Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Svk/4/2021

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: M. S., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, XXX XX I., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I. XXXXX/XXXX, R. z. XXXXXX/XXXX zo dňa 9.10.2018, na základe kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č. k. -17 zo dňa 26.11.2020, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č. k. -17 zo dňa 26.11.2020 z a m i e t a .

Žalovaný n e m á p r á v o na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej ako „krajský súd“) uznesením č.k. - 17 zo dňa 26.11.2020 (ďalej ako „rozhodnutie krajského súdu“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I. XXXXX/XXXX, R. z. XXXXXX/XXXX zo dňa 9.10.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa (ďalej len „“) a zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania ( ).

2. Krajský súd uviedol, že mu bola žalobcom osobne doručená žaloba zo dňa 5.11.2018, ktorá síce obsahovala žalobný návrh, neobsahovala však žiadne žalobné body. Žalobca zároveň uviedol: „K tejto žalobe v takejto forme, teda bez náležitostí uvedených v ust. § 182 S.s.p. z mojej strany dochádza čiste len z dôvodu dodržania lehoty citovanej ust. § 181 ods. 1 S.s.p. a to čiste len z objektívnych dôvodov. Zároveň sa týmto zaväzujem, že vyššie spomínané náležitosti tejto mojej žaloby doručím na tunajší súd v čo najkratšom čase.“ Krajský súd ďalej uviedol, že uznesením č. k. -5 zo dňa 21.3.2019 uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia doplnil v dvoch rovnopisoch svoje podanie o tieto náležitosti: - pripojil jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia. Zároveň krajský súd poukázal na bod 3 odôvodnenia tohto uznesenia, v ktorom uvádza, že predmetné podanie neobsahuje náležitosti, ktoré s poukazom na ustanovenia , a musí obsahovať a preto je potrebné ho doplniť tak, ako to uviedol vo výroku uznesenia. Zároveň žalobcu poučil, že v prípade, ak svoje podanie nedoplní, súd žalobu odmietne. Napriek tomu, že krajský súd na základe podania žalobcu zo dňa 29.4.2019, ktorým žalobca žiadal o predĺženie lehoty na odstránenie vád žaloby, predĺžil žalobcovi lehotu do 29.5.2019, tento žalobu zo dňa 5.11.2018 nedoplnil a vady žaloby neodstránil. Krajský súd konštatoval, že vzhľadom na vyššie citované oznámenie žalobcu v správnej žalobe, očakával doplnenie správnej žaloby o žalobné body a zároveň vyzval žalobcu na ich doplnenie vyššie uvedeným procesným postupom, ako aj na doplnene ostatných podstatných náležitostí správnej žaloby, čo však žalobca nerešpektoval. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že nemá zákonné oprávnenie vyhľadávať za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia, či opatrenia orgánu verejnej správy, a tieto podľa majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah

preskúmavania zákonnosti rozhodnutia správnym súdom, ktorým je podľa viazaný, pričom poukázal aj na povinnosť správneho súdu aplikovať zásadu iudex ne eat ultra petita patrium (sudca nech nejde nad návrh strán). Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd žalobu žalobcu zo dňa 5.11.2018 odmietol podľa a účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania ( ).

3. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou navrhol zrušiť rozhodnutie krajského súdu v plnom rozsahu ako nezákonné a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že toto rozhodnutie je podľa sťažovateľa odmietnutím prístupu k nezávislému súdu, aký predpokladá SR. Sťažovateľ odôvodnil kasačnú sťažnosť tým, že nemá právnické vzdelanie a od podania správnej žaloby bol zaneprázdnený vyhotovovaním rôznych iných písomných podaní v iných právnych veciach, v čoho dôsledku nedoplnil svoje podanie ani na výzvu súdu a ani neskôr, preto má za to, že mu bol uznesením krajského súdu sp. zn. zo dňa 26.11.2020 odmietnutý prístup k nezávislému súdu. Sťažovateľ zároveň uviedol, že svoju „obsahovo suchú“ žalobu zo dňa 5.11.2018 sa bude snažiť doplniť čo najskôr, a to počas konania na kasačnom súde.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že považuje postup a rozhodnutie krajského súdu za správne a má za to, že sťažovateľ neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by postup súdu nebol v súlade so zákonom, preto navrhuje, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.

5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd ( ) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu bez nariadenia pojednávania ( ), pričom zistil, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju podľa zamietol z nasledovných dôvodov:

6. Podľa podaním vo veci samej je najmä žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, sťažnosť, kasačná sťažnosť, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na priznanie odkladného účinku.

7. Podľa ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému správnemu súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

8. Podľa ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa . 9. Podľa ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

10. Podľa žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.

11. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

12. Podľa sa v správnej žalobe musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť aj dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body").

13. V danej právnej veci sa žalobca správnou žalobou zo dňa 5.11.2018 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým žalobcovi bolo zamietnuté poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Správna žaloba však neobsahovala žiadne dôvody, pre ktoré žalobca požadoval zrušiť napadnuté rozhodnutie, obsahovala len navrhovaný výrok o zrušení napadnutého rozhodnutia, s tým že žalobca podanie v čo najkratšom čase doplní. Krajský súd v Košiciach žalobcovi dňa 21.3.2019 uznesením č. k. -5 uložil povinnosť doplniť podanie v lehote 15 dní, s tým že v uznesením uviedol ako má opravu vykonať.

Zároveň bol poučený o následku nedoplnenia, t. j. o odmietnutí žaloby. Sťažovateľ následne požiadal o predĺženie tejto lehoty s argumentom, že nemá právnické vzdelanie a je zaneprázdnený, ktorej žiadosti krajský súd vyhovel do 29.5.2019. V tento deň žalobca opakovane požiadal o predĺženie lehoty na doplnenie žaloby o minimálne ďalší mesiac. Následne súd napadnutým uznesením č. k -17 zo dňa 26.11.2019 žalobu podľa odmietol.

14. Žaloba ako podanie vo veci samej ( ) obsahuje okrem všeobecných náležitostí podania ( ) aj osobitné náležitosti stanovené v . Jednou z týchto náležitostí je v zmysle uvedenie dôvodov žaloby, z ktorých musí byť zrejmé z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (žalobné body). Vymedzenie dôvodov v žalobe je dôležité z toho dôvodu, že správny súd je nimi viazaný v zmysle . Z uvedeného vyplýva, že činnosť správneho súdu je ohraničená takto vymedzeným rámcom a správny súd sa musí obmedziť na skúmanie napadnutého rozhodnutia len v tomto smere, t. j. môže preskúmať len označené rozhodnutie a len z uvádzaných dôvodov. Správny súd nemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné dôvody, ani sám nevyhľadáva ďalšie možné vady napadnutého rozhodnutia, iba ak by išlo o vady, ktoré musí posúdiť ex offo. Žaloba teda musí obsahovať aspoň jeden žalobný bod, ktorý musí byť opísaný dostatočne, určito a zrozumiteľne, aspoň tak, aby bolo možné zo žaloby rozpoznať tvrdenie žalobcu, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu a toto tvrdenie právne odôvodniť.

15. V tejto súvislosti je tiež potrebné poznamenať, že v správnom súdnictve platí koncentračná zásada, keď žalobca žalobné body môže síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu. Výnimkou je konanie v sociálnych veciach, v ktorom podľa dôvody správnej žaloby možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu, t. j. nie do uplynutia lehoty na jej podanie.

16. V danom prípade žalobca podstatnú náležitosť žaloby, a to žalobné body, neuviedol ani v minimálnom rozsahu v lehote na podanie správnej žaloby. V tejto lehote sťažovateľ svoje podanie ani nijako nedoplnil. Pritom zákon v stanovuje, že žaloba musí vždy obsahovať aspoň jeden žalobný bod. Pokiaľ žiadny žalobný bod neobsahuje, môže byť tento nedostatok podania odstránený, a to v lehote na podanie žaloby, ako vyplýva z . Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, pretože iný výklad tohto ustanovenia by znamenal popretie koncentračnej zásady a iný prístup k takým žalobcom, ktorí by si takýmto spôsobom predlžovali zákonom stanovenú lehotu na uplatnenie žalobných bodov, ktoré podľa právnej úpravy musia uplatniť v správnej žalobe podanej v zákonnej lehote

17. V danom prípade teda žalobca podal žalobu bez uvedenia akýchkoľvek žalobných bodov a v zákonnej lehote na jej podanie tieto žalobné body žiadnym spôsobom nedoplnil, pritom sa nejedná o konanie, v ktorom by správny súd nebol viazaný dôvodmi žaloby ( ). Nestačilo teda v danej lehote podať správnemu súdu akékoľvek podanie označené ako žaloba, ale bolo potrebné podať v tejto lehote také podanie, ktoré môže správny súd ako žalobu skutočne posúdiť. V danom prípade nebola daná zákonná povinnosť správneho súdu v týchto prípadoch vždy vyzvať žalobcu na odstránenie týchto vád v zmysle , pretože takto široko ponímaná povinnosť súdu by zjavne odporovala dispozičnej zásade a tiež zásade koncentrácie konania, v súlade s ktorými je tento typ konania koncipovaný.

18. Kasačný súd preto konštatuje, že postup krajského súdu, ktorý napadnutým uznesením odmietol takúto žalobu žalobcu bol zákonný a nebolo ním porušené žiadne procesné právo sťažovateľa, vrátane práva na súdnu ochranu. Sám sťažovateľ tým, že v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby túto nepodal v zákonom stanovenej forme a teda v tejto lehote neuviedol ani jeden žalobný bod, čím nebolo možné zo strany správneho súdu nastaviť referenčný rámec súdneho prieskumu, t .j. určiť aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať z hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti správneho rozhodnutia. Táto vada správnej žaloby je podstatná, pretože uvedenie žalobných bodov je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby, preto bola splnená podmienka uvedená v , a to že pre uvedený nedostatok nebolo možné v konaní pokračovať.

19. Čo sa týka sťažovateľom namietaného porušenia práva na jeho súdnu ochranu, v zmysle , kasačný súd poukazuje na to, že každý sa môže domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zákonom ustanoveným postupom. V prípade správneho súdnictva tento postup zakotvuje najmä . Vyššie uvedené ustanovenia ustanovujú konkrétny procesný postup ako má byť podaná správna žaloba, vrátane opravy, resp. doplnenia tejto žaloby a jej podania v zákonom stanovenej lehote. Tento postup zo strany sťažovateľa nebol dodržaný a preto nebolo možné prejednať jeho žalobu meritórne. Tým, že sťažovateľ v správnej žalobe neuviedol absolútne žiadny žalobný bod, nebolo možné ani neformálne posudzovať jeho správnu žalobu z pohľadu či prípadné žalobné body sú primerane určité a zrozumiteľné.

20. Na záver kasačný súd poznamenáva, že postup správneho súdu, pokiaľ predlžoval žalobcovi lehotu na opravu žaloby aj po uplynutí zákonnej lehoty na podanie správnej žaloby bol nadbytočný, pretože aj v prípade pokiaľ by správna žaloba bola doplnená v sudcovských lehotách na odstránenie vád žaloby, avšak bola by doplnená po uplynutí zákonnej lehoty na podanie správne žaloby, na takto doplnené žalobné body by v zmysle nebolo možné prihliadnuť.

21. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté v zmysle v spojení s ods. 2 a contrario. Žalobca nebol v kasačnom konaní úspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí. Úspešným účastníkom kasačného konania bol žalovaný, avšak zo súdneho spisu nevyplývajú žiadne trovy vynaložené v kasačnom konaní, preto mu ich kasačný súd v zmysle a contrario nepriznal.

22. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.