Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9Csp-105-2021.pdf
PDF · 135.69 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/105/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47232480, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava proti žalovanému: W. P., A..: XX.XX.XXXX, W. F. A. XXXX/XX, XXX XX F. o zaplatenie 171,97 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 162,69 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 87 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným súdu dňa 09.08.2021 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 171,97 € zloženej z istiny vo výške 154,97 €, pokuty vo výške 17 € ako aj sumy 1,85 € predstavujúcej zaplatené poštové sadzby. 1.1. Žalobca v návrhu uviedol, že je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na základe zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska. Aktívna legitimácia na podanie tohto návrhu plynie z § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) zákona, vo výške 4,64 € podľa § 6 ods. 1 zákona, s periodicitou platenia úhrad mesačne v zmysle § 7 zákona. Žalobca kontrolou úhrad v zmysle § 8 zákona zistil, že žalovaný ku dňu podania tohto návrhu na tunajší súd nezaplatil úhradu v zmysle zákona za kontrolované obdobie 01.06.2018 až 28.02.2021. Žalobca v zmysle § 10 ods. 2 zákona písomnou výzvou zo dňa 03.02.2021 odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je žalovaný povinný v zmysle § 10 ods. 3 zákona zaplatiť aj pokutu. 1.2. Žalobca k žalobe priložil výzvu na zaplatenie nedoplatku zo dňa 03.02.2021, ktorým vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku ku dňu 28.02.2021 vo výške 156,82 €. Potvrdením Slovenskej pošty žalobca preukázal, že cena poštovného za zaslanú výzvu je 1,85 €.
2. Súd vo veci pôvodne rozhodol platobným rozkazom. Voči tomuto platobnému rozkazu bol v zákonnej lehote zo strany žalovaného podaný odpor, ktorý spôsobil, že došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné rozhodovať o pôvodnom odvolaní voči výroku o náhrade trov konania.
3. V priebehu konania došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby v rozsahu 9,28 € (náhrada za obdobie 06/2018 a 07/2018) a v rozsahu 1,85 €.
4. Žalovaný chcel spor vyhrať (čo je inak logické) iba na základe procesných námietok uvedených v jeho podaní zo dňa 13.12.2021, v tomto znení: „ I. Okolnosti, ktorými žalobca ospravedlňuje svoju neúčasť na nadchádzajúcom pojednávaní, nie sú vážne.
Keby si to žalovaný mohol dovoliť, tak by len v nemom úžase zostal pozerať na ospravedlnenie žalobcu z nadchádzajúceho pojednávania. Avšak žalovaný si je vedomý svojho práva a zároveň svojej povinnosti uvádzať relevantné tvrdenia, a preto sa k ospravedlneniu žalobcu žalovaný vyjadruje nižšie. V poslednom odseku na str. 2 vyjadrenia žalobca tvrdí nasl.: „Žalobca v zmysle zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska podáva ročne tisícky žalôb vo veci zaplatenia úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, pričom tieto žaloby sú podávané na všetkých súdoch po celom území Slovenskej republiky“. V citovanej časti žalobcovho vyjadrenia sa žalobca označil za osobu s rozsiahlymi skúsenosťami so slovenským právnym poriadkom, inými slovami, žalobca sa prihlásil k odbornosti v slovenskom právnom poriadku podľa čl. 11 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z., civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej tiež ako „CSP“). Tvrdenia, dôkazy a postup žalobcu v tomto konaní by mali byť posudzované prísnejšie s prihliadnutím na žalobcovo prihlásenie sa k odbornosti v slovenskom právnom poriadku. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z. z., o Rozhlase a televízii Slovenska, v znení neskorších predpisov, je žalobca od 1.1.2011 právnym nástupcom Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Z toho plynie, že ku dňu podania tejto repliky má žalobca povinnosť vymáhať úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom (a predtým Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou) už viac ako 10 rokov. Viac ako 10 rokov od žalobcovho prevzatia povinností Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, medzi ktoré patrí vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované týmito organizáciami (a v súčasnosti žalobcom), žalobca odôvodňuje svoju neúčasť na nadchádzajúcom súdnom pojednávaní tvrdením, že ročne podáva tisícky žalôb v podobných veciach v Slovenskej republike a jeho prítomnosť na pojednávaniach by si vyžiadala nemalé náklady, ktoré by zvýšili trovy konania, čo by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. K tomu je ako prvé treba uviesť, že žalobca neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia o podávaní ďalších žalôb ani o ich počte. Žalovaný preto navrhuje, aby súd nahliadal na vyššie uvedené tvrdenie ako na nepreukázané. Už z tohto dôvodu nie je možné považovať okolnosti, ktorými ospravedlňuje žalobca svoju neúčasť na nadchádzajúcom pojednávaní, za vážne. Žalovaný na okraj dodáva, že je oboznámený s ust. § 186 ods. 1 CSP, avšak z vyjadrenia žalobcu nevyplýva, že by sa žalobca na toto ustanovenie spoľahol pokiaľ ide o preukázanie uvedeného tvrdenia žalobcu; týmto žalovaný poukazuje na laxný prístup žalobcu pri preukazovaní jeho tvrdení, ktorý je symptomatický vo všetkých podaniach žalobcu. V hypotetickom prípade, že by taký vysoký počet žalôb podaných žalobcom existoval, tak žalobca mal viac ako 10 rokov (v súčasnosti už skoro 11 rokov) na vyriešenie tejto tvrdenej prekážky, ktorá mu má brániť v účasti na pojednávaniach v súdnych konaniach, ktoré sám začal, t. j. v „tisícoch“ súdnych konaní vrátane pojednávania nariadeného v súčasnom súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov. Žalobca nevysvetlil, prečo túto tvrdenú prekážku za viac ako 10 rokov neodstránil. Je nutné zdôrazniť, že ak táto prekážka existuje, tak žalobca si túto tvrdenú prekážku spôsobil výhradne sám tým, že podaním žalôb na ďalších slovenských súdoch začal „tisíce“ súdnych konaní ročne, a že nie je ochotný zúčastniť sa pojednávaniach nariadených v týchto konaniach. Žalobca je právnická osoba, ktorá sa môže nechať zastupovať na pojednávaniach nielen tretími osobami ale predovšetkým vlastnými zamestnancami. Navyše nejde o konania vedené o žalobách podaných proti žalobcovi, ktoré by boli začaté na návrh tretích osôb, ale žalobca argumentuje výhradne existenciou tisícok súdnych konaní, ktoré začal sám žalobca svojimi vlastnými žalobami podanými z jeho vlastnej vôle a tento stav dobrovoľne a dlhodobo udržiava svojim vlastným konaním. Ust. § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z., o úhrade za služby verejnosti, v znení neskorších predpisov, stanoví žalobcovi povinnosť uplatniť nárok na zaplatenie úhrady, pokuty a poštových sadzieb na súde. Avšak v § 10 ods. 6 písm. c) zákona č. 340/2012 Z. z. zákonodarca stanovil výnimku z povinnosti žalobcu uplatniť nárok na zaplatenie úhrady, pokuty a poštových sadzieb na súde v prípade, že by s ohľadom na výšku vymáhanej sumy a predpokladané náklady na jej vymoženie by bolo vymáhanie nehospodárne. Žalobca podal návrh na nariadenie platobného príkazu proti žalovanému zo svojej vlastnej vôle a pri plnej vedomosti všetkých dôsledkoch s tým súvisiacich, t. j. žalobca bol pri podaní žaloby oboznámený so skutočnosťou, že Okresný súd Prešov nariadi pojednávanie v konaní vo veci samej a žalobca bude mať povinnosť zúčastniť sa pojednávania. Keď žalobca podal žalobu, mal alebo musel počítať s nákladmi na svoju účasť na pojednávaní - v tejto súvislosti si žalovaný dovoľuje zopakovať, že žalobca sa označil
za osobu s rozsiahlymi skúsenosťami so slovenským právnym poriadkom, t. j. žalobca sa prihlásil k odbornosti v slovenskom právnom poriadku podľa čl. 11 ods. 3 CSP. Keďže žalobca tvrdí, že vymáhanie žalobných nárokov prostredníctvom účasti žalobcu na pojednávaní by bolo nehospodárne, je celkom zjavné, že žalobca nemal povinnosť uplatniť žalobné nároky na súde v zmysle § 10 ods. 6 písm. c) zákona č. 340/2012 Z. z. Následkom toho uplatňovanie súčasných žalobných nárokov žalobcom predstavuje svojvoľné a dobrovoľné konanie zo strany žalobcu; nejde o vykonávanie povinnosti žalobcu v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z., ale o konanie žalobcu v rozpore s § 10 ods. 6 písm. c) zákona č. 340/2012 Z. z. Žalobca neuviedol kedy by odpadnutie tejto prekážky spôsobenej žalobcom malo nastať, či vôbec k odpadnutiu tvrdenej prekážky dôjde a ani aké konkrétne kroky žalobca podnikol za posledných 10 rokov alebo podniká/podnikne na odstránenie tvrdenej prekážky. Túto prekážku žalobca môže prekonať výhradne sám, a to napríklad prostredníctvom zastúpenia svojím zamestnancom P.. S. S.H. Y. W.. U. S. alebo iným zamestnancom žalobcu (z priebehu tohto konania vyplýva, že zamestnanci žalobcu sú vzájomne zastupiteľný pri vedení súdneho konania), ktorý by sa zúčastnil nadchádzajúceho pojednávania, prípadne treťou osobou. Z tvrdenia žalobcu vyplýva, že žalobca sa dlhodobo spolieha na opakované udeľovanie tisícok výnimiek ročne z jeho účasti na nariadených pojednávaniach zo strany slovenských súdov namiesto toho, aby sa nechal zastúpiť na pojednávaniach napr. svojimi zamestnancami alebo tretími osobami. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalobca sa úmyselne a dlhodobo vyhýba účasti na súdnych pojednávaniach nariadenými slovenskými súdmi vrátane nadchádzajúceho pojednávania nariadeného v súčasnom konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov, pričom podľa tvrdení žalobcu spôsobujú túto prekážku výhradne súdne konania, ktoré začal žalobca svojimi návrhmi. Je absurdné, aby žalobca ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaní prekážkou, ktorá by už v súčasnosti mala pretrvávať viac ako desaťročie (od roku 2011) a je vyvolaná a udržiavaná výhradne svojvoľným a dobrovoľným konaním zo strany žalobcu, pričom žalobca je jediný, kto mohol túto tvrdenú prekážku za posledných cca 11 rokov odstrániť, ale neučinil tak. Vyhovenie takémuto žalobcovmu „ospravedlneniu“ by nevyhnutne viedlo k záveru o existencii zákonnej výnimky z účasti na pojednávaniach v civilných sporových konaniach pre účastníkov, ktorým postačí svojvoľne a dobrovoľne podať dostatočne veľký počet žalôb na slovenských súdoch, čím sami svojim dobrovoľným konaním vytvoria „ospravedlniteľnú prekážku“, ktorá by im mala brániť v účasti na pojednávaniach. Žiadna takáto výnimka nie je stanovená právnymi predpismi účinnými v Slovenskej republike a vzhľadom na ustálenú judikatúru slovenských súdov (viď nižšie) je zrejmé, že zákonodarca nikdy nemal v úmysle takúto výnimku vytvoriť. Žalovaný je presvedčený, že skutočnosť, že žalobca pripúšťa, že začal značný počet súdnych konaní podaním tisícok žalôb ročne, ale nie je ochotný zúčastniť sa nariadených pojednávaní lebo by to pre žalobcu po viac ako 10 rokoch podávania tisícok žalôb ročne malo predstavovať neurčité „ďalšie nemalé náklady“, nepredstavuje vážne okolnosti ospravedlňujúce neúčasť žalobcu na nadchádzajúcom pojednávaní. Žalobca uviedol neurčité tvrdenie o „ďalších nemalých nákladoch“, ktoré bližšie nešpecifikoval. Takéto tvrdenie je kvôli jeho neurčitosti irelevantné. Žalobca zamestnáva zamestnancov ako napr. W.. U. S. Y. P.. S. S., ktorých pracovnou náplňou, za ktorú im žalobca vypláca mzdu, je zastupovať žalobcu na súdnych konaniach. Žalobcovi preto za účasť na nadchádzajúcom pojednávaní nariadenom Okresným súdom Prešov nevzniknú ďalšie náklady vedľa tých, ktoré už vynakladá na svojich zamestnancoch. Žalobca môže využiť aj služby tretích osôb; pre prípad, že by sa žalobca domnieval, že by uplatnenie predmetných nárokov na súde bolo nehospodárne, žalobca má možnosť nepostupovať podľa § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z., ale postupovať podľa § 10 ods. 6 písm. c) zákona č. 340/2012 Z. z. Prítomnosť žalobcu na pojednávaní nenavýši trovy konania. Žalobca nie je advokát zastupujúci účastníka konania, ktorého prítomnosť na pojednávaní by predstavovala navýšenie trov konania o čiastku za poskytnutý úkon právnej služby a súvisiace náhrady podľa advokátskeho tarifu. Žalovaný si dovoľuje zopakovať, že žalobca je právnickou osobou so značným počtom zamestnancov (ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú podľa žalovaného nie je potrebné preukazovať), medzi ktorých patria napr. zamestnanci W.. U. S. Y. P.. S. S., ktorých pracovnou náplňou je zastupovať žalobcu na súdnych konaniach - viď poverenie od žalobcu pre zamestnanca žalobcu W.. U. S. zo dňa 23.9.2021, ktoré žalobca predložil s vyjadrením zo dňa 12.11.2021, a poverenie od žalobcu pre zamestnanca žalobcu P.. S. S. zo dňa 2.8.2017, ktoré žalobca predložil so žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu) zo dňa 6.8.2021. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca výslovne uviedol, že ospravedlňuje svoju neúčasť z dôvodu hospodárnosti súdneho konania. Žalovaný vo vyjadrení žalobcu nenašiel žiadne odôvodnenie toho ako by neprítomnosť žalobcu na pojednávaní mala byť v rozpore s hospodárnosťou súdneho
konania. Záver, že takýto dôvod nepredstavuje vážnu okolnosť, je vyjadrený v judikatúre slovenských súdov, ktoré výslovne uviedli, že nepovažujú neúčasť strany na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti súdneho konania a navyšovania trov konania za vážnu okolnosť, ktorá by ospravedlňovala neúčasť na pojednávaní. V uznesení sp. zn. 3Co/39/2018 zo dňa 28.3.2019 Krajský súd Bratislava potvrdil prvostupňový rozsudok pre zmeškanie. Krajský súd Bratislava sa zaoberal situáciou, kedy účastník, ktorý bol aktívny v súdnom konaní, včasne ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania (rovnako ako žalovaný v súčasnom konaní) a vyslovil súhlas, aby súd vec rozhodol v jeho neprítomnosti, sa následne nedostavil na pojednávanie a prvostupňový súd vydal rozsudok pre zmeškanie v jeho neprospech. Účastník v danom konaní tvrdil, že: (zvýraznenie bolo doplnené) „súd v čase pojednávania disponoval zaslaným ospravedlnením z neúčasti žalovanej na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania, mal vedomosť o jej písomných vyjadreniach k predmetu sporu, vrátane vznesenej námietky premlčania. Žalovaná nebola v konaní pasívna, práve naopak aktívna a ospravedlnením neúčasti na pojednávaní sledovala naplnenie cieľa civilného sporového kódexu, a to hospodárnosti konania, pri žalovanej istine v sume 83,93 eura, pričom nemala v úmysle mariť a spôsobovať prieťahy súdneho konania.“. Krajský súd Bratislava v zmienenom uznesení vyjadril nasledujúce závery: (zvýraznenie bolo doplnené) „žalovaná neuviedla žiaden vážny a akceptovateľný dôvod, brániaci jej v prítomnosti na súdnom pojednávaní v intenciách § 274 písm. b) C.s.p. Uplatnenie zásady hospodárnosti konania nemožno vyhodnotiť za takú skutočnosť, ktorá by vzhľadom k svojej povahe bola spôsobilá neúčasť žalovanej na súdnom pojednávaní ospravedlniť“. Žalovaný ďalej odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/34/2020 zo dňa 31.8.2020, v ktorom Najvyšší súd SR poskytol nasledujúci výklad § 278 CSP: (zvýraznenie bolo doplnené) „dovolací súd uvádza, že z ustanovenia § 278 ods. 1 C. s. p. vyplýva povinnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu na pojednávaní, na ktoré sa nedostavil, ak to navrhne žalovaný a sú zároveň splnené procesné podmienky na jeho vydanie. Preto keď na pojednávaní konanom dňa 14. decembra 2017 navrhol žalovaný súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškania žalobcu, bolo povinnosťou súdu vydať kontumačný rozsudok, ak súčasne zistil splnenie podmienok uvedených v citovanom ustanovení. S ohľadom na tvrdenia žalobcu, že nebolo namieste vydanie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu, že bol v konaní aktívny, dovolací súd uvádza, že z uvedeného zákonného ustanovenia nevyplýva, že rozsudkom pre zmeškanie možno rozhodnúť len na prvom pojednávaní, práve naopak, je možné tak rozhodnúť na ktoromkoľvek pojednávaní bez ohľadu na rozsah vykonaného dokazovania, samozrejme za predpokladu, ak sú súčasne splnené podmienky stanovené zákonom. Dovolací súd dodáva, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci“, a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany [porovnaj tiež Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK 2016, str. 1001; (ďalej len „Komentár“)]. Žalobca je subjekt obzvlášť dotovaný tzv. procesnou diligenciou, teda zodpovednosťou za priebeh sporu. Z povahy veci bude možné rozsudok pre zmeškanie žalobcu vydať iba na nariadenom pojednávaní, a iba na návrh žalovaného. V kontradiktórnom konaní je procesná zodpovednosť za vedenie sporu na sporových stranách. Ak teda žalobca nerešpektuje súdom uložené povinnosti (v tomto prípade ide o povinnosť zúčastniť sa na nariadenom pojednávaní), zodpovedá tomu i forma rozhodnutia (porovnaj Komentár str. 1008).“ Žalovaný je presvedčený, že vyššie uvedené závery Najvyššieho súdu SR a Krajského súdu Bratislava že je možné bez ďalšieho aplikovať v súčasnom konaní. Z vyjadrení žalobcu je možné usudzovať, že vo všetkých ďalších tvrdených tisícoch konaniach začatých „ročne tisíckami žalôb“ podanými to strany žalobcu na všetkých slovenských súdoch žalobca používa úplne rovnaké ospravedlnenie pre svoju neúčasť na pojednávaniach. Nedá sa vylúčiť, že týmto stavom, ktorý žalobca sám vyvolal a svojvoľne, dobrovoľne, úmyselne a dlhodobo udržiava (pravdepodobne od právneho nástupníctva dňa 1.1.2011 podľa § 23 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z. z.), žalobca ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaniach nariadených v súdnych konaniach. Tieto skutočnosti nie je potrebné dokazovať zo strany žalovaného, pretože ide o skutočnosti známe Okresnému súdu Prešov z jeho činnosti podľa § 186 ods. 1 CSP, keďže ak má byť Okresný súd Prešov oboznámený s existenciou tisícok žalôb ročne podaných na slovenské súdy zo strany žalobcu, tak Okresný súd Prešov musí byť oboznámený aj s priebehom daných súdnych konaní a ich obsahom, a preto aj s prípadnými ospravedlneniami žalobcu, ktoré v nich žalobca uviedol. Pre prípad, že by Okresný súd Prešov nedisponoval vyššie uvedenými informáciami, žalovaný navrhuje, aby Okresný súd Prešov uložil žalobcovi
(1) povinnosť uviesť a preukázať počet pojednávaní, ktoré boli nariadené v súdnych konaniach začatých návrhmi žalobcu podanými na slovenských súdoch v období od 1.1.2011 do 10.12.2021 vo veciach nárokov žalobcu na zaplatenie úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z. z., s ktorou je platiteľ v omeškaní; (2) a povinnosť, aby v tejto súvislosti žalobca uviedol a preukázal: a. počet súdnych konaní, v ktorých sa žalobca alebo žalobcov zástupca zúčastnil pojednávaní nariadených v súdnych konaniach špecifikovaných v bode (1) vyššie; b. počet súdnych konaní, v ktorých žalobca ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu hospodárnosti konania na pojednávaniach nariadených v súdnych konaniach špecifikovaných v bode (1) vyššie; a c. počet súdnych konaní, v ktorých žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaniach nariadenom v súdnych konaniach špecifikovaných v bode (1) vyššie z dôvodu, že osobná prítomnosť žalobcu resp. právne zastúpenie žalobcu na nariadenom pojednávaní, by si pri vysokom počte súdnych konaní vyžiadala nemalé náklady. Žalovaný sa domnieva, že žalobca sa zúčastnil buď úplného minima nariadených pojednávaní alebo sa vôbec žiadneho nezúčastnil z dôvodov, ktoré žalobca sám spôsobil a svojvoľne a dlhodobo udržiava. Žalovaný netrvá na uložení vyššie uvedených povinností žalobcovi výhradne v prípade, ak Okresný súd Prešov nevyhovie predmetnému ospravedlneniu žalobcu, pretože v prípade nehovenia ospravedlneniu žalobcu zo strany Okresného súdu Prešov by bolo uloženie vyššie uvedených povinností žalobcovi nadbytočné. Vzhľadom na vyššie uvedené je žalovaný presvedčený, že žalobca vo svojom ospravedlnení neuviedol žiadnu vážnu okolnosť ospravedlňujúcu neúčasť žalobcu na nadchádzajúcom pojednávaní nariadenom Okresným súdom Prešov.
II. Vyjadrenie žalovaného ku skutkovým tvrdeniam a dôkazom žalobcu Vo svojom vyjadrení zo dňa 12.11.2021 a vyjadrení zo dňa 26.11.2021 žalobca vzal čiastočne späť svoj žalobný nárok. Žalobca sa v súčasnosti domáha, aby žalovaný zaplatil žalobcovi dlh vo výške EUR 162,69, ktorý je predstavovaný: - čiastkou vo výške EUR 143,84, ktorá má predstavovať úhradu za 31 mesačných období po EUR 4,64 za každý mesiac; - pokutu vo výške EUR 17; a - nákladov na doručenie výzvy vo výške EUR 1,85. Žalobca sa ďalej domáha náhrady trov konania. Žalovaný zotrváva na tom, že popiera žalobné nároky žalobcu v celom rozsahu. Ako prvé žalovaný poukazuje na pochybenia žalobcu pri výpočte dlhu, ktoré sú symptomatické pre ďalšie pochybenia žalobcu v tomto konaní, najmä pochybeniami žalobcu v žalobe (návrhu na vydanie platobného príkazu) a vo vyjadrení žalobcu zo dňa 12.11.2021. V poslednom odseku na str. 1 vyjadrenia žalobca tvrdí, že pri vymáhaní úhrad musí podľa zákona vychádzať z evidencie platiteľov, ktorú vedie podľa § 9 zákona č. 340/2012 Z. z., a že nemôže vychádzať z iných skutočností, keďže zákon č. 340/2012 Z. z. mu nedáva iné možnosti, ako získať údaje o platiteľoch. Vyššie zmienené tvrdenie žalobcu je nesprávne. Súčasné súdne konanie, t. j. civilné sporové konanie, je upravené najmä v CSP a je prísne kontradiktórnym súdnym konaním. Účastníci konania majú povinnosť uvádzať relevantné skutkové tvrdenia a podložiť ich dôkazmi. Dokazovanie v súčasnom konaní je upravené v CSP. Ust. § 187 ods. 1 CSP stanoví nasl.: „Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.“. Žalobca môže podľa zákona používať dôkazné prostriedky v zmysle § 187 ods. 1 CSP. Z kontradiktórnej povahy súčasného konania vyjadrenej okrem iného v čl. 8 CSP plynie, že každý účastník si nesie svoje dôkazné bremeno sám, t. j. je len na žalobcovi, aby si zákonným spôsobom zaobstaral a predložil súdu dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V súlade s negatívnou dôkaznou teóriou žalovaný nemôže preukázať neexistenciu vzniku a trvania tvrdeného dlhu. Dôkazné bremeno na preukázanie žalobcovho tvrdenia o existencii dlhu nesie výhradne žalobca a žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol. Zákon č. 340/2012 Z. z. sa neaplikuje na dokazovanie v súčasnom súdnom konaní, ktoré je civilným sporovým konaním. Zákon č. 340/2012 Z. z. neobsahuje ani žiadnu úpravu dokazovania v civilnom sporovom konaní, nieto ešte akékoľvek obmedzenia žalobcu preukázať jeho tvrdenia vo vzťahu k jeho žalobným nárokom uplatneným voči žalovanému alebo povinnosť žalobcu vychádzať z evidencie platiteľov. Tvrdenie žalobcu, že zákon mu neposkytuje iné prostriedky ako získať údaje o platiteľoch a žalovanom okrem údajov, ktoré sú v evidencii platiteľov, je nesprávne a irelevantné. Žalobca v žalobe netvrdil, že by pri príprave žaloby vychádzal z evidencie platiteľov; evidencia platiteľov nie je zmienená v žalobe ani v listinách k nej priložených. Súčasné civilné sporové konanie je upravené právnymi normami CSP. Žalobca neodkazuje na žiadne konkrétne ustanovenie CSP ani zákona č. 340/2012 Z. z., ktoré by mu malo stanoviť povinnosť vychádzať z evidencie platiteľov pri vymáhaní úhrad. CSP ani zákon č. 340/2012 Z. z. žiadne obmedzenia tvrdené žalobcom neobsahuje. Žalovaný si nie je vedomý žiadnej platnej a účinnej právnej normy v slovenskom právnom poriadku, ktorá by žalobcovi stanovila povinnosť vychádzať z evidencie platiteľov pri dokazovaní v civilnom sporovom konaní. Žalobca má vedľa nástrojov
stanovených v zákone č. 340/2012 Z. z. možnosť získavať dôkazy aj ďalšími zákonnými prostriedkami. Prostredníctvom vyššie zmienených tvrdení sa žalobca snaží navodiť dojem, že je v dôkaznej núdzi kvôli obmedzeniam v bližšie nešpecifikovaných ustanoveniach CSP alebo zákona č. 340/2012 Z. z., čím sa žalobca evidentne snaží zakryť, že dôkaznú núdzu si spôsobil sám podaním žaloby bez predloženia relevantných dôkazov. Žalovaný sa ohradzuje proti takémuto zavádzaniu Okresného súdu Prešov zo strany žalobcu. V druhom odseku na druhej strane vyjadrenia žalobca tvrdí, že k žalobe priložený prehľad predpisov a platieb je výstupom z evidencie platiteľov, čo je prvýkrát kedy v súčasnom súdnom konaní žalobca uviedol tvrdenie o predložení výstupu z evidencie platiteľov, resp. po prvýkrát žalobca zmienil evidenciu platiteľov. Samotný odkaz žalobcu na evidenciu platiteľov je irelevantný. Nejde o verejný register, na ktorý by sa vzťahoval princíp materiálnej publicity. Údaje v evidencii platiteľov predstavujú sprostredkované informácie vytvorené žalobcom. Žalovaný si dovoľuje zopakovať, že žaloba ani listiny k nej priložené neobsahujú žiadnu zmienku o evidencii platiteľov. Z obsahu predložených listín „prehľad predpisov a platieb“ a „sumár predpisov a platieb“ nevyplýva, kto ich vytvoril. Žalobca sa svojim tvrdením o rozsiahlych skúsenostiach s vedením tisícok súdnych konaní ročne v Slovenskej republike prihlásil k odbornosti v obore slovenského práva podľa čl. 11 ods. 3 CSP, následkom toho sa žalobca považuje za osobu schopnú konať s náležitou znalosťou slovenských procesnoprávnych noriem upravujúcich civilné sporové konanie, medzi ktoré patrí § 153 ods. 2 CSP. Nič nebránilo žalobcovi tvrdenia o evidencii platiteľov uviesť už v žalobe podanej dňa 6.8.2021. Skutočnosť, že žalobca to učinil až viac ako štvrť roka po podaní žaloby vo svojom vyjadrení zo dňa 12.11.2021 a bez akéhokoľvek vysvetlenia prečo tak neučinil skôr, podľa názoru žalovaného nie je možné považovať za včas učinené skutkové tvrdenie zo strany žalobcu, keďže žalobca čoby osoba schopná konať s náležitou znalosťou slovenského práva v zmysle čl. 11 ods. 3 CSP mohol dané skutkové tvrdenie učiniť už v žalobe keby konal starostlivo, s náležitou znalosťou CSP a so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Žalovaný navrhuje, aby Okresný súd Prešov v zmysle § 153 ods. 2 CSP neprihliadol na tvrdenie žalobcu, že prehľad predpisov a platieb predložený spolu so žalobou predstavuje výstup z evidencie platiteľov. Žalovaný si dovoľuje zopakovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení o vzniku tvrdeného dlhu žalovaného, keďže žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal vznik žalobcom tvrdeného právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným; žalobca najmä neosvedčil svoje tvrdenia o vzniku a trvaní tvrdeného dlhu žalovaného, že žalovaný je platiteľom úhrady za služby verejnosti a naplnenie podmienok na uloženie pokuty žalovanému. Z dotknutých listín nevyplývajú tvrdenia žalobcu o vzniku a trvaní tvrdeného dlhu a ani to, že by malo ísť o výňatky z evidencie platiteľov, ich obsah nezodpovedá skutočnosti, a v časti z nich nie je uvedené, kto ich vytvoril. Predložené listiny nepreukazujú ani neobsahujú žalobcom tvrdené skutočnosti; žalobca sa snaží dotvoriť ich obsah svojimi tvrdeniami. Žalobca ďalej neuniesol bremeno tvrdenia, najmä tvrdenia žalobcu o vzniku dlhu žalovaného, že žalovaný je platiteľom úhrady za služby verejnosti a tvrdenia žalobcu o naplnení podmienok na uloženie pokuty žalovanému sú neurčité, prípadne úplne absentujú.
III. Odročenie navrhované žalobcom je v rozpore so zásadami rovnosti zbraní, hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania Žalobca žiada Okresný súd Prešov pre prípad, ak by žalovaný uviedol argumentáciu, ktorá dosiaľ v konaní nebola použitá a mohla by mať pre rozhodnutie význam, aby Okresný súd Prešov vo veci nerozhodol priamo na pojednávaní, ale aby Okresný súd Prešov odročil pojednávanie a umožnil žalobcovi vyjadriť sa k takej argumentácii. V druhom odseku na str. 3 vyjadrenia žalobca navrhuje Okresnému súdu Prešov nasledujúci procesný postup: - Ak sa na pojednávaní žalovaný vyjadrí (napr. v súlade s § 181 ods. 1 CSP), - tak v reakcii na to má Okresný súd Prešov pojednávanie odročiť, - následne Okresný súd Prešov má zaslať žalobcovi záznam z pojednávania obsahujúci vyjadrenie žalovaného a vyzvať žalobcu, aby sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného učinenému na pojednávaní, - žalobca sa k vyjadreniu žalovaného zachytenému v zázname písomne vyjadrí a - Okresný súd Prešov má nariadiť pokračovanie pojednávania, ktorého sa žalobca opäť nezúčastní. V prípade ďalších vyjadrení žalovaného na ďalších pojednávaniach žalobca pravdepodobne navrhne tento postup zopakovať. Žalovaný s týmto žalobcovým návrhom postupu nesúhlasí. Táto žiadosť žalobcu odporuje zásadám rovnosti zbraní a rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania. Žalobca rovnako ako aj žalovaný má povinnosť zúčastniť sa nadchádzajúceho pojednávania nariadeného Okresným súdom Prešov a je alebo si musí byť vedomý dôsledkov svojej neúčasti. V tejto súvislosti je treba opätovne poukázať na skutočnosť, že žalobca tvrdí, že ročne podáva tisícky žalôb, čím žalobca sám seba označuje za osobu znalú slovenského právneho poriadku.
Vyššie uvedený postup by predstavoval nadmernú záťaž pre Okresný súd Prešov a žalovaného, ktorý by sa musel opakovane zúčastňovať opakovane nariaďovaných pojednávaní v jedinom súdnom konaní. Tým by vznikali zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Tento postup navrhovaný žalobcom by bol jednoznačne v rozpore s ust. § 157 ods. 1 CSP, ktorý stanoví nasl.: „Súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.“. Uvedený postup navrhovaný žalobcom by viedol k situácii, kedy by sa žalovaný riadne zúčastňoval pojednávaní nariadených Okresným súdom Prešov, zatiaľ čo žalobca by porušil svoju povinnosť zúčastniť sa pojednávaní a napriek tomu by žalobca za to nebol sankcionovaný okrem iného nemožnosťou vyjadriť sa k ústne učineným tvrdeniam žalovaného, ale žalobca by dostal možnosť písomne vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného učineným ústne na pojednávaní, čím by bol žalobca v súčasnom súdnom konaní zvýhodnený oproti žalovanému. Tento postup by bol v rozpore so zásadou rovnosti zbraní účastníkov v civilnom sporovom konaní. Žalovaný je presvedčený, že za prípadnú neúčasť žalobcu na pojednávaní nie je možné zvýhodniť žalobcu odročením pojednávania z dôvodu, že v priebehu pojednávania žalovaný uvedie svoje argumenty. Naopak, žalobca má byť za svoju prípadnú neúčasť sankcionovaný okrem iného nemožnosťou reagovať na argumenty žalovaného prednesené v priebehu pojednávania. Zmysel takejto sankcie je primäť účastníkov k aktívnej účasti na súdnom konaní, čo vedie k rýchlemu a hospodárnemu priebehu súdneho konania bez zbytočných prieťahov.
IV. Záver
Žalovaný zotrváva na svojom návrhu, aby Okresný súd v Prešove zamietol žalobu v celom rozsahu a uložil žalobcovi nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.“
5. Žalovaný teda očakával výhru v spore z dôvodu rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, ktorého vydanie aj navrhol. Tomuto návrhu však súd nevyhovel. 5.1. Pokiaľ ide o citované rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obdo/34/2020, v prejednávanej veci použiteľné precedenčne nie je, a to pre iný skutkový stav. Z toho rozhodnutia totiž vyplýva, že žalobca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Pokiaľ ide o rozhodnutie KS v Bratislave sp. zn. 3Co/39/2018, toto nepôsobí na súd ani precedenčne (nejde o rozhodnutie najvyššej súdnej autority) a súd sa s ním ani nestotožňuje. Ide o rozhodnutie, ktoré podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu vykladá príliš formalisticky. 5.2. Podľa § 278 C.s.p. - Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) <https://www.beck- online.sk/bo/chapterview-document.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgawtembsgeydqmbr> na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 5.3. Podľa súdu je treba primárne dôraz klásť na včasné ospravedlnenie a to z dôvodu, že žalobca týmto dáva najavo, že predvolanie súdu „neignoruje“. Tým, že sa ospravedlní dáva rovnako najavo, že ho konanie „zaujíma“ ale využíva svoje právo sa ho nezúčastniť a nad rámec písomných podaní viac neargumentovať. Podľa názoru súdu je neprimerané v prípade ospravedlnenia sa z pojednávania (pričom súd žalobcovi uviedol, že jeho ospravedlnenie akceptuje) a využitia možnosti sa ňom nezúčastniť (pričom návrh na vykonanie výsluchu žalobcu urobený nebol a žalobca si zároveň musí byť vedomý straty možnosti argumentácie voči tvrdeniam žalovaného) rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. V prejednávanej veci tak ospravedlnenie žalobcu bránilo rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v jeho neprospech a to aj s analogickým prihliadnutím (keďže sa týka § 274 C.s.p. - rozsudok pre zmeškanie žalovaného, kde sú však rovnaké podmienky ako v § 278 C.s.p. - rozsudok pre zmeškanie žalobcu) na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 233/2019 - Nad rámec uvedeného ústavný súd považuje za potrebné dať do pozornosti, obdobne ako je citované zo sťažnosti v bode 6.2.1, že formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-
predpisy/SK/ZZ/2015/160/> by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej).
6. Z citovanej repliky žalovaného sa javí, že mu záleží na striktnom dodržiavaní zákonov zo strany žalobcu a súdu. V súvislosti s tým sa však treba vrátiť k predmetu sporu - a to porušeniu povinnosti žalovaného platiť úhrady za služby verejnosti. K tejto otázke, teda k meritu veci sa žalovaný nevyjadril ani raz. 6.1. Informácie, ktoré mal súd vyžiadať od žalobcu podľa str. 6 repliky žalovaného považuje súd za šikanózny postup, preto k ich vyžiadaniu nepristúpil a tieto k meritu veci nemajú žiadny vzťah. 6.2. Z výňatku evidencie žalovaného a z potvrdenia Stredoslovenskej energetiky zo dňa 30.12.2021 je však nespochybniteľné, že žalovaný má uzatvorenú „Zmluvu o združenej dodávke elektriny“ od dátumu 08.02.2017, adresa odberného miesta - U Sventka 364, 022 01 Čadca.
7. Podľa § 3 písm.a) zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon“) - Platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Podľa § 6 ods.1 - Platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Podľa § 7 zákona (1) Povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. (2) Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. 7.1. Konečným návrhom sa žalobca domáhal úhrad za obdobie 08/2018 - 02/2021, teda 31 x 4,64 € = 143,84 €. V tejto časti je žaloba dôvodná a súd jej vyhovel.
8. Podľa § 10 zákona
(1) Platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. (2) Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. (3) Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur. 8.1. Žaloba je dôvodná aj v časti týkajúcej sa pokuty 17 € a poštovej sadzby 1,85 € (ktorej výšku potvrdila Slovenská pošta, a.s. listom zo dňa 03.09.2019).
9. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 9.1. Žalobca v konaní požadoval pôvodne zaplatenie sumy 173,82 €. Priznaná mu bola suma 162,69 €, pričom čiastočné späťvzatie žaloby je jeho neúspechom. Úspech žalobcu - 93,50%, úspech žalovaného
- 06,50%, čistý úspech žalobcu a jeho nárok na náhradu trov konania - 87,00%.
10. Už len na záver súd uvádza, že pre vec samú nebolo podstatné, či vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, kde niektoré senáty KS v PO uvádzajú, že tomu tak je. Vzhľadom na spornosť takéhoto záveru požiadal OS Prešov Súdny dvor EÚ vo veci spis. zn. 9Csp/192/2019 o odpoveď na nasledujúce predbežné otázky: a) či spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Smernice môže byť právny vzťah založený a výlučne normovaný verejnoprávnou normou, b) či subjekt typu žalobcu je vo veci ako je predmetom tohto konania dodávateľom a žalovaný spotrebiteľom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.