Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Sa-64-2021.pdf
PDF · 88.41 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/64/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: N. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., A. mlynská XXX/XX, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Bratislava, Šagátova 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-d-11817/14-2021 zo dňa 02. 07. 2021, takto
rozhodol:
Súd žalobu o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 01. 09. 2021, doručenou tunajšiemu súdu dňa 06. 09. 2021, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-d-11817/14-2021 zo dňa 02. 07. 2021, ktorým žalovaný podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon č. 328/2002 Z. z.) v spojení s § 30 ods. 1 písm. f) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len “správny poriadok”) zastavil správne konanie vo veci žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 09. 06. 2021, nakoľko vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán dňa 13. 04. 2021.
2. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca správnu žalobu, ktorou žiadal rozhodnutie žalovaného č. GR ZVJS-d-11817/14-2021 zo dňa 02. 07. 2021 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca sa domáhal svojho práva na starobný dôchodok, ktoré bolo porušené rozhodnutím žalovaného. Žalobca ďalej uviedol, že proti rozhodnutiu žalovaného č. GR ZVJS-d-11817/14-2021 zo dňa 02. 07. 2021 podal dňa 16. 07. 2021 odvolanie. Odvolací orgán ku dňu spísania žaloby o tomto jeho odvolaní nerozhodol.
3. Žalobca k ustanoveniam zákona č. 328/2002 Z. z. uviedol, že starobný dôchodok sa nedá priznať podľa uvedeného zákona, na ktorý mu vznikol nárok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. a od 01. 07. 2022 sa vôbec nedá priznávať starobný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. K ustanoveniam správneho poriadku žalobca uviedol, že o jemu vzniknutom nároku na starobný dôchodok je v zmysle § 142 v spojení s § 114 zákona č. 100/1988 Zb. oprávnený konať len žalovaný.
Zastával názor, že rozhodnutie žalovaného č. GR ZVJS-d-11817/14-2021 zo dňa 02. 07. 2021 rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné.
Žalobca ďalej uviedol, že žiadne ustanovenie zákona č. 100/1988 Zb. nezakazuje podať žiadosť vo veci už vzniknutom nároku na starobný dôchodok, keď žalovaný nerešpektuje všeobecne dané právne predpisy, podľa ktorých, ak niekto už raz splnil zákonom dané podmienky na toto zákonné právo a ak
o vyplácanie tohto už vzniknutého nároku požiada, tak iná zákonná možnosť, podľa jeho názoru nie je, ako len priznať a vyplácať tento už vzniknutý nárok.
Pokiaľ sa týka nemožnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu žalovaného č. GR ZVJS-d-11817/14-2021 zo dňa 02. 07. 2021 žalobca uviedol, že žiadne rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nároková dávka, hoci už boli splnené zákonom dané podmienky na jej priznanie a vyplácanie, sa nemôže považovať za rozhodnutie procesnej povahy, iba ak by žalovaný žiadosť žalobcu zo dňa 09. 06. 2021 odstúpil na vybavenie inému príslušnému správnemu orgánu. Keďže rozhodnutie č. GR ZVJS-d-11817/14-2021 zo dňa 02. 07. 2021 takým rozhodnutím nie je, preto odvolanie podal.
Žalobca ďalej uviedol, že žiadosťou zo dňa 09. 06. 2021 (v poradí ôsma) žiadal znova o priznanie a vyplácanie starobného dôchodku, na ktorý mu, ako uvádza, vznikol zákonný nárok dňom 25.04.2001. Nakoľko žalovaný nesprávne označil orgán konajúci v čase rozhodovania o tejto jeho žiadosti, teda odvolací orgán, a použil zákonný termín príslušný orgán, nie je podľa jeho názoru možné aplikovať správny poriadok. Uvádza, že zákonný nárok na starobný dôchodok mu vznikol podľa zákona č. 100/1988 Zb. a aj odvolacie konanie sa riadi príslušnými ustanoveniami tohto zákona.
S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/13/2016 zo dňa 27. 09. 2017 považuje žiadosť zo dňa 09. 06. 2021 za legitímnu.
Prílohu žaloby tvorila kópia rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-d-11817/14-2021 zo dňa 02. 07. 2021, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 08. 07. 2021.
4. Súd si následne vyžiadal vyjadrenie žalovaného a príslušný administratívny spis. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 08. 12. 2021, doručeným súdu dňa 20. 12. 2021, pričom navrhol, aby Krajský súd v Nitre správny žalobu zamietol, nakoľko ju v celom rozsahu považuje za nedôvodnú.
Žalovaný uviedol, že žalobca svoje tvrdenia o porušení jeho práva na starobný dôchodok žalovaným sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom žalobca neoznačil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, preto ich žalovaný popiera a považuje za sporné a nedôvodné.
Pod pojmom príslušný správny orgán je potrené rozumieť ten istý správny orgán v skôr začatom správnom konaní, pričom uvedené súvisí s pozitívnym kompetenčným konfliktom. V danom prípade išlo o dve správne konania v tej istej veci vedené Útvarom sociálneho zabezpečenia, a to jedno na základe žiadosti žalobcu zo dňa 09. 04. 2021 a druhé na základe žiadosti žalobcu zo dňa 09. 06. 2021. V rámci prvého konania žalovaný vydal rozhodnutie č. GR ZVJS-d-12379/14-2021 zo dňa 11. 05. 2021, proti ktorému žalobca podal odvolanie zo dňa 19. 05. 2021, pričom odvolací orgán o ňom nerozhodol ku dňu vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-d-11817/14-2021 zo dňa 02. 07. 2021, ktorým žalovaný rozhodol o zastavení druhého správneho konania začatého na základe žiadosti žalobcu zo dňa 09. 06. 2021. Voči rozhodnutiu žalovaného č. GR ZVJS-d-11817/14-2021 zo dňa 02. 07. 2021 nebol prípustný opravný prostriedok, pretože išlo o jednoinštančné správne konanie.
Právom žalobcu je možnosť podať akékoľvek podanie, žiadosť, aj opakovane, avšak je povinnosťou správneho orgánu vysporiadať sa s opakovanou žiadosťou v intenciách všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalovaný preto preskúmal obe žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku, pričom zistil, že sa jedná o ten istý nárok na výplatu starobného dôchodku, vyplývajúci z toho istého obdobia sociálneho zabezpečenia, toho istého účastníka správneho konania a rovnaký petit, t. j. priznať starobný dôchodok. Žalovaný dospel k záveru, že nastala zákonom predpokladaná situácia v tom, že o priznaní starobného dôchodku sa na Útvare sociálneho zabezpečenia vedie skôr začaté konanie na základe žiadosti žalobcu zo dňa 09. 04. 2021, preto neskôr začaté konanie na základe žiadosti žalobcu zo dňa 09. 06. 2021 bolo zastavené podľa § 84 ods. 1 zákona č. 382/2002 Z. z. v spojení s § 30 ods. 1 písm. f) správneho poriadku, keďže správny poriadok nepripúšťa, aby v tej istej veci prebiehalo správne konanie u toho istého správneho orgánu v dvoch správnych konaniach.
Rozhodnutie žalovaného č. GR ZVJS-d-11817/14-2021 zo dňa 02. 07. 2021 nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 07. 2021, nakoľko podľa § 30 ods. 2 správneho poriadku sa nemožno proti nemu odvolať, teda žalobcov podnet zo dňa 16. 07. 2021 vyhodnotil žalovaný ako nespôsobilý vyvolať právne účinky
odvolania s následným preskúmavaním prvostupňového rozhodnutia odvolacím orgánom a žalobcov podnet vybavil formálnym administratívnym rozhodnutím - stanoviskom č. GR ZVJS-d-11817/14-2021 zo dňa 13. 08. 2021, doručeným žalobcovi dňa 17. 08. 2021.
Žalovaný ďalej odmieta žalobcovo tvrdenie, že žalovaný za iný príslušný správny orgán považoval odvolací orgán, pretože v oboch uvedených správnych konania vystupoval žalovaný ako jediný príslušný správny orgán a zo žiadnej listiny nevyplýva takého tvrdenie žalobcu.
Vo vzťahu k aplikácii ustanovení správneho poriadku žalovaný uviedol, že postupoval podľa účinnej právnej úpravy, pretože v rámci subsidiárneho použitia právnych predpisov osobitný právny predpis (zákon č. 382/2002 Z. z.) neriešil situáciu a postup v zastavení správneho konania po zistení, že vo veci už začal ten istý správny orgán konať, preto bol v súlade s ustanovením § 84 ods. 1 zákona č. 382/2002 Z. Z. aplikovaný správny poriadok. Vzhľadom k uvedenému žalovaný považuje žalobcovo právne posúdenie vzniknutého stavu za nesprávne a poukazoval na nesprávne rozlišovanie pojmom žalobcom.
Na ostatné vyjadrenia žalobcu uvedené v správnej žalobe zo dňa 01. 09. 2021 nemal žalovaný za potrebu reagovať, pretože sa netýkali jednoinštančného správneho konania, ktorým bol riešený kompetenčný konflikt a nesmerovali proti predmetnému konania, ale týkali sa iných správnych konaní.
Žalovaný ďalej vo svojom podaní vyjadril názor, že žalobca nepreukázal právny titul, na základe ktorého si uplatňuje nárok na výplatu starobného dôchodku a vzniesol námietku uplatňovaného právneho titulu.
Prílohu žaloby tvorila kópia administratívneho spisu žalovaného.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len “SSP”) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozhodnutím orgánu verejnej správy rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
Podľa § 5 ods. 7 SSP správny súd sám určuje poradie jednotlivých procesných úkonov tak, aby konanie pred ním bolo rýchle a hospodárne.
Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť.
Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
6. Žalobca podal všeobecnú správnu žalobu v zmysle § 177 a nasl. SSP, ktorou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Predmetom prieskumu správneho súdu v predmetnom konaní bolo, či postupom správneho orgánu, t. j. zastavením správneho konania vedeného žalovaným pod č. GR ZVJS- d-11817/14-2021 bol žalobca dotknutý na jeho právam alebo právom chráneným záujmom. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnom konaní nebol žalobcov nárok na starobný dôchodok.
7. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby a žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného GR ZVJS- d-11817/14-2021 zo dňa 02. 07. 2021, ako aj vyjadrením žalovaného zo dňa 08. 12. 2021, dospel k záveru, že žalobcom podanú žalobu je potrebné podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietnuť ako neprípustnú.
8. Správny súd primárne posudzoval, či sú splnené procesné podmienky konania, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (§ 97 SSP) a zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je možné v rámci správneho súdnictva preskúmať. 9. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 7 ods. 1 písm. a) SSP, z ktorého vyplýva, že predpokladom súdneho prieskumu právoplatných rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy je to, aby účastník konania pred ich právoplatnosťou vyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Ak konanie prebehlo na správnom orgáne riadne v dvoch inštanciách pod pojmom rozhodnutie vydané v správnom konaní treba chápať rozhodnutie správneho orgánu prvého aj druhého stupňa ako jeden celok.
10. Z obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že po tom, ako vo veci rozhodol správny orgán prvého stupňa (Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, útvar sociálneho zabezpečenia, t. j. žalovaný) žalobou napadnutým rozhodnutím č. GR ZVJS- d-11817/14-2021 zo dňa 02. 07. 2021, podal žalobca proti tomuto rozhodnutiu odvolanie zo dňa 16. 07. 2021, doručené žalovanému dňa 19. 07 2021. O odvolaní správny orgán druhého stupňa meritórne nerozhodoval, nakoľko žalovaný považoval žalobcom podané odvolanie za nespôsobilé vyvolať právne účinky odvolania, o čom rozhodol v stanovisku k podaniu zo dňa 16. 07. 2021, č. GR ZVJS-d-11817/14-2021 zo dňa 13. 08. 2021, doručeným žalobcovi dňa 17. 08. 2021.
11. Súd zastáva názor, že na to, aby bolo možné posúdiť, či správny orgán neprejednal odvolanie žalobcu dôvodne alebo jeho postupom mohlo dôjsť k ohrozeniu práv a právom chránených záujmov fyzickej osoby, bolo potrebné, aby žalobca žalobou napadol vyššie uvedené stanovisko k podaniu zo dňa 16. 07. 2021, č. GR ZVJS-d-11817/14-2021 zo dňa 13. 08. 2021, a nie prvostupňové rozhodnutie žalovaného.
12. S poukazom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že za spôsobilý predmet súdneho prieskumu možno považovať vyššie uvedené stanovisko žalovaného, nakoľko ním žalovaný odmietol odvolanie žalobcu meritórne prejednať, čím nepochybne došlo k zásahu do jeho práv a právom chránených záujmov. Napriek formálnemu označeniu „Pavel Križák - stanovisko k podaniu zo dňa 16. 07. 2021“ ide podľa názoru súdu o akt správneho orgánu v druhom stupni, ktorý sa priamo dotýka práv účastníka konania a ktorým môžu byť tieto zasiahnuté, preto ho nemožno vylúčiť zo súdneho prieskumu. Len podaním žaloby proti tomuto rozhodnutiu - stanovisko k podaniu zo dňa 16. 07. 2021 bolo možné posúdiť, či žalovaným realizovaný postup bol v súlade so zákonom alebo nie. V prípade, ak by totiž takáto žaloba bola dôvodná, správnemu orgánu druhého stupňa by vznikla povinnosť prejednať odvolanie žalobcu ako včas podané. Naopak zamietnutie žaloby by viedlo k potvrdeniu správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Žalobca možnosť podať predmetnú žalobu nevyužil, napadol prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, čo SSP v danom prípade považuje za neprípustné a preto súd žalobu v zmysle 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol.
13. Pozornosti správneho súdu neušlo, že žalobca nesprávne označil žalovaného (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky), ale správne ako žalovaného mal uviesť orgán, ktorý rozhodnutie vydal, teda Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže. Ministerstvo spravodlivosti v predmetnom konaní, a teda v súdom preskúvanom rozhodnutí, vôbec nekonalo a žiadnym spôsobom nerozhodovalo o právach a právom chránených záujmoch žalobcu.
14. Záverom považuje súd za vhodné poznamenať, že v zmysle nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 354/08) môžu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorými môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických a právnických osôb.
15. Správny súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/12/2015 zo dňa 29. 11. 2016, ktorým v obdobnej veci poznamenal, že napriek formálnemu označeniu oznámenie ide o akt správneho orgánu v druhom stupni, ktorý sa priamo dotýka práv účastníka konania a ktorým môžu byť tieto zasiahnuté, preto ho nemožno vylúčiť zo súdneho prieskumu.
16. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalobu žalobcu zo dňa 01. 09. 2021 odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
17. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.