Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_67Nsre-1-2022.pdf
PDF · 89.08 KB
Case nature
Subarea
67Nsre/1/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa: Lakestav s.r.o., so sídlom: Magurská 37, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 45 989 419, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka č.: 38711/S, v konaní o zápise údajov do obchodného registra vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 6Re/519/2021, o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu, takto
rozhodol:
Námietky navrhovateľa proti odmietnutiu vykonania zápisu údajov do obchodného registra z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 29. 11. 2021 domáhal svojho výmazu z obchodného registra. Právnym dôvodov výmazu spoločnosti Lakestav s.r.o. je podľa návrhu prenesenie jej sídla do iného členského štátu, keď jediný spoločník tejto spoločnosti dňa 28. 11. 2021 rozhodol o ukončení podnikania na území Slovenskej republiky a o zmene sídla na nové sídlo József korut 69, 1085 Budapest VIII, Maďarská republika. Registrový súd obsadený vyšším súdnym úradníkom odmietol výmaz navrhovateľa z obchodného registra podľa § 6 ods. 1 písm. b) v spojení s § 6 ods. 3 písm. d) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon o obchodnom registri") pre jeho nezrozumiteľnosť. V oznámení o odmietnutí vykonania výmazu navrhovateľa z obchodného registra vysvetlil, že z ust. § 26 ods. 1, ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "Obchodný zákonník") vyplýva, že slovenská právnická osoba môže premiestniť sídlo do zahraničia, ak tak ustanoví právo Európskej únie alebo ak to umožňuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná. Vzhľadom na chýbajúcu slovenskú právnu úpravu avšak pri zohľadnení judikatúry Európskeho súdneho dvora , najmä vo veci Cartesio (C-210/06) a vo veci Valle (C-378/10), mal registrový súd za to, že podmienkou pre zápis cezhraničnej zmeny sídla je premena spoločnosti na spoločnosť štátu príchodu t.j. štátu, do ktorého sa presídľuje, pričom zápis v tomto štáte, do ktorého sa presídľuje, musí predchádzať výmazu spoločnosti v štáte, z ktorého sa spoločnosť presídľuje. Keďže registrový súd pred zápisom výmazu obchodnej spoločnosti z obchodného registra nemal preukázanú zmenu právnej formy na spoločnosť podľa právneho poriadku štátu, do ktorého sa presídľuje, nebolo možné návrhu vyhovieť. Záverom súd upozornil navrhovateľa na skutočnosť, že v tlačive je potrebné poznamenať označenie subjektu (spoločnosti), ktorý pôsobí v presídlenom štáte namiesto zapísanej spoločnosti, ktorej výmaz sa navrhuje.
2. Dňa 28. 12. 2021 boli registrovému súdu v zákonnej lehote doručené námietky navrhovateľa proti odmietnutiu vykonania zápisu údajov v konaní sp. zn. 6Nre/96/2021. V námietkach navrhovateľ uviedol, že spoločnosť Lakestav s.r.o. svojim návrhom na výmaz jednoznačne preukázala svoj zámer prerušiť väzbu na právo Slovenskej republiky a podriadiť sa výlučne právu Maďarskej republiky. Možnosť uvedená v bode 110 rozsudku vo veci Cartesio C-210/06, nezahŕňa žiadnu imunitu vnútroštátnej právnej úpravy v otázkach založenia a zrušenia spoločnosti voči pravidlám Zmluvy ES, ktorými je upravená sloboda usadiť sa, a najmä nemôže odôvodniť to, aby členský štát založenia tým, že uloží povinnosť zrušiť a zlikvidovať spoločnosť, zabránil tejto spoločnosti premeniť sa na spoločnosť
podľa vnútroštátneho práva iného členského štátu, ak to jeho právne predpisy povoľujú. Ako je teda zrejmé z rozsudku Súdneho dvora EÚ v prípade Cartesio, členský štát EÚ, z ktorého sa spoločnosť sťahuje do iného členského štátu EÚ, nie je oprávnený, v prípade prerušenia väzieb sťahujúcej sa spoločnosti na vnútorné právo predmetného členského štátu, brániť subjektu k premiestneniu svojho sídla kladením administratívnych prekážok, ako sú napríklad likvidácia alebo zrušenie spoločnosti, v prípade spoločnosti Lakestav s.r.o., predloženie zákonom ani judikátom stanovenej podmienky, podľa ktorej nie je možné požiadať o výmaz slovenskej právnickej osoby z obchodného registra, pokiaľ nie je preukázané, že táto právnická osoba bola zapísaná do obchodného registra štátu, do ktorého sa presídľuje (štátu príchodu) s tým, že aj zmenila právnu formu na spoločnosť podľa tohto právneho poriadku. Vo veci Valle (C-378/10) došlo k výmazu z Obchodného registra Talianska talianskej obchodnej spoločnosti v dôsledku premiestnenia sídla spoločnosti do iného členského štátu EÚ takmer rok predtým, ako bol podaný návrh na zápis do Obchodného registra v cieľovej krajine, kam sa spoločnosť sťahovala. Taliansky súd teda nekládol žiadne podmienky pre zápis výmazu z jeho obchodného registra v súlade s rozhodnutím Cartesio C-210/06, vo veci Valle Súdny dvor riešil otázku zápisu obchodnej spoločnosti do Obchodného registra v krajine, kam sa spoločnosť sťahovala. V zmysle prípadu Valle, orgány hostiteľského členského štátu majú pri žiadosti o zápis spoločnosti na základe zásady efektivity povinnosť náležite zohľadniť dokumenty vydané orgánmi členského štátu pôvodu, ktoré osvedčujú, že táto spoločnosť skutočne konala v súlade s podmienkami tohto štátu, pokiaľ sú tieto v súlade s právom únie, na druhej strane však smie požadovať splnenie podmienok, ktoré určuje jej vnútroštátna legislatíva, ktoré však nesmú byť náročnejšie, ako podmienky, ktoré musia plniť pri premene spoločnosti založenej v zmysle vnútroštátneho práva, a teda musia byť zachované zásady ekvivalencie a efektivity. Navrhovateľ v námietkach vyjadril presvedčenie, že prípady, na ktoré sa registrový súd vo svojom odmietnutí odvoláva, nie sú dôvodom pre odmietnutie návrhu navrhovateľa, ale naopak potvrdzujú existenciu slobody usadenia sa, ktorej sa navrhovateľ svojim návrhom domáha. Závery Súdneho dvora EÚ podľa navrhovateľa jasne poukazujú, že v prípade absencie vnútroštátneho práva, ako je tomu v Slovenskej republike, je súd SR povinný aplikovať právo EÚ (priamy účinok práva EÚ), a teda nebrániť slobode usadenia sa, tak ako tomu nebráni súd Talianska v prípade Valle. Súdny dvor jednoznačne uvádza, že vnútroštátny súd nie je oprávnený vyžadovať od subjektu, ktorý má záujem sa presťahovať, splnenie podmienok, ktoré by nekládol iným subjektom vo vnútroštátnom práve, v opačnom prípade by vyžadoval pri presídlení spoločnosti z Banskej Bystrice do Bratislavy najskôr preukázanie zápisu zmeny sídla potvrdeného Obchodným registrom Okresného súdu Bratislava I, až následne by vykonal výmaz spoločnosti z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica. Žiadal preto o vykonanie zápisu v zmysle podaného návrhu tak, ako to bolo vykonané v prípade Valle, bez kladenia podmienok, ktoré vnútroštátne právo nielenže nestanovuje, ale judikatúra v prípade Cartesio dokonca zamedzuje.
3. Registrový súd obsadený vyšším súdnym úradníkom námietkam navrhovateľa nevyhovel a nevykonal navrhovaný výmaz navrhovateľa z obchodného registra, keď zotrval na dôvodoch odmietnutia návrhu s tým, že nedostatky návrhu odstránené neboli, keď navrhovateľ v námietkach uviedol, že s dôvodmi odmietnutia návrhu nesúhlasí a návrh tak ani v konaní o námietkach nespĺňa podmienky podľa § 6 Zákona o obchodnom registri.
4. Námietky navrhovateľa boli následne predložené na rozhodnutie sudcovi pod sp. zn. 67Nsre/1/2022 dňa 03. 01.2022.
5. Podľa § 282 ods. 1 zák č. 161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CMP"), ak registrový súd v konaní o zápise údajov do obchodného registra odmietne vykonať zápis, môže navrhovateľ podať námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu (ďalej len "námietky").
6. Podľa § 282 ods. 2 CMP, v námietkach môže navrhovateľ odstrániť nedostatky, najmä doplniť chýbajúce údaje alebo opraviť nesprávne údaje, pre ktoré bolo vykonanie zápisu odmietnuté.
7. Podľa § 283 CMP, námietky sa podávajú na registrovom súde do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu.
8. Podľa § 285 ods. 1 CMP, o námietkach rozhoduje registrový súd bez nariadenia pojednávania v lehote desiatich pracovných dní od ich doručenia. Odmietnutie vykonania zápisu preskúma súd len z hľadiska splnenia podmienok podľa osobitného predpisu.
9. Podľa § 286 ods. 1 CMP, registrový súd námietky zamietne, ak nie sú splnené podmienky na vykonanie zápisu.
10. Podľa § 286 ods. 2 CMP, o zamietnutí námietok sa rozhoduje uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
11. Súd pri posudzovaní dôvodnosti podaných námietok vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami priloženými navrhovateľom k návrhu na vykonanie zápisu do Obchodného registra (výmazový formulár).
12. Z rozhodnutia spoločnosti Business Zone s.r.o., Magurská 37, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 50959751, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, odd. Sro, vl.č. 32299/S, ktorá je jediným spoločníkom spoločnosti Lakestav s.r.o., súd zistil, že jediný spoločník navrhovateľa vykonávajúc v zmysle ust. § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka pôsobnosť valného zhromaždenia, prijal dňa 28.11.2021 rozhodnutie o ukončení podnikateľskej činnosti na území Slovenskej republiky (s poukazom na Rozsudok Veľkej komory Súdneho dvora EU č. C210/06, ako aj Rozsudok Veľkej komory Súdneho dvora EU č. 106/16, § 26 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka a čl. 49 a čl. 54 Zmluvy o fungovaní EÚ), rozhodol o zmene sídla Spoločnosti na nové sídlo József korut 69, 1085 Budapest VIII, Maďarská republika, schválil zmenu Zakladateľskej listiny a úplné znenie Zakladateľskej listiny o založení spoločnosti s ručením obmedzeným vzhľadom na toto rozhodnutie jediného spoločníka. K návrhu bol priložený súhlas vlastníka s umiestnením sídla navrhovateľa v Budapešti, na ulici József korut 69, 1085 Budapest, zapísanej v evidencii nehnuteľností pre mesto Budapešť, VIII. okres, na liste vlastníctva č. 36787/0/A/35, ako Byt č.4, na 2. poschodí bytového domu a list vlastníctva v maďarskom jazyku.
13. Z obsahu podaného návrhu vyplýva, že navrhovateľ (ako osoba zapísaná v obchodnom registri) navrhuje svoj výmaz z obchodného registra na podklade skutočnosti, že došlo k zmene jeho sídla, resp. k jeho presídleniu z územia Slovenskej republiky na územie Maďarskej republiky a k ukončeniu jeho podnikania na území Slovenskej republiky, a to na základe rozhodnutia jediného spoločníka navrhovateľa zo dňa 28. 11. 2021.
14. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "Obchodný zákonník"), obchodný register je verejný zoznam zákonom ustanovených údajov (ďalej len "zapísané údaje"), ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených listín (ďalej len "zbierka listín").
15. Podľa § 6 ods. 1 zák č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon o obchodnom registri"), registrový súd pred zápisom údajov do obchodného registra, zápisom zmeny zapísaných údajov a výmazom zapísaných údajov (ďalej len "zápis") z predložených listín preverí, či a) návrh na zápis podala oprávnená osoba, b) je návrh na zápis úplný, c) sú spolu s návrhom na zápis predložené všetky prílohy ustanovené osobitným predpisom, d) sú prílohy predložené vo forme ustanovenej osobitným zákonom,1) e) údaje uvedené v návrhu na zápis sa zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených príloh, f) bol zaplatený súdny poplatok okrem podaní, ktoré podľa osobitného zákona6d) nepodliehajú poplatkovej povinnosti.
16. Podľa § 6 ods. 3 Zákona o obchodnom registri, za neúplný sa považuje návrh na zápis, a) ktorý nebol podaný na tlačive ustanovenom osobitným predpisom, to neplatí, ak sa návrh na zápis podáva prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, b) v ktorom nie sú uvedené všetky údaje ustanovené týmto zákonom alebo osobitným zákonom,3) c) v ktorom sú uvedené iba údaje, o ktorých tento zákon ani osobitný zákon3) neustanovuje, že sa zapisujú do obchodného registra, d) ktorý je nezrozumiteľný, e) v ktorom sú uvedené údaje v rozpore s odsekom 2.
17. Podľa § 26 ods. 1 Obchodného zákonníka, zahraničná právnická osoba založená na účel podnikania môže premiestniť svoje sídlo zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak tak ustanoví právo Európskej únie alebo ak to umožňuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. To isté platí aj na premiestnenie sídla slovenskej právnickej osoby do zahraničia.
18. Podľa § 26 ods. 2 Obchodného zákonníka, premiestnenie sídla podľa odseku 1 je účinné odo dňa jeho zápisu do obchodného registra.
19. Slovenská právnická osoba založená na účel podnikania môže v zmysle znenia § 26 ods. 1 Obchodného zákonníka premiestniť svoje sídlo zo Slovenskej republiky do Maďarskej republiky, ak tak ustanoví právo Európskej únie alebo ak to umožňuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. Právny poriadok EÚ a ani iná medzinárodná zmluva predpokladaná v § 26 ods. 1Obchodného zákonníka neobsahuje všeobecné pravidlá, ktoré by upravovali takýto cezhraničný presun sídla obchodnej spoločnosti. Najzásadnejší vplyv na otázky cezhraničného presunu sídla má judikatúra Súdneho dvora EÚ ku slobode usadzovania sa podľa čl. 49 a 54 ZFEÚ (predtým čl. 43 a 48 ZES). Hoci je judikatúra súdneho dvora kazuistická a nie je formulovaná do podoby systematicky nadväzujúcich normatívnych pravidiel, je z nej možné vyvodiť určité zovšeobecnenia. Rozhodnutím vo veci Cartesio (Rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 2008, CARTESIO Oktató és Szolgáltató bt., C-210/06, Zb. s. I-09641) súdny dvor pripustil, že nie je v rozpore so slobodou usadzovania sa, ak členský štát odchodu neumožní presun zapísaného sídla spoločnosti založenej podľa jeho práva na územie iného členského štátu, ak takáto obchodná spoločnosť si má naďalej zachovať formu obchodnej spoločnosti podľa práva štátu odchodu. Súdny dvor vychádza z toho, že členský štát pôvodu určuje väzbu, ktorá sa vyžaduje od spoločnosti na to, aby mohla byť považovaná za založenú podľa jeho vnútroštátneho práva, a preto bola oprávnená využiť právo usadiť sa, ako aj väzbu vyžadovanú na zachovanie tohto postavenia neskôr. Z následného rozhodnutia vo veci VALE (Rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 2012, VALE Építési kft., C-378/10, ECLI:EU:C:2012:440) vyplýva, že sloboda usadiť sa umožňuje obchodnej spoločnosti z členského štátu, aby sa presunula do iného členského štátu (vrátane presunu svojho zapísaného sídla) tak, že zmení svoju právnu formu na formu, ktorá je upravená právom tohto štátu (štátu príchodu) bez toho, aby bolo potrebné jej zrušenie a likvidácia. Je ďalej potrebné zdôrazniť, že zo žiadneho vnútroštátneho či únijného právneho predpisu nevyplýva priame oprávnenie slovenskej obchodnej spoločnosti premiestniť svoje sídlo z územia Slovenskej republiky s následným výmazom zo slovenského obchodného registra, a naďalej sa spravovať slovenským právom. Nie je preto prípustný taký postup, pri ktorom by slovenská právnická osoba premiestnila svoje sídlo do iného členského štátu Európskej únie (s tomu zodpovedajúcim výmazom obchodnej spoločnosti z obchodného registra alebo zmenou jej zapísaného sídla v obchodnom registri), a zároveň by zostala podriadená slovenskému právu.
20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu preto aj súd rozhodujúci o námietkach (pri chýbajúcej slovenskej právnej úprave, avšak v súlade s výsledkami rozhodovacej činnosti súdneho dvora) dospel k záveru, že v prípade odchodu slovenskej právnickej osoby do iného štátu únie súd nepripustí jej výmaz (alebo zápis zmeny jej sídla), kým sa nepreukáže, že odchádzajúca právnická osoba bola zapísaná do obchodného registra štátu príchodu, resp. že zmenila právnu formu na spoločnosť podľa tohto právneho poriadku. Konštatovaný záver zodpovedá aj právnej praxi registrových súdov, keď aj z uznesenia Okresného súdu Žilina z 2. februára 2015, sp. zn. 5Nsre 9/2015, vyplýva, že základnou podmienkou pre zápis cezhraničnej zmeny sídla je premena spoločnosti na spoločnosť podľa práva štátu, do ktorého sa spoločnosť presídľuje, pričom zápis v krajine, do ktorého sa spoločnosť presídľuje, musí predchádzať výmaz spoločnosti v krajine, z ktorej sa spoločnosť presídľuje.
21. V súlade s platnou právnou úpravou a existujúcimi súdnymi rozhodnutiami bolo potrebné, aby navrhovateľ zmenil svoju právnu formu na právnu formu podľa maďarského právneho poriadku a došlo k jeho zápisu do príslušného registra v Maďarskej republike. Až následne by mohlo dôjsť k jeho výmazu z Obchodného registra Slovenskej republiky. Keďže navrhovateľ súdu nepreukázal zápis navrhovateľa do príslušného registra v krajine, do ktorej sa presídľuje a ani zmenu právnej formy na spoločnosť podľa tohto právneho poriadku, a to pred návrhom na výmaz z obchodného registra, nie je možné vyhovieť námietkam navrhovateľa proti odmietnutiu vykonania navrhovaného zápisu do Obchodného registra (v zmysle § 281 sa zápisom údajov do obchodného registra rozumie aj zápis zmeny údajov a výmaz zapísaných údajov).
22. Z týchto dôvodov registrový súd posúdil argumentáciu navrhovateľa v podaných námietkach, podľa ktorej vnútroštátny súd nie je oprávnený kláť žiadne podmienky, ktoré by inak nekládol subjektom vo vnútroštátnom práve, keď by inak musel vyžadovať aj po presídlení spoločnosti z Banskej Bystrice do Bratislavy najskôr preukázanie zápisu zmeny sídla potvrdeného obchodným registrom v Bratislave a až následne by bolo možné vykonať výmaz v Banskej Bystrici, za nedôvodnú a aj celkom nepriliehavú vo vzťahu k posudzovanému prípadu.
23. Súd preto námietky navrhovateľa podané proti odmietnutiu vykonania zápisu zamietol ako nedôvodné, nakoľko nezistil splnenie podmienok na vykonanie navrhovaného zápisu (§ 286 ods. 1 CMP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia v dvoch (2) vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica (§ 286 ods. 2 CMP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).