Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Csp-164-2021.pdf
PDF · 87.07 KB
Case nature
Subarea
34Csp/164/2021
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. XXX XX B. okres M., štátny občan V., v spore o zaplatenie 86,77 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. V y h l a s u j e, že Okresný súd Košice I nemá právomoc konať vo veci.
II. Konanie z a s t a v u j e.
III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu elektronicky dňa 17.8.2021, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 86,77 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 23.8.2019 až do zaplatenia. Zároveň žalobca žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu a trov právneho zastúpenia.
2. Podľa ust. § 9 Civilného sporového poriadku ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
3. Z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície zo dňa 13.9.2021 súd zistil, že žalovaný má povolený dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky, ide o cudzinca zo štátu EHP. Z evidencie Registra obyvateľov Slovenskej republiky vyplýva že povolenie na pobyt žalovanému začal platiť odo dňa 12.12.2014 a bol povolený do 11.12.2024. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru vo M. odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Vinica oznámilo súdu v rámci prešetrenia pobytu žalovaného, že žalovaný na adrese B. nebýva, jeho pobyt nie je známy.
4. V konaní vystupuje účastník - žalovaný, ktorý má bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem.
5. Súd preto skúmal, či je v danej veci daná právomoc súdu na konanie.
6. Právnu úpravu právnych vzťahov s cudzím prvkom obsahuje nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. V čl. 18 ods. 2 nariadenia je stanovené, že druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. V konaní je zrejmé, že žalovaným je fyzická osoba - spotrebiteľ s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky. Preto na uvedenom ustanovení čl. 18 nariadenia nemožno založiť právomoc slovenského súdu na konanie.
7. Procesné podmienky, aj keď ich Civilný sporový poriadok výslovne a taxatívne nevypočítava, možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, súd skúma (prihliada na) splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania, súd konanie vždy zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania patrí okrem iných, aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa ust. § 9 Civilného sporového poriadku. Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t.j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví, a to kedykoľvek počas konania, a to aj v čase keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
8. Poistná zmluva, na ktorú sa v žalobe žalobca odvoláva, má charakter spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čiže mal postavenie dodávateľa v zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kým žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, z čoho vyplýva, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Žalovaný, t.j. spotrebiteľ, je cudzím štátnym príslušníkom, a to konkrétne štátnym príslušníkom Maďarska, čo súd zistil v rámci šetrenia pobytu žalovaného. Súd tiež má za preukázanú skutočnosť, že žalovaný má evidovaný pobyt na území Slovenskej republiky, avšak podľa správy Okresného riaditeľstva policajného zboru vo Veľkom Krtíši zo dňa 9.10.2021 sa žalovaný v súčasnosti a ani v čase podania žaloby nezdržiaval na adrese uvedenej v poistnej zmluve.
9. Podľa čl. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. 10. Podľa článku 17 ods. 1 písm. b/ nariadenia vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru. 11. Podľa čl. 18 ods. 1 nariadenia spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.
12. Podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
13. Podľa čl. 25 nariadenia ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy, pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Dohoda o voľbe právomoci musí byť buď: písomná, alebo písomne potvrdená; b) vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo
c) v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah.
14. Podľa čl. 26 nariadenia okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 22.
15. Podľa čl. 28 ods. 1 nariadenia ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
16. Podľa čl. 62 ods. 1 nariadenia na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.
17. Podľa ust. § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
18. Podľa ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
19. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak je spotrebiteľ na žalovanej strane, druhý účastník zmluvy ho môže žalovať len na súde členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ svoje bydlisko. Podľa čl. 62 ods.1 nariadenia pre posúdenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdu vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Bydliskom treba rozumieť miesto, v ktorom osoba býva s úmyslom zdržovať sa tam trvale (nie prechodne). Nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený na trvalý pobyt, prípadne pobyt cudzinca, podstatný je úmysel osoby trvale sa v určitom mieste zdržovať. Bydliskom treba chápať miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, poprípade, kde pracuje. Preto nie je možné obsah pojmu bydlisko v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku stotožňovať s obsahom pojmu trvalý pobyt, resp. pobyt občana Európskej únie, ktoré používajú predpisy správneho práva upravujúce evidenciu obyvateľov. Z uvedeného je potom zrejmé, že slovenské právo chápe pojem bydlisko ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržovať.
23. Zmyslom osobitnej úpravy právomoci v prípade spotrebiteľských zmlúv je poskytnúť ochranu slabšej zmluvnej strane, teda spotrebiteľovi. Pokiaľ by boli porušené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách nariadenia, takéto rozhodnutie vydané v členskom štáte by nebolo v inom členskom štáte uznané a vykonané. Ochranu práv žalobcu nemožno postaviť nad ochranu práv žalovaného. Na tomto mieste je tiež potrebné uviesť, že Európsky súdny dvor vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (teda Bruselský dohovor) vo všetkých svojich ustanoveniach, a to tak tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti, ako i tých, ktoré sa týkajú uznania a výkonu rozsudkov, smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť.
Iba vďaka týmto zárukám, poskytovaným žalovanému, môže byť uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí v režime Nariadenia tak liberálne (porovnaj C-125/79 Denilauler v. Couchet Erérers, C-474/93 Hengstv.Campese, C-166/80 Klomps v. Michel). Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť žalovaný na vhodnom súde. Tým je v zmysle čl. 4 nariadenia súd štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko. Tento princíp je ďalej v čl. 18 ods. 2 nariadenia posilnený tak, že súdy daného štátu sú v sporoch zo spotrebiteľských zmlúv medzinárodne výlučne príslušné. Z uvedeného je zrejmé, že tam kde je namieste aplikovať nariadenie, má právo žalovaného sa v konaní účinne brániť, prednosť pred právom žalobcu na súdnu ochranu. Keďže nie je možné doručiť žalobu žalovanému do vlastných rúk, a preto sa nemôže zúčastniť konania, nemôže sa žalovaný účinne brániť, a z tohto dôvodu si súd nemôže založiť právomoc.
24. Z predložených správ príslušného policajného orgánu súd považuje za dostatočne preukázané, že žalovaný nebýva a nezdržiava sa na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že žalovaný sa nezdržiava na území Slovenskej republiky a jedná sa o spotrebiteľský spor, súd dospel k záveru, že nie je v tomto prípade daná právomoc súdu Slovenskej republiky. Právomoc súdov Slovenskej republiky nie je daná ani na základe dohody o voľbe právomoci súdov v zmysle čl. 25 nariadenia. Súd nemal preukázané platné uzavretie dohody účastníkov o voľbe právomoci súdov Slovenskej republiky.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že právomoc súdov Slovenskej republiky nie je daná, keďže žalovaný ako spotrebiteľ, nemal v čase podania žaloby až po súčasnosť bydlisko (ktorý pojem je potrebné vykladať podľa vnútroštátneho práva, t.j. nie trvalé bydlisko, ale miesto kde sa osoba skutočne zdržiava) na území Slovenskej republiky.
26. Keďže ide o neodstrániteľnú prekážku v konaní, súd v súlade s citovaným ustanovením § 161 Civilného sporového poriadku konanie voči žalovanému zastavil. Súd súčasne poukazuje na záver vyjadrený v rozhodnutí Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo28/2009, podľa ktorého „pokiaľ súd zistí nedostatok svojej právomoci, musí tu byť iný štátny orgán, ktorému je súd povinný vec postúpiť, pokiaľ žiaden takýto orgán súd nezistí, vec patrí do právomoci súdov, uvedené však neplatí, ak ide o prípad právomoci cudzozemského orgánu".
27. Podľa ust.§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
28. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s princípom procesného zavinenia zastavenia konania uvedeného v ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže k zastaveniu konania došlo v dôsledku existencie neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania, ktorý zavinil žalobca tým, že sa domáhal nároku voči žalovanému ako spotrebiteľovi zo spotrebiteľskej zmluvy na súde, ktorému nepatrí právomoc takýto nárok žalobcu prejednať a rozhodnúť, na základe čoho došlo k zastaveniu konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že v tomto štádiu skúmania procesných podmienok žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, a preto súd rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v zmysle ust. § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.