Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6S-58-2025.pdf
PDF · 88.86 KB
Case nature
Subarea
6S/58/2025
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z. (zainteresovaná verejnosť), so sídlom Rovniankova 1667/14, 581 02 Bratislava, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691 proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalšieho účastníka konania: ESVE, s.r.o., so sídlom Rázusová 45, 040 01 Košice, IČO: 46 570 462, vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OSZP3-2025/023989-017 z 30.05.2025, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou doručenou 29.07.2025 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) sa žalobca domáhal z dôvodu nezákonnosti zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE- OSZP3-2025/023989-017 z 30.05.2025 týkajúceho sa jeho záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania ohľadne navrhovanej činnosti s označením „IBV Arméria II, III, IV“ – t.j. výstavba nízkopodlažnej obytnej zástavby vo forme 171 rodinných domov vrátane výstavby technickej a dopravnej vybavenosti navrhovaného obytného súboru v rozsahu – komunikácie, verejný vodovod, vodojem, verejná splašková a dažďová kanalizácia, elektrické VN a NN rozvody, rozvody plynu a verejné osvetlenie, na výstavbu ktorých už bolo vydané právoplatné stavebné povolenie v lokalite Košice – mestská časť sever, vzdialenej od najbližšej obytnej zóny cca 600 m (ďalej len „posudzovaná činnosť“), ktorým žalovaný rozhodol, že posudzovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej len „zákon o EIA“), a následného vrátenia veci žalovanému na nové konanie, ako aj priznania žalobcovi náhrady trov konania. Žalobca spolu so správnou žalobou predložil aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý odôvodnil konštatovaním, že okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí reálne hrozí závažná ujma na životnom prostredí a to s poukazom § 13 zákona o životnom prostredí, a s odôvodnením, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Žalobca zdôraznil potrebu zohľadnenia princípu prevencie a princípu predbežnej opatrnosti, ktoré je podľa jeho názoru potrebné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby a ktoré princípy možno použiť aj v prípadoch, ak hrozí „závažná ujma na životnom prostredí“. Uviedol, že vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, ktorým je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Žalobca ďalej poukázal na rozdiel medzi princípom predbežnej opatrnosti a princípom prevencie, ktorý spočíva v určitosti potenciálneho vzniku ujmy v tom zmysle, že princíp predbežnej opatrnosti sa uplatní v prípadoch, keď existuje určité riziko vo forme možného poškodenia či ohrozenia životného prostredia a princíp prevencie sa uplatní až vtedy, keď sa už raz preukáže riziko potenciálnej ujmy. Žalobca upozornil správny súd na osobitný charakter správnej žaloby podľa § 178
ods. 3 Správneho súdneho poriadku, kedy dochádza k stotožneniu rozhodnutia o žalobe a uznesenia o predbežnom opatrení v zmysle judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018. Podľa názoru žalobcu je takáto súdna ochrana nesúladná s princípom prevencie a predbežnej opatrnosti a konštatuje, že bez priznania odkladného účinku nie je možné po preskúmaní zákonnosti „čo chrániť“. Ďalej s odkazom na § 19 a § 13 zákona o životnom prostredí a záväzný výklad Zmluvy o fungovaní Európskej únie žalobca konštatoval, že ekonomický záujem navrhovateľa posudzovanej činnosti sa podriaďuje environmentálnemu záujmu verejnosti, preto žiadal, aby bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok, keďže jeho nepriznaním hrozí nenávratne zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia – drevín. Žalobca je toho názoru, že vecne nesprávne a nezákonné rozhodnutie vo veci samej ako aj vecne nesprávne a nezákonné rozhodnutie o odvolaní predstavuje reálne ohrozenie záujmov životného prostredia, ak by prišlo k okamžitému výkonu stavebného povolenia. Podľa žalobcu je v dôsledku zásady predbežnej opatrnosti nutné vždy priznať odkladný účinok žalobe podľa § 178 ods. 3 Správneho súdneho poriadku lebo táto žaloba smeruje k tomu, aby bolo zabránené hrozbe ujmy alebo poškodeniu životného prostredia v rozpore so zákonom. Žalobca uzavrel, že dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe je splnená vždy pri žalobe zainteresovanej verejnosti podľa § 178 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, čo je aj tento prípad.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe z 02.10.2025 nezaujal bližšie stanovisko k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, iba konštatoval, že žalobou napadnuté opatrenie vydané orgánom verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni nepodlieha prieskumu správneho súdu a žiadal konajúci súd, aby správnu žalobu uznesením odmietol ako neprípustnú v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok.
3. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“
4. Podľa § 185 písm. a) SSP „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok (a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“
5. Podľa § 186 ods. 1 SSP „Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.“
6. Podľa § 188 SSP „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“
7. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, je poskytnúť ochranu tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
8. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu sa žalobca domáha, je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinný nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ tohto návrhu, t.j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom
následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať a vyhodnotiť.
9. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.
10. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185 písm. a) SSP, ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to dve procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak nesplnenie ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.
11. Po oboznámení sa so správnou žalobou, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte aj s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobca v tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky, preto správny súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
12. V rámci skúmania splnenia prvej hmotnoprávnej podmienky, má správny súd za to, že žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v záujme ochrany životného prostredia, neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia žalovaného by skutočne mohol mať za následok závažnú a nezvratnú ujmu na životnom prostredí (napr. zánik chránenej rastliny, či živočícha a pod.) Žalobca neosvedčil negatívne následky, ktoré by skutočne hrozili a ktoré by mali konkrétne, nielen hypotetické dopady na životné prostredie a tieto ani nešpecifikoval, t.j. neuviedol, akým spôsobom by výstavbou obytnej zóny, ktorej sa týka žalobou napadnuté rozhodnutie, malo dôjsť k závažnému zásahu do životného prostredia. Namiesto toho žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil iba viacerými všeobecnými formuláciami o ochrane životného prostredia a poukázal na princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti vo vzťahu k ochrane životného prostredia, v dôsledku ktorých by, podľa jeho názoru, mal súd zakaždým „en bloc“ priznať žalobe zainteresovanej verejnosti odkladný účinok. V uvedenej súvislosti správny súd konštatuje, že činnosť žalobcu reprezentujúceho záujem verejnosti na ochrane životného prostredia, je nepochybne záslužnou a úctyhodnou, avšak iba v prípade, keď je táto občianska iniciatíva adresnou, efektívnou a vecnou. Žalobca v návrhu na priznanie správnej žalobe odkladného účinku mimo iné replikuje z rozhodovacej praxe súdov frázy ako napr., že pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyžaduje aby ujma hroziaca chránenému záujmu nebola iba nepatrná alebo že odkladný účinok je možné priznať bez ohľadu na to, či sa účinky hroziacej ujmy dostavia alebo nie a pod., v ktorej súvislosti správny súd uvádza, že s uvedenými konštatovaniami sa dá len súhlasiť, avšak pre ich aplikáciu je nevyhnutným, aby navrhovateľ odkladného účinku (v danom prípade žalobca), ujmu hroziacu chránenému záujmu pomenoval, resp. aby ju identifikoval či zadefinoval, pretože bez toho nie je možné posúdiť, či sa jedná iba o ujmu nepatrnú alebo nie, ani to, aké prípadné dôsledky by táto ujma mohla privodiť, či jej závažnosť a pod.. V danom prípade žalobca vo svojom návrhu produkoval iba jedno, ako tak konkrétne tvrdenie hroziacej ujmy a to, že cit. „...nepriznaním odkladného účinku hrozí nenávratne zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty.“, avšak žalobca už nepomenoval o aké (druh, či množstvo) dreviny by sa malo jednať, ktoré by mali byť nenávratne zničené, a bližšie neuviedol na základe akého dôvodu tvrdí, že
reálne hrozí nenávratne zničenie drevín, tobôž ak z predloženého návrhu posudzovanej činnosti a z jej obrazovej prílohy vyplýva, že na priestranstve, kde by mala byť posudzovaná činnosť realizovaná sa dreviny nenachádzajú. V súvislosti s uvedeným správny súd opakovane uvádza, že na priznanie žalobe odkladného účinku nemôže byť hroziaca ujma iba nepatrná, t.j. napríklad, ak by aj pri výstavbe boli vyrúbané napr. iba náletové dreviny alebo iba nepatrné množstvo drevín, čo by príslušný správny orgán kompenzoval príkazom stavebníkovi v dôsledku výstavby zničené dreviny nahradiť, nejednalo by sa o závažnú ujmu odôvodňujúcu prijať záver o potrebe priznania odkladného účinku. Aj keď samozrejme strata akejkoľvek zelene je nežiadúcou, avšak je treba mať tiež na zreteli kontaktnú plochu a vyvažovanie medzi na jednej strane verejným záujmom na ochranu životného prostredia a na strane druhej verejného záujmu na zabezpečenie ľuďom bývania, ktoré je možné skĺbiť reparáciou (nápravou) narušení, resp. poškodení tohto ktorého z týchto záujmov (napr. náhrada za vyrúbané dreviny), ktoré vznikli realizáciu druhého z nich, samozrejme za predpokladu, žeby sa jednalo o narušenia nemajúce devastačný, či definitívne nezvratný charakter (napr. výrub jedinečného chráneného druhu dreviny a pod.). Aj v danom prípade medzi, v žalobou napadnutom rozhodnutí sa nachádzajúcimi opatreniami určenými na zabránenie a zmiernenie znečistenia životného prostredia pri realizácii posudzovanej činnosti je v bode 17 uvedené cit. „Navrhovanú činnosť realizovať tak, aby nedošlo k zásahu do existujúcej v blízkosti nachádzajúcej sa mimolesnej zelene. V prípade potreby nevyhnutného výrubu drevín rastúcich mimo les je žiadateľ povinný požiadať orgán ochrany prírody o súhlas na ich výrub podľa § 47 zákona o ochrane prírody a krajiny. Výrub drevín realizovať na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu ochrany prírody a krajiny o súhlase na výrub, výlučne v mimovegetačnom období od 01.10. do konca februára bežného kalendárneho roka a po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia.“ Z uvedeného je teda zrejmým, že prípadný výrub drevín v nevyhnutnom rozsahu bude ešte riešený v inom správnom konaní pred príslušným orgánom ochrany prírody a teda v tomto štádiu, kedy ani nie je zrejmým či tento výrub bude vôbec potrebný ani v akom rozsahu, je predčasným tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy v príčinnej súvislosti s týmto výrubom, ktorá hrozba, ako už bolo uvedené, je napokon zo strany žalobcu iba generálne tvrdená, avšak nijako neosvedčená.
13. Ak žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom alebo právnymi následkami rozhodnutia hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný následok na životnom prostredí, avšak nekonkretizoval, o akú konkrétnu ujmu, resp. iný vážny nenapraviteľný následok má ísť, ide tak len o tvrdenie vo všeobecnej rovine, ktoré nemá pre správny súd z dôvodu jeho neurčitosti žiadnu relevanciu z hľadiska preukázania dôvodnosti návrhu žalobcu. Tvrdené dôvody musí žalobca konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež dostatočne osvedčiť. Za náležité splnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu v zmysle uvedených konštatovaní nie je možné, práve pre nedostatočnú konkrétnosť, považovať len zovšeobecňujúci poukaz žalobcu na princípy prevencie a predbežnej opatrnosti. Je nutné podotknúť, že nie je úlohou správneho súdu nahrádzať procesnú aktivitu účastníkov konania a „hľadať“ eventuálne dôvody pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
14. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil s prihliadnutím na záujmy životného prostredia najmä tým, že podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné a nesprávne, čo aj bol dôvod na podanie správnej žaloby. Správny súd má za to, že len pochybnosti žalobcu o správnosti a zákonnosti napadnutých rozhodnutí v kontexte princípu prevencie a princípu predbežnej opatrnosti ako dôvod na povolenie odkladu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného neobstoja a nie sú postačujúce. V opačnom prípade by výkladom ad absurdum bolo možné dospieť k záveru, že by bol daný dôvod na povolenie odkladu všetkých v správnom súdnictve správnymi žalobami napádaných rozhodnutí či opatrení správnych orgánov, pretože samotným právnym dôvodom podania správnej žaloby je nesporne tvrdenie žalobcu o nezákonnosti a vecnej nesprávnosti ním namietaného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Princíp prevencie a predbežnej opatrnosti ako kritérium posúdenia dôvodnosti priznania odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje. Správny súd pre úplnosť poukazuje, že § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, v ktorom je princíp predbežnej opatrnosti zakotvený, vyžaduje konkretizáciu nebezpečenstva nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, ktorého vznik možno vzhľadom na existujúce okolnosti predpokladať, čo v prejednávanej veci nebolo naplnené.
15. Z dôvodu nepreukázania jednej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku žalobe v tomto konaní, správny súd už nemal za potrebné skúmať splnenie druhej hmotnoprávnej
podmienky a to, či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným záujmom.
16. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je možné vyhovieť, preto tento návrh postupom podľa cit. § 188 SSP zamietol.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 [§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP].
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).