich žalobcovia požiadali. Uvedené preukazuje aj skutočnosť, že žalovaný v rade 1/ na prianie a naliehanie žalobcov vykonal pomoc pri výrube drevín nad spornou nehnuteľnosťou, pričom sa spoliehal na tvrdenie žalobkyne v rade 1/, že disponuje potrebným povolením, ktoré na výrub vybavovala. Za uvedené konanie mu bolo následne Uznesením KR PZ v Žiline zo dňa 27.01.2020, ČVS: KRP-70/1-VYS-ZA-2019 vznesené obvinenie, pričom v súčasnosti je voči jeho osobe ako aj voči osobe žalobkyne v rade 1/ za predmetný čin vedené trestné stíhanie. Nie je pravdivé tvrdenie, ktoré uvádzajú žalobcovia, že by ich žalovaní nekontaktovali za účelom starostlivosti. Žalovaní neprestajne žalobcov kontaktujú, snažia sa o poskytovanie starostlivosti o nich, ku ktorej sa zaviazali, no žalobcovia im uvedené neumožňujú a nechcú ich vpustiť do nehnuteľnosti. Ako dôkaz žalobcovia vo svojom podaní uviedli faktúru č. 005/19 z 02.09.2019, bločky na materiál, faktúry od SPP, RTVS, dane, ktoré majú údajne žalobcovia hradiť, no ani jedna z príloh nebola žalovaným doručená preto nemôžu k uvedenému zaujať relevantné stanovisko. Čo sa však týka opravy strechy, uvedené mali v úmysle žalovaní uskutočniť, aj keď tieto opravy neboli urgentné, ako nesprávne uvádzajú žalobcovia. No nakoľko sú žalovaní obaja denne pracujúci, nestihli tento úkon urobiť ihneď ako si žalobcovia určili, dôsledkom čoho sa aj dostali do konfliktu. Žalobcovia a

teda najmä žalobkyňa v rade 1/, totiž vždy reagovali podráždene až neprimerane, keď žalovaní neurobili akýkoľvek nimi zadaný úkon okamžite. Žalobcovia zároveň uvádzajú, že žalovaný v rade 1/, im mal odcudziť po oprave strechy v auguste - septembri 2019 z hospodárskej budovy balík krytiny, na základe čoho mali vymeniť zámky. Uvedené je opätovne klamstvo zo strany žalobcov, nakoľko sa uvedené nikdy nestalo, čo potvrdzuje aj fakt, že na takéto tvrdenie neposkytli žalobcovia žiadny dôkaz. Ak žalobcovia mali pocit, že ktokoľvek spáchal trestný čin krádeže, prečo nezavolali políciu, resp. nepodali trestné oznámenie? Žalovaný v rade 1/ nikdy žalobcom nič neukradol, takéto obvinenie zo strany žalobcov sa ho osobne dotýka a dovoľuje si upozorniť, že aj on má možnosť podať trestné oznámenie, v prípade ak bude naďalej neprávom označovaný za páchateľa akéhokoľvek trestného činu, pričom doposiaľ tak neurobil iba z úcty k veku žalobcov. K uvedenému si ešte dovolia žalobcovia podotknúť, že podľa vyjadrenia samotných žalobcov mali k spornej nehnuteľnosti prístup a kľúče žalovaní iba rok od podpisu notárskej zápisnice, čo však teda už nemohlo byť v septembri 2019, kedy mala byť krytina odcudzená. Uvedené opäť potvrdzuje skutočnosť, že žalobcovia uvádzajú vo svojich vyjadreniach klamstvá v rozpore s preukázanou skutočnosťou. Platby za SEVAK, dodávku elektrickej energie a plynu vykonávajú žalovaní už od novembra 2018, čo aj potvrdili listinnými dôkazmi. Aj v tomto žalobcovia súd zjavne účelovo zavádzajú. Zo všetkých uvedených skutočnosti preto vyplýva, že samozrejme nie je pravda tvrdenie žalobcov, že by žalovaní vykonávali akékoľvek úkony smerujúce k údajnému poškodeniu ich zdravia. Žalovaní si chceli aj chcú plniť svoj záväzok, ku ktorému sa zaviazali, no bez spolupráce žalobcov uvedené nemôžu vykonávať, čo však v žiadnom prípade nerobí uskutočnený právny úkon neplatným, resp. uvedené nemôže byť hodnotené ako nesplnenie si povinnosti vyplývajúcej z platného právneho úkonu. Žalovaní majú zároveň za to, že žalobcovia svojim konaním, kedy zámerne a bezdôvodne bránia žalovaným vo výkone ich povinnosti ku ktorej sa zmluvne zaviazali, konajú v rozpore s dobrými mravmi a snažia sa zneužívať právne predpisy.

6. Po prevzatí právneho zastúpenia doručil právny zástupca žalobcov v rade 1/ a 2/ dňa 12.4.2021 vyjadrenie, v ktorom zotrval na podanej žalobe a uviedol, že opakovanú žiadosť žalovaných o umožnenie výkonu povinností z vecného bremena považujú za bezpredmetnú, nakoľko doterajší výkon práv a povinností žalovaných zo vzájomných zmlúv preukázal pravú vôľu a spôsob, akým mienia vykonávať povinnosti voči oprávneným z vecného bremena. Už od momentu podpísania spornej kúpnej zmluvy žalovaní zaviedli žalobcov – oprávnených z vecného bremena tým, že zaplatenie kúpnej ceny iba deklarovali v notárskej zápisnici, doteraz však k úhrade dohodnutej kúpnej ceny nedošlo, čím uviedli predávajúcich – žalobcov do omylu predstieraním zaplatenia kúpnej ceny a zriadením vecného bremena spolu s poskytovaním starostlivosti o nich v snahe sa na ich úkor obohatiť, a to vopred premysleným spôsobom. Žalovaní do dnešného dňa nepredložili žiaden reálny doklad o zaplatení kúpnej ceny, resp. o schopnosti ju vôbec uhradiť v čase podpísania zmluvy. Kúpna cena, na ktorú žalobcovia pristali vzhľadom na presviedčanie žalovanými a vzhľadom na vyvolanú predstavu o zabezpečenie starostlivosti za strany žalovaných, bola vzhľadom na stav prevádzaného nehnuteľného majetku neobvykle nízka, čo preukazuje vopred premyslené podvodné konanie žalovaných. Podľa stanoviska žalobcov od prevzatia spornej nehnuteľnosti žalovaní vykonávali svoju „starostlivosť“ o žalobcov výlučne tak, že z hnuteľného majetku žalobcov odcudzili rôzne veci bez ich vedomia a súhlasu (železné „U“ profily v počte 5ks o dĺžke 2m, rôzne náradie – novú elektrickú brúsku, gola kľúče, šroubováky, elektroinštalačný materiál, strešnú krytinu – kanadský šindeľ jedno balenie, domácu slivovicu 28 litrov, ako aj ďalšie hnuteľné veci). Rovnako sa „starostlivosť“ žalovaných prejavila pri potrebe nevyhnutnej opravy strechy, na ktorej napriek tomu, že žalobcovia už neboli vlastníkmi predmetného domu, sami si zabezpečili pokrytie poškodenej časti strechy, tak aby predišli poškodeniu domu, v ktorom bývajú jeho zatečením. Uvedenú opravu strechy sami financovali, postarali sa o zabezpečenie remeselníkov, ako aj materiálu, a to všetko z dôvodu, že žalovaní odmietali sa podieľať na nevyhnutnej oprave domu, v ktorom žalobcovia mali mať žalovanými zabezpečené nerušené bývanie... Rovnako žalovaní podvodným spôsobom zneužili zníženú schopnosť pohybu žalobcov na vymámenie sumy vo výške 2.400,- Eur s tvrdením, že zakúpia osobné motorové vozidlo, ktoré bude slúžiť aj žalobcom na to, aby ich žalovaní podľa potreby mohli prepravovať na lekárske ošetrenia a zabezpečiť aj inú starostlivosti o nich. Uvedené prostriedky prevzali bez vydania prisľúbeného potvrdenia, uvedené vozidlo žalovaní do dnešného dňa nezakúpili, a ani nezabezpečujú v prípade potreby žiadnu ich prepravu, napriek tomu, že boli žalobkyňou o to viackrát požiadaní. Žalovaní sa neoprávnene obohatili na úkor žalobcov aj tým, že v ich mene, avšak bez súhlasu prevzali preplatok na poistnom v máji 2019 vo výške 30 Eur, ktorý si ponechali. O uvedenom konaní sa žalobkyňa dozvedela až zo stanoviska poisťovne, u ktorej urgovala vrátenie preplatku na poistnom. V neposlednom rade zvlášť zavrhnutia hodným spôsobom žalovaný v rade 1/ neoprávnene obvinil žalobkyňu z nezákonného výrubu stromov, ktoré sám vykonal žalovaný v rade 1/ spolu s najatým

pílčikom, čo je predmetom trestného konania tak voči žalovanému v rade 1 ako aj voči žalobkyni na tunajšom súde sp.zn. . V uvedenom konaní bol pôvodne obvinený žalovaný v rade 1/ sám, avšak v priebehu prípravného konania vypovedal proti žalobkyni nepravdivo v snahe, aby sa sám vyhol trestnej zodpovednosti a preniesol ju bez akéhokoľvek rozumného zákonného dôvodu na žalobkyňu v rade 1/. Žalobkyňa nielenže nebola schopná kontrolovať na mieste samom, aké stromy žalovaný v rade 1/ vypílil spolu s odborne znalou osobou – pílčikom, (drevnú hmotu odniesol a použil na vlastný prospech žalovaný v rade 1/), pretože v čase výrubu sledovala výrub z interiéru domu zo vzdialenosti, na ktorú nebola schopná posúdiť, ktoré dreviny je možné vyrúbať, ale čo je rozhodujúce, žalobcovia v čase výrubu už neboli vlastníkmi nehnuteľností, ktoré mali vyrúbané dreviny ohrozovať, a to napriek tomu, že žalobkyňa požiadala o ich výrub ešte v čase ich vlastníctva. Žalobcovia sa nepodieľali ani na organizovaní a ani na realizácii priameho výrubu drevín, ktoré boli predmetom trestného konania, no napriek tomu žalovaný v rade 1/ obvinil žalobkyňu z protiprávneho konania, ktorého sa dopustil on sám. Napriek stále sa zhoršujúcemu zdravotnému stavu oboch žalobcov a skutočnostiam, že žalovaní sa o žalobcov reálne nikdy ani len nezačali riadne starať, starostlivosť o žalobcov predstierali a zneužívali na okrádanie a vlastné bezdôvodné obohacovanie, nezákonné obviňovanie z trestného konania, ktoré spôsobil sám žalovaný, je pre žalobcov takéto správanie žalovaných vnímané ako konanie, ktorým žalovaní obzvlášť hrubým spôsobom porušujú dobré mravy, je preto neprípustné, aby im žalovaní poskytovali akúkoľvek starostlivosť. Výzvy žalovaných na umožnenie poskytovania starostlivosti považujú žalobcovia iba za falošnú zásterku na ich doterajšie podvodné a špekulatívne konanie v snahe zneužiť odkázanosť žalobcov ako veľmi starých, nemobilných a chorých ľudí, ktorí nie sú schopní fyzicky a psychicky zabrániť žalovaným ich ďalšiemu okrádaniu o obohacovaniu sa žalovanými na ich úkor. Z uvedených dôvodov je prijatie ponuky žalovaných na poskytnutie starostlivosti neprijateľné, nakoľko u žalobcov vznikla v doterajšom priebehu právneho vzťahu dôvodná obava, že žalovaní budú naďalej zneužívať inštitút poskytovania starostlivosti, ku ktorému sa zaviazali zmluvou, na ďalšie obohacovanie na úkor žalobcov, teda na konanie v rozpore s dobrými mravmi zvlášť hrubým spôsobom. V prípade úprimnej snahy žalovaných o zmierlivé ukončenie sporu, žalobcovia sú ochotní pristúpiť k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní sporných nárokov, obsahom ktorej bude vrátenie nehnuteľností do vlastníctva žalobcov a zrušenie dohody o povinnosti žalovaných poskytovať osobnú starostlivosť o žalobcov.

7. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie na 11.1.2021, ktoré opakovane odročil z dôvodu protipandemických opatrení a v súlade s vyhláškou MS SR č. na 16.6.2021. Na pojednávaní dňa 16.6.2021 súd vec prejednal za účasti strán sporu a ich právnych zástupcov. Súd vypočul žalobcov v rade 1/ a 2/, po ktorých výsluchu navrhol právny zástupca žalobcov výsluch notárky za účelom objasnenia okolností podpisu kúpnej zmluvy. Za týmto účelom súd pojednávanie odročil na 27.9.2021.

8. Dňa 24.6.2021 doručili žalovaní v rade 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie k výpovedi žalobcov na pojednávaní (č.l. 261), v ktorom poukázali na tvrdenia žalobcov, ktoré odzneli na pojednávaní, a to, že chceli uzavrieť darovaciu zmluvu nie kúpnu, a tak je kúpna zmluva neplatná pre rozpor s dobrými mravmi s tým, že údajne iné okolnosti, ktoré boli pridružené k právnemu vzťahu môžu a údajne nasvedčujú tomu, že došlo porušeniu dobrých mravov v údajne takej intenzite že to údajne zakladá dôvod na neplatnosť kúpnej zmluvy. Súd vykonal na pojednávaní dňa 16.6.2021 výsluch žalobkyne 1/ a žalobcu 2/. Žalobcovia na pojednávaní uviedli že oni sami osobne prostredníctvom žalobcu 2/ navrhovali do kúpnej zmluvy kúpnu cenu vo výške 20.000,- eur. Tvrdenie žalobcov, že chceli uzatvoriť nie kúpnu zmluvu ale darovaciu zmluvu je v priamom rozpore so skutočnosťou, že žalobca v 2/ do kúpnej zmluvy navrhoval sumu 20.000 eur a so skutočnosťou že žalobca 2/ sa žalovaného 1/ pýtal, či má toľko peňazí. Žalobcovia sami od seba navrhli žalovaným uzatvoriť kúpnu zmluvu z vlastnej iniciatívy a z vlastnej vôle. Za týmto účelom žalobcovia sami zabezpečili prevod nehnuteľnosti s najvyšším možným štandardom overenia tohto právneho úkonu vo forme notárskej zápisnice podpísanej pred notárom. Túto skutočnosť potvrdzuje výpoveď žalobcov pred súdom. Žalovaní prijali návrh žalobcov na uzatvorenie kúpnej zmluvy a zaplatili žalobcom kúpnu cenu. Žalobcovia pred notárom vyhlásili, v zmysle vyššie uvedeného Článku VII. (Záverečné ustanovenia) kúpnej zmluvy, že kúpnu zmluvu uzatvorili slobodne a vážne, nie v tiesni, ani za nenápadne nevýhodných podmienok. K starostlivosti o žalobcov žalovaní uviedli, že mali so žalobcami pred podpisom kúpnej zmluvy a v čase podpisu kúpnej zmluvy dobrý vzťah. O uvedenej skutočnosti zhodne vypovedala aj žalobkyňa 1/, ktorá na pojednávaní potvrdila, že žalovaní žalobcov pred podpisom kúpnej zmluvy bez problémov pravidelne navštevovali a po podpise kúpnej zmluvy žalovaní 1/ a 2/ zabezpečovali v domácnosti žalobcov domáce práce a osobne zabezpečovali žalobcom dopravu k lekárovi na lekárske ošetrenie. Nad uvedený rámec žalobkyňa 1/

uviedla, že bola spokojná s prácou žalovanej 2/ nakoľko jej pomáhala v domácnosti upratať, povysávať, umyla okná pomáhala jej rovnako na záhrade. Žalobkyňa 1/ uviedla že nemala vzťahu k žalovanej 2/ žiadne výčitky. Žalobkyňa 1/ uvádza, že po podpise kúpnej zmluvy prebiehala starostlivosť o žalovaných fungovala uspokojivo do 13.7.2019. Žalobkyňa na pojednávaní potvrdila, že žalovaní pred podpisom kúpnej zmluvy vedeli, akú starostlivosť majú žalobcom poskytnúť. Vytýkala im, že pred podpisom kúpnej zmluvy im nezabezpečili opravu toalety, čo však nebolo možné, nakoľko žalovaný v rade 1/ bol v tom čase pracovne na západe Slovenska. Zdôraznili, že žalobcom poskytovali starostlivosť pred aj po podpise kúpnej zmluvy. Vozili ich k lekárom, do lekárne a podobne. Žalovaná v rade 2/ vykonávala starostlivosť o domácnosť žalobcov. Spočiatku žalobcom aj varievala, čo časom odmietli, pretože toľko nezjedia, a tak im zabezpečila v Dolnom Hričove jedlo cez objednaný dovoz. Varila im už iba cez víkendy. Žalovaný v rade 1/ zabezpečoval predovšetkým práce okolo nehnuteľnosti, v záhrade a v starostlivosti o zvieratá, pričom obaja za starostlivosť nič nepožadovali. Žalovaná v rade 2/ bola naposledy u žalobcov v septembri 2019, kedy ju vyhnali použitím psychického násilia. Robili to tak, že ju požiadali napr. o odvoz k lekárovi a neskôr ho odvolali, že si to zabezpečili u inej osoby. Pri vysávaní na žalovanú kričali, že im zoderie koberce. Rovnako nadávali aj žalovanému v rade 1/, ktorý na pokyn žalobcov čistil plot vysokotlakovou striekačkou, kedy mu povedali, že im celú studňu minie. Samotní žalobcovia znemožnili žalovaným, aby im zabezpečili starostlivosť, čo nemôže byť na ujmu žalovaných. K neuhradeniu kúpnej ceny uviedli, že v plnom rozsahu odmietajú tvrdenia žalobcov o nezaplatení kúpnej ceny 15.000 eur v zmysle kúpnej zmluvy. Žalovaní zaplatili kúpnu cenu žalobcom vo výške 15.000 eur. Kúpna zmluva zo dňa 13.9.2018 uzatvorená medzi sporovými stranami obsahuje v Článku V. (Kúpna cena a jej splatnosť) vyhlásenie žalobcov, ktorým potvrdili prevzatie kúpnej ceny vo výške 15.000 eur od žalovaných. Samotná Kúpna zmluva je dokladom o zaplatení kúpnej ceny. Vzhľadom na uvedené žalobcovia nemôžu tvrdiť opak pokiaľ v minulosti sami túto skutočnosť potvrdili jednoznačným vyhlásením v kúpnej zmluve. Kúpna zmluva je jednoznačný dôkaz. Pokiaľ žalobcovia tvrdia s odstupom času opak, toto tvrdenie žalovaní považujú za klamstvo žalobcov. Uvedený rozpor vo vyhlásení žalobcov o prevzatí kúpnej ceny v kúpnej zmluve s neskorším tvrdením žalobcov o nezaplatení kúpnej ceny. Vo všeobecnosti tvrdenia žalobcov považujú za klamlivé, urážlivé a ich vyjadrenia za zahmlieva. Žiadali preto žalobu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania.

9. Dňa 24.9.2021, doručil právny zástupca žalobcov v rade 1/ a 2/ súdu podanie (č.l. 287), v ktorom súdu oznámili, že odstupujú v zmysle od kúpnej zmluvy spísanej dňa 13.09.2018, na Notárskom úrade JUDr. Ľubice Jonekovej, so sídlom v Žiline, Štúrova 8638/2A, notárkou JUDr. Ľubicou Jonekovou, Notárskou zápisnicou N 498/2018, NZ 29680/2018, NCRIs 30249/2018, ktorá je predmetom tohto sporu. Žalobcovia vychádzajúc z písomných podaní zo strany žalovaných, rovnako prezentovaných skutočností PZ žalovaných, ktoré odzneli aj na pojednávaní dňa 16.06.2021, na základe ktorých žalovaní striktne popierajú tvrdenia žalobcov uvedené v žalobe a nie sú prístupný napriek snahe žalobcov mimosúdnou cestou vyriešiť sporné záležitosti navrátením veci do pôvodného stavu prípadnou dohodou o vyporiadaní sporných nárokov, pristúpili k jednostrannému odstúpeniu od spornej kúpnej zmluvy. Ako dôvod odstúpenia od predmetnej kúpnej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena, žalobcovia ako predávajúci v rade 1/ a 2/ uviedli, že žalovaný v rade 1/ a 2/ ako kupujúci úmyselne pred uzatvorením kúpnej zmluvy zneužili (stav odkázanosti na starostlivosť o staré a bezvládne osoby) u žalobcov stav tiesne a za zjavne nevýhodných podmienok ich uviedli do omylu v otázke jednak formy scudzenia sporných nehnuteľností, a to tak, že vopred dohodnutú darovaciu zmluvu tesne pred podpisom zmluvy zamenili za kúpnu zmluvu s neobvykle nízkou kúpnou cenou bez možnosti riadneho oboznámenia sa s jej obsahom a zistenia hodnoty prevádzaných nehnuteľností, a zároveň uvedením do omylu v otázke, že sa po prevode vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam budú o žalobcov starať ako o odkázané osoby a udržiavať predmetnú nehnuteľnosť, čo napriek potrebám žalobcov nevykonávali a nevykonávajú do dnešného dňa, pričom starostlivosť o žalobcov podmieňovali splnením inej podmienky bez právneho dôvodu, a to prevodom ďalšieho nehnuteľného majetku, ktorý nebol predmetom spornej kúpnej zmluvy a je doteraz vo vlastníctve žalobcov, pričom nútili žalobcov (vydieraním) splniť inú nezákonnú podmienku, v prípade nesplnenia ktorej odmietli plniť záväzok zabezpečiť starostlivosť o žalobcov (predávajúcich – oprávnených z vecného bremena). Ďalším dôvodom odstúpenia od predmetnej zmluvy bolo neplnenie si povinností, ku ktorým sa žalovaní v rade 1 a 2/ ako kupujúci 1, 2/, voči žalobcom zaviazali, okrem už hore uvedených povinností k osobnej starostlivosti o žalobcov, ale rovnako odmietli vykonávať nevyhnutnú údržbu a opravy nehnuteľností - strechy predmetného rodinného domu, a to napriek tomu, že krytina strechy vykazovala zlý technický stav, ktorý hrozil poškodením celej nehnuteľnosti jej zatečením, čím by sa stal predmetný dom, v ktorom žalobcovia žijú nepoužiteľným a zároveň by sa znemožnil výkon vecného bremena právo doživotného bývania

v prospech žalobcov - predávajúcich. Realizáciu uvedenej opravy boli žalobcovia nútení zabezpečiť na vlastné náklady a žalovaní - kupujúci odmietli akokoľvek participovať na uvedenej nevyhnutnej oprave, čím došlo z ich strany k hrubému porušeniu podmienok zmluvy. Ďalším dôvodom, pre ktorý žalobcovia od zmluvy odstúpili bola skutočnosť, že žalovaní ako kupujúci napriek záväzku uhradiť žalobcom kúpnu cenu, uvedenú v čl. V. notárskej zápisnice, túto do dnešného dňa žalobcom nevyplatili. Rovnako ďalšou skutočnosťou uvedenou v odstúpení od kúpnej zmluvy je, že žalovaný v rade 2/ nepravdivo obvinil žalobkyňu v rade 2/ v trestnom konaní vedenom pod ČVS:KRP-70/1-VYS-ZA-2019 z protiprávneho konania - nezákonného výrubu stromov, ktorého sa dopustil sám na susednej parcele v čase po nadobudnutí vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, a dopustil sa tak konania proti dobrým mravom, čo žalobcovia rovnako považujú za dôvod, ktorý zakladá nezlúčiteľnosť s výkonom vecného bremena, spočívajúcim v poskytovaní riadnej starostlivosti v prospech predávajúcich, a čo je v rozpore so zásadou ustanovenou v , podľa ktorého výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V prejednávanej veci však žalobcovia podali žalobu na príslušný súd ešte pred odstúpením od zmluvy, v ktorej sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a prejudiciálne o učenie neplatnosti právneho úkonu (spornej kúpnej zmluvy). Z dôvodu odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcov v rade 1 a 2/ (predávajúcich) máme za to, že je dôvodné zotrvať na požadovanom určení vlastníckeho práva zo strany žalobcov, a v prípade predpokladaného neudelenia súhlasu s odstúpením od zmluvy zo strany kupujúcich – žalovaných v rade 1/ a 2/, požadovať rovnako určenie, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 30.7.2021 bolo platné. Ak k odstúpeniu od zmluvy dôjde v čase, keď je kupujúci už zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti, mal by tento, podľa praxe Katastrálnych úradov, podať žalobu o určenie vlastníckeho práva voči pôvodnému predávajúcemu. V čase podania takejto žaloby by kupujúci, ktorý je ako vlastník zapísaný na liste vlastníctva, mal podať žalobu voči predávajúcemu, ktorý tam zapísaný nie je. Keďže list vlastníctva predstavuje verejnú listinu (ust. Katastrálneho zákona) platí prezumpcia, že to, čo je na liste vlastníctva uvedené, sa považuje za pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak (ust. Katastrálneho zákona). Pravdivosť verejnej listiny sa predpokladá a nepreukazuje, preukazuje sa len nepravdivosť (nesprávnosť) a to podľa ust. zák.160/2015 . Na popretie správnosti verejnej listiny sa vyžaduje tiež predloženie relevantných dôkazov tým, kto túto listinu namieta. Preto je podľa nášho názoru aj úlohou predávajúcich – žalobcov v rade 1 a 2/ preukázať, že kupujúci nie sú vlastníkom nehnuteľnosti, teda, že list vlastníctva ako verejná listina nie je pravdivá. Na strane druhej, odstúpenie od zmluvy zo strany predávajúceho predstavuje súkromnú listinu, ktorá má nižšiu dôkaznú hodnotu ako list vlastníctva. Na popretie správnosti súkromnej listiny postačuje jednoduché popretie druhou stranou. V prípade popretia pravdivosti súkromnej listiny (odstúpenia od zmluvy) sa vyžaduje, aby sa preukázala jej pravdivosť, pričom dôkazné bremeno leží na tom, kto túto listinu predložil. Pravdivosť tejto listiny by mal preto preukázať predávajúci, keďže on sa na základe odstúpenia od zmluvy dovoláva svojho vlastníckeho práva, čo aj z hľadiska hospodárnosti súdneho konania považujeme za správne. Na základe uvedených skutočností žalobcovia v rade 1/ a 2/ majú za to, že je dôvodné zotrvať na pôvodnej žalobe určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, a po vyjadrení zo strany kupujúcich – žalovaných v rade 1/ a 2/ či s predmetným odstúpením, ktoré im bolo doručené súhlasia, resp. nesúhlasia, pristúpiť (v prípade nesúhlasu) k zmene žaloby tak, že budú rovnako požadovať aj určenie, že odstúpenie od zmluvy je platné a teda, že údaje zapísané na liste vlastníctva nie sú správne, resp. v prípade udelenia súhlasu žalovaných v rade 1/ a 2/ s odstúpením od zmluvy pristúpiť k späťvzatiu žaloby. Do dnešného dňa žalovaný v rade 1/ a 2/ nedoručili žalobcom v rade 1/ a 2/, svoje stanovisko, resp. toto neoznámili ani Katastrálnemu úradu. K vyjadreniu právneho zástupcu žalovaných v rade 1/ a 2/ zo dňa 24.06.2021 uviedli, že tvrdenia žalobcov vykladajú s cieľom zastrieť priamy úmysel žalovaných v rade 1/ a 2/. Skutočnosť, že žalobca mal navrhnúť kúpnu cenu 20 000,- Eur nastala až po tom, ako bez predchádzajúcej dohody žalovaní svojvoľne zmenili spôsob prevodu spornej nehnuteľnosti z darovacej zmluvy na kúpnopredajnú zmluvu. Pôvodný úmysel žalobcov je z ich výpovede zrejmý, a to z prednesu žalobkyne v rade 1/, ktorá v úvode výsluchu - K okolnostiam uzatvorenia kúpnej zmluvy na notárskom úrade uviedla, že túto kúpnu zmluvu nechcela podpísať, načo k nej pristúpila žalovaná v rade 2/ a povedala jej, že „nebojte sa, my sa o Vás postaráme“. V ďalšom právny zástupca žalobcov vo vyjadrení poukázal na výsledky výsluchu žalobcov a zdôraznil, že nebolo vôľou žalobkyne v rade 1/ previesť nehnuteľnosti na žalovaných kúpnopredajnou zmluvou. K tvrdeniam o prebiehajúcej starostlivosti o žalobcov pred podpisom zmluvy, resp. po podpise zmluvy, sa žalobcovia rovnako vyjadrili na pojednávaní, pričom z ich tvrdení bolo zrejmé, že vzťah pred podpisom zmluvy bol medzi účastníkmi iný a zlom nastal, až keď žalovaný v rade 1/ vyčítal žalobcom darovanie urbáru, nakoľko ten podľa jeho vyjadrení má väčšiu cenu, ako samotný dom, následne z toho vznikali konflikty, hádky. Následne žalovaní podmieňovali starostlivosť o žalobcov splnením tejto podmienky, a to prevodom ďalšieho nehnuteľného

majetku, ktorý nebol predmetom spornej kúpnej zmluvy a je doteraz vo vlastníctve žalobcov. Žalobcovia tvrdili, že zmluva pripravená notárkou bola pripravená ako kúpna zmluva a až následne sa formulovaná výška kúpnej ceny na sumu 15.000,- Eur, pretože nad túto sumu musí ísť o prevod cez banku. Žalobcovia po popreli úmysel uzatvoriť kúpnu zmluvu. Zároveň z týchto tvrdení odvodili, že kúpnu cenu nemali žalovaní v úmysle uhradiť. O tomto neexistuje žiaden dôkaz. Na základe uvedených skutočností uviedli, že nezaplatenie celkovej kúpnej ceny kupujúcimi predávajúcim, zakladalo jeden z dôvodov na odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcov v rade 1/ a 2/. Otázka starostlivosti ostáva rovnako sporná. Žalobcovia trvajú na uvedených a prezentovaných skutočnostiach, a to, že spočiatku pred podpisom zmluvy prejavovali žalovaní záujem o starostlivosť, po podpise zmluvy tak ako opisujú a uvádzajú počas výsluchu, nastali konflikty medzi účastníkmi a starostlivosť nebola adekvátna zodpovedajúcemu vecnému bremenu, k plneniu ktorého sa žalovaní zaviazali.

10. Na pojednávaní dňa 27.9.2021 súd vypočul ako svedkyňu notárku JUDr. Ľubicu Jonekovú k okolnostiam uzavretia kúpnej zmluvy medzi stranami sporu. Notárka bola písomným vyhlásením účastníkov právneho úkonu zbavená povinnosti zachovávať mlčanlivosť, a to v zmysle o notárskej činnosti. Následne súd vypočul žalovaných v rade 1/ a 2/ a pojednávanie odročil za účelom vyhodnotenia výsledkov dokazovania na 22.11.2021.

11. Na pojednávaní dňa 22.11.2021 súd vec prejednal za účasti strán sporu. Právny zástupca žalovaných na výzvu právneho zástupcu žalobcu uviedol, že žalovaní v rade 1/ a 2/ podali žalobu ako reakciu na výzvu Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru na vyjadrenie sa k odstúpeniu žalobcov od kúpnej zmluvy. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.10.2021 sa domáhali určenia neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremeno, pričom vec sa vedie pod sp.zn. . O týchto skutočnostiach konajúci súd neupovedomili, a tak súd z dôvodu potreby posúdenia uvedenej otázky a jej vplyvu na konanie vo veci , pojednávanie odročil na 10.1.2022. Okrem toho právny zástupca žalobcov v rade 1/ a 2/ navrhol konanie prerušiť do skončenia konania vedeného pod sp.zn. a zároveň predložil súdu nové listiny, na ktorých predložení trvali žalobcovia. Súd poučil strany sporu o koncentračnej zásade a skutočnosti, že v prípade ich predloženia súdu, súd ich bude vyhodnocovať s ohľadom na koncentračnú zásadu.

12. Následne súd dal pripojiť žalobu vo veci sp.zn. , pričom súd uznesením zo dňa 9.12.2021 uvedené konanie zastavil z dôvodu, že otázka posúdenia neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy je predbežnou otázkou v konaní sp.zn. . Zároveň dňa 25.11.2021 právny zástupca žalobcov v rade 1/ a 2/ súdu doručil list žalobcov adresovaný žalovaným v rade 1/ a 2/ a zároveň výzvu zo dňa 6.8.2019 na vrátenie záležitosti do pôvodného stavu. Uvedené listiny predložil súdu bez potvrdení o ich doručení protistrane a uviedol, že nie sú v rozpore s koncentračnou zásadou, nakoľko nepreukazujú nové skutočnosti, ktoré by už neboli predmetom doterajšieho súdneho konania.

13. Na pojednávaní dňa 10.1.2022 súd vec prejednal a rozhodol za účasti strán sporu a ich právnych zástupcov. Právni zástupcovia strán sporu vo svojich záverečných rečiach zotrvali na doterajšej právnej argumentácii a zhrnuli výsledky dokazovania. Súd so súhlasom strán sporu upustil od oboznamovania s obsahom listín nachádzajúcich sa v spise v zmysle , nakoľko tie boli stranám sporu v priebehu sporu doručované a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

14. Podľa (ďalej len “), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

15. Podľa ust. , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

16. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa a : (1) Ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

(2) Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

18. Podľa ust. :

(1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

19. Podľa ust. , účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

20. Podľa , právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

21. Podľa (ďalej iba „OZ“) vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

22. Podľa ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

23. Podľa , pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

24. Podľa ust. a : (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa až 3 : (1) Ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. (2) Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase. (3) Ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne povinnosť, len pokiaľ ide o túto časť; veriteľ má však právo ohľadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy odstúpiť. Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia, ktorý bol dlžníkovi známy v čase uzavretia zmluvy, vyplýva, že plnenie zvyšku záväzku nemá pre veriteľa žiaden hospodársky význam, zaniká záväzok v celom rozsahu, ibaže veriteľ bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nemožnosti časti plnenia dozvedel, oznámi dlžníkovi, že na zvyšku plnenia trvá.

26. Podľa , z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

27. Podľa , cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa .

28. Podľa a :

(1) Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. (2) Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.

29. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaní v rade 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX pre k.ú. C. D. – a to rodinného domu so súp.č. XX, postavenom na parcele KN C č. 64, poľnohospodársku budovu postavenú na KN C parcele č. 64, pozemok KN C parcela č. XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 314 m2 a pozemok parcela KN C č. 65 – záhrada o výmere 902 m2. Žalovaní v rade 1/ a 2/ nadobudli predmetné nehnuteľnosti titulom Kúpnej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena V 87538/2018, ktorej vklad bol povolený dňa 8.10.2018, spísanej formou notárskej zápisnice N 498/2018, NZ 29680/2018, NCRIs 20249/2018 na Notárskom úrade JUDr. Ľubice Jonekovej. Uvedené skutočnosti mal súd za preukázané z listu vlastníctva XXX pre k.ú. C. D. (č.l. 415).

30. Z Notárskej zápisnice N 498/2018, NZ 29680/2018, NCRIs 20249/2018 zo dňa 13.9.2018 (č.l. 9) vyplýva, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ ako predávajúci a žalovaní v rade 1/ a 2/ ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu v spojení s dohodou o zriadení vecného bremena. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX pre k.ú. C. D.. Kúpna cena bola upravená v bode V. zmluvy, v zmysle ktorej je výška kúpnej ceny 15.000,- Eur a k jej zaplateniu došlo pred podpisom kúpnej zmluvy do rúk predávajúcich, ktorej prevzatie predávajúci svojím podpisom potvrdili svojím podpisom v zápisnici. V uvedenom bode je k výške kúpnej ceny uvedené, že bola dohodnutá vzhľadom na skutočnosť, že na predmet kúpy sa zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania v prospech darcov a tiež k tomu, že obdarovaní sa zaväzujú k osobnej starostlivosti o darcov (čo podľa vyhlásenia účastníkov doposiaľ aj vykonávali bezodplatne) a tiež k doopatrovaniu a pochovaniu darcov. Článok IV. upravuje vecné bremeno spočívajúce v práve oprávnených z vecného bremena – predávajúcich, na doživotné užívanie nehnuteľnosti a povinnosti povinných z vecného bremena - kupujúcich trpieť vecné bremeno v dohodnutom rozsahu a bezodplatne. Kúpna zmluva spísaná formou notárskej zápisnice obsahuje ustanovenia či podmienky odstúpenia od kúpnej zmluvy, a tak sa na uvedené vzťahuje zákon ().

31. Zo širších okolností predchádzajúcim uzavretiu kúpnej zmluvy mal súd za preukázané, že notárskou zápisnicou č. N 254/2018 a N 253/2018 žalobcovia odvolali predošlý závet a spísali nový závet v prospech žalovaných v rade 1/ a 2/ (č.l. 65-66), v zmysle ktorého celý majetok pre prípad smrti jedného z manželov nadobudne druhý z manželov a ako náhradní dedičia boli určení žalovaní v rade 1/ a 2/. Z uvedených skutočností mal súd za preukázané, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ mali ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy vôľu disponovať svojím majetkom v prospech žalovaných v rade 1/ a 2/.

32. Z výsluchu žalobkyne v rade 1/ na pojednávaní dňa 16.6.2021 vyplynulo, že žalovaní sa o žalobcov nestarajú už takmer rok. Žalovaní pôvodne dostali od domu žalobcov kľúče, no asi pred rokom vymenili zámky a kľúče, nakoľko došlo k odcudzeniu kanadského šindľa z garáže žalobcov. Poukázala na spor týkajúci sa opravy strechy domu, ktorú museli hradiť žalobcovia. Opakovane tvrdila, že žalovaný v rade 1/ jej vykrikoval, že urbár, ktorí žalobcovia darovali synovcom má väčšiu hodnotu ako chalupa. Žalobkyňa v rade 1/ v rámci svojich tvrdení uvádzala rozporuplné skutočnosti. Na jednej strane uviedla, že sa o žalobcov žalovaní nestarali a stále žalobcom vypisovali, že sa chcú starať o majetok v záujme predchádzania škodám. Na druhej strane uviedla, že žalovaní sa pravidelne starali o žalobcov pred a aj po podpise kúpnej zmluvy až do leta 2019. K samotnému uzavretiu kúpnej zmluvy zdôraznila, že nechcela ju podpísať a na notárskom úrade plakala. Podpísaniu kúpnej zmluvy predchádzala tá skutočnosť, že žalovaný v rade 1/ vykonával rekonštrukciu kúpeľne v dome žalobcov a správal sa k žalobcom veľmi milo, prívetivo, ochotne a z jeho strany mali pocit ochoty a starostlivosti. Vo vzťahu k potrebe zabezpečenia starostlivosti o žalobcov uviedla, že si s manželom uvedomovali potrebu opatrovania a vedeli, že nepostačuje na opatrovanie iba mužská sila, ale je potrebná aj žena, a preto sa tak rozhodli, že sa dohodnú so žalovaným. Pred podpisom kúpnej zmluvy chodievali žalovaní k žalobcom asi 3 roka. Žalobkyňa aj v tomto smere raz tvrdila, že žalovaní chodievali pravidelne väčšinou cez týždeň, o domácnosť a záhradu sa starala predovšetkým žalovaná v rade 2/, s ktorej prácou bola žalobkyňa spokojná. Mužské práce zabezpečoval žalovaný v rade 1. Na druhej strane poukázala na to, že žalovaný

v rade 1/ raz odmietol prísť opraviť toaletu a vyhováral sa na inú prácu a že nemá čas a musí sa venovať aj rodine. Avšak táto udalosť sa stala pred podpisom kúpnej zmluvy. Žalobkyňa tiež uviedla, že žalovaná v rade 2/ ju ohľadom zabezpečenia stravy odkázala na služby v Bytči, a to hlavne obedov v nedeľu. Potvrdila, že žalovaní ich viezli k lekárovi do Žiliny, no žalovaná v rade 2/ s ňou odmietla čakať v čakárni. Na jednej strane tvrdila, že voči starostlivosti žalovanej v rade 2/ nemá žiadne výčitky a že je iba pod vplyvom žalovaného v rade 1/, no na druhej strane jej vyčítala drobnosti (príliš intenzívne čistenie koberca a pod.). Za sporný bod vo vzájomných vzťahoch uviedla, že žalobkyňu v rade 1/ viezol žalovaný v rade 1/ z nemocnice v Martine a v aute ohľadom urbáru. Vzťahy sa zhoršili, dochádzalo k hádkam. K okolnostiam uzavretia kúpnej zmluvy uviedla, že mala za to, že ide o darovaciu zmluvu, o vecnom bremene nič nevedeli a nevie uviesť rozdiel medzi kúpnou a darovacou zmluvou. Žalobkyňa v rade 1/ zdôraznila, že cieľom zmluvy bolo, aby sa mal o žalobcov kto postarať a aby žalovaní po smrti nemali problém s potomkami žalobcov. S návrhom na prevod nehnuteľnosti prišiel manžel žalobkyne v rade 1/, t.j. žalobca v rade 2/. Kúpnu cenu 15.000,- Eur navrhol žalovaný v rade 1/, pričom žalobca v rade 2/ chcel kúpnu cenu 20.000,- Eur. Tvrdila, že žiadne peniaze titulom vyplatenia kúpnej ceny žalovaní žalobcom nedali, pretože žalobcovia žiadne peniaze nechceli. Dokonca im požičali sumu 2.400,- Eur na kúpu auta a vozíka, pričom sumu 2.000,- Eur jej žalovaná v rade 1/ chcela pri návšteve sporiteľne vrátiť, čo žalobkyňa v rade 1/ odmietla. K starostlivosti poskytovanej žalovanými uviedla, že to fungovalo do návratu z nemocnice, t.j. do 13.7.2019. Reálne starostlivosť o žalobcov vykonávala najmä žalovaná v rade 2/, v prípade potreby ich zaviezol k lekárom alebo po lieky žalovaný v rade 1/.

33. Z výsluchu žalobcu v rade 2/ vyplynulo, že žalovaným v rade 1/ a 2/ požičali na kúpu auta sumu 2.400,- Eur. K predmetu sporu konštatoval, že kúpna cena uvedená v notárskej zmluve žalobcom vyplatená nebola.

34. Z výsluchu žalovaného v rade 1/ na pojednávaní dňa 27.9.2021 vyplynulo, že spolu so žalovanou v rade 2/ poskytovali starostlivosť o žalobcov, nakoľko tak robili od marca 2018, kedy zabezpečovali starostlivosť nielen o nehnuteľnosť, ale aj domácnosť žalobcov. Takisto ich pravidelne navštevovali, zabezpečovali im odvoz k lekárovi a poskytovali im starostlivosť aj doma, v prípade potreby aj na požiadanie. Rovnako realizovali aj nákupy a všetko potrebné. S návrhom na prevod nehnuteľnosti na žalovaných prišli žalobcovia, čomu predchádzalo spísanie závetu. Následne žalobcovia žalovaným oznámili, že pre prípad, aby po ich smrti nemali žalobcovia problém s ich synovcami, zmenili rozhodnutie a chceli nehnuteľnosti previesť. Oznámili im, že sa dohodnú s E. E. a nehnuteľnosť prevedú na žalovaných. Žalovaný v rade 1/ uviedol, že s E. E. nekomunikovali, všetko zorganizovali žalobcovia. Žalobkyňa v rade 1/ žalovaným týždeň pred podpisom povedala, že im idú predať tú nehnuteľnosť za 15.000,- Eur. V deň podpisu ich bol žalovaný v rade 1/ vyzdvihnúť na notársky úrad, odovzdali žalobkyni v rade 1/ peniaze a išli na notársky úrad. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, že žalobcovia pôvodne chceli uzavrieť darovaciu zmluvu. K starostlivosti o žalobcov uviedol, že im nosili každý deň pečivo, navštevovali ich. K širším okolnostiam uviedol, že žalobcovia už mali iných ľudí pred žalovanými, ktorí sa o nich starali. Žalovaní sa starali o domácnosť, žalovaný v rade 1/ opravoval spotrebiče, exteriér domu, žalovaná v rade 2/ sa starala o ich domácnosť. Robil všetko, ako si žalobcovia želali, žalobkyňa v rade 1/ ho požiadala aj o výrub stromov, pričom samotný výrub a povolenie realizovala ona. Zabezpečila si pilčíka a až po odpílení stromov sa zaoberal manipuláciou s touto drevnou hmotou samotný žalovaný, pričom práve on doplatil na to. Bol trestne obvinený, má na krku podmienku, musel platiť náhradu škody, kde škoda je 42.000 Eur. Žalovaný v rade 1/ v dôsledku toho musel nahradiť škodu novou výsadbou. Na druhej strane poukazuje aj na to, že pri nehnuteľnosti sa stále nachádzajú nejaké zostatky stromov, konáre, ktoré neboli doposiaľ ešte odstránené. Uviedol, že by to bol býval odstránil, ale obával sa, že by ho znova z niečoho obvinili. Čo sa týka krádeží, z ktorých ho žalobcovia obvinili, poukázal na to, že mal ukradnúť U-čka, krytinu a takisto zobrať ich občiansky preukaz a požiadať na pošte o vydanie sumy 30 Eur. K tomu poznamenáva, že nie je možné, aby cudziemu človeku na cudzí občiansky preukaz vydali peniaze. Rovnako poukázal na to, že U-čka sa nachádzajú pod oknami, v garáži, kde na to žalobcovia museli zabudnúť a z krádeže šindľa obvinili už predošlého pána M.. K okolnostiam uzavretia kúpnej zmluvy uviedol, že žalobkyňa v rade 1/ na notárskom úrade neplakala. Žalovaný v rade 1/ k starostlivosti ďalej uviedol, že v nehnuteľnosti bol naposledy v auguste 2019, kedy natieral strechu na hospodárskej budove, kedy ho žalobcovia psychicky vyštvali, že si povedal, že už tam nikdy nepôjde. Žena tam chodila ešte asi 2 mesiace, aj s dcérami. K ďalším okolnostiam uviedol, že žalobcovia povymieňali všetky zámky, aby sa tam nemohli dostať. Žalobcovia na neho podávali trestné oznámenia. Vo vzťahu k nehnuteľnosti uviedol, že chcel vykonať zimnú údržbu, vyčistiť komín a žalobcovia ho obvinili, že chce spôsobiť požiar. Pred uzavretím zmluvy sa so žalobcami dohodli na bežnej starostlivosti o domácnosť,

nákupy a podobne, za služby ich nikdy nežiadal peniaze. K okolnostiam predchádzajúcim uzavretiu zmluvy uviedol, že dva roky predtým prerábal na odporúčanie pána M., ktorý sa o žalobcov pred nim staral, kúpeľňu v roku 2012 žalobcom. Po rokoch sa stretol so žalobkyňou v rade 1/, ktorá mu povedala, že manžel je po operácii. Následne asi po týždni mu telefonovala a s plačom ho žiadali, či by sa o nich nemohli postarať. K okolnostiam opravy strechy uviedol, že samotný synovec žalobcov konštatoval, že strecha ešte dva roky vydrží a dohodli sa že potom urobia obe strany. Keď sa vzťahy zhoršili, natruc riešili žalobcovia opravu strechy. Kúpnu cenu 15.000,- Eur zaplatil žalobcom do rúk preto, lebo im veril, preto sa o nich aj s manželkou starali. 10.000 eur mal ušetrených a 5.000,- Eur si požičal od sestry ako pôžičku, o čom má doklad. Pri odovzdaní kúpnej ceny v dome žalobcov boli iba žalobcovia a žalovaní. V závere žalovaný v rade 1/ konštatoval, že až po prevode nehnuteľnosti stále do žalobcov hučia ich synovci a poukazujú na prevod nehnuteľnosti domu, aj pozemku, ktorý je vedľa.

35. Z výsluchu žalovanej v rade 2/ na pojednávaní dňa 27.9.2021 vyplynulo, že žalovaní sa všemožne snažili vyhovieť požiadavkám žalobcov v starostlivosti o nich. Organizovali im aj oslavu 60-výročia svadby. Žalovaná v rade 2/ uviedla, že sa o žalobcov príkladne starala. Zo začiatku k ním chodievali 3x do týždňa, vždy sa pýtala čo potrebujú. Zabezpečovala starostlivosť o domácnosť a podobne. S návrhom na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva prišli žalobcovia, čo odôvodnili tým, že im dajú kúpnu zmluvu, aby v budúcnosti, po ich smrti, nemali problémy s ich rodinou. S notárkou o prevode nehnuteľnosti nekomunikovali, kúpnu cenu uhradili do rúk žalobcom pred odchodom na notársky úrad. O vôli uzavrieť darovaciu zmluvu žalobcami nemala vedomosť. Zhodne uviedla, že žalobkyňa v rade 1/ pri podpise kúpnej zmluvy na notárskom úrade neplakala. Po incidente žalovaného v rade 1/ so žalobcami, odmietal jej manžel chodiť k žalobcom. Žalovaná v rade 2/ napriek tomu chodila k žalobcom, no ich synovec povymieňal zámky. Žalobkyňa navyše schovávala kľúče a manželovi bránila, aby jej otváral dvere. Potvrdila, že žalobcovia im dali finančný dar 400,- Eur v čase Vianoc na kúpu vozíka a sumu 2.000,- Eur im dali na kúpu auta pre žalovanú v rade 2/. Túto im chcela vrátiť, no žalobkyňa to vyriešila prevodom na knižku. Vkladnú knižku vrátila žalobkyni, tá to odmietla.

36. Z výsluchu svedkyne – notárky JUDr. Ľubice Jonekovej vyplynulo, že svedkyňa si okolnosti prejednávanej veci spomenula po stretnutí so žalobkyňou v rade 1/ na pojednávaní. Uviedla, že v danej veci prebehlo medzi notárkou a žalobcami viacero konzultácii, pretože žalobcovia chceli najprv riešenie pre prípad smrti formou závetu, následne uvedené chceli riešiť formou darovacej zmluvy s právom doživotného bývania vo forme zriadenia vecného bremena. Z konzultácii si svedkyňa pamätala iba žalobcov, na žalovaných si nepamätala. Nevedela sa vyjadriť, či s nimi ohľadom tejto veci komunikovala osobne alebo telefonicky. Z údajov z notárskeho spisu vyplýva, že iniciátormi právneho úkonu boli práve žalobcovia. Z poznámok vyplýva, že najprv malo ísť o darovaciu zmluvu, následne o kúpnu zmluvu s poznačenou výškou kúpnej ceny. Zdôraznila, že prvotným impulzom, keď manželia B. prišli bola tá skutočnosť, že boli bezdetní a boli si vedomí toho, že bude tu potreba určitej starostlivosti o nich. Pričom si boli vedomí toho, že za túto starostlivosť by chceli poskytnúť určité protiplnenie vo forme majetkovej. S takýmto nápadom, resp. s takýmto impulzom navštívili notársky úrad. Svedkyňa uviedla, že nevie uviesť, prečo sa žalobcovia napokon rozhodli pre formu kúpnej zmluvy. Zdôraznila, že určite účastníkov poučovala o tom, aké sú následky kúpnej zmluvy a aké sú následky darovacej zmluvy. K článku V. kúpnej zmluvy vzťahujúcej sa na vyplatenie kúpnej ceny nevedela uviesť, prečo sa zmluvné strany rozhodli pre odovzdanie peňazí pred právnym úkonom, no podpisom ich prevzatie potvrdili. Na otázku sudkyne akú výšku kúpnej ceny má svedkyňa poznačenú v poznámkach, svedkyňa uviedla, že má poznačenú kúpnu cenu 15.000,- Eur. K výške kúpnej ceny uviedla, že strany sporu poučila o tom, že sumu do výšky 15.000,- Eur môžu odovzdať v hotovosti a pri sume nad 15.000,- Eur musí ísť o prevod cez účet. Takto mohli dospieť účastníci k výške kúpnej ceny. K samotnej výške tiež poukázala na obsah článku V., z ktorého vyplýva, že výška kúpnej ceny bola určená s prihliadnutím na dohodu o zriadení vecného bremena. Svedkyňa zdôraznila, že neskúmala primeranosť kúpnej ceny, nakoľko manželia B., vzhľadom na to, že nemali priamych potomkov, si túto skutočnosť upravili tak, že pre prípad smrti jedného z nich by dedil druhý z manželov výlučne tento majetok a zároveň v rámci závetu boli ustanovení aj náhradní dedičia, ktorými boli manželia D., E. a E. D., ktorí by dedili v prípade, že jeden zo zostávajúcich žijúcich manželov by nededil, alebo by nedošlo k dedeniu. K uzavretiu kúpnej zmluvy formou notárskej zápisnice svedkyňa uviedla, že tá bola jednoznačne výsledkom rozhodnutia manželov B., až následne si pamätala emocionálne prejavy po uzavretí. Následne pani B. s manželom navštívili notársky úrad, kedy sa vzťahy medzi stranami tejto zmluvy zhoršili. Svedkyňa zdôraznila, že ak by mala byť zápisnica spísaná pod vplyvom emocionálnych okolností, tak by k jej uzavretiu nedospela. Ak by mala podozrenie, či je žalobkyňa v rade 1/ skutočne presvedčená o svojom rozhodnutí, určite by nebola

ochotná strany viesť k uzavretiu kúpnej zmluvy. Až s časovým odstupom došlo k zmene správania žalobkyne v rade 1/, kedy pri ďalšej návšteve notárskeho úradu plakala. Nad rámec uviedla, že pri poučovaní o náležitostiach závetu a ich právnych následkoch, vždy účastníkov upozorňuje, že v tomto smere je závet lepší, nakoľko ide o dispozíciu na čas do konca života, pričom môže dôjsť k zmene tohto rozhodnutia, až do okamihu smrti, pričom pri prevode nehnuteľnosti ide o nezvratné rozhodnutie, teda konečné rozhodnutie. K spísaniu závetu zdôraznila, že ide o jednostranný prejav vôle závetcu. Samotný právny alebo iný názor závetného dedičia, nie je smerodajný. Vždy je záväzná vôľa toho, ktorý k tomuto názoru o právnom úkone vo forme závetu dospeje. K zrejmej nesprávnosti v článku V, odsek 3, kde je namiesto kupujúci uvedené darca zdôraznila, že k tejto chybe muselo dôjsť pri prepracovaní darovacej zmluvy na kúpnu. Z notárskej zápisnice je možné jednoznačne povedať, že podpisy oboch zmluvných strán boli vykonané v jeden deň, nakoľko ide o notársku zápisnicu, tam musí byť daný deň aj oscenovaná a zaregistrovaná v notárskom registri, ak by to tak nebolo, bolo by to v iný deň, bolo by to vo forme pokračovania notárskej zápisnice. V danom prípade k podpisu notárskej zápisnice došlo v jeden deň, či to bolo v rovnakú hodinu nevedela uviesť. Pri notárskej zápisnici sa osvedčuje obsah celej zmluvy a tá sa vkladuje do registra, pričom pri kúpnych zmluvách sa osvedčujú iba podpisy a zapisujú do osvedčovacej knihy. Svedkyňa si nepamätala, či došlo k prejednaniu rozsahu osobnej starostlivosti o žalobcov, no nevylúčila to.

37. Súd k výsluchu svedkyne – notárky zdôrazňuje, že práve tento výsluch považuje vo vzťahu k predmetu sporu za ťažiskový. Svedkyňa nemá voči stranám ani predmetu sporu žiaden vzťah ani záujem na výsledku sporu. Jej výsluchom sa odstránili viaceré sporné tvrdenia strán sporu a výpoveď svedkyne vniesla do sporu jasnosť. V dôsledku výsluchu svedkyne súd dospel k záveru, že prevod nehnuteľnosti žalobcov na žalovaných v rade 1/ a 2/ bol výsledkom výlučnej snahy a iniciatívy žalobcov, ktorí sami najprv iniciovali spísanie závetu a následne oslovili notárku s požiadavkou na prevod nehnuteľnosti.

38. V prvom rade súd konštatuje, že v priebehu konania bolo potrebné posúdiť dve základné prejudiciálne otázky, nevyhnutné pre vyhodnotenie dôvodnosti žaloby. Prvou bola otázka absolútne neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu jej uzavretia žalobcami v rade 1/ a 2/ v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok a s uvedeným do omylu. Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Na účely posúdenia platnosti kúpnej zmluvy súd vykonal rozsiahle dokazovanie, v rámci ktorého vyhodnocoval, či skutočne žalobcovia v rade 1/ a 2/ uzavreli kúpnu zmluvu v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, resp. či boli uvedení do omylu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uzavretie kúpnej zmluvy bolo výsledkom výlučnej iniciatívy žalobcov v rade 1/ a 2/, ktorí sami potvrdili, že mali v úmysle previesť nehnuteľnosť na žalovaných v rade 1/ a 2/ a za tým účelom oslovili notárku – JUDr. Ľubicu Jonekovú, ktorá bola v konaní vypočutá ako svedok. Z výsluchu notárky vyplynulo, že so žalobcami mala minimálne dve stretnutia, na ktorých boli poučení o možnostiach a právnych následkoch darovacej či kúpnej zmluvy. Zdôraznila, že žalobcovia najprv v rámci závetu určili žalovaných ako náhradných závetných dedičov a následne mali v úmysle nehnuteľnosť previesť. Súd má za to, že iniciatíva previesť nehnuteľnosti bola na strane žalobcov, preto argumentácia o tiesni, či nápadne nevýhodných podmienkach uzavretia kúpnej zmluvy, nemá oporu v zistenom skutkovom stave. Práve žalobcovia boli tí, ktorí určovali podmienky kúpnej zmluvy a oni na svoju ochranu žiadali aj o úpravu vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania v nehnuteľnosti. Napokon, tieto skutočnosti vyplynuli aj z výsluchu strán sporu. Žalobkyňa v rade 1/ na pojednávaní dňa 16.6.2021 potvrdila, že cieľom zmluvy bolo, aby sa mal o žalobcov kto postarať a aby žalovaní po smrti nemali problém s potomkami žalobcov. Túto skutočnosť potvrdil v rámci výsluchu aj žalovaný v rade 1/, ktorý uviedol, že išlo o návrh žalobcov, ktorý žalovaní akceptovali. Rovnako sa výsluchom notárky odstránila spornosť tvrdení žalobcov, že žalovaní zasahovali do znenia zmluvy. Z výpovede svedkyne totiž vyplynulo, že si pamätá iba na žalobcov a ich iniciatívu v tejto veci, pričom práve oni formulovali svoje požiadavky, ktoré boli pretvorené do textu zmluvy. Neobstojí tak tvrdenie žalobcov, že boli uvedení do omylu, alebo konali v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, pretože sami uzavretie kúpnej zmluvy iniciovali. Sporná bola aj výška kúpnej ceny a jej úhrada. Žalobcovia totiž na jednej strane tvrdili, že mali v úmysle uzavrieť darovaciu zmluvu, následne

tvrdili, že nepožadovali úhradu kúpnej ceny, na strane druhej uviedli, že nesúhlasili so sumou 15.000,- Eur, ale chceli kúpnu cenu 20.000,- Eur. Z poznámok notárky však vyplynula suma 15.000,- Eur, pričom všetky podmienky kúpnej zmluvy určovali žalobcovia. To, či k výške kúpnej ceny došlo po vzájomnej dohode zmluvných strán nie je zrejmé (je však pravdepodobné), avšak sa zmluvné strany na nej evidentne zhodli, keď dospeli k uzavretiu kúpnej zmluvy. Súd tiež poukazuje na rozpor konania a tvrdení žalobcov, keď na jednej strane vyčítali žalovaným, že im kúpnu cenu nezaplatili, no sami tvrdili, že ju nepožadovali.

39. K tiesni tvrdenej žalobca ako dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy súd poukazuje na to, že Najvyšší súd SR vymedzil pojem tiesne takto: „Tieseň je hospodársky či sociálny stav, v ktorom sa nachádza určitý subjekt v čase robenia právneho úkonu, ktorý stav naňho pôsobí takým spôsobom a takou intenzitou, že v dôsledku neho urobí právny úkon, ktorý by inak, nebyť tiesne, neurobil. Tento stav musí mať základ v objektívne existujúcich (teda nielen domnelých) okolnostiach a je vždy determinovaný subjektívnou stránkou – samotným konajúcim a jeho „odolnosťou“ proti pôsobiacej ťaživej situácii. Rovnaká objektívna situácia môže u jedného subjektu vyvolať tieseň, u druhého nemusí. Pritom z hľadiska existencie tiesne, a to je potrebné osobitne zdôrazniť, je irelevantné, ako tento stav vznikol a čo ho spôsobilo. Právny význam treba preto priznať aj tiesni majúcej základ v iných než politických motívoch, ba aj tiesni vyvolanej samotným konajúcim“ (Ro NS SR z 15. 7. 1996, pod sp. zn. ). Z uvedeného vyplýva, že pojem „tieseň“ treba na účely ustanovenia vykladať tak, že tieseň je vyslovene subjektívnym stavom, pričom musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave. Ako objektívna skutočnosť má tieseň právne účinky aj v tom prípade, ak ju druhý účastník nevyvolal, a dokonca aj vtedy, ak o nej nevedel. Následky tiesne sa uplatnia aj vtedy, ak druhý účastník nemal úmysel ju využiť. I keď tieseň musí mať základ v objektívne danom a pôsobiacom stave, na jej relevanciu to ešte nestačí. Konajúci ju musí subjektívne pociťovať a musí sa stať pohnútkou pre jeho prejav vôle. Ak je tu stav objektívne vyvolávajúci tieseň (objektívne spôsobilý vyvolať tieseň), ale ak tento stav na konanie daného subjektu nevplýval, potom nemožno od úkonu odstúpiť z tohto dôvodu. Vzhľadom na to, že tieseň pôsobí ako subjektívny stav aj vtedy, keď druhý účastník nemá s jeho vznikom alebo pôsobením nič do činenia, musí zákon prihliadať aj na záujem tohto účastníka, a preto nemôže stav tiesne pri robení úkonu sankcionovať tak, že by od právneho úkonu bolo možné odstúpiť v každom prípade. Preto (na rozdiel od bezprávnej vyhrážky) v prípade tiesne sa nedostatok slobodného utvárania vôle konajúceho prejaví právnymi následkami – možnosťou odstúpenia od právneho úkonu – iba vtedy, keď bol právny úkon urobený v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. O nápadne nevýhodných podmienkach – ako pridruženej podmienke tiesne – možno hovoriť vtedy, ak ide o evidentný nepomer vzájomne poskytnutých plnení alebo o očividnú nevýhodnosť nejakých ďalších podmienok a pod. To predpokladá, že druhému účastníkovi zmluvy nevýhodnosť podmienok musela byť zrejmá. Nezáleží na tom, či tento druhý účastník zmluvy o tiesni iného vedel alebo nie. Na základe vyššie uvedeného výkladu súd dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. Za nápadne nevýhodnú podmienku nemožno považovať ani výšku kúpnej ceny, na ktorej určení sa podieľali aj samotní žalobcovia, pričom odrážala aj skutočnosť, že na nehnuteľnosť, ktorá je predmetom prevodu, bolo zároveň zriadené vecné bremeno v práve doživotného bývania žalobcov a povinnosti žalovaných starať sa o žalobcov. Rovnako súd nedospel k záveru, že by boli žalobcovia žalovanými či inými okolnosťami uvedení do omylu. Je zrejmé, že žalobcovia vedeli, čo mienia svojim konaním a čo nim chcú dosiahnuť. Navyše, uvedené potvrdila aj žalobkyňa v rade 1/ v rámci svojho výsluchu. Súd preto nevzhliadol ako dôvod absolútnej neplatnosti ani uvedenie do omylu.

40. Súd zároveň konštatuje, že v priebehu sporu došlo k potrebe posúdenia ďalšej prejudiciálnej otázky s ohľadom na právny úkon žalobcov v rade 1/ a 2/ uskutočnený až v priebehu sporu, a to jednostrannému odstúpeniu žalobcov v rade 1/ a 2/ od kúpnej zmluvy zo dňa 30.7.2021. Tento právny úkon bol doručovaný žalovaným v rade 1/ a 2/ a následne bol doručený Okresnému úradu Žilina, katastrálnemu odboru ako aj súdu (č.l. 292 a nasl.). Žalovaným v rade 1/ a 2/ boli Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom vyzvaní na vyjadrenie sa k jednostrannému odstúpeniu od kúpnej zmluvy a nesúhlas s odstúpením od kúpnej zmluvy je možné preukázať len podaním žaloby vo veci určenia neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. Je nepochybné, že žalovaní v rade 1/ a 2/ pre prípad nesúhlasu s odstúpením od kúpnej zmluvy, nemali inú možnosť, iba podať žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, čo dňa 29.10.2021 aj učinili. Po podaní žaloby bola veci pridelená sp.zn. . Súd na základe oznámenia tejto skutočnosti žalovanými na pojednávaní dňa 22.11.2021 z dôvodu skúmania procesných podmienok preskúmal podanú žalobu vo veci . Právny zástupca žalobcov v rade 1/ a 2/ po oznámení tejto skutočnosti žiadal konanie vo veci prerušiť

do skončenia konania vedeného pod sp.zn. . Z pripojenej žaloby a uznesenia súdu zistil, že súd konanie vo veci zastavil z dôvodu, že otázka určenia neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy je predbežnou otázkou v prebiehajúcom konaní o určenie vlastníckeho práva pod sp.zn. .

41. Podľa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

42. V prejednávanej veci súd konštatuje, že návrh právneho zástupcu žalobcov v rade 1/ a 2/ bol odôvodnený potrebou vyriešenia otázky podstatnej pre rozhodnutie vo veci určenia vlastníckeho práva. Uvedená argumentácia je v časti dôvodná, nakoľko pre určenie vlastníckeho práva je skutočne potrebné vyhodnotiť platnosť či neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy. Súd má za to a v zmysle judikovaných právnych názorov odvolacieho súdu konštatuje, že v prípade, kedy súd môže uvedené posúdiť ako predbežnú otázku v prebiehajúcom konaní, nie je daný dôvod na prerušenie konania do skončenia iného konania. Navyše, v konaní sp.zn. súd rozhodol o zastavení konania, čo odôvodnil zhodným právnym názorom, t.j. možnosťou vyriešenia otázky platnosti či neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy v prebiehajúcom konaní vedenom pod sp.zn. . S ohľadom na uvedené skutočnosti, súd návrh na prerušenie konania do skončenia konania vedeného Okresným súdom Žilina pod sp.zn. zamietol.

43. K samotnej predbežnej otázke týkajúcej sa posúdenia platnosti či neplatnosti jednostranného odstúpenia žalobcov od kúpnej zmluvy zo dňa 30.7.2021 súd konštatuje, že tá bola de facto predmetom dokazovania v priebehu sporu, nakoľko jednostranné odstúpenie žalobcov ako kupujúcich bolo doručené súdu dňa 24.9.2021, pričom zároveň právny zástupca žalobcov v rade 1/ a 2/ súd oboznámil s týmto podaním a jeho dôvodmi.

44. Pre posúdenie platnosti či neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy žalobcami v rade 1/ a 2/ ako kupujúcimi súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle je odstúpenie od právneho úkonu možné iba ak je to uvedené v zákone alebo medzi stranami dohodnuté. Kúpna zmluva spísaná formou notárskej zápisnice neobsahuje ustanovenia o možnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, a tak súd posudzoval dôvodnosť a možnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy výlučne v zmysle ustanovení . Prvým dôvodom jednostranného odstúpenia od zmluvy bola skutočnosť, že žalovaní v rade 1/ a 2/ ako kupujúci podľa názoru žalobcov zneužili stav odkázanosti žalobcov a tiesne a za nápadne nevýhodných podmienok ich uviedli do omylu jednak tým, že vopred dohodnutú darovaciu zmluvu zmenili na kúpnu zmluvu s neobvykle nízkou kúpnou cenou bez možnosti riadne oboznámenia sa s jej obsahom. K tejto právnej otázke súd zaujal právny názor v rámci vyhodnocovania námietok absolútnej neplatnosti zmluvy (odsek 38 a 39 odôvodnenia). Nad rámec uvedeného a pre zdôraznenie záverov súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že iniciatíva uzavrieť najprv darovaciu zmluvu a následne kúpnu zmluvu bola na strane žalobcov v rade 1/ a 2/ už od samotného počiatku. Z výsluchu notárky jednoznačne vyplynulo, že prevod nehnuteľnosti bol iniciovaný práve žalobcami. Žalovaní v rámci týchto úkonov boli pasívni. Notárka potvrdila, že žalobcovia najprv riešili odkázanie svojho majetku vo forme závetu spásaného notárskou zápisnicou. Neskôr došlo k jej zrušeniu a požiadali o vypracovanie najskôr darovacej zmluvy, neskôr kúpnej zmluvy. Dôvody zmeny názoru notárke ako svedkyni neboli zrejmé. Samotní žalobcovia zhodne so žalovanými uviedli, že cieľom bolo predchádzanie prípadným konfliktom s príbuznými žalobcov. Súd mal tiež za preukázané, že žalobcovia boli dostatočne poučení o právnych následkoch všetkých právnych úkonov a boli im vysvetlené rozdiely a následky uzavretia darovacej či kúpnej zmluvy. V konaní nebolo preukázané, že by uzavretie kúpnej zmluvy či výšku kúpnej ceny iniciovali alebo ovplyvňovali žalovaní v rade 1/ a 2/. Naopak, z výsluchu notárky vyplynulo, že práve žalobcovia boli aktívnou stranou, na žalovaných si nespomínala a nevedela uviesť, či bola s nimi vedená akákoľvek komunikácia v rámci predzmluvných rokovaní. Nebolo potvrdené ani opakované tvrdenie žalobcov v rade 1/ a 2/, že žalobkyňa v rade 2/ pri podpise kúpnej zmluvy plakala. Naopak, notárka uviedla, že keby tak tomu bolo, určite by strany neviedla k uzavretiu kúpnej zmluvy. Potvrdila, že k zmene došlo po uzavretí kúpnej zmluvy, keď žalobcovia s odstupom času navštívili notársky úrad, uviedli, že vzťahy medzi stranami sa zhoršili a vtedy došlo k emotívnym prejavom žalobkyne v rade 2/. Zároveň súd zdôrazňuje, že uzavretie zmluvy v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok či uvedením do omylu nezakladá právo na jednostranné odstúpenie od zmluvy, nakoľko uvedené skutočnosti v prípade ich preukázania predstavujú dôvody absolútnej neplatnosti právneho úkonu, pričom od absolútne neplatného právneho úkonu nemožno platne odstúpiť.

45. Druhým dôvodom odstúpenia od zmluvy bola skutočnosť, že podľa tvrdení žalobcov si žalovaní neplnili povinnosti upravené zmluvou o zriadení vecného bremena, ktorá bola súčasťou kúpnej zmluvy, spočívajúce v povinnosti žalovaných poskytovať žalobcom osobnú starostlivosť a starostlivosť o nehnuteľnosť, čo nevykonávali. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaní v rade 1/ a 2/ až do incidentu v lete 2019, kedy došlo k hádke a konfliktu medzi žalobcami a žalovaným v rade 1/ vykonávali pravidelne osobnú starostlivosť o žalobcov ako aj starostlivosť o domácnosť a nehnuteľnosť. Samotná žalobkyňa v rade 1/ potvrdila, že žalovaná v rade 2/ pravidelne vykonávala práce v domácnosti a bola s ňou spokojná. Snaha o poskytovanie starostlivosti o žalobcov zo strany žalovanej v rade 2/ pretrvávala aj po konflikte žalobcov so žalovaným v rade 1/, a to do času, kým jej žalobcovia neznemožnili vstup do nehnuteľnosti. Uvedené bolo v konaní nesporné, nakoľko toto tvrdenie žalobcovia nepopreli. Nevykonávanie starostlivosti či už o nehnuteľnosť alebo o žalobcov nemožno od jesene 2019 pripísať na ťarchu žalovaných, nakoľko žalobcovia boli povinní poskytnúť potrebnú súčinnosť na jej realizáciu, čo neučinili. V tomto bode súd poukazuje na to, že neplnenie povinnosti zo strany žalovaných bolo nesporne zapríčinené konaním žalobcov, čo sami potvrdili v písomných aj ústnych vyjadreniach a samo o sebe nemá za následok možnosť odstúpiť od zmluvy.

46. Tretím dôvodom odstúpenia od zmluvy bola skutočnosť, že žalovaní ako kupujúci neuhradili žalobcom kúpnu cenu. Okrem toho žalobcovia tvrdili, že kúpna cena bola neprimerane nízka. K úhrade ako aj samotnej výške kúpnej ceny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že jej výška predstavuje zmluvnú voľnosť a nezakladá bez ďalšieho neplatnosť kúpnej zmluvy. V prípade, že ceny nepodliehajú cenovému predpisu je výslovne na vôli zmluvných strán. Vo vzťahu k námietkam žalobcov o disproporcii dohodnutej kúpnej ceny a všeobecnej hodnoty nehnuteľností súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2019, sp. zn. , v ktorom NS SR konštatoval, že: „Neprieči sa zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti nie je v týchto prípadoch právnym poriadkom zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny (laesio enormis), resp. dojednanie, pri ktorom je „zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením pri kúpe nehnuteľností. ..Sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu (v prípade rodinného domu 100.000,- Sk a v prípade záhrady 1,- Euro), nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle . Pokiaľ bolo uzavretie kúpnej zmluvy výsledkom dohody jej účastníkov nespätej s konaním priečiacim sa dobrým mravom (konaním contra bonos mores), samo dojednanie kúpnej ceny v tejto výške nie je v rozpore s dobrými mravmi, nemá spoločensky neakceptovateľné ciele, ani dôsledky, ktoré by boli v kolízii s dobrými mravmi.“ Na základe uvedeného súd konštatuje, že nevzhliadol rozpor zmluvne dohodnutej kúpnej cenou so zákonom.

47. Zároveň žalobcovia v priebehu sporu tvrdili, že suma 15.000,- Eur bola určená na podnet žalovaného v rade 1/, čo sa nepreukázalo. Naopak, notárka vo svojich poznámkach k vypracovaniu kúpnej zmluvy mala poznačenú sumu 15.000,- Eur a opakovane uviedla, že o náležitostiach zmluvy rokovala výlučne so žalobcami. Zdôraznila, že boli poučení o tom, že do sumy 15.000,- Eur je možný prevod v hotovosti, nad túto sumu je nutný bankový prevod. Súd tiež zdôrazňuje, že kúpna cena mala odrážať aj skutočnosť, že súčasťou zmluvy je aj vecné bremeno spočívajúce v práve žalobcov na doživotné bývanie a užívanie nehnuteľnosti ako aj v povinnosti osobnej starostlivosti žalovaných o žalobcov (článok IV. a VI. Kúpnej zmluvy). Otázka úhrady kúpnej ceny je otázkou spornou. Strany sa nezhodli na tom, akým spôsobom a či bola kúpna cena uhradená. Nesporné je iba to, že o reálnej úhrade kúpnej ceny vedia iba strany sporu, nakoľko tá mala byť vykonaná v domácnosti žalobcov v rade 1/ a 2/ pred odchodom na notársky úrad. Žalobcovia svojim podpisom na kúpnej zmluve potvrdili, že im žalovaní kúpnu cenu uhradili v hotovosti vopred v celosti. Notárska zápisnica bola spísaná 13.9.2018 a až po podaní žaloby v roku 2020 žalobcovia tvrdili, že žalovaní im kúpnu cenu neuhradili. Súd tiež nemal za preukázané, že by následne žalovaných vyzývali na jej dodatočnú úhradu (napriek vlastnému vyhláseniu, že kúpna cena im bola uhradená v hotovosti). Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy so predmet kúpy a kúpna cena. Predmet kúpy je v danom prípade nesporný a jasne určený v článku II. kúpnej zmluvy. Splatnosť kúpnej ceny môže byť dohodnutá: a) súčasne s odovzdaním a prevzatím predmetu kúpy (kúpa z ruky do ruky), b) neskoršie, až keď dôjde k odovzdaniu a prevzatiu predmetu kúpy (kúpa na úver) alebo c) vopred, ak k splneniu predmetu kúpy dôjde až dodatočne (prenumeračná kúpa). Z obsahu článku V. kúpnej zmluvy je zrejmé, že v danom prípade kúpna zmluva obsahuje úpravu splatnosti kúpnej ceny vopred, t.j. ide o prenumeračnú kúpnu zmluvu. Potvrdenie o jej úhrade je obsahom kúpnej zmluvy. Ak sa kúpna

cena platí v hotovosti, je miestom plnenia bydlisko alebo sídlo predávajúceho, pokiaľ v kúpnej zmluve nebolo dojednané niečo iné. Uvedené tvrdili v danom prípade žalovaní, t.j. že kúpnu cenu žalobcom uhradili v hotovosti v mieste ich bydliska. Nemožno teda konštatovať, že kúpna zmluva nemá zákonom predpísané podstatné náležitosti alebo že odporuje zákonu. Neuhradenie kúpnej ceny zostalo medzi stranami sporné. Žalobcovia tvrdili, že žalovaní nesú dôkazné bremeno ohľadom preukázania jej úhrady, nakoľko žalobcovia nemôžu preukazovať, čo sa nestalo. K samotnej úhrade kúpnej ceny súd opätovne do pozornosti dáva potvrdenie o úhrade kúpnej ceny vopred, ktorá je obsiahnutá v článku V. kúpnej zmluvy. Udaj v kúpnej zmluve o tom, že došlo k zaplateniu kúpnej ceny má povahu potvrdenia o prijatí plnenia (kvitancie), je od ostatného obsahu kúpnej zmluvy oddeliteľný a nemôže byť teda dôvodom jej neplatnosti. Takýto právny názor zaujal Najvyšší súd ČR v rozsudku sp.zn. a súd prvej inštancie sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Preto súd vychádzal zo skutočnosti, že kúpna cena bola žalovanými uhradená, nakoľko súd nemal za preukázaný opak. Navyše, súd zdôrazňuje, že v prípade neuhradenia kúpnej ceny možno od kúpnej zmluvy z tohto dôvodu odstúpiť iba za splnenia podmienok určeným zákonom, nakoľko zmluva neupravuje odstúpenie od kúpnej zmluvy. Samotné neuhradenie kúpnej ceny nie je automaticky dôvodom jej neplatnosti a uplatnenia nároku na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Podľa , predávajúci môže po uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty odstúpiť od zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny kupujúcim, aj keď to nebolo medzi účastníkmi dohodnuté. V prejednávanej veci súd nemal za preukázané, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ ako predávajúci vyzvali žalovaných v rade 1/ a 2/, aby v dodatočnej primeranej lehote uhradili kúpnu cenu, t.j. právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny (okrem iného) im nevzniklo.

48. Základom odstúpenia žalobcov od zmluvy je jej uzavretie v dôsledku omylu a tiesne žalobcov ( až 49a ), čo súd nemal za preukázané. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podnet k uzavretiu kúpnej zmluvy prišiel zo strany žalobcov v rade 1/ a 2/, uzavretie kúpnej zmluvy neiniciovali žalovaní v rade 1/ a 2/. Všetky právne kroky a zabezpečenie uzavretia kúpnej zmluvy formou notárskej zápisnice boli výsledkom snahy žalobcov v rade 1/ a 2/, a tak nemožno konštatovať, že išlo o omyl vo vôli či uzavretie kúpnej zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Je zjavné, že medzi stranami došlo k zhoršeniu vzťahov do takej miery, že žalobcovia sa snažia zvrátiť právne následky uzavretej kúpnej zmluvy. Súd však zdôrazňuje, že kúpna zmluva v danom prípade bolo vypracovaná osobou znalou práva, vo forme notárskej zápisnice, za splnenia zákonných podmienok s tým, že žalobcovia ako predávajúci boli poučení o právnych následkoch jej uzavretia a bol im vysvetlený rozdiel medzi darovacou a kúpnou zmluvou. Zároveň je nutné zdôrazniť, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú napriek vysokému veku osoby plne spôsobilé na právne úkony, sami iniciovali uzavretie kúpnej zmluvy, a tak musia niesť zodpovednosť za právne následky učinených právnych úkonov. Ak by súd pripustil ako dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy následné správanie sa zmluvných strán, ktoré navyše ostalo iba v rovine nepreukázaných tvrdení, vyvolal by stav právnej neistoty. Samotní žalobcovia mali možnosť voľby, ktorú učinili tým, že prvotne sa rozhodli pre závetné riešenie dispozície svojim majetkom, kde boli žalovaní v rade 1/ a 2/ určení za náhradných dedičov. Následne sami dospeli k záveru, že na ochranu žalovaných pred prípadnými konfliktami s ich príbuznými, už za života prevedú sporné nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaných. Urobili tak z vlastnej vôle, čo potvrdili v rámci výsluchu na pojednávaní. Súd preto nevzhliadol dôvod, ktorý by nasvedčoval tomu, že kúpna zmluva je neplatná a rovnako nevzhliadol dôvod pre platné odstúpenie od kúpnej zmluvy. S ohľadom na uvedené skutočnosti, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň súd zdôrazňuje, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ majú zriadené napadnutou kúpnou zmluvou zriadené právo doživotného bývania v dome, a tak nie je ohrozené ani ich právo na bývanie.

49. V závere súd ešte poukazuje na rozpor v postupe žalobcov, ktorí na jednej strane tvrdili, že kúpna zmluva je absolútne neplatná, no na druhej strane od tejto kúpnej zmluvy odstúpili, pričom odstúpenie od zmluvy je možné iba v prípade, že ide o zmluvu platnú. Súd po vyhodnotení dokazovania konštatuje, že nevzhliadol dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalobcovia v priebehu konania uviedli viacero vzájomne si odporujúcich skutočností, a to nielen vo vzťahu k výške a úhrade kúpnej ceny. V konaní tiež tvrdili, že sumou 2.400,- Eur sa žalovaní obohatili, no išlo o finančnú hotovosť, ktorú žalobcovia žalovaným darovali na kúpu auta a prívesného vozíka. Žalovaná v rade 2/ mala snahu túto sumu vrátiť, no žalobkyňa v rade 1/ to odmietla, čo potvrdila aj v rámci svojho výsluchu. V kontexte celého dokazovania je zrejmé, že vzťahy medzi stranami boli dobré tak pred podpisom kúpnej zmluvy, ako aj po nej, a to takmer rok. K zmene došlo až v lete roku 2019, po konflikte medzi stranami. Tu však ide o skutočnosti, ktoré nastali po uzavretí kúpnej zmluvy a nemajú vplyv na jej platnosť či neplatnosť. Súd zdôrazňuje, že nemožno zamieňať nároky vzťahujúce sa na odstúpenie či neplatnosť darovacej a kúpnej zmluvy, na

ktorých žalobcovia opakovane trvali. Konanie v rozpore s dobrými mravmi, na ktorom založili svoju právnu argumentáciu žalobcovia, nie je dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy v prípade, že k takémuto konaniu došlo až po jej uzavretí s odstupom takmer jedného roka. Súd zároveň poznamenáva, že možno polemizovať na tým, či narušenie vzťahov medzi stranami, nespôsobila tretia osoba, nakoľko z celkového konania strán je zrejmé, že ich vzťahy boli nekonfliktné a prijateľné až do času vyfabulovaného konfliktu spojeného s tvrdením žalobcov, že žalovaný v rade 1/ od nich požadoval okrem domu aj urbár. Tieto skutočnosti sa v priebehu konania nepreukázali a samotný žalobný nárok nie je od ich preukázania závislý, no vytvára pochybnosť súdu o tom, že po zásahu tretích osôb do vzťahu žalobcov a žalovaných došlo k ich výraznému zhoršeniu. Súd zároveň konštatuje, že ani žalobcami tvrdené konanie žalovaných v rozpore s dobrými mravmi nemal za preukázané. Žalovaní preukázateľne plnili svoje povinnosti zo zmluvy o zriadení vecného bremena a poskytovali starostlivosť o žalobcov, umožnili im nerušené bývanie v spornej nehnuteľnosti a zabezpečovali aj starostlivosť o nehnuteľnosť. Osobnú starostlivosť o žalobcov vykonávali do času, kým im ju žalobcovia neznemožnili, čo nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. V rámci svojich prednesov žalobcovia opakovane tvrdili, že im žalovaní odcudzili hnuteľné veci a na týchto tvrdeniach, ktoré rovnako mali preukazovať konanie žalovaných v rozpore s dobrými mravmi, zotrval aj právny zástupca žalobcov v záverečnej reči. Súd však nemal za preukázané, že žalovaní skutočne hnuteľné veci žalobcom odcudzili, t.j. že bolo podané trestné oznámenie a následne by boli žalovaní odsúdení či uznaní vinnými pre trestný čin či priestupok. Preto je nevyhnutné konštatovať, že nemožno bez týchto preukázaných skutočností tvrdiť, že žalovaní sa dopustili trestného činu alebo priestupku. Uvedené je v rozpore so zásadou prezumpcie neviny, a tak súd na takéto tvrdenia nemôže prihliadať. Ani tieto širšie okolnosti a tvrdenia žalobcov súd nepovažoval za preukázané a majúce vplyv na záver súdu o tom, že žaloba žalobcov v rade 1/ a 2/ je nedôvodná.

50. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (k tomu ÚS SR sp. zn. , , II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.

51. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , teda podľa úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobu v celom rozsahu zamietol, úspešnou stranou sporu sú žalovaní v rade 1/ a 2/, a tak im súd priznal proti žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.