Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/31/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Eduarda Valenčina a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX C., proti žalovanému: E. D. F. G. H. I. F., B. XXXXX/XX, XXX XX J., A.: XX XXX XXX, o zaplatenie 1.500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29Cos/1/2025 – 108 zo dňa 02.06.2025 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti skončení veci samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 27.01.2025 upravenou podaním doručeným súdu dňa 19.02.2025 sa voči žalovanému domáha náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla žalovaným ako orgánom verejnej moci podľa z dôvodu nesprávneho úradného postupu hlavného kontrolóra športu jeho správou o kontrolnej činnosti č. 19/2024. Žalovaného žiadal zaviazať na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.500,- eur.

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom identifikovanom v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol tak, že cit.:

„I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením , , , , 2 a 3, , , 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 9, , 2, 3, 4, 5, 6 a 7, a 2 .

4. Súd prvej inštancie vec skutkovo posúdil tak, že z predloženej správy o kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra športu pod sp. zn. K./XX vyplýva, že kontrolná činnosť bola začatá na základe podnetu osoby s príslušnosťou k národnému športovému zväzu podľa § 14 ods. 1 písm. c) zákona o športe, ktorého podávateľom bol žalobca. Predmetom kontroly bolo dodržiavanie právnych predpisov podľa § 61 ods. 1 písm. h) Zákona o športe. V nadväznosti na predmetné podnety podávateľa zo dňa 07.03.2024 a 24.03.2024 v súvislosti s nečinnosťou subjektov I. pri vybavovaní jeho podnetov, ďalej pri prijatí

opatrení z úrovne nadriadených orgánov I. vo vzťahu ku Komisii rozhodcov I. a pri podanom návrhu na odvolanie komisie rozhodcov, začal dňa 28.03.2024 hlavný kontrolór športu kontrolnú činnosť. Dňa 28.03.2024 bolo I. L. M. K. zaslané oznámenie o začatí kontrolnej činnosti so žiadosťou o vyjadrenie k častiam predmetných podnetov, týkajúcich sa nečinnosti výkonného výboru I.. Kontrolovaný subjekt dňa 28.03.2024 doručil vyjadrenie, v ktorom uviedol, že podávateľ podnetov žiada o prešetrenie nečinnosti konkrétnych orgánov I., a túto nečinnosť odvodzuje od toho, že neboli vybavené jeho podnety, avšak ani z oznámenia o začatí kontrolnej činnosti, ani z jeho príloh nie je možné identifikovať, ktoré podnety A. B. C. neboli vybavené. Majú za to, že uvedené predstavuje vadu spočívajúcu v neurčitosti a žiadajú o odstránenie v takom rozsahu, aby podnety, ktoré považuje podávateľ za nevybavené, boli identifikované názvom veci a dátumom vyhovenia podnetu. Dňa 08.04.2024 bolo doplnenie podnetu zaslané kontrolovanému subjektu. Kontrolovaný subjekt dňa 25.04.2024 potvrdil prevzatie e-mailu a hlavný kontrolór športu vyhovel žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie. Obsahom správy o kontrolnej činnosti bol aj výňatok z vyjadrenia kontrolovaného subjektu, ktorý uviedol, že podnetmi podávateľa sa zaoberal na svojom zasadnutí dňa 26.03.2024 aj výkonný výbor I.. Z množstva nejasných a neurčitých podnetov podávateľa sa výkonný výbor zaoberal návrhom podávateľa na odvolanie členov Komisie rozhodcov. K uvedenému návrhu podávateľa výkonný výbor I. skonštatoval, že ako individuálny člen, nie je podávateľ oprávnený podávať návrh na odvolanie členov komisie rozhodcov, a preto výkonný výbor o jeho návrhu nerozhodoval. Ďalej výkonný výbor skonštatoval, že sa bude zaoberať iba podnetmi a žiadosťami, ktorých riešenie je v kompetencii výkonného výboru, preto výkonný výbor požiadal podávateľa, aby nezahlcoval členov výkonného výboru požiadavkami, ktoré podľa stanov I. nespadajú do jeho kompetencie. Zároveň požiadal podávateľa, aby ako člen I. dodržiaval a riadil sa princípmi uvedenými v bode 1.3.1. stanov a aby rešpektoval záväznosť rozhodnutí orgánov I. a neurážal členov orgánov. Ďalej výkonný výbor požiadal podávateľa, aby v prípade zaslania ďalších podaní adresoval podnet príslušnému orgánu spôsobom určeným predpismi I. a presne v ňom špecifikoval, čoho sa v rámci podania domáha. V nadväznosti na skutočnosti uvedené v časti 4. zistenia správy o kontrolnej činnosti sa konštatuje, že výkonný výbor I. sa zaoberal podnetmi podávateľa, a preto nenavrhuje už žiadne opatrenia. Žalobca v žalobe uviedol, že hlavný kontrolór športu v uvedenej správe o kontrolnej činnosti nezistil skutočný stav veci a vychádzal iba zo záveru, teda písomného vyjadrenia I. L. M. K., ktoré je zavádzajúce, účelovo spracované bez toho, aby hlavný kontrolór športu tieto skutočnosti preveril. Z vyjadrenia k začatiu kontrolnej činnosti nesporne vyplýva, že písomné vyjadrenie zväzu ľadového hokeja podpísal a spracoval právnik I., bez predloženia podkladov, čo nedáva vierohodnosť, resp. zaujatosť spracovaného stanoviska. Hlavný kontrolór športu nepožiadal o vyjadrenie k predmetu kontroly priamo dotknutý subjekt, teda výkonný výbor I., ale akceptoval iba stanovisko, spracované právnikom I., ktorý nie je členom výkonného výboru, a preto nebol príslušným subjektom na vyjadrenie sa za výkonný výbor. Zároveň v predmetnej správe o kontrolnej činnosti je uvedená iba časť vyjadrenia I., pričom v uvedenom vyjadrení úmyselne absentujú skutočnosti, ktoré boli z jeho strany dňa 07.04.2024 upresnené a doplnené pre danú kontrolu, a to na základe výzvy hlavného kontrolóra športu.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil tak, že podmienkou aplikácie je, že ten, koho zákon označuje za orgán verejnej moci, v konkrétnom prípade vystupuje ako orgán verejnej moci a uplatňuje verejnú moc. Pri skúmaní, či orgán verejnej moci v tom - ktorom prípade vykonáva verejnú moc je významné tiež to, či tzv. vrchnostensky koná vo verejnej sfére a s verejnými dôsledkami vo vzťahu k iným subjektom, ktoré sa nachádzajú mimo samotný orgán verejnej moci, resp. mimo sústavu tvoriacu tento orgán. Dovolací súd tu má na mysli napr. úradný postup všeobecného súdu voči procesným stranám alebo postup policajta voči tomu, komu cestovné doklady kontroluje, resp. postup stavebného úradu voči stavebníkovi. Naopak, o výkon verejnej moci nejde, ak určitý subjekt (vykazujúci inak znaky orgánu verejnej moci), v konkrétnom prípade neplní svoje úlohy ako orgán verejnej moci. O výkon verejnej moci nejde a štát podľa ust. nezodpovedá za činnosť takého orgánu (i keď inak majúceho znaky orgánu verejnej moci), ktorý nevystupuje v tzv. vrchnostenskom postavení, ale do právnych vzťahov vstupuje ako rovný s účastníkmi, teda ako subjekt občianskoprávnych vzťahov (o taký prípad ide napr. vtedy, keď orgán verejnej moci uzatvára s fyzickou alebo právnickou osobou kúpnu zmluvu). O výkon verejnej moci a o úradný postup orgánu verejnej moci v zmysle nejde tiež vtedy, keď určitý orgán, i keď vykazujúci inak znaky orgánu verejnej moci, ako zamestnávateľ, posudzuje opodstatnenosť niektorého nároku uplatneného voči nemu jeho zamestnancom v ich vzájomnom právnom vzťahu (1Cdo/201/2018 zo dňa 30.06.2020 R 39/2023). Je nesporné, že žalobedmetnou žalobou uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu škody - nemajetkovej ujmy v súvislosti s nesprávnym úradným postupom hlavného kontrolóra športu pri jeho kontrolnej činnosti správou o kontrolnej činnosti pod sp. zn. K./XX. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok

na náhradu škody v zmysle , potom ním označený žalovaný nemá postavenie vecne pasívne legitimovanej strany sporu. V zmysle je totižto vecne pasívne legitimovanou stranou v spore výlučne štát, teda Slovenská republika v zastúpení orgánu konajúceho v mene štátu uvedeného v V zmysle vyššie uvedeného, potom E. D. F. G. H. I. nie je zodpovedným subjektom pri zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci v zmysle Avšak aj v prípade správneho označenia žalovaného by nebola daná zodpovednosť štátu za činnosť hlavného kontrolóra športu pri vykonávaní jeho kontrolnej činnosti podľa a 61 , nakoľko výkon jeho činnosti nie je možné posúdiť ako výkon verejnej moci. Podľa sa za výkon verejnej moci považuje rozhodovanie a úradný postup orgánu verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Hlavný kontrolór šport, ako štátny zamestnanec žalovaného vykonáva odbornú kontrolu v športe v zmysle ust. a v prípade, ak zistí závažný nedostatok, podáva bezodkladne podnet E. H. alebo inému orgánu príslušnému na konanie vo veci alebo osobe, v pôsobnosti ktorej je odstránenie zisteného nedostatku, zabezpečením splnenia porušenej povinnosti, odstránenie následku alebo vykonaním iného nápravného opatrenia, buď v zmysle alebo o finančnej kontrole a audite. V danom prípade správa o kontrolnej činnosti je iba predbežným rozhodnutím, resp. rozhodnutím predbežnej povahy. Správa ako taká slúži ako podklad pre začatie administratívneho konania podľa alebo o finančnej kontrole a audite. V prípade správy o kontrolnej činnosti, ide teda o opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré samé o sebe nemá za následok založenie, zmenu, zrušenie alebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinnosti žalobcu a ani sa ho priamo nedotýka. Správa je vo svojej podstate len opatrením predbežnej povahy, ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože právne postavenie žalobcu sa v jej dôsledku nemení. Slúži ako podklad a zároveň podmienka pre ďalší postup oprávneného orgánu. Správa teda nie je konečným autoritatívnym rozhodnutím správneho orgánu o právach a povinnostiach žalobcu. Na podporu svojej argumentácie poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 6S/142/2020 zo dňa 24.09.2020, predmetom ktorého bolo preskúmanie zákonnosti opatrenia hlavného kontrolóra športu označeného ako správa o kontrolnej činnosti pod sp. zn. K. XXXX/XXX.001 zo dňa 30.04.2020 v právnej veci žalobcu I. B. N.. Z obsahu uvedeného rozhodnutia vyplýva, že z ustálenej súdnej praxe správnych súdov vyplýva, že obsah rozhodnutí procesnoprávnej povahy vydaných v priebehu administratívneho konania, preskúmava správny súd v rámci konania o správnej žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa administratívne konanie končí. Takéto konečné rozhodnutie orgánu verejnej správy je spôsobilým predmetom súdneho preskúmavacieho konania v prípade, že ho žalobca napadne správnou žalobou za predpokladu, že sa cíti byť ukrátený na svojich právach vydaných rozhodnutím správneho orgánu. Prípadné pochybenia správnych orgánov v priebehu administratívneho konania, spočívajúce okrem iného aj vo vydaní procesného rozhodnutia nesúladného so zákonom a majúceho dopad na subjektívne práva účastníka administratívneho konania, a tak aj spôsobilosť ovplyvniť závery administratívneho konania obsah rozhodnutia správneho orgánu v merite veci, môže byť jedným z právnych dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa . K námietke žalobcu, že v správe o kontrolnej činnosti mu boli uložené opatrenia na nápravu nedostatkov, a teda mu boli uložené sankcie, v dôsledku čoho sa domáha preskúmania uvedenej správy, správny súd uviedol, že v danom prípade bolo povinnej osobe zo strany žalovaného v 1. rade, v zmysle ust. Zákona o športe navrhnuté opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov, pričom navrhnuté opatrenie nemá formu sankcie, resp. pokuty, nakoľko postráda jeden z hlavných znakov právoplatne uloženej sankcie, ktorou je vynútiteľnosť uloženej právnej povinnosti. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu navrhnutého opatrenia formou odvodu a jeho popisu, samo o sebe ešte nezakladá právne vynútiteľnú povinnosť na strane žalobcu. Vzhľadom na potrebu ďalšieho konania vo veci uloženia sankcie je nesporné, že ku dňu podania žaloby nedošlo a zo zákona ani nemohlo dôjsť k vydaniu právoplatného rozhodnutia s autoritatívnym výrokom, resp. správneho rozhodnutia o povinnosti vrátiť finančné prostriedky. Správa teda nie je konečným autoritatívnym rozhodnutím správneho orgánu o právach a povinnostiach žalobcu v súvislosti so zisteným porušením pravidiel rozpočtovej disciplíny. Z uvedeného dôvodu jej procesného charakteru a predbežnej povahy je vylúčená z prieskumu súdu podľa , pretože sama o sebe nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach kontrolovaného subjektu. Uvedený právny záver vyplýva okrem iného aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 8Sžf 101/2014 zo dňa 30.11.2014. Pri výkone svojej kontrolnej činnosti, postupuje hlavný kontrolór športu podľa ustanovení osobitného predpisu, ktorým je Podľa Zákona o športe, hlavný kontrolór športu vykonáva štátnu službu na Ministerstve športu. Ide o fyzickú osobu štátneho zamestnanca vykonávajúceho štátnu službu

v štátnozamestnaneckom pomere. Nejde o samostatný oddelený orgán verejnej správy a ako taký nedisponuje samostatnou procesnou subjektivitou v správnom súdnom konaní. Skutočnosť, že hlavný kontrolór športu v rámci svojej pôsobnosti podľa , nekoná ako orgán verejnej moci, je možné vyvodiť aj z ust. cit. zákona, v zmysle ktorého sa na konanie hlavného kontrolóra športu nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda Uvedený zákon sa totižto vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy, správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmov alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V zmysle ust. , správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmov alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Takýmto orgánom verejnej správy je potom iba žalovaný, avšak iba vo vzťahu ku konaniu upravenom v až 97 , v ktorom je upravená pôsobnosť žalovaného v súvislosti s prejednávaním priestupkov fyzických osôb - športovcov, resp. športových odborníkov, ako aj správnych deliktov, ktorého sa dopustili národné športové zväzy, národné športové organizácie, športové organizácie, poskytovatelia verejných prostriedkov, športové kluby a zväzy, ako aj právnické osoby v oblasti športu a fyzické osoby - podnikatelia, vrátane rozhodovania o uložení sankcií za spáchaný priestupok, resp. správny delikt. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalovaný v rámci vykonáva pôsobnosť orgánu verejnej moci, teda rozhoduje o individuálnych právach, právom chránených záujmov a povinnostiach fyzických, resp. právnických osôb iba v rámci postupu realizovaného v zmysle ust. - Pokiaľ hlavný kontrolór športu, ako štátny zamestnanec žalovaného pri vykonávaní svojej kontrolnej činnosti podľa nekoná ako orgán verejnej moci, potom jeho postup pri vykonávaní uvedenej kontrolnej činnosti nie je možné subsumovať pod právnu úpravu nesprávneho úradného postupu podľa Zároveň neobstojí akákoľvek argumentácia žalobcu o nevybavení jeho sťažnosti na postup hlavného kontrolóra športu, vrátane podnetov na jeho odvolanie v zmysle o sťažnostiach, keďže v zmysle ust. cit. zákona sa na postup orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda v súvislosti s prešetrovaním sťažnosti príslušný subjekt nerozhoduje o individuálnych právach a povinnostiach, resp. právom chránených záujmoch fyzických, resp. právnických osôb. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

6. Obiter dictum súd prvej inštancie k svojmu rozhodnutiu uviedol, že žalobca po vyhlásení rozsudku dňa 02.06.2025 o 19:31 hod. doručil súdu podanie označené ako oprava alebo doplnenie žaloby s uvedením, že sa domáha ochrany osobnosti podľa -13 . Súd prvej inštancie uvedené podanie posúdil ako návrh na zmenu žaloby podľa , keďže si uvedenou zmenou uplatnil iné právo ako pôvodnou žalobou (kvalitatívna zmena žaloby). Pokiaľ žalobca zmenu žaloby doručil po vyhlásení rozhodnutia súdu vo veci samej, potom súd prvej inštancie nemohol rozhodnúť o jej prípustnosti podľa . Zároveň vzhľadom na kvalitatívnu zmenu žaloby by súd prvej inštancie musel zopakovať celý procesný postup podľa , a preto by takýto postup žalobcu posúdil ako postup realizovaný v rozpore s .

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia a podľa s tým, že úspešnému žalovanému voči neúspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté v lehote šesťdesiatich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že žaloba zo dňa 26.01.2025 bola urobená v elektronickej podobe, avšak bez autorizácie podľa osobitného predpisu, pričom nebolo dodatočne doručené v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu. Rovnakým spôsobom boli súdu doručené všetky ostatné písomnosti súvisiace s predmetným sporom. Týmto z úrovne súdu prvej inštancie neboli splnené procesné podmienky, teda jedná sa o výraznú procesnú chybu a vadu, ktorú je možné pripísať súdu prvej inštancie. Žalobca uviedol, že svoj nárok si uplatnil titulom nesprávneho úradného postupu z úrovne žalovaného, pričom na pojednávaní uvádzal, že sa žalobou domáha ochrany svojich práv, ktoré boli porušené nezákonne vykonanou kontrolou z úrovne hlavného kontrolóra športu, čím došlo k poškodeniu jeho mena a povesti. V ten istý deň po skončení pojednávania žalobca doručil súdu prvej inštancie podanie označené ako oprava a doplnenie žaloby zo dňa 26.01.2025, v ktorom je okrem iného uvedené, že žalobca cituje, že sa domáha ochrany svojej osobnosti podľa ustanovenia § 11 až 13 Občianskeho

zákonníka teda poškodenie jeho dobrého mena a povesti. Na základe týchto skutočností má žalobca ako odvolateľ za to, že sa domáhal ochrany svojej osobnosti podľa až 13 , čo súd prvej inštancie v spore účelovo a nezákonne ignoroval, respektíve spor nebol vedený v súvislosti s ochranou jeho osobnosti, ale v súvislosti s nesprávnym úradným postupom hlavného kontrolóra športu. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal námietkami uvedenými v žalobe v súvislosti s nezákonne vykonanou kontrolou z úrovne hlavného kontrolóra športu, nakoľko postup hlavného kontrolóra športu kvalifikoval, že sa nejedná o jeho úradný postup. Zároveň súd prvej inštancie vôbec neskúmal námietky, respektíve výhrady vo vzťahu k vykonanej kontrole, teda námietky zostali nevybavené, pričom práve námietky boli predmetom samotnej žaloby. Žalobca sa tak podaným odvolaním domáha, aby rozsudok súdu prvej inštancie bol v celom rozsahu zrušený ako nezákonný.

9. Napriek výzve súdu prvej inštancie sa žalovaný k podanému odvolaniu nevyjadril a z tohto dôvodu neboli v odvolacom konaní podávané odvolacie repliky ani dupliky.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. , po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, 2 ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , 3 ) Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , 2 ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.,

11. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

14. Súd prvej inštancie zistil vo veci skutkový stav v dostatočnom rozsahu a zo zistených skutočností prijal vecne správne právne závery. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje v plnom rozsahu, na neho zároveň poukazuje podľa . Skutočnosť, že odvolací súd sa tiež v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu vyplýva z rozhodnutia ESĽP vo veci Helle vs. Fínsko z 19.12.1997 č.20772/92. Na zvýraznenie presvedčivosti napadnutého rozsudku a v odpovedi na sporovými stranami uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza nasledovné.

15. K námietke inej vady ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust. / odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na také

pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod zostávajúce odvolacie dôvody. Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže byť napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2 , porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami v zmysle ust. alebo napríklad posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. , alebo akékoľvek iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Táto odvolacia námietka naplnená nebola, keďže po preskúmaní celého konania pred súdom prvej inštancie nebola odvolacím súdom zistená iná vada v konaní, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom túto odvolateľ v podanom odvolaní ani nijako bližšie nekonkretizoval. Zostala teda iba v podobe všeobecne formulovaného odvolacieho dôvodu, ktorý nebolo možné bližšie odvolacím súdom preskúmať.

16. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd za to, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

17. Zo žalobcom podaného odvolania možno konštatovať základnú odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie nekonal o žalobe tak ako to samotný žalobca žiadal, teda nemal konať ohľadne uplatneného nároku pri náhrade škody za nesprávny úradný postup, ale vec mal prejednať v zmysle ustanovenia až 13 , teda mal prejednať nárok týkajúškodenia dobrého mena a povesti žalobcu. K uvedenému odvolací súd uvádza, že žaloba žalobcu bola podaná v zmysle ustanovenia o škode spôsobenej pri výkone verejnej moci, ktorú sa žalobca následne snažil rozšíriť aj v zmysle ustanovení , a to v zmysle ustanovenia až 13 na ochranu poškodenia dobrého mena a povesti, pričom predmetná odvolacia námietka nie je dôvodná. V zmysle obsahu súdneho spisu je zrejmé, že rozsudok vyhlásený v mene Slovenskej republiky bol dňa 02.06.2025, pričom sa jednalo o pojednávanie konané o 09:30 hod., čo je zrejmé z č.l. 106 súdneho spisu. Zároveň je potrebné konštatovať, že rozšírenie žaloby zo strany žalobcu bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 02.06.2025 v čase o 19:31 hod., o čom svedčí listinný dôkaz na č.l. 121 súdneho spisu. Z uvedeného je teda zrejmé, že k rozšíreniu žaloby došlo až po verejnom vyhlásení rozsudku, na ktorom bol žalobca aj prítomný. Zároveň v rámci aplikácie zásady iura novit curia je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie prezieravo, jasne a zrozumiteľne uznesením na č.l. 12 súdneho spisu vyzval žalobcu, podľa ktorých ustanovení zákona žaluje ním uplatnený nárok na škodu, pričom žalobca na súdnu výzvu následne odpovedal písomne, pričom jeho podanie sa nachádza na č.l. 16 súdneho spisu a z jeho vyjadrenia v písomnej podobe jednoznačne vyplýva, že žaluje voči žalovanému svoj nárok v zmysle ustanovenia Z tohto pohľadu je možné konštatovať, že hlavná odvolacia námietka žalobcu dôvodná nie je.

18. Žalobca zároveň vzniesol dve okrajové odvolacie námietky. Prvá okrajová odvolacia námietka bola tá, že podľa názoru žalobcu jeho vlastná žaloba ako aj ďalšie jeho podania boli súdu podávané bez autorizácie a neboli dodatočne doručované v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, čím súd prvej inštancie pochybil, ak sa takouto žalobou, respektíve ďalšími písomnými vyjadreniami a postojmi žalobcu zaoberal odvolací súd hodnotí ako nedôvodnú. Z obsahu súdneho spisu či už pri podanej žalobe alebo podávaných vyjadreniach samotného žalobcu sa nachádza aj výsledok informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe, pričom je zrejmé, že pri každej takto podanej správe došlo aj k overeniu platnosti podpisu osoby

B. C. s jeho rodným číslom, pričom je vždy uvedený aj dátum a čas podpisu ako aj dátum aj čas overenia predmetného podpisu. Predmetná odvolacia námietka tak dôvodná nie je. Druhá odvolacia námietka z pohľadu jej okrajovosti spočíva v tom, že podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie neskúmal námietky respektíve výhrady vo vzťahu k vykonanej kontrole a námietky zostali nevybavené odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na právne posúdenie veci a odôvodnenie svojho rozhodnutia čo do právneho posúdenia, ktoré sa nachádza v rozhodnutí súdu prvej inštancie v odstavcoch č. 34 až po odstavec č. 54 odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva akým spôsobom súd prvej inštancie posúdil hmotnoprávny nárok žalobcu, pričom okrem iného skúmal aj skutočnosť, či orgán verejnej moci v tom ktorom prípade vykonáva aj verejnú moc. Ohľadne svojho právneho posúdenia súd prvej inštancie okrem iného poukázal aj na rozhodnutia, NS SR sp.zn. 1Cdo/201/2018 zo dňa 30.06.2020, R 39/2023 ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6S/142/2020 zo dňa 24.09.2020, kde rovnako predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti opatrenia hlavného kontrolóra športu. Na základe citovaných ustanovení súdom prvej inštancie, a to tak hmotnoprávnych ako aj procesných dospel správne súd prvej inštancie k záveru, že výkon činnosti hlavného kontrolóra nie je možné posúdiť ako výkon verejnej moci. Rovnako tak súd prvej inštancie sa v odstavci č. 42 svojho rozhodnutia zaoberal samotnou správou o kontrolnej činnosti, kde vyhodnotil, že táto je iba predbežným rozhodnutím a slúži iba ako podklad pre začatie administratívneho konania. Rovnako poukázal na skutočnosť, že táto je len opatrením predbežnej povahy a nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Z uvedeného pohľadu tak žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie dostal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď z pohľadu hmotného práva od súdu prvej inštancie k jeho námietke ohľadne skúmania a zaoberania sa námietkami žalobcu uvedenými v žalobe ohľadne konania hlavného kontrolóra športu ako štátneho zamestnanca žalovaného ako aj ohľadne samotnej správy o kontrolnej činnosti. So závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

19. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že hlavná odvolacia námietka, ako aj zostávajúce dve odvolacie námietky žalovaného sú nedôvodné.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval podané odvolanie za nedôvodné, a preto napadnutý rozsudok spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia a 2 .

21. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie zistil vo veci skutkový stav v dostatočnom rozsahu a zo zistených skutočností prijal vecne správne právne závery. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje v plnom rozsahu, na neho zároveň poukazuje podľa . Skutočnosť, že odvolací súd sa tiež v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu vyplýva z rozhodnutia ESĽP vo veci Helle vs. Fínsko z 19.12.1997 č.20772/92.

22. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite veci bez významu.

23. O trovách odvolacieho konania tak odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a ustanovením tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Odvolací súd na základe vyššie uvedenej úvahy zároveň nevidel dôvod pre aplikáciu výnimočného ustanovenia .

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).