Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Sžfk-46-2019.pdf
PDF · 126.61 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sžfk/46/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Šabovej PhD. a Mgr. Kristíny Babjakovej, v právnej veci žalobcu: T & B, s. r. o., IČO: 36 529 265, so sídlom: Trnovec nad Váhom č. 4, Trnovec nad Váhom, právne zastúpený: JAVOR- TOKÁR, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Stará Vajnorská 37, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/56084/2016/CI, zo dňa 17. februára 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k.: 20S/15/2017-77, zo dňa 25. apríla 2018, takto
r o z h o d o l :
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .
II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
O d ô v o d n e n i e
I.
Priebeh administratívneho konania a súdneho konania l. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd) napadnutým rozsudkom č. k.: 20S/15/2017-77, zo dňa 25. apríla 2018, zamietol podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP"), správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného, Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 110902/56084/2016/CI, vydaného dňa 17. februára 2016. Žalovaný predmetným rozhodnutím v rámci odvolacieho konania nevyhovel odvolaniu žalobcu a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Nitra (ďalej aj „colný úrad alebo „správca dane ”), č. 680000366/2015, zo dňa 20. novembra 2015, ktorým colný úrad podľa 68 ods. 2, ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok”) žalobcovi určil základ spotrebnej dane z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie 27. jún 2013 (krajský súd nesprávne uviedol „27. jún 2013"), v množstve 3.448 kg minerálneho oleja. Colný úrad za predmetné zdaňovacie obdobie žalobcovi vyrubil spotrebnú daň z minerálneho oleja vo výške 344,80 eura, vzniknutú podľa § 12 ods. 2 písm. a) a § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja (ďalej len „zákon č. 98/2004 Z. z."). 2. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že dôvodom na určenie základu spotrebnej dane a následne vyrubenia spotrebnej dane z minerálneho oleja bola skutočnosť, že žalobca nevedel preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia minerálneho oleja, ktorý bol u neho zistený v rámci miestneho zisťovania vykonaného colným úradom dňa 27. júna 2013, v prevádzke žalobcu na adrese Sklad Staničná č. 8, Šaľa, so zameraním na kontrolu dodržiavania ustanovení zák. č. 98/2004 Z. z. Službukonajúci colníci odobrali vzorku zo zistenej tekutiny, pod označením č. 6196-13-06-160 až 164, za účelom
expertízneho skúmania a predmetný tovar v množstve 4120 litrov zabezpečili rozhodnutím colného úradu, č. 9006191/1/313236/2013, zo dňa 01. júla 2013. Colné laboratórium Finančného riaditeľstva SR zaznamenalo výsledky odbornej expertízy odobratých vzoriek a vo všetkých prípadoch skonštatovalo, že zatriedenie posudzovaných vzoriek smeruje do časti „Mazacie oleje; ostatné oleje” podpoložky KN 2710 19 71 až 2710 199 99, a teda že tovar zabezpečený žalobcovi predstavuje minerálny olej, komoditu podliehajúcu zdaneniu. Colný úrad vydal rozhodnutie č. 109619/1/68014/2014, zo dňa 05. februára 2014, ktorým rozhodol o prepadnutí zabezpečeného minerálneho oleja, pričom rozhodnutie o prepadnutí oleja nadobudlo právoplatnosť 10. marca 2014. Colný úrad žalobcu následne vyzval na predloženie daňového priznania na spotrebnú daň z minerálnych olejov a zaplatenie prislúchajúcej dane. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca výzvu neprevzal ani v odbernej lehote, colný úrad pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok. 3. Colný úrad v nadväznosti na skutkové zistenia vydal rozhodnutie č. 1096182/1/108387/2015, zo dňa 10. marca 2015, ktorým podľa § 68 ods. 2, ods. 5 daňového poriadku žalobcovi určil základ spotrebnej dane z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie 27. júna 2013, v množstve 3 448 kg minerálneho oleja a žalobcovi vyrubil spotrebnú daň z minerálneho oleja vo výške 344,80 eura podľa § 12 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. a) zák. č. 98/2004 Z. z. Žalovaný na odvolanie žalobcu v poradí prvé rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na nové konanie. Colný úrad v novom konaní za viazanosti právnym názorom odvolacieho finančného orgánu, vypočul na ústnom pojednávaní konateľa spoločnosti za účelom prejednania vzniku daňovej povinnosti. Konateľ daňového subjektu opätovne žiadal preverenie údajov, poskytnutých colníkom ohľadne nadobudnutia a vlastníctva minerálneho oleja počas miestneho zisťovania. V nadväznosti na dokazovanie a vypočutie konateľa bolo správcom dane vydané rozhodnutie č. 68000366/2015, zo dňa 20. novembra 2015, potvrdené v odvolacom daňovom konaní napadnutým rozhodnutím žalovaného, pričom podstatným dôvodom pre potvrdenie určenia základu a vyrubenia spotrebnej dane podľa pomôcok bolo konštatované neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k tvrdeniu konateľa, že nájdené množstvo minerálneho oleja bolo vo vlastníctve nájomcu priestorov R. I., z C.. 4. Správny súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil s poukazom na právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 1 ods. 1, §3 ods. 1, ods. 2, ods. 5, ods. 8, §24 ods. 1 písm. a) až c), ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 37 ods. 1, ods. 2, §38 ods. l , § 40 ods. 1 daňového poriadku a § 12 ods. 2 písm. a), § 13 ods. 2 písm. a) zák. č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov ako aj ustanoveniami § 6 ods. l, ods. 2, §7 ods. 1 zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Vecne právne závery rozsudku odôvodnil tým, že základnou námietkou a spornou otázkou medzi stranami bolo určenie miery rozloženia dôkazného bremena medzi žalobcu a orgány finančnej správy pri preukazovaní pôvodu a spôsobu nadobudnutia 3.448 kg minerálneho oleja, nájdeného počas miestneho zisťovania v prevádzke žalobcu, ako dôvodu vzniku daňovej povinnosti. Žalobca namietal vyčerpanie dôkazného bremena v tejto súvislosti tým, že zamestnancom colného orgánu na mieste miestneho zisťovania oznámil tretiu osobu, R. I., vo vlastníctve ktorej bol minerálny olej a prejavil ochotu poskytnúť telefónne číslo tejto osoby. 5. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca tvrdenie o prenájme skladového priestoru osobe R. I. a tiež vlastníctvo minerálneho oleja touto osobou nepreukázal v žiadnom štádiu daňového konania listinným dôkazom, osvedčujúcim uzatvorenie zmluvy o prenájme nebytového priestoru, vystavením daňového dokladu na plnenie, dokladom o prijatí peňažného protiplnenia za poskytnutie plnenia. Nepredložil dôkazy, ktoré by mali byť mimo právnej a fyzickej dispozície žalobcu, z vyjadrení žalobcu tiež nevyplynuli bližšie okolnosti a podrobnosti, ozrejmujúce spôsob realizácie žalobcom ústne deklarovaného zmluvného vzťahu. Žalobca ako podnikateľ je povinný pri nakladaní s majetkom postupovať s odbornou starostlivosťou, do ktorej možno zahrnúť tiež dostatok vierohodných dôkazov, prihliadnuc tiež na povinnosti vyplývajúce zo zákona o účtovníctve. Pripomenul možnosť vychádzať z premisy, že zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja, z dôvodu predpokladaných možných daňových únikov pri tomto vysoko daňovo zaťaženom a vysoko rizikovom predmete spotrebnej dane, pomerne striktne a podrobne upravuje mechanizmy kontroly, výroby, dovozu, držby, pohybu minerálneho oleja, až po konečnú spotrebu alebo vývoz. Rigorózna zákonná úprava taxatívne stanovuje spôsoby vzniku daňovej povinnosti osobe a určenie platiteľa dane podľa § 12 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. a) zák. č. 98/2004 Z. z., stanovujúc vyvrátiteľnú právnu domnienku, zakladajúcu postavenie platiteľa vzniknutej daňovej povinnosti osobe, u ktorej sa minerálny olej nachádzal, ak táto osoba nevedela zákonným spôsobom preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia minerálneho oleja, bez ohľadu na to, či olejom nakladala ako vlastným.
6. Primárnymi skutočnosťami, ktoré mal žalobca zaťažený dôkazným bremenom preukazovať, bol pôvod zistenej komodity, t. j. uviesť odkiaľ minerálny olej pochádza, kto bol jeho predchádzajúcim dodávateľom v obchodnom reťazci, alebo mal povinnosť preukázať spôsob jeho nadobudnutia a právny titul (napr. postavenie skladovateľa, oprávnenie zádržného veriteľa a pod.). Povinnosťou žalobcu bolo riadne preukázať tvrdenie o existencii právneho vzťahu a o realizácii právneho úkonu, na základe ktorého sa predmetný minerálny olej dostal do priestorov prevádzky. V opačnom prípade zaň žalobca v zmysle 13 ods. 2 písm. a) zák. č. 98/2004 Z. z. daňovo zodpovedá, bez ohľadu na vedomosť o ňom a súvis s jeho činnosťou. Za riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia zisteného minerálneho oleja nemožno považovať oznámenie bez ďalšieho mena fyzickej osoby a jej telefónneho čísla, vrátane neoverenej adresy „Z. O. XX, vo D. v C..” Uvedenie takýchto neúplných informácií, čo do identifikácie R. I., prípadne čo do konkretizácie právneho titulu, na základe ktorého mala uvedená osoba umiestniť minerálny olej v priestoroch skladu žalobcu súd považoval za tvrdenia, na ktoré sa však vzťahuje dôkazná povinnosť. Pátranie po bližšie neidentifikovanej fyzickej osobe orgánmi verejnej správy presahuje účel a možnosti správy daní, obzvlášť v situácii s plnením dôkaznej povinnosti žalobcu, striktnou právnou úpravou zákona o minerálnom oleji, významne zaťaženého dôkazným bremenom vo vzťahu k preukázaniu pôvodu alebo spôsobu nadobudnutia nájdeného predmetu spotrebnej dane, nie k preukázaniu vlastníctva tretej osoby ku komodite.
7. Pred krajským súdom neobstálo tiež tvrdenie, že ak sa R. I. dozvedel o zabezpečení minerálneho oleja, prestal so žalobcom telefonicky a formou SMS komunikovať, a preto žalobca nemohol ku konaniu doložiť dôkazy preukazujúce tvrdenia o nájme skladových priestorov a vlastníctve predmetu zdanenia. Žalobcom poskytnuté neúplné informácie nemali výpovednú hodnotu a nespĺňali požiadavky dôkazu osvedčujúceho tvrdené skutočnosti ani len v identifikácii nájomcu skladového priestoru. Bolo potrebné predložiť dôkaz, verifikovaný správcom dane v rámci plnenia úloh správy daní, s využitím procesných inštitútov podľa daňového poriadku. Rovnako nebolo možné prisvedčiť námietke žalobcu o povinnosti colných orgánov počkať s otvorením sporného skladového priestoru do nasledujúceho dňa, kým príde žalobcom uvádzaný nájomca. Navrhovaný postup by bol v rozpore s cieľom sledovaným výkonom dozoru nad dodržiavaním zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja. Z okolností priebehu miestneho zisťovania je zrejmá vysoká pravdepodobnosť, že navrhovaným postupom by mohol byť zmarený účel realizovaného zisťovania a mohlo by byť zmarené zistenie skutočnosti nasvedčujúce vzniku daňovej povinnosti na predmetnej spotrebnej dani (§ 37 ods. l, ods. 2 daňového poriadku), a taktiež následný postup pri zabezpečení veci zistenej komodity, s chýbajúcim riadnym preukázaním spôsobu jej nadobudnutia a riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s jej dovozom alebo nákupom (§ 40 ods. 1 daňového poriadku). Zdôraznil, že v tomto ohľade nie bezvýznamným atribútom miestneho zisťovania je moment prekvapenia povinných subjektov pri preverovaní skutočností na mieste samom, so zodpovedajúcimi zákonnými oprávneniami správcu dane na vstup do prevádzkových priestorov a miestností, pri výkone vyhľadávacej činnosti správcu dane (§ 38 ods. 1 daňového poriadku).
8. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd úspešnému žalovanému nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.
II.
Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní
9. Žalobca (ďalej len „ kasačný sťažovateľ“) podal proti rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť odôvodnenú nesprávnym právnym posúdením veci, pretože krajský súd nesprávne vyložil a aplikoval ust. 13 ods. 2 písm. a) zák. č. 98/2004 a § 3 ods. 1 daňového poriadku.
10. Argumentoval tým, že sťažovateľ v čase miestneho zisťovania do zápisnice o miestnom zisťovaní jasne uviedol komu patrí minerálny olej s tým, že táto osoba má prísť nasledujúci deň do skladových priestorov, za účelom písomného dohodnutia uzatvorenia zmluvy o skladovaní minerálneho oleja. Sťažovateľ na základe tohto požiadal colníkov Colného úradu Nitra, aby počkali s otvorením skladu do nasledujúceho dňa a príchodu vlastníka minerálneho oleja. Vyslovil názor, že príchodom colníkov až nasledujúceho dňa by nedošlo k zmareniu účelu miestneho zisťovania, pretože sú oprávnení zabezpečiť veci aj na mieste, kde sa v čase miestneho zisťovania nachádzajú, identifikačnými prostriedkami. Colníci neakceptovali návrhy kasačného sťažovateľa napriek oprávneniu vec (minerálny olej) alebo
sklad zabezpečiť, s cieľom eliminovať možnosť zmarenia miestneho zisťovania. V prípade záujmu o pôvod minerálneho oleja mali využiť oprávnenie zabezpečiť priestory skladu sťažovateľa a vyčkať na osobu, ktorej patril minerálny olej. Zároveň by týmto verifikovali tvrdenie kasačného sťažovateľa o vlastníkovi minerálneho oleja a v neposlednom rade by tak postupovali v súlade so zásadou podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, a teda by dbali zachovanie práv sťažovateľa.
11. Colníci nekonaním v súlade s predmetnou zásadou znemožnili a zmarili preukázanie spôsobu nadobudnutia minerálneho oleja sťažovateľom. Sťažovateľ zdôraznil, že od samého začiatku miestneho zisťovania trval na preukázaní spôsobu nadobudnutia minerálneho oleja uvedením údajov vlastníka. Nečinnosťou colných orgánov či nezákonným postupom došlo k zmareniu preukázania spôsobu nadobudnutia minerálneho oleja a verifikácie tvrdenia, s následkom nemožnosti predloženia akéhokoľvek dodatočného dokladu preukazujúceho spôsob nadobudnutia minerálneho oleja. Krajskému súdu ďalej vytkol, že sa v rozsudku nezaoberá zákonným oprávnením zabezpečiť vec priamo v priestoroch sťažovateľa. Neobstojí preto záver rozsudku o tom, že tvrdenia sťažovateľa sú ťažko preukázateľné a verifikovateľné. Avšak práve preto, aby nebolo zmarené tvrdenie sťažovateľa o osobe, ktorej minerálny olej patril, mali colníci akceptovať návrh a počkať do nasledujúceho dňa na príchod osoby, čím by došlo k priamemu overeniu tvrdenia kasačného sťažovateľa.
12. Kasačný sťažovateľ preukázanie vlastníctva minerálneho oleja považoval za relevantný podklad pri dokazovaní spôsobu nadobudnutia minerálneho oleja. Uviedol, že pokiaľ je niekto vlastníkom a uskladní si svoje vlastníctvo u tretej osoby je zrejmé, že tretia osoba preukáže spôsob nadobudnutia vlastníctvom tretej osoby. Kasačný sťažovateľ z tohto dôvodu považoval odôvodnenie krajského súdu v časti, podľa ktorej vlastnícke právo tretej osoby na účely vzniku daňovej povinnosti nie je podstatným predmetom dokazovania, za zmätočné a nepodložené. Sťažovateľ nikdy nepreukazoval pôvod minerálneho oleja, od momentu začatia miestneho zisťovania sa snažil preukázať len spôsob nadobudnutia, a to uskladnením od tretej osoby, pričom práve činnosťou colníkov colného úradu bolo znemožnené preukázanie spôsobu nadobudnutia minerálneho oleja. Pripomenul, že od okamihu príchodu colníkov bol nápomocný pri dokumentovaní miestneho zisťovania. Záverom kasačnej sťažnosti preto navrhol, aby najvyšší súd podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnuté rozhodnutie, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
13. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zaujal názor, že sťažovateľ zotrváva na konštrukcii, podľa ktorej colný úrad zmaril identifikáciu údajného vlastníka minerálneho oleja tým, že nepočkal so vstupom do priestorov žalovaného na druhý deň, kedy mal údajne do priestorov prísť R. I.. Žalovaný orgán finančnej správy považoval postup colného úradu pri prehliadke priestorov žalobcu za zákonný už vo svojej podstate, akékoľvek nadväzujúce tvrdenia žalobcu o zásahu do jeho práv považoval za bezpredmetné a tvrdenia sťažovateľa v kasačnej sťažnosti považoval za účelové a nelogické. Tvrdenia o tom, že R. I. by sa na druhý deň do priestorov žalovaného dostavil, ak by colný úrad do priestorov vstúpil nasledujúci deň považoval za irelevantné, pretože I. majúc vedomosť o predmete skladovania a vedomosť o „odklade” vstupu colného úradu do priestorov by zrejme väčšiu ochotu o osobnú prítomnosť neprejavil. Zabezpečeniu priestorov príslušnými prostriedkami by musel predchádzať vstup colného úradu do priestorov, aby identifikovali zabezpečovaný tovar, keďže plombou colný úrad nezabezpečuje samotné priestory, ale uskladnený tovar. Vylúčil možnosť, aby colný úrad dal na vstupné miesta priestorov žalobcu plomby bez konkretizovania vedomosti, aký tovar a akého druhu vnútri priestorov zabezpečuje, a teda bez vstupu do inkriminovanej budovy.
14. Zaujal názor, že ak by colný úrad mal zabezpečiť veci na mieste, ako prezentuje v kasačnej sťažnosti žalobca, dôsledkom zabezpečenia by boli viditeľné plomby, zátarasy či iné opatrenia colného úradu. Bezpredmetné je preto opätovne tvrdiť, že kým údajného R. I. vstup do priestorov colným úradom v prvý deň odradil, plomby a zátarasy by pre tvrdeného vlastníka neboli z pozície jeho prítomnosti rušivé. Žalovaný preto žiadal, aby najvyšší súd kasačnú sťažnosť žalobcu voči rozsudku krajského súdu zamietol.
III.
Posúdenie kasačného súdu
15. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3 S a v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou. 16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. I SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440, 441, 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.
17. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k.: 2S/159/2016-118, zo dňa 25. apríla 2018, ktorým krajský súd zamietol žalobu žalobcu vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/56084/2016/CI, zo dňa 17. februára 2016. Žalovaný orgán finančnej správny predmetným rozhodnutím podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku nevyhovel odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu Colného úradu Nitra, č. 680000366/2015, zo dňa 20. novembra 2015, a rozhodnutie správcu dane potvrdil. Preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
18. Kasačný súd z administratívneho spisu zistil, že Stanica colného úradu Nitra - centrála vykonala 27. júna 2013, miestne zisťovanie v skladových priestoroch u daňového subjektu v prevádzke Sklad Staničná Šaľa, so zameraním na kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 98/2004 Z. z. Colníci v priestoroch zistili skladovanie 30 kusov 1.000 litrových barelov, pričom v štyroch z nich sa nachádzalo 980 litrov žltkastej tekutiny a v ďalšom sklade 200 litrov žltkastej tekutiny, motorovej nafty. Konateľ spoločnosti prenajímajúcej skladové priestory na výzvu colníkov nevedel preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia predmetného tovaru, nadobúdacie doklady nepredložil a uviedol, že vlastníkom motorovej nafty je R. I. z C. M., ktorý sa má do skladu dostaviť 28. júna 2013, za účelom spísania zmluvy o uskladňovaní priestorov a prevziať si faktúru za uskladnenie tovaru. Colný úrad vydal dňa 01. júla 2013 rozhodnutie o zabezpečení, č. 9006191/313236/2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29. júla 2013. Colné laboratórium vo všetkých prípadoch expertíz skonštatovalo, že zatriedenie posudzovaných vzoriek smeruje do časti „Mazacie oleje, ostatné oleje” podpoložky KN 2710 19 71 až 2710 199 99, a teda že zabezpečený tovar predstavuje minerálny olej - komoditu podliehajúci zdaneniu podľa zák. č. 98/2004 Z. z. Rozhodnutím, č. 109619/1/68014/2014, zo dňa 05. februára 2014, colný úrad rozhodol o prepadnutí minerálneho oleja, právoplatne zabezpečeného sťažovateľovi, rozhodnutím, sp. zn. 9006191/1/313236/2013, zo dňa 01. júla 2013. Rozhodnutie o prepadnutí 4120 1 minerálneho oleja nadobudlo právoplatnosť dňom 10. marca 2014.
19. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľ nevedel preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia zaisteného minerálneho oleja, správca dane dospel k záveru o vzniku daňovej povinnosti podľa § 12 ods. 2 písm. a) zák. č. 98/2004 Z. z., v spojení s § 13 ods. 2 písm. a) zák. č. 98/2004 Z. z. Pretože daňový subjekt ani na výzvu colného úradu nepodal daňové priznanie k spotrebnej dani, správca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok. Po tomto , bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie vo veci určenia dane č. 1096182/1/108387/2015 zo dňa 10.3.2015 pre nezohľadnenie obsahu písomného podania zo dňa 17.7.2014, správca dane vec znovu prejednal a dňa 20. novembra 2015, vydal rozhodnutie č. 680000366/2015, ktorým podľa § 68 ods. 2, ods. 5 Daňového poriadku určil základ spotrebnej dane z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie 27. júna 2013, v množstve 3.448 kg, a daňovému subjektu
vyrubil podľa § 12 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm.a) zák. č. 98/2004 Z. z. spotrebnú daň z minerálneho oleja vo výške 344,80 eura.
20. Podľa §12 ods. 2 písm. a) zák. č. 98/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. januára 2013 do 31. júla 2013 daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia minerálneho oleja, ktorý sa nachádza alebo ktorý sa nachádzal u osoby, ak táto osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia minerálneho oleja v súlade s týmto zákonom, a to bez ohľadu na to, či nakladá, alebo nakladala s minerálnym olejom ako s vlastným.
21. Podľa § 13 ods. 2 písm. a) zák. č. 98/2004 Z. z. platiteľom dane pri vzniku daňovej povinnosti podľa § 12 ods. 2 je osoba, ktorá a) nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia minerálneho oleja u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá, alebo nakladala s minerálnym olejom ako s vlastným, 22. Podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku ak daňový subjekt nepodal daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane podľa odsekov 1 a 2, správca dane určí daň podľa pomôcok. Ak daňový subjekt po doručení oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok podá daňové priznanie, správca dane ho môže použiť ako pomôcku. Daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok; to neplatí, ak je správcom dane obec.
23. Podľa § 48 daňového poriadku (1) Správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane, b) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo c) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods.
(2) Správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety.
(3) Správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.
(4) Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.
(5) Pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. 24. Zásadnou skutočnosťou pre rozhodnutie v prejednávanej veci je právny záver o tom, či u kasačného sťažovateľa vznikla daňová povinnosť v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 13 ods. 2 daňového poriadku, predpokladom čoho je preukázanie, že u daňovníka sa ku dňu vykonanej kontroly nachádzal minerálny olej, ktorého pôvod alebo spôsob nadobudnutia v súlade so zákonom o dani z minerálnych olejov daňovník nevedel preukázať. Správne orgány striktne vyžadovali od daňovníka, aby v rámci svojho dôkazného bremena vyvrátil pozitívny záver v tejto otázke, ku ktorému daňová kontrola dospela na základe opísaných zistení. Kasačný sťažovateľ od počiatku zotrvával na stanovisku, že jeho povinnosť vyvrátiť tento záver je splnená uvedením mena a bydliska ( na území cudzieho štátu) bližšie neurčeného tvrdeného majiteľa minerálnych olejov, ktorý mal prísť uzavrieť zmluvu o prenájme skladu ( dôvod nadobudnutia minerálneho oleja do držby kasačného sťažovateľa ) bez bližšieho vysvetlenia vecných či časových súvislostí s akýmikoľvek inými preukázanými okolnosťami a rovnako bez poskytnutia akýchkoľvek dôkazov o reálnosti aspoň predpokladu takéhoto postupu zo strany tvrdeného vlastníka. Colným orgánom bolo kladené za vinu, že zaistením a následným vydaním
rozhodnutia o prepadnutí minerálneho oleja došlo k zmareniu ďalšieho zisťovania, nakoľko práve z dôvodu ich postupu tvrdený majiteľ Hubert Mika sa nedostavil v deň nasledujúci po kontrole k žalobcovi za účelom uzavretia nájomnej zmluvy. V tejto súvislosti bola spochybňovaná účelnosť a dôvodnosť postupu spočívajúceho v zaistení minerálneho oleja.
25. Kasačná sťažnosť odôvodnená nesprávnosťou právneho posúdenia veci poukazovala na tvrdené porušenie ust. § 3 ods. 1 daňového poriadku upravujúceho povinnosť zachovania práv sťažovateľa a namietala, že opísaným postupom príslušníci colnej správy znemožnili a zmarili preukázanie nadobudnutia minerálneho oleja sťažovateľom, a „je jasné, že následne po zmarení verifikácie tvrdenia sťažovateľa nemá sťažovateľ žiadnu možnosť dodatočne predložiť akýkoľvek doklad preukazujúci spôsob nadobudnutia“ .
26. K nesprávnosti právneho posúdenia ako dôvodu kasačnej sťažnosti ( ktorým je kasačný súd v zmysle SSP viazaný ) kasačný súd v prvom rade pripomína, že v zmysle ustálenej judikatúry ( nadväzujúcej na obdobnú právnu úpravu obsiahnutú pred účinnosťou SSP v Občianskom súdnom poriadku), nesprávne právne posúdenie môže byť dôvodom kasačnej sťažnosti len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého rozhodnutia.
27. V prejednávanej veci sa však javí že, kasačný sťažovateľ namieta, že krajský súd a orgán verejnej správy z vykonaného dokazovania nezistili správne skutkový stav. Tvrdené nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k záverom o právnej otázke či žalobca (v dôsledku nevyvinenia sa v rámci zákonom daných možností - neunesenia dôkazného bremena) sťažovateľom tvrdené pochybenie by malo byť definované ako nedostatočné zistenie skutkového stavu. Treba pripomenúť, že kasačný súd je viazaný obsahovým vymedzením dôvodu kasačnej sťažnosti.
28. Kasačný sťažovateľ bez ohľadu na spochybnenie kvalifikácie kasačného dôvodu v podanej kasačnej sťažnosti, založenej na tvrdenom porušení zákona krajským súdom, spočívajúcim v nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP, neuviedol správne právne posúdenie, ku ktorému mal krajský sú dospieť a neuviedol tiež, v čom orgány finančnej správy v administratívnom konaní ako aj správny súd prvého stupňa pochybili, keď dospeli k záveru o vzniku postavenia platiteľa dane u sťažovateľa v prípade nálezu minerálneho oleja v skladových priestoroch prenajímaných daňovým subjektom, ktorý však v zmysle § 12 ods. 2 zák. č. 98/2004 Z. z. nevedel preukázať pôvod ako ani spôsob nadobudnutia komodity zaťaženej spotrebnou daňou z minerálneho oleja, bez ohľadu na skutočnosť či s minerálnym olejom nakladal ako s vlastným.
29. K sťažovateľovej námietke o nemožnosti dodatočne predložiť akýkoľvek doklad preukazujúci spôsob nadobudnutia, zavinenej postupom colných orgánov vykonaným v súlade so zákonnou úpravou treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ, ktorého povinnosťou bolo pri podnikateľskej činnosti nakladať s vlastným majetkom, či s majetkom ku ktorému mal dispozičné právo s odbornou starostlivosťou, bol tiež povinný ako účtovná jednotka splniť si povinnosť doložiť príslušný účtovný prípad ( tvrdený prenájom skladovacích priestorov vykonávaný v rámci podnikateľskej činnosti) príslušnými dokladmi, nájomnou zmluvou či dokladom o uzatvorení zmluvy o skladovaní, či iným relevantným dokladom. Sťažovateľ bol už v priebehu miestneho zisťovania dňa 27. júna 2013 príslušníkmi colného orgánu vyzvaný na preukázanie dokladov o vlastníctve či inom práve ním označenej osoby R. I. k zaisteným minerálnym olejom v zmysle 39 ods. 2 Daňového poriadku. Sťažovateľ povinnosť predložiť vierohodné doklady, preukazujúce vlastníctvo prípadne záväzkový vzťah nesplnil a žiadne doklady ani iné dôkazy nepredložil ani na ústnom pojednávaní uskutočnenom 05. novembra 2015, napriek tomu, že bol správcom dane opakovane vyzývaný aby predložil zoznam vystavených faktúr z účtovnej evidencie za rok 2013 a rok 2014, vystavené faktúry za prenájom skladových priestorov, zaúčtované doklady o úhrade nájomného a ďalšie doklady, ktorými by bol mohol zvrátiť záver o tom, že spĺňa zákonné podmienky pre uznanie za platiteľa dane v zmysle § 13 ods. 2 písm. a zákona o dani z minerálnych olejov.
30. Kasačný sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti namiesto predloženia správneho právneho posúdenia veci vznesenými námietkami napádal skutkové zistenia správcu dane ako aj odvolacieho orgánu finančnej kontroly, a bez ďalšieho vyvodzoval nelogickú a ničím nepodloženú súvislosť medzi skutočnosťou, spočívajúcou v otvorení dotknutých skladových priestorov príslušníkmi colnej správy dňa 27. júna 2013 a následnou nekontaktnosťou tvrdeného vlastníka zistených minerálnych olejov, čo kasačný súd vyhodnotil ako účelovú a špekulatívnu konštrukciu.
31. V súvislosti s opakovanou námietkou sťažovateľa, že správca dane nezisťoval pobyt R. I. v C. M. je potrebné pripomenúť konštantnú judikatúru, zaoberajúcu sa modifikáciou dôkaznej povinnosti, a teda rozsahom preverovania tvrdení daňového subjektu, v oblasti určovania dane podľa pomôcok, a to najmä závery rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Sžf 21/2015, zo dňa 26. augusta 2016, v ktorom uviedol, že pri určovaní dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ale k samotnému určeniu dane podľa pomôcok. Takýto postup je dôsledkom nesplnenia si povinností daňovníka v zákonom určenom rozsahu a zákonom určených lehotách. Správca dane nie je povinný o pomôckach, ktoré má k dispozícii, informovať daňový subjekt, určuje daň podľa pomôcok bez súčinnosti daňového subjektu. Daňovému subjektu nič nebráni, aby pred určením dane podľa pomôcok správcovi dane predložil daňové doklady a dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia, keďže daňový subjekt znáša dôkazné bremeno počas celého daňového konania (rozsudok NS SR, sp. zn. 5Sžf/68/2011, zo dňa 23. februára 2021).
32. V tomto kontexte treba vyhodnotiť ako irelevantné námietky sťažovateľa smerujúce k spochybňovaniu postupu colného úradu pri zabezpečení zaisteného minerálneho oleja, čo považuje za príčinu následnej nezastihnuteľnosti tvrdeného vlastníka minerálneho oleja, v konečnom dôsledku pôsobiacu v neprospech sťažovateľa.
33. Nemožno opomenúť že pri určovaní dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ale k samotnému určeniu dane podľa pomôcok. Takýto postup je dôsledkom nesplnenia si povinností daňovníka v zákonom určenom rozsahu a zákonom určených lehotách. V prejednávanej veci nebola spochybnená správnosť vyrubenej dane, spochybnená bola len dôvodnosť určenia sťažovateľa za daňovníka. Tento záver bol výsledkom vyhodnotenia výsledkov daňovej kontroly a správnosť tohto záveru mal sťažovateľ možnosť spochybniť preukázaním pôvodu alebo spôsobu nadobudnutia predmetných minerálnych olejov v súlade so zákonom. Colné orgány vykonali právny vyhodnotenie zistených skutočností so záverom, že žalobca je platiteľom dane podľa § 13 ods. 2 zákona č. 98/2004 Z.z., čím došlo k vyhodnoteniu dôkazov v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku, daňovník mal povinnosť v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku preukázať skutočnosti potrebné pre správne určenie dane, v tomto prípade pôvod alebo spôsob nadobudnutia minerálneho oleja vylučujúci jeho kvalifikáciu ako daňovníka.
34. Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Sžf 66/2016, zo dňa 31. mája 2018, DSP 22/2018). Napriek tomu, že ťarcha dôkazného bremena je v podstatnej miere na kontrolovanom daňovom subjekte, úlohou daňových orgánov je však stanoviť pevné hranice a pravidlá dokazovania, mať jasnú predstavu o tom, preukázanie akých konkrétnych skutočností sa žiadanými dôkazmi sleduje, dbať na to, aby dokazovanie bolo vedené v súlade s platnou právnou úpravou a následne zo získaných dôkazov vyvodiť logické a presvedčivé závery, ktoré budú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia vydaného v daňovom konaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.2 Sžf 8/2016, zo dňa 24. mája 2017, DSP 28/2017).
35. V tejto súvislosti nie je možné ani dôvodné vytýkať colným orgánom, že nevykonali šetrenie ohľadne pobytu osoby s bydliskom v C. M., určenej iba menom a priezviskom ( bez akéhokoľvek relevantnej bližšej identifikácie ako napr. dátum narodenia, číslo cestovného alebo iného dokladu). Koniec koncov nič nebránilo sťažovateľovi akýmkoľvek vhodným spôsobom svojho tvrdeného obchodného partnera (prenájom priestorov) kontaktovať, zabezpečiť jeho prítomnosť alebo aspoň potrebné doklady a údaje.
36. Žalobca neuniesol ani v administratívnom ani v súdnom konaní dôkazné bremeno a nebolo možné súhlasiť ani s jeho opakovanými odvolacími námietkami ohľadne nedostatočného dokazovania a nesúčinnosti s účastníkom za účelom ochrany jeho práv, keď neuviedol žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa daňové orgány dostatočne nevysporiadali. Colný úrad ako aj žalovaný vychádzali zo správneho a riadne odôvodneného záveru o tom, že v zmysle § 13 ods. 2 písm. a) Daňového poriadku
bol podľa § 12 ods. 2 platiteľom v prípade vzniknutej daňovej povinnosti na spotrebnej dani žalobca, pretože nevedel preukázať zákonným spôsobom pôvod alebo spôsob nadobudnutia minerálneho oleja, ktorý sa v ním prenajímaných priestoroch nachádzal v čase miestneho zisťovania dňa 27. júna 2013.
37. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov uvedených v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie krajského súdu a vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti tak, že kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú.
IV.
Záver
38. Po vyhodnotení závažnosti a rozsahu kasačných dôvodov Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v zmysle § 461 SSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby vyhovel kasačnej sťažnosti, pretože konanie pred finančnými orgánmi bolo súladné so zákonom a krajský súd postupoval preto vecne správne, keď správnu žalobu kasačného sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako nedôvodnú zamietol.
39. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a §167 ods. 1 SSP) vzhľadom na procesný neúspech, procesne úspešnému žalovanému voči sťažovateľovi právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal, vzhľadom na nesplnenie podmienok §167 ods. 1 SSP).
40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.