Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/69/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobkyne: T.. Y.. N.. T. P., L.., narodená XX. Y. XXXX, bytom v X. X., G. S. č. XXXH., právne zast.: JUDr. Ing. Michalom Ševčíkom, PhD., advokátom a konateľom URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého č. 17, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná č. 63, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 27. mája 2022, Číslo: 228153/2022, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici z 31. októbra 2024, č. k. -71, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 31. októbra 2024, č. k. -71, postupom podľa (ďalej len „“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 27. mája 2022, Číslo: 228153/2022, ktorým tento podľa o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 11. apríla 2022, Číslo: 144496/2022, ktorým prvostupňový správny orgán postupom podľa neposkytol žalobkyni príspevok na rekreáciu.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách , v znení účinnom do 31. decembra 2021, , , veta druhá, -4, veta druhá , -4 v rozhodnom znení (ďalej len „“; pozn. súdu) a v režime stanovenom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru o zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia spĺňajúceho všetky zákonom predpísané náležitosti. Mal za to, že ustanovenie nie je možné vykladať izolovane, ale v kontexte na o podpore cestovného ruchu v rozhodnom znení (ďalej len „“; pozn. súdu), ktorý vymedzuje pojmy „prenocovanie“ alebo „rekreačný poukaz.“ Pod pojmom prenocovanie zákon

č. rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. K pojmu ubytovanie uviedol, že predmetom zmluvy o ubytovaní je poskytnutie prechodného ubytovania, ktoré je spojené s určitými nevyhnutnými službami, prípadne na základe osobitnej dohody aj s ďalšou službou. Prechodnosť ubytovania vyplýva spravidla z dohodnutej doby ubytovania. Môže však vyplývať aj z účelu ubytovania (napríklad prechodné ubytovanie na dobu vykonávania určitej činnosti, na dobu trvania školenia alebo školského roka a pod.). Prechodné ubytovanie sa poskytuje v zariadeniach na to určených. Zákon uvádza hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia. Vzhľadom na to, že tzv. iné zariadenia nie sú bližšie špecifikované, možno sem zahrnúť aj celý rad iných zariadení, akými sú vysokoškolské a stredoškolské internáty, sanatóriá a ubytovne v kúpeľoch, podnikové rekreačné zariadenia, kempingy, rekreačné chaty, časti súkromných domov a časti bytov, pokiaľ v nich ich vlastníci poskytujú iným osobám prechodné ubytovanie. Na poskytovanie prechodného ubytovania sa vyžaduje, aby ubytovateľ mal príslušné živnostenské oprávnenie na poskytovanie ubytovacích služieb. Predmetom dane za ubytovanie je podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v rozhodnom znení (ďalej len „“; pozn. súdu), odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby podľa až 759 v ubytovacom zariadení, ktorým je hotel, motel, botel, hostel, penzión, apartmánový dom, kúpeľný dom, liečebný dom, ubytovacie zariadenie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, ubytovňa, chata, stavba na individuálnu rekreáciu, zrub, bungalov, kemping, minikemp, táborisko, rodinný dom, byt v bytovom dome, v rodinnom dome alebo v stavbe slúžiacej na viaceré účely a iné zariadenie poskytujúce odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osobe.

4. K námietke žalobkyne, že ňou navštívené ubytovacie rekreačné zariadenie má pridelené DIČ, v čoho dôsledku ho možno považovať za ekonomický subjekt, čím je naplnená podmienka, že v prípade ňou navštíveného ubytovacieho zariadenia ide o oprávnene vzniknuté výdavky, správny súd uviedol, že podstatnú úlohu zohráva to, že vzdelávacie a doškoľovacie zariadenie VS - Financie Tatranská Lomnica plní úlohy vzdelávacieho a doškoľovacieho zariadenia, ktoré bolo zriadené v zmysle o rozpočtových pravidlách. Nejde teda o rekreačné zariadenie špecifikované v Za oprávnené výdavky podľa nebolo možné považovať úhrady vykonané na základe účtovného dokladu, ktorý žalobkyni vystavil subjekt, ktorý nemá živnostenské oprávnenie. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností podľa názoru správneho súdu nebolo cieľom zákonodarcu poskytovať príspevok na rekreáciu za služby poskytnuté v charaktere zariadení, ktoré žalobkyňa navštívila, keďže išlo o také zariadenie, ktorého hlavnou oblasťou činnosti nie je poskytovanie služieb v cestovnom ruchu. Ďalej správny súd uviedol, že žalovaný mal právomoc vydať rozhodnutie, keďže podľa právnej úpravy účinnej v čase podania žiadosti išlo o konanie vo veciach služobného pomeru, prvým úkonom voči žalobkyni mohlo byť aj rozhodnutie; rovnako aj oprávnenie prezidenta Finančnej správy ako prvostupňového, ako aj druhostupňového orgánu v spojení s osobitnou komisiou považoval za súladné s príslušnou právnou úpravou.

5. Žalobkyni a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

II.

6. Proti rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

7. Namietala, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

8. Konkrétne uvádzala, že nárok žalobkyne má obligatórny základ v , podľa ktorého príslušníkovi finančnej správy patrí príspevok na rekreáciu v rozsahu a za podmienok ustanovených v s tým, že menované ustanovenie už ďalej neodkazuje na žiaden iný právny predpis a nedáva možnosť pre zamestnávateľov vytvárať a stanovovať ďalšie podmienky a vyžadovať preukazovanie iných skutočností. Ustanovenie pojednáva o ubytovaní. Toto špecifikuje len ako najmenej dve prenocovania, a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky. Potom pojem prenocovanie a rekreácia nemal žiadny dôvod správny súd extenzívne vykladať a akokoľvek aplikovať a pod. Žalobkyňa absolvovala najmenej dve prenocovania a stravovacie a iné služby v rekreačnom zariadení rezortu Ministerstva financií Slovenskej republiky. V hotelovom účte (nazvanom logicky v zmysle poskytnutého

prenocovania a služieb spojených s rekreáciou) sú uvedené nielen položky, ale aj zásadná skutočnosť, ktorou je zrazenie dane z ubytovania. Išlo jednoznačne o účtovný doklad. Daň z ubytovania podľa je vyberaná zrážkou správcom dane, ktorým je obec. Táto skutočnosť bola právne opomenutá, hoci na ňu žalobkyňa od počiatku poukazovala. Daňovníkom podľa je osoba, ktorá sa odplatne ubytuje. Potom pojmy podľa a 38 tohto zákona nijako neriešia skutočnosť, aká vysoká odplata je, a teda podľa účelových tvrdení žalovaného, že „nepodniká“. Aj podľa článku II bod 1 písm. c/ zriaďovacej listiny je predmetom činnosti zabezpečenie oddychu a relaxácie zamestnancov rezortu Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zariadenie sa prihlásilo na daň z ubytovania podľa a nasl. ako platiteľ dane z ubytovania u správcu dane, takže všetky aspekty právneho posúdenia svedčia v prospech argumentácie žalobkyne.

9. Zo znenia ani z nevyplýva, že by prenocovanie muselo byť iba u podnikateľa, keďže ani o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Ekonomickou činnosťou je akákoľvek činnosť za odplatu, a teda aj práve poskytnuté ubytovanie žalobkyni. Ekonomickou činnosťou sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem. A keďže žalobkyňa zaplatila, príjem bol dosiahnutý. Ostatná argumentácia žalovaného, ktorú si v rozpore so znením zákonných ustanovení osvojil správny súd, je irelevantná, pretože v danom prípade sú naplnené všetky zákonné podmienky.

10. Poukázala tiež na znenie dôvodovej správy k , ktorý menil a ďalšie právne predpisy zavedením predmetného nároku, podľa ktorej cit.: „Cieľom návrhu zákona je podpora domáceho cestovného ruchu prostredníctvom zavedenia nových nástrojov financovania rozvoja cestovného ruchu. Medzi navrhované nástroje financovania cestovného ruchu patria rekreačný poukaz, podpora rozvoja cykloturistiky a poskytovanie investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu. Predloženým návrhom zákona sa do zavádza nový inštitút - príspevok na rekreáciu zamestnancov.“ Rovnako z príslušnej dôvodovej správy vyplývalo, že cit.: „Navrhovaným doplnením o sociálnom fonde bude umožnené použiť príspevok zo sociálneho fondu aj na rekreácie zamestnancov nad rozsah ustanovený a inými osobitnými predpismi týkajúcimi sa tohto príspevku na rekreáciu zamestnancov.“ čím je zrejmé, že nad rámec môžu ešte zamestnávatelia preplácať rekreácie zo sociálneho fondu. To len potvrdzuje fakt, že rekreácia zamestnanca tak, ako v prípade žalobkyne, nie je ani a už vôbec nie dôvodovou správou obmedzená. Nakoniec odkázala na znenie v znení , podľa ktorého prenocovaním sa rozumie cit.: „prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie.“, pričom práve hotelový účet preukazuje uhradenie miestnej dane za ubytovanie, čo si mal žalovaný preveriť.

11. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a vec vráti na ďalšie konanie.

III.

12. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadril podaním z 13. marca 2025 stotožniac sa so závermi, ku ktorým dospel správny súd. Príjem zamestnanca z „príspevku na rekreáciu“ je oslobodený od dane z príjmu (pozri ). Preto, je potrebné analyzovať a vykladať pojmy obsiahnuté v , napríklad „výdavky“, „ubytovanie“, keď ich definíciu neobsahuje, aj v spojení s inými právnymi predpismi. Správny orgán pri hľadaní spravodlivosti nie je za každých okolností viazaný doslovným znením právnej normy. Ak si to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť, ústavno-konformný výklad, alebo ak je právna norma nejasná či nezrozumiteľná, je správny orgán povinný upustiť od gramatického výkladu a za účelom hľadania správneho zmyslu a účelu právnej normy hľadať a posudzovať iné metódy výkladu, napríklad výklad systematický či logický, ako v tomto prípade. Ustanovenie bolo prijaté ako súčasť balíka zmien v oblasti cestovného ruchu s cieľom jeho podpory (novela ), a preto ho nemožno vykladať izolovane od predmetného zákona, ktorý vymedzuje aj pojmy „prenocovanie“, alebo „rekreačný poukaz“. Pojem prenocovanie upravuje

Z.z., pričom prenocovaním sa rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. V tomto ohľade je potrebné odlišovať ubytovanie dlhodobého charakteru (dlhodobý nájom) a ubytovanie krátkodobého charakteru. Ubytovanie je možné poskytnúť na základe zmluvy o ubytovaní, ktorá je ako zmluvný typ upravená v znení neskorších predpisov (ďalej len „“; a nasl.). Na poskytovanie prechodného ubytovania sa vyžaduje, aby ubytovateľ mal príslušné živnostenské oprávnenie na poskytovanie ubytovacích služieb. V nadväznosti na skutočnosť, že Vzdelávacie a doškoľovacie zariadenie VS - Financie nemá živnostenského oprávnenie, nie je možné poskytnutie prenocovania v tomto prípade hodnotiť ako ubytovanie v zmysle príslušných právnych predpisov. Predmetom dane za ubytovanie je odplatné prechodné ubytovanie podľa až v ubytovacom zariadení, ktorým je hotel, motel, botel, hostel, penzión, apartmánový dom, kúpeľný dom, liečebný dom, ubytovacie zariadenie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, turistická ubytovňa, chata, stavba na individuálnu rekreáciu, zrub, bungalov, kemping, minikemp, táborisko, rodinný dom, byt v bytovom dome, v rodinnom dome alebo v stavbe slúžiacej na viaceré účely ( ). Pokiaľ ide o výdavky v rozsahu na zamestnanca a iné osoby podľa , menovaný zákon upravuje, že účtovný doklad má obsahovať označenie (meno) zamestnanca. Náležitosti účtovného dokladu vychádzajú zo zákona o účtovníctve. Doklad predložený žalobkyňou tieto údaje neobsahuje. Žalovaný nemal predložený účtovný doklad, na základe ktorého by vedel uznať výdavky (hoci skutočne boli vynaložené) a ktorý by predložil v prípade kontroly. Tiež uviedol, že z dokladu predloženého žalobkyňou, v ktorom je zariadenie označené ako „Vzdelávacie a doškoľovacie zariadenie VS - Financie“, bolo zrejmé, že určite nešlo o rekreačné zariadenie, ale vzdelávacie a doškoľovacie zariadenie.

13. Žalovaný ďalej zdôraznil účel, pre ktorý bol tento príspevok na rekreáciu zahrnutý do na jednej strane, a na druhej strane aj z účelu, pre ktoré bolo zriadené zariadenie - Vzdelávacie a doškoľovacie zariadenie VS - Financie. Z dôvodovej správy k novele , vykonanú vyplýva, že cieľom zavedenia tzv. príspevku na rekreácie podľa , je podpora domáceho cestovného ruchu, prostredníctvom zavedenia nových nástrojov na financovanie rozvoja cestovného ruchu a jedným z nich je aj rekreačný poukaz. Účelom zákonného inštitútu bolo vytvoriť možnosť a zvýšiť motiváciu pre ekonomicky aktívnych obyvateľov a ich najbližších rodinných príslušníkov, stráviť dovolenku na Slovensku za finančne zvýhodnených podmienok. Ďalším z opatrení pre zvýšenie atraktivity príspevku na rekreáciu zamestnancov bolo doplnenie o dani z príjmov, a to tým, že príspevok na rekreáciu zamestnancov sa zaradil do kategórie príjmov, ktoré nie sú predmetom dane v rámci príjmov zo závislej činnosti a taktiež jeho zaradenie do daňových výdavkov zamestnávateľa. To znamená, že účelom zavedenia nového inštitútu príspevku na rekreáciu zamestnanca bola podpora domáceho cestovného ruchu. V tomto prípade teda žalobkyňa absolvovala „rekreáciu“ na Slovensku vo Vzdelávacom a doškoľovacom zariadení VS - Financie, pričom zákonodarca celkom určite nemal v úmysle podporovať cestovný ruch, prostredníctvom zariadení, ktoré nepodnikajú v oblasti cestovného ruchu. Ak by áno, potom by aj osoby ubytované v internátoch, ktoré v období prázdnin poskytujú ubytovanie fyzickým osobám, mohli uplatniť príspevok na rekreáciu, čo celkom určite nebolo v úmysle zákonodarcu. Dal do pozornosti, že je v prísnom rozpore s účelom prijatia novely, ktorou je podpora cestovného ruchu, ak by sa príspevok poskytoval v prípade, ak ide o zariadenie vlastnené alebo spravované zamestnávateľom, či štátnym orgánom nadriadeným zamestnávateľovi, pretože cieľom zavedenia príspevku podľa je podpora cestovného ruchu (napr. aj rodinných penziónov) a v tomto prípade objektívne nemôže k podpore cestovného ruchu dôjsť, keďže uhradené financie z rekreácií sa odvádzajú do štátneho rozpočtu a nemôžu byť použité na iný účel.

14. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

IV.

15. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobkyni dňa 14. apríla 2025 na vedomie.

V.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný ( ) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

17. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 27. mája 2022, Číslo: 228153/2022, ktorým tento podľa odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 11. apríla 2022, Číslo: 144496/2022, ktorým prvostupňový správny orgán postupom podľa neposkytol žalobkyni príspevok na rekreáciu.

21. upravuje právomoc a pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky v oblasti daní, poplatkov a colníctva, postavenie, organizáciu, právomoc a pôsobnosť Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, daňových úradov, colných úradov a Kriminálneho úradu finančnej správy, postavenie, povinnosti a oprávnenia príslušníka finančnej správy () pri plnení úloh finančnej správy, štátnu službu príslušníkov finančnej správy a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením služobného pomeru ().

22. Podľa , príslušníkovi finančnej správy patrí príspevok na rekreáciu v rozsahu a za podmienok ustanovených v .

23. Podľa , zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55% oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie; počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. 24. Podľa , oprávnenými výdavkami podľa odseku 1 sú preukázané výdavky zamestnanca na a/ služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, b/ pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky, c/ ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby, d/ organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa

zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

25. Podľa , ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky podľa odsekov 4 a 5 najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala.

26. upravuje podporu cestovného ruchu v Slovenskej republike, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pôsobiacich v cestovnom ruchu, tvorbu koncepčných dokumentov a financovanie rozvoja cestovného ruchu ().

27. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie prenocovaním prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie.

28. Podľa , zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia).

29. Podľa , za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami.

30. Podľa , ubytovaný má právo užívať priestory, ktoré mu boli na ubytovanie vyhradené, ako aj užívať spoločné priestory ubytovacieho zariadenia a používať služby, ktorých poskytovanie je s ubytovaním spojené.

31. Podľa , predmetom dane za ubytovanie je odplatné prechodné ubytovanie podľa až 759 v ubytovacom zariadení (ďalej len ""), ktorým je hotel, motel, botel, hostel, penzión, apartmánový dom, kúpeľný dom, liečebný dom, ubytovacie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, turistická ubytovňa, chata, stavba na individuálnu rekreáciu, zrub, bungalov, kemping, minikemp, táborisko, rodinný dom, byt v bytovom dome, v rodinnom dome alebo v stavbe slúžiacej na viaceré účely.

32. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis žalovaného, preukázané, že

- žalobkyňa bola v čase správneho konania ozbrojenou príslušníčkou finančnej správy v stálej štátnej službe ustanovenej do funkcie - právnik v 04. platovej triede, začlenenej na oddelenie právne, v orgáne finančnej správy Colný úrad Banská Bystrica,

- dňa 03. decembra 2021 na predpísanom tlačive požiadala o príspevok na rekreáciu za rok 2021, [dátum rekreácie od 07. júna 2021 do 10. júna 2021; k príslušnej žiadosti doložila i/ hotelový účet vystavený dňa 09. júna 2021 Vzdelávacím a doškoľovacím zariadením VS - Financie, Tatranská Lomnica č. 128, Vysoké Tatry na sumu 168,59 eur ii/ potvrdenie o úhrade sumy 168,59 eur]

- žalovaný listom z 21. januára 2021 žalobkyni oznámil, že príslušnej žiadosti nevyhovel, keď mal preukázané, že , v ktorom bola ubytovaná, je rozpočtovou organizáciou Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorá nevykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti cestovného ruchu,

- prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím z 11. apríla 2022 žalobkyni neposkytol príspevok na rekreáciu,

- na odvolanie žalobkyne a po zasadnutí osobitnej komisie prezidenta finančnej správy, ktoré sa uskutočnilo dňa 24. mája 2022, žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím z 27. mája 2022 odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 11. apríla 2022.

33. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov uvádzaných správnym súdom vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

34. Žalobkyňa v podanej kasačnej sťažnosti v prvom rade namietala, že nárok žalobkyne má obligatórny základ v , podľa ktorého príslušníkovi finančnej správy patrí príspevok na rekreáciu v rozsahu a za podmienok ustanovených v s tým, že menované ustanovenie už ďalej neodkazuje na žiaden iný právny predpis a nedáva možnosť pre zamestnávateľov vytvárať a stanovovať ďalšie podmienky a vyžadovať preukazovanie iných skutočností. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že ustanovenie (a rovnako tiež predchádzajúce ustanovenie , ktorý bol s účinnosťou od 01. júla 2019 zrušený práve ) je odkazujúcou, referenčnou normou, ktorá bez ďalšieho odkazuje na iný právny predpis, v tomto prípade na upravujúceho rekreáciu zamestnancov. S ohľadom na to, že plne odkazuje na znenie , je nevyhnutné pochopiť a vyložiť význam práve uvedeného ustanovenia a dôvody, ktoré viedli , ktorý s účinnosťou od 01. januára 2019 novelizoval o spomínané ustanovenie a ktorým bola zavedená rekreácia zamestnancov, a teda vo svojej podstate možnosť zamestnancov žiadať o preplatenie (časti) nákladov spojených s preukázanými a oprávnenými výdavkami na rekreáciu. Len pre úplnosť možno uviesť, že zaviedol inštitút príspevku na rekreáciu nielen vo vzťahu k , ale v tomto smere novelizoval ďalšie právne predpisy upravujúce štátnu službu príslušníkov Policajného zboru ( o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení ), profesionálnych vojakov ( o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých ), príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušník Horskej záchrannej služby ( o Hasičskom a záchrannom zbore v znení ), prípadne štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere k štátu ( o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých ). Z uvedeného je zrejmé, že zaviedol inštitút príspevku na rekreáciu naprieč právnym poriadkom s tým, že na riadne posúdenie veci je nevyhnutné pochopiť jeho zmysel a účel. Právna norma nejestvuje vo vákuu. Každá právna norma je totiž súčasťou určitého systému, ktorý sleduje (vyšší) význam. Slovami Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. októbra 2007, sp. zn. cit.: „ (...) Každú právnu normu je potrebné vnímať ako súčasť určitého celku právnych noriem, ktoré tvoria ustanovenie právneho predpisu, a nakoniec i celý právny predpis. Konkrétnu právnu normu nie je možné vykladať izolovane, bez ohľadu na znenie ostatných právnych noriem obsiahnutých v danom právnom predpise, a teda bez ohľadu na účel právneho predpisu.“ V tomto smere zmysel a účel Podľa dôvodovej správy, cieľom návrhu zákona je cit.: „ (...) podpora domáceho cestovného ruchu prostredníctvom zavedenia nových nástrojov financovania rozvoja cestovného ruchu. Medzi navrhované nástroje financovania cestovného ruchu patria rekreačný poukaz, podpora rozvoja cykloturistiky a poskytovanie investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu. Rekreačný poukaz v spojitosti so zavedením nového inštitútu do (príspevku na rekreáciu zamestnancov) vytvorí možnosť a zvýši motiváciu pre ekonomicky aktívnych obyvateľov a ich najbližších rodinných príslušníkov stráviť dovolenku v Slovenskej republike za finančne zvýhodnených podmienok. Podpora rozvoja cykloturistiky reflektuje na výrazne stúpajúci záujem o cykloturistiku v Slovenskej republike a skutočnosť, že turisti sa neraz stretávajú s chýbajúcim zázemím alebo nedostatočným či neexistujúcim značením cyklotrás. Súčasťou podpory domáceho cestovného ruchu budú aj investičné pomoci umožňujúce investície napríklad do infraštruktúry, ktorá vytvára predpoklady pre zvýšenú atraktivitu destinácií, ktoré majú stimulovať zvýšenie počtu prenocovaní na území Slovenskej republiky a rozvoj nadväzujúcich služieb. (...) (...) (...) (...)

(...)

(...)

Predložený návrh zákona zavádzanými nástrojmi financovania cestovného ruchu a inštitútu príspevku na rekreáciu zamestnancov tiež reaguje na skutočnosť, že ubytovacie hotelového typu na Slovensku majú z pomedzi európskych krajín jednu z najnižších mier vyťaženosti. (...). Uvedené pri zachovaní súčasného stavu spôsobuje hrozbu prepúšťania zamestnancov pracujúcich v ubytovacích službách a v službách nadväzujúcich na tieto služby. Zavedením navrhovaných opatrení sa očakáva pozitívny vplyv na podnikateľské subjekty v oblasti cestovného ruchu, pričom sa predpokladá zvýšený dopyt po ubytovacích a s tým súvisiacich službách, rozvoj marginalizovaných regiónov a naopak vznik nových pracovných miest v cestovnom ruchu a príbuzných odvetviach, nárast návštevnosti a zvýšenie povedomia o domácom cestovnom ruchu.“ Žalobkyňa mala za to, že pri výlučnej aplikácii vznikli na jej strane oprávnené výdavky, konkrétne preukázané výdavky na pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky, prípadne preukázané výdavky na ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby. Ďalej je zrejmé, že ustanovenie bolo formou do prijaté ako súčasť balíka zmien v oblasti cestovného ruchu, ktorého primárny a kľúčový cieľ spočíval v podpore cestovného ruchu. Z toho dôvodu sa pochopiteľne táto zmena dotkla aj samotného , ktorý v znení menovaného zaviedol ako nástroje financovania rozvoja cestovného ruchu rekreačný poukaz, podporu rozvoja cykloturistiky, a to najmä infraštruktúry líniového typu, cykloturistického značenia, objektov doplnkovej infraštruktúry, mapových podkladov a propagácie, poskytovanie investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu ( zákona). (okrem už vyššie spomenutých zákonov) teda novelizoval aj upravujúci podporu cestovného ruchu v Slovenskej republike, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pôsobiacich v cestovnom ruchu, tvorbu koncepčných dokumentov a financovanie rozvoja cestovného ruchu. S ohľadom na doposiaľ uvedené, možno potom námietku žalobkyne, ktorá sa na svoj prípad domáhala (izolovanej) aplikácie výlučne ustanovenia bez ďalšej väzby, respektíve kontextu na účel sledovaný zavedením inštitútu rekreačného príspevku a s tým súvisiacej relevantnej právnej úpravy, predovšetkým , za neopodstatnenú. Pojmy použité v , ktorý (okrem iného) ponúka legálnu definíciu „prenocovania“, teda pojmu, použitého aj v . In concreto, pôvodne znejúce ustanovenie [definujúcim prenocovanie ako cit.: „ (...) prenocovanie fyzickej osoby v zariadení poskytujúcom služby prechodného ubytovania, ktoré prevádzkovateľ prihlásil do štatistickej evidencie a za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie“)] nahradil tak, že pojem prenocovanie definoval ako cit.: „ (...) prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie.“

35. V súvislosti s pojmom „ubytovanie“, ktorý je použitý tak v , ako aj v legálnej definícii „prenocovania“ v , je potrebné odkázať na relevantné ustanovenia , ktorý v a nasl. upravuje zmluvu o ubytovaní, predmet ktorej spočíva v poskytnutí prechodného ubytovania, ktoré je spojené s určitými nevyhnutnými službami, prípadne na základe osobitnej dohody aj s ďalšou službou. Prechodnosť ubytovania vyplýva spravidla z dohodnutej doby ubytovania. Môže však vyplývať aj z účelu ubytovania. Prechodné ubytovanie sa poskytuje v zariadeniach na to určených. uvádza hotely, nocľahárne, ubytovne a iné . Vzhľadom na to, že tzv. iné nie sú bližšie špecifikované, možno sem zahrnúť aj celý rad iných zariadení, akými sú vysokoškolské a stredoškolské internáty, sanatóriá a ubytovne v kúpeľoch, podnikové rekreačné , kempingy, rekreačné chaty, časti súkromných domov a časti bytov, pokiaľ v nich ich vlastníci poskytujú iným osobám prechodné ubytovanie. Na poskytovanie prechodného ubytovania sa vyžaduje, aby ubytovateľ mal príslušné živnostenské oprávnenie na poskytovanie ubytovacích služieb. Ďalej možno uviesť, že legálna definícia pojmu „prenocovanie“ podľa v znení počíta aj s odvedením dane za ubytovanie obci, pričom samotný v upravujúcim daň za ubytovanie odkazuje práve na a nasl. s tým, že predmetom dane za ubytovanie je odplatné prechodné ubytovanie podľa až 759 v ubytovacom zariadení, ktorým je hotel, motel, botel, hostel, penzión, apartmánový dom, kúpeľný dom, liečebný dom, ubytovacie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, turistická ubytovňa, chata, stavba na

individuálnu rekreáciu, zrub, bungalov, kemping, minikemp, táborisko, rodinný dom, byt v bytovom dome, v rodinnom dome alebo v stavbe slúžiacej na viaceré účely. Žalovaný v podstate žalobkyni nepreplatil ňou deklarovanú a nesporne uhradenú sumu 168,59 eur vyplývajúcu z účtovného dokladu vystaveného dňa 09. júna 2021 subjektom Vzdelávacie a doškoľovacie VS - Financie, Tatranská Lomnica č. 128, Vysoké Tatry, v ktorom bola ubytovaná v dňoch 07. júna 2021 až 10. júna 2021. V tomto smere aj s odkazom na vyššie uvádzané východiská sa možno stotožniť s názorom žalovaného, že vzdelávacie a doškoľovacie VS - Financie Tatranská Lomnica bolo s účinnosťou od 01. júla 1996 v zmysle vtedy platného a účinného o rozpočtových pravidlách zriadené rozhodnutím ministra financií Slovenskej republiky č. 14/1996 z 05. júna 1996, č. j. 2251/1996-sekr. ako rozpočtová organizácia, ktorej predmetom činnosti bolo zabezpečenie vzdelávania, odbornej a jazykovej prípravy zamestnancov rezortu Ministerstva financií Slovenskej republiky. Tiež bolo zistené, že dodatkom č. 1 z 31. júla 1997, číslo 2251/1996-sekr bol predmet činnosti uvedeného subjektu - rozpočtovej organizácie doplnený o poskytovanie rekreačných služieb zamestnancom rezortu Ministerstva financií Slovenskej republiky. Dodatkom č. 2 z 15. marca 2007 sa predmet činnosti v relevantnej časti zmenil tak, že tento spočíval v zabezpečení oddychu a relaxácie zamestnancov rezortu Ministerstva financií Slovenskej republiky (verejne prístupný zdroj <https://www.vdz-financie.sk/o-nas/identifikacia-organizacie/>). Vzdelávacie a doškoľovacie VS - Financie, Tatranská Lomnica č. 128, Vysoké Tatry bolo v rozhodnom čase rozpočtovou organizáciou zapojenou svojím rozpočtom na rozpočet rozpočtovej kapitoly ministerstva. Uvedený subjekt teda nie je hotel, motel, botel, hostel, penzión, apartmánový dom, kúpeľný dom, liečebný dom, ubytovacie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, turistická ubytovňa, chata, stavba na individuálnu rekreáciu, zrub, bungalov, kemping, minikemp, táborisko, rodinný dom, byt v bytovom dome, v rodinnom dome alebo v stavbe slúžiacej na viaceré účely, tak ako to predpokladá už vyššie zmieňované ustanovenie V nadväznosti na skutočnosť, že Vzdelávacie a doškoľovacie VS - Financie, Tatranská Lomnica č. 128, Vysoké Tatry nemá živnostenského oprávnenie, nie je určené na podnikanie v cestovnom ruchu, nie je možné poskytnutie prenocovania v tomto prípade hodnotiť ako ubytovanie v zmysle príslušných právnych predpisov. Už zo samotného a žalobkyňou doloženého hotelového účtu z 09. júna 2021 vyplýva, že uvedené je rozpočtovou organizáciou Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré nevykonáva podnikateľskú činnosť. V závere možno teda zdôrazniť, že účelom zavedenia nového inštitútu príspevku na rekreáciu zamestnanca bola podpora domáceho cestovného ruchu. V tomto prípade teda žalobkyňa absolvovala „rekreáciu“ na Slovensku vo Vzdelávacom a doškoľovacom zariadení VS - Financie, pričom zákonodarca celkom určite nemal v úmysle podporovať cestovný ruch, prostredníctvom zariadení, ktoré nepodnikajú v oblasti cestovného ruchu. Možno sa stotožniť s názorom žalovaného, že je v rozpore s účelom prijatia novely, ktorou je podpora cestovného ruchu, ak by sa príspevok poskytoval v prípade, ak ide o majúce charakter rozpočtovej organizácie Ministerstva financií Slovenskej republiky s právnou subjektivitou zapojenej na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva financií Slovenskej republiky, keďže cieľom zavedenia príspevku podľa je podpora cestovného ruchu. V tomto prípade objektívne nemôže k podpore cestovného ruchu dôjsť, keďže uhradené financie z rekreácií sa odvádzajú do štátneho rozpočtu a nemôžu byť použité na iný účel, čo v konečnom podporuje už zmieňovaná dôvodová správa k , podľa ktorej návrh zákona zavádzanými nástrojmi financovania cestovného ruchu a inštitútu príspevku na rekreáciu zamestnancov reaguje aj na skutočnosť, že ubytovacie hotelového typu na Slovensku mali z pomedzi európskych krajín jednu z najnižších mier vyťaženosti. Uvedené pri zachovaní súčasného stavu spôsobovalo hrozbu prepúšťania zamestnancov pracujúcich v ubytovacích službách a v službách nadväzujúcich na tieto služby. Zavedením navrhovaných opatrení sa teda očakával pozitívny vplyv na podnikateľské subjekty v oblasti cestovného ruchu, pričom sa predpokladal zvýšený dopyt po ubytovacích a s tým súvisiacich službách.

36. Len pre úplnosť možno dodať, že dodatkom č. 4 platným od 01. januára 2023 došlo (okrem iného) k zmene právnej formy Vzdelávacieho a doškoľovacieho VS - Financie z rozpočtovej organizácie na príspevkovú organizáciu a tiež sa rozšíril predmet činnosti príspevkovej organizácie o podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti; konkrétne išlo o ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach (verejne prístupný zdroj <https://www.vdz-financie.sk/o-nas/identifikacia-organizacie/>). To potvrdzuje aj výpis zo živnostenského registra, podľa ktorého vyššie menovanému s účinnosťou od 28. marca 2023 vzniklo oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti s predmetom podnikania - ubytovacie služby

v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach. Oprávnenie zaniklo s účinnosťou od 05. januára 2024.

37. V závere najvyšší správny súd v kontexte na v spojení s uvádza, že v personálnych otázkach rozhodujú príslušní nadriadení. Nadriadeným je minister financií Slovenskej republiky alebo príslušník finančnej správy ustanovený do riadiacej funkcie, ktorého minister za nadriadeného určí. Minister deleguje personálnu právomoc prostredníctvom personálneho opatrenia ( ). V tomto prípade podľa personálneho opatrenia č. 1/2021 zo 14. júna 2021 prezident finančnej správy rozhoduje aj v konaní podľa , teda aj o žiadosti príslušníka finančnej správy o priznanie plnenia podľa tohto zákona okrem plnení podľa , a až 203; v tomto prípade išlo o konanie podľa zákona. Podľa veta druhá o odvolaní proti rozhodnutiu prezidenta vydanému v prvom stupni rozhoduje prezident na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.

38. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok správneho súdu ako vecne správny, preto kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú postupom podľa zamietol.

39. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal ( v spojení s ) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti ( v spojení s veta druhá ).

40. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.