Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Cob-4-2022.pdf
PDF · 120.19 KB
Case nature
Subarea
41Cob/4/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci navrhovateľa Lakestav s.r.o., so sídlom: Magurská 37, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 45 989 419, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka č.: 38711/ S, v konaní o zápise údajov do obchodného registra vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 6Re/519/2021, o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 67 Nsre/1/2022-15 zo dňa 10.januára 2022 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 67 Nsre/1/2022-15 zo dňa 10.januára 2022 potvrdzuje.
odôvodnenie:
1.Napadnutým uznesením okresný súd námietky navrhovateľa proti odmietnutiu vykonania zápisu údajov do obchodného registra zamietol.
2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 29. 11. 2021 domáhal svojho výmazu z obchodného registra. Právnym dôvodov výmazu spoločnosti Lakestav s.r.o. je podľa návrhu prenesenie jej sídla do iného členského štátu, keď jediný spoločník tejto spoločnosti dňa 28. 11. 2021 rozhodol o ukončení podnikania na území Slovenskej republiky a o zmene sídla na nové sídlo József korut 69, 1085 Budapest VIII, Maďarská republika. Registrový súd obsadený vyšším súdnym úradníkom odmietol výmaz navrhovateľa z obchodného registra podľa § 6 ods. 1 písm. b) v spojení s § 6 ods. 3 písm. d) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“) pre jeho nezrozumiteľnosť.
3. Dňa 28. 12. 2021 boli registrovému súdu v zákonnej lehote doručené námietky navrhovateľa proti odmietnutiu vykonania zápisu údajov v konaní sp. zn. 6Nre/96/2021. V námietkach navrhovateľ uviedol, že spoločnosť Lakestav s.r.o. svojim návrhom na výmaz jednoznačne preukázala svoj zámer prerušiť väzbu na právo Slovenskej republiky a podriadiť sa výlučne právu Maďarskej republiky. Možnosť uvedená v bode 110 rozsudku vo veci Cartesio C-210/06, nezahŕňa žiadnu imunitu vnútroštátnej právnej úpravy v otázkach založenia a zrušenia spoločnosti voči pravidlám Zmluvy ES, ktorými je upravená sloboda usadiť sa, a najmä nemôže odôvodniť to, aby členský štát založenia tým, že uloží povinnosť zrušiť a zlikvidovať spoločnosť, zabránil tejto spoločnosti premeniť sa na spoločnosť podľa vnútroštátneho práva iného členského štátu, ak to jeho právne predpisy povoľujú. Ako je teda zrejmé z rozsudku Súdneho dvora EÚ v prípade Cartesio, členský štát EÚ, z ktorého sa spoločnosť sťahuje do iného členského štátu EÚ, nie je oprávnený, v prípade prerušenia väzieb sťahujúcej sa spoločnosti na vnútorné právo predmetného členského štátu, brániť subjektu k premiestneniu svojho sídla kladením administratívnych prekážok, ako sú napríklad likvidácia alebo zrušenie spoločnosti, v prípade spoločnosti Lakestav s.r.o., predloženie zákonom ani judikátom stanovenej podmienky, podľa ktorej nie je možné požiadať o výmaz slovenskej právnickej osoby z obchodného registra, pokiaľ nie
je preukázané, že táto právnická osoba bola zapísaná do obchodného registra štátu, do ktorého sa presídľuje (štátu príchodu) s tým, že aj zmenila právnu formu na spoločnosť podľa tohto právneho poriadku. Vo veci Valle (C-378/10) došlo k výmazu z Obchodného registra Talianska talianskej obchodnej spoločnosti v dôsledku premiestnenia sídla spoločnosti do iného členského štátu EÚ takmer rok predtým, ako bol podaný návrh na zápis do Obchodného registra v cieľovej krajine, kam sa spoločnosť sťahovala. Taliansky súd teda nekládol žiadne podmienky pre zápis výmazu z jeho obchodného registra v súlade s rozhodnutím Cartesio C-210/06, vo veci Valle Súdny dvor riešil otázku zápisu obchodnej spoločnosti do obchodného registra v krajine, kam sa spoločnosť sťahovala.
4. Registrový súd obsadený vyšším súdnym úradníkom námietkam navrhovateľa nevyhovel a nevykonal navrhovaný výmaz navrhovateľa z obchodného registra, keď zotrval na
dôvodoch odmietnutia návrhu s tým, že nedostatky návrhu odstránené neboli, keď navrhovateľ v námietkach uviedol, že s dôvodmi odmietnutia návrhu nesúhlasí a návrh tak ani v konaní o námietkach nespĺňa podmienky podľa § 6 zákona o obchodnom registri.
5. Z obsahu podaného návrhu vyplýva, že navrhovateľ (ako osoba zapísaná v obchodnom registri) navrhuje svoj výmaz z obchodného registra na podklade skutočnosti, že došlo k zmene jeho sídla, resp. k jeho presídleniu z územia Slovenskej republiky na územie Maďarskej republiky a k ukončeniu jeho podnikania na území Slovenskej republiky, a to na základe rozhodnutia jediného spoločníka navrhovateľa zo dňa 28. 11. 2021.
6. Okresný súd ďalej uviedol, že slovenská právnická osoba založená na účel podnikania môže v zmysle znenia § 26 ods. 1 Obchodného zákonníka premiestniť svoje sídlo zo Slovenskej republiky do Maďarskej republiky, ak tak ustanoví právo Európskej únie alebo ak to umožňuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. Právny poriadok EÚ a ani iná medzinárodná zmluva predpokladaná v § 26 ods. 1Obchodného zákonníka neobsahuje všeobecné pravidlá, ktoré by upravovali takýto cezhraničný presun sídla obchodnej spoločnosti. Najzásadnejší vplyv na otázky cezhraničného presunu sídla má judikatúra Súdneho dvora EÚ ku slobode usadzovania sa podľa čl. 49 a 54 ZFEÚ (predtým čl. 43 a 48 ZES). Hoci je judikatúra súdneho dvora kazuistická a nie je formulovaná do podoby systematicky nadväzujúcich normatívnych pravidiel, je z nej možné vyvodiť určité zovšeobecnenia. Rozhodnutím vo veci Cartesio (Rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 2008, CARTESIO Oktató és Szolgáltató bt., C-210/06, Zb. s. I-09641) súdny dvor pripustil, že nie je v rozpore so slobodou usadzovania sa, ak členský štát odchodu neumožní presun zapísaného sídla spoločnosti založenej podľa jeho práva na územie iného členského štátu, ak takáto obchodná spoločnosť si má naďalej zachovať formu obchodnej spoločnosti podľa práva štátu odchodu. Súdny dvor vychádza z toho, že členský štát pôvodu určuje väzbu, ktorá sa vyžaduje od spoločnosti na to, aby mohla byť považovaná za založenú podľa jeho vnútroštátneho práva, a preto bola oprávnená využiť právo usadiť sa, ako aj väzbu vyžadovanú na zachovanie tohto postavenia neskôr. Z následného rozhodnutia vo veci VALE (Rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 2012, VALE Építési kft., C-378/10, ECLI:EU:C:2012:440) vyplýva, že sloboda usadiť sa umožňuje obchodnej spoločnosti z členského štátu, aby sa presunula do iného členského štátu (vrátane presunu svojho zapísaného sídla) tak, že zmení svoju právnu formu na formu, ktorá je upravená právom tohto štátu (štátu príchodu) bez toho, aby bolo potrebné jej zrušenie a likvidácia. Je ďalej potrebné zdôrazniť, že zo žiadneho vnútroštátneho či únijného právneho predpisu nevyplýva priame oprávnenie slovenskej obchodnej spoločnosti premiestniť svoje sídlo z územia Slovenskej republiky s následným výmazom zo slovenského obchodného registra, a naďalej sa spravovať slovenským právom. Nie je preto prípustný taký postup, pri ktorom by slovenská právnická osoba premiestnila svoje sídlo do iného členského štátu Európskej únie (s tomu zodpovedajúcim výmazom obchodnej spoločnosti z obchodného registra alebo zmenou jej zapísaného sídla v obchodnom registri), a zároveň by zostala podriadená slovenskému právu.
7. Preto aj súd rozhodujúci o námietkach (pri chýbajúcej slovenskej právnej úprave, avšak v súlade s výsledkami rozhodovacej činnosti súdneho dvora) dospel k záveru, že v prípade odchodu slovenskej právnickej osoby do iného štátu únie súd nepripustí jej výmaz (alebo zápis zmeny jej sídla), kým sa nepreukáže, že odchádzajúca právnická osoba bola zapísaná do obchodného registra štátu príchodu,
resp. že zmenila právnu formu na spoločnosť podľa tohto právneho poriadku. Tento záver zodpovedá aj právnej praxi registrových súdov. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Okresného súdu Žilina z 2. februára 2015, sp. zn. 5Nsre 9/2015.
8. V súlade s platnou právnou úpravou a existujúcimi súdnymi rozhodnutiami bolo preto podľa názoru súdu potrebné, aby navrhovateľ zmenil svoju právnu formu na právnu formu podľa maďarského právneho poriadku a došlo k jeho zápisu do príslušného registra v Maďarskej republike. Až následne by mohlo dôjsť k jeho výmazu z obchodného registra Slovenskej republiky. Keďže navrhovateľ súdu nepreukázal zápis navrhovateľa do príslušného registra v krajine, do ktorej sa presídľuje a ani zmenu právnej formy na spoločnosť podľa tohto právneho poriadku, a to pred návrhom na výmaz z obchodného registra, nie je možné vyhovieť námietkam navrhovateľa proti odmietnutiu vykonania navrhovaného zápisu do obchodného registra (v zmysle § 281 sa zápisom údajov do obchodného registra rozumie aj zápis zmeny údajov a výmaz zapísaných údajov).
9. Súd preto námietky navrhovateľa podané proti odmietnutiu vykonania zápisu zamietol ako nedôvodné, nakoľko nezistil splnenie podmienok na vykonanie navrhovaného z ápisu (§ 286 ods. 1 CMP).
10. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie ako podmienku pre vykonanie zápisu uviedol, že „v súlade s platnou právnou úpravou a existujúcimi súdnymi rozhodnutiami bolo potrebné, aby navrhovateľ zmenil svoju právnu formu na právnu formu maďarského právneho poriadku a došlo k jeho zápisu do príslušného registra v Maďarskej republike. Až následne by mohlo dôjsť k jeho výmazu z obchodného registra Slovenskej republiky“. Ako však súd prvej inštancie sám skonštatoval, platná slovenská právna úprava je až na § 26 ods. 1 Obchodného zákonníka strohá, je preto nutné sa pozerať na prípad eurokonformne. Keďže právny poriadok EÚ ani iná medzinárodná zmluva predpokladaná v § 26 ods. 1 Obchodného zákonníka neobsahuje všeobecné pravidlá, ktoré by upravovali taký presun sídla obchodnej spoločnosti, prvá časť vety o „v súlade s platnou legislatívou“ ako odôvodnenie pre zamietnutie námietok je neopodstatnené, nakoľko navrhovateľ splnil všetky zákonom stanovené podmienky.
11. Ďalej uviedol, že výsledkom rozhodnutia v prípade Cartesio je, že „členský štát odchodu neumožní presun zapísaného sídla spoločnosti založenej podľa jeho práva na územie iného členského štátu, ak takáto obchodná spoločnosť si má naďalej zachovať formu obchodnej spoločnosti podľa práva štátu odchodu“. Spoločnosť si však žiadnym spôsobom neuzurpovala zachovanie formy obchodnej spoločnosti podľa práva Slovenskej republiky. Práve naopak v predloženom rozhodnutí jediného spoločníka spoločnosti je v bode 1 „jediný spoločník spoločnosti rozhodol o ukončení podnikateľskej činnosti na území Slovenskej republiky“, čím jasne deklaroval, že spoločnosť si obchodnú formu podľa práva SR nezachová, pretože podľa práva SR ďalej podnikať nechce. Rozhodla sa podnikať v Maďarskej republike a pretrhnúť všetky legislatívne väzby viažuce ju na podmienky podnikania v Slovenskej republike. Súd ďalej uviedol, že nie je preto prípustný taký postup, pri ktorom by slovenská právnická osoba premiestnila svoje sídlo do iného členského štátu Európskej únie a zároveň by zostala podriadená slovenskému právu. Navrhovateľ má za to, že súd vôbec neporozumel rozhodnutiu ESD vo veci Cartesio, a preto nezohľadnil ani odôvodnenie námietok navrhovateľa. Prínosom prípadu Cartesio totiž je, že štát odchodu nemôže klásť spoločnosti, ktoré sa snaží presťahovať do iného členského štátu EU také prekážky (mimo prekážok pre zabezpečenie zmeny formy cieľového štátu, kam sa sťahuje), ktorými by bránil presídleniu spoločnosti do iného členského štátu v rozpore s princípom EU - slobodou pohybu. Má za to, že súd prvej inštancie si vyložil princíp zachovania formy podľa štátu odchodu mylne a v rozpore s rozhodnutím v prípade Cartesio.
12. Súd ďalej síce dôvodí, že predmetný princíp je rozvíjaný v prípade Vale, ale zabúda na fakt, že ESD v skutkovej podstate prípadu absolútne nespochybnil postup, podľa ktorého dotknutá spoločnosť v prípade Vale najskôr zabezpečila výmaz z obchodného registra v Taliansku, a až následne riešila plnenie podmienok v štáte príchodu. Identický prípad ako v prípade spoločnosti Lakestav, s. r. o., s ktorým európsky súdny dvor vyslovil súhlas, s ktorým taliansky súd vyslovil súhlas a ktorému sa maďarský súd podriadil. Napriek tomu slovenský súd si prípad vykladá úplne odlišne a v rozpore s právom Európskej únie. Namietol, že súd prvej inštancie rozhoduje protichodne so svojimi vlastnými rozhodnutiami, keď v identickom prípade (Condette 12Re 337/2021, IČO:53747135) rozhodne v súlade s európskou judikatúrou a v prípade Lakestav, s.r.o. úplne protikladne.
13. Navrhovateľ má za to, že Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP) a to tým, že nesprávne posúdil argumentáciu navrhovateľa v námietkovom konaní, nesprávne aplikoval rozhodnutie Európskeho súdneho dvora na prípad spoločnosti Lakestav s.r.o. dôsledkom čoho je vydanie uznesenia o odmietnutí námietok navrhovateľa, pričom výsledkom malo byť vykonanie zápisu (výmazu) v súlade s návrhom navrhovateľa. Preto žiadal Okresný súd Banská Bystrica o vykonanie zápisu (výmazu) v súlade s návrhom navrhovateľa.
14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 65, § 66 Civilný mimosporový poriadok (CMP) a § 385 ods. 1 Civilný sporový poriadok (CSP) v rozsahu podaného odvolania v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
15. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ je obchodnou zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica v odd. Sro vo vložke č. 38711/S s dátumom vzniku 25.1.2011.
16.Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal výmazu z obchodného registra z dôvodu prenesenia sídla do iného členského štátu. Z návrhu vyplýva, že jediný spoločník spoločnosti rozhodol dňa 28.11.2021 o ukončení podnikania na území Slovenskej republiky a o zmene sídla spoločnosti na nové sídlo József Korút, 69, 1085 Budapešť VIII. Maďarská republika.
17. Okresný súd odmietol vykonanie výmazu z obchodného registra z dôvodu, že návrh nespĺňal podmienky podľa ust. § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o obchodnom registri, pretože návrh nie je úplný. Uviedol, že návrh sa považuje za neúplný podľa § 6 ods. 3 písm. b/ zákona o obchodnom registri ak je nezrozumiteľný. Proti uvedenému odmietnutiu vykonania výmazu podal navrhovateľ v zákonnej lehote námietky, ktorým bola pridelená spisová značka 6Nre 96/2021, v ktorých navrhovateľ opätovne uviedol, že spoločnosť Lakestav s.r.o. svojim návrhom na výmaz jednoznačne preukázala svoj zámer prerušiť väzbu na právo Slovenskej republiky a podriadiť sa výlučne právu Maďarskej republiky. Uviedol, že v dôsledku rozhodnutia Cartesio C-210/06 možnosť uvedená v bode 110 tohto rozsudku nezahŕňa žiadnu imunitu vnútroštátnej právnej úpravy v otázkach založenia a zrušenia spoločnosti voči pravidlám Zmluvy ES, ktorými je upravená sloboda usadiť sa a najmä nemôže odôvodniť to, aby členský štát založenia tým, že uloží povinnosť zrušiť a zlikvidovať spoločnosť, zabránil tejto spoločnosti premeniť sa na spoločnosť podľa vnútroštátneho práva iného členského štátu, ak jeho právne predpisy toto povoľujú. Má za to, že prípady, na ktoré sa Okresný súd Banská Bystrica vo svojom odmietnutí odvoláva, nie sú dôvodom na odmietnutie návrhu navrhovateľa, naopak potvrdzujú existenciu slobody usadenia sa, ktorej sa navrhovateľ svojim návrhom domáha. Vyšší súdny úradník námietkam nevyhovel, tieto boli predložené na vybavenie sudcovi pod sp. zn. 67Nsre 1/2022, ktorý zamietol podané námietky napadnutým rozhodnutím.
18. Podľa § 387 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
19. Podľa § 282 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP) ak registrový súd v konaní o zápise údajov do obchodného registra odmietne vykonať zápis, môže navrhovateľ podať námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu.
20. Podľa § 285 ods. 1 CMP o námietkach rozhoduje registrový súd bez nariadenia pojednávania v lehote desiatich pracovných dní od ich doručenia. Odmietnutie vykonania zápisu preskúma súd len z hľadiska splnenia podmienok podľa osobitného predpisu.
21. Podľa § 26 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ) zahraničná právnická osoba založená na účel podnikania môže premiestniť svoje sídlo zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak tak ustanoví právo Európskej únie alebo ak to umožňuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. To isté platí aj na premiestnenie sídla slovenskej právnickej osoby do zahraničia.
22. Podľa § 26 ods. 2 ObZ premiestnenie sídla podľa odseku 1 je účinné odo dňa jeho zápisu do obchodného registra.
23. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o obchodnom registri registrový súd pred zápisom údajov do obchodného registra, zápisom zmeny zapísaných údajov a výmazom zapísaných údajov (ďalej len "zápis") z predložených listín preverí, či je návrh na zápis úplný.
24. Podľa § 6 ods. 3 písm. d) zákona o obchodnom registri za neúplný sa považuje návrh na zápis, ktorý je nezrozumiteľný.
25. Podľa čl. 49 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZoFEÚ) v rámci nasledujúcich ustanovení sa zakazujú obmedzenia slobody usadiť sa štátnych príslušníkov jedného členského štátu na území iného členského štátu. Zakazujú sa aj obmedzenia, ktoré sa týkajú zakladania obchodných spoločností, organizačných zložiek a dcérskych spoločností štátnymi príslušníkmi jedného členského štátu na území iného členského štátu. Sloboda usadiť sa zahŕňa aj právo zahájiť a vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, založiť a viesť podniky, najmä spoločnosti v zmysle druhého pododseku čl. 54 za podmienok stanovených pre vlastných štátnych príslušníkov právom štátu, v ktorom dochádza k usadeniu sa, pokiaľ ustanovenia kapitoly o pohybe kapitálu nestanovujú inak.
26. Podľa čl. 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie so spoločnosťami založenými podľa zákonov členského štátu a ktoré majú svoje sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti v Únii, sa pre účel tejto kapitoly zaobchádza rovnako ako s fyzickými osobami, ktoré sú štátnymi príslušníkmi členských štátov. Spoločnosťami sa rozumie spoločnosti založené podľa občianskeho alebo obchodného práva vrátane družstiev a iných právnických osôb podľa verejného alebo súkromného práva s výnimkou neziskových spoločností.
27. Predmetom konania je návrh navrhovateľa na jeho výmaz z obchodného registra potom, ako jediný spoločník navrhovateľa prijal rozhodnutie o premiestnení sídla na územie iného členského štátu EÚ (Maďarskej republiky). Navrhovateľ sa výmazu domáhal napriek tomu, že nepreukázal, že spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra štátu príchodu. Z uvedeného postupu navrhovateľa je zrejmé, že sa mienil domáhať premiestnenia sídla svojej spoločnosti bez toho, aby došlo k jeho zrušeniu, likvidácii a výmazu z obchodného registra na území SR po skončení likvidácie. Okresný súd takémuto návrhu na výmaz z obchodného registra nevyhovel. V oznámení o odmietnutí vykonania výmazu zo dňa 3.1.2022 súd uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že táto právnická osoba bola zapísaná do obchodného registra štátu, do ktorého sa presídlil (štátu príchodu) s tým, že aj zmenila právnu formu na spoločnosť podľa tohto právneho poriadku, keď zákonnou podmienkou pre zápis cezhraničnej zmeny sídla je premena spoločnosti na spoločnosť štátu príchodu, t. j. štátu, do ktorého sa presídľuje, pričom zápis v tomto štáte, do ktorého sa presídľuje musí predchádzať výmazu spoločnosti v štáte, z ktorého sa spoločnosť presídľuje. Svojho výmazu sa domáhal za právneho stavu, keď zápis navrhovateľa do obchodného registra na území Maďarskej republiky po premiestnení sídla vykonaný nebol. Z uvedeného postupu navrhovateľa je zrejmé, že sa mienil domáhať premiestnenia sídla svojej spoločnosti bez toho, aby došlo k jeho zrušeniu, likvidácii a výmazu z obchodného registra na území SR po skončení likvidácie. Okresný súd takémuto návrhu na výmaz z obchodného registra nevyhovel. V oznámení o odmietnutí vykonania výmazu zo dňa 3.1.2022 odkázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ (napr. vo veci Cartesio), keďže navrhovateľ nepreukázal zmenu právnej formy na spoločnosť podľa právneho poriadku, do ktorého sa presídľuje a z dôvodu nepreukázania zápisu navrhovateľa do obchodného registra v Maďarskej republike pred jeho výmazom z obchodného registra v Slovenskej republike, okresný súd napadnutým rozhodnutím námietkam nevyhovel s odkazom na rozhodnutie rozsudku Súdneho dvora EÚ (SDEÚ) vo veci VALE (C-378/10).
28. Odvolací súd s týmto záverom registrového súdu v celom rozsahu súhlasí. Podľa odvolacieho súdu okresný súd v oznámení o odmietnutí vykonania výmazu z obchodného registra ako aj v napadnutom rozhodnutí podrobne uviedol dôvody, ktoré ho viedli k záveru o nesplnení podmienok na výmaz navrhovateľa z obchodného registra. Odvolací súd sa s týmito dôvodmi v celom rozsahu stotožňuje a preto odôvodnenie odmietnutia a napadnutého rozhodnutia podrobne uviedol v tomto rozhodnutí na ktoré odkazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP. Na doplnenie odvolací súd dodáva nasledovné.
29. Na prvom mieste odvolací súd zdôrazňuje, ako už bolo viackrát vyššie uvedené, že premiestnenie sídla obchodných spoločností založených podľa vnútorného práva jednotlivých členských krajín EÚ nie je koordinované a upravené na nadnárodnej úrovni úpravy práva EÚ. Pripravovaná 14. Smernica, ako bola uvedené aj registrovým súdom, ktorá mala riešiť uvedenú situáciu jednotne na celom území EÚ,
prijatá nebola. Z vyššie uvedených rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vyplýva, že právo na premiestnenie sídla vyplýva jednotlivým právnickým osobám založených podľa práva členského štátu EÚ v zmysle čl. 49 a 54 Zmluvy o fungovaní EÚ. Z vyššie uvedenej judikatúry však vyplýva, že jednotlivé členské štáty môžu prijať úpravu garantujúcu ochranu práv pri tomto procese vo vzťahu k tretím osobám, ktorá však musí byť primeraná a zodpovedajúca slobode usadzovania sa.
30. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne poukázal na skutočnosť, že môže dôjsť v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ k premiestneniu sídla dvoma spôsobmi, a to buď na základe dobrovoľného rozhodnutia o zrušení, likvidácii a výmazu z obchodného registra príslušného subjektu a následného nového založenia na území iného členského štátu (t.j. procesom so stratou právnej subjektivity), avšak takýto postup bez ďalšieho, vzhľadom na absenciu právnej úpravy, jednotlivé členské štáty vyžadovať nemôžu (rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-106/16 vo veci Polbud, z ktorého vyplýva: „Články 49 a 54 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, ktorá premiestnenie registrovaného sídla spoločnosti založenej podľa práva členského štátu, na územie iného členského štátu s cieľom jej premeny na spoločnosť podľa práva tohto posledného uvedeného štátu v súlade s podmienkami stanovenými jeho právnou úpravou podmieňuje likvidáciu prvej spoločnosti.“). Z postupu navrhovateľa však vyplýva, že tento mienil dosiahnuť premiestnenie sídla bez svojho zrušenia a likvidácie tak, že predtým ako dôjde k zápisu spoločnosti po premiestnení sídla v obchodnom registri nového členského štátu (Maďarská republika) sa domáhal výmazu z obchodného registra na území Slovenskej republiky.
31. Odvolací súd konštatuje, že premiestnenie sídla právnickej osoby z územia SR je upravené v strohej právnej úprave § 26 ods. 1 a 2 ObZ v zmysle ktorej pri premiestnení slovenskej právnickej osoby z územia SR do zahraničia sa uplatňuje postup a úprava podľa práva EÚ alebo práva medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná. Ako bolo uvedené vyššie, jednoznačná právna úprava na úrovni EÚ nie je zakotvená a medzi SR a MR neexistuje osobitná medzinárodná dohoda riešiaca túto otázku. Vzhľadom na vyššie uvedené je preto v zmysle judikatúry SDEÚ potrebné vychádzať zo zásad ustálenými v jeho rozhodnutiach v otázke aplikácie práva usadiť sa v zmysle čl. 49 a 54 ZoFEÚ.
32. Z rozhodnutia C-378/10 (VALE) vyplýva, že pri aplikácii tohto postupu v prípade absencie konkrétnej úpravy na úrovni EÚ je potrebné riadiť sa vnútroštátnou úpravou pri zachovávaní zásady ekvivalencie a efektivity. Z rozhodnutia SDEÚ v tejto veci vyplýva: „V tejto súvislosti je treba pripomenúť, že v mnohých oblastiach je podľa ustálenej judikatúry v prípade neexistencie právnej úpravy EÚ pre príslušnú oblasť vecou vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu stanoviť podmienky, ktoré majú zabezpečiť ochranu práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z práva Únie, avšak pod podmienkou, že takéto pravidlá nie sú menej priaznivé ako pravidlá upravujúce obdobné situácie vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie) a že nevedú k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právnym poriadkom Únie (zásada efektivity). ....Čo sa týka na jednej strane zásady ekvivalencie treba uviesť, že na základe tejto zásady členský štát nie je povinný upravovať cezhraničné operácie výhodnejšie ako vnútroštátne operácie. Táto zásada stanovuje, že podmienky vnútroštátneho práva, ktoré majú zaručiť ochranu práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva únie, nemôže byť nevýhodnejšie , než podmienky upravujúce podobnú situáciu na vnútroštátnej úrovni. Ak teda právna úprava členského štátu v rámci vnútroštátnej premeny vyžaduje striktnú právnu hospodársku kontinuitu medzi predchodkyňou spoločnosti, ktorá požiadala o premenu, a premenenou nástupníckou spoločnosťou, takúto požiadavku možno tiež uložiť v rámci cezhraničnej premeny“.
33. Na základe vyššie uvedených zásad ekvivalencie a efektivity odvolací súd pripomína, že vnútroštátna právna úprava v Slovenskej republike, napr. v prípade zmeny právnej formy upravuje jej účinky na vnútroštátnej úrovni v zmysle § 69b ods. 7 zápisom do obchodného registra, od ktorého okamihu existuje spoločnosť alebo družstvo v právnej forme na akú boli zmenené. Znamená to, že zmena právnej formy z jedného na iný typ obchodnej spoločnosti je viazaná na účinky zápisu do Obchodného registra vychádzajúc zo striktnej podmienky zachovania kontinuity právnej subjektivity „premenenej“ spoločnosti zdôraznenej aj v ust. § 69b ods. 1 posledná veta ObZ („Zmenou právnej formy spoločnosť ako právnická osoba nezaniká“). Odvolací súd ďalej poukazuje, že na vnútroštátnej úrovni je právna úprava napríklad vo vzťahu cezhraničného zlúčenia alebo splynutia na území štátov Európskeho hospodárskeho priestoru podľa § 69aa ods. 8 ObZ tiež upravená tak, že v prípade zúčastnenej slovenskej právnickej osoby na cezhraničnom zlúčení, ktorého výsledkom je existencia zahraničného subjektu a zánik slovenskej zanikajúcej spoločnosti, k výmazu zanikajúcej zúčastnenej slovenskej
spoločnosti dochádza bez zbytočného odkladu po doručení oznámenia zahraničného registra alebo inej evidencie, do ktorej sa zapisuje nástupnícka spoločnosť, že cezhraničné zlúčenie alebo splynutie nadobudlo účinnosť. Znamená to, že aj na vnútroštátnej úrovni v prípade cezhraničného zlúčenia je vyžadované právnym poriadkom SR striktné zachovanie kontinuity právnej subjektivity tak, že k výmazu zanikajúcej zúčastnenej zlučovanej slovenskej spoločnosti z obchodného registra dochádza až potom, ako bolo v zahraničnom obchodnom registri alebo v inej evidencii zapísané právne nástupníctvo zahraničnej zúčastnenej spoločnosti. Aj pri nadnárodných právnych formách podnikania vo vzťahu k Európskej akciovej spoločnosti, Európskemu zoskupeniu hospodárskych záujmov a Európskemu družstvu upravuje právna úprava SR, v súlade s príslušnými Nariadeniami EÚ, pri premiestnení sídla mimo územia SR výmaz týchto nadnárodných foriem v štáte pôvodu až potom, ako dôjde k zápisu premiestnenia sídla v novom členskom štáte (napr. § 11 z.č. 562/2004 Z.z. o európskej spoločnosti v spojení s čl. 8 bod 11 Nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001 o stanovách európskej spoločnosti (SE) - „Bezodkladne po zápise SE register jej nového sídla oznámi túto skutočnosť registru predchádzajúceho zápisu. Výmaz predchádzajúcej registrácie sa vykoná najskôr v deň doručenia takéhoto oznámenia“; čl. 14 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2137/85 o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov; § 10 z.č. 91/2007 Z.z. o európskom družstve v spojení s čl. 7. ods. 11 Nariadenia Rady (ES) č. 1453/2003 o stanovách Európskeho družstva (SCE).
34. Nielen vo vzťahu k cezhraničnému zlúčeniu, ale aj na úrovni práva EÚ pri nadnárodných subjektoch sa vyžaduje v rámci právnej úpravy na území Slovenskej republiky požiadavka väzby, t. j. zachovania právnej a hospodárskej kontinuity obchodných spoločností (ukončenia podnikania na území SR a začatia podnikania v zahraničí z dôvodu cezhraničnej fúzie, ako aj pri premiestnení sídla nadnárodných právnych foriem) a nie je preto dôvod, aby v prípade premiestnenia sídla tuzemskej spoločnosti do iného členského štátu EÚ súdy na území SR vyžadovali iné, menej striktné splnenie podmienok.
35. Odvolací súd je v danom prípade toho názoru, že vyžadovaním dodržania zachovania kontinuity právnej subjektivity pri premiestnení sídla do zahraničia nedochádza k bráneniu alebo znemožneniu práva usadiť sa vo vzťahu k navrhovateľovi, jedná sa len o dodržanie zásady ekvivalencie, ktorá je prejavom požiadavky ochrany a právnej istoty tretích osôb, t. j. napr. veriteľov vo vzťahu k navrhovateľovi, pri premiestnení sídla pri prípadnom uspokojovaní pohľadávok alebo ochrane iných práv tretích osôb. V súlade s judikatúrou SDEÚ (vo veci C-378/10 VALE) považuje odvolací súd ochranu záujmov veriteľov, menšinových akcionárov, ako aj zamestnancov, ako aj zabezpečenie účinnosti daňových kontrol a poctivosti v obchodnom styku za naliehavý dôvod všeobecného záujmu, ktorý môže odôvodňovať opatrenie obmedzujúce slobodu usadiť sa pod podmienkou, že takýmto obmedzujúcim opatrením možno dosiahnuť sledované ciele a nejde nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie.
36. Odvolací súd konštatuje, že práve požiadavka naliehavosti všeobecného záujmu ako je ochrana práv tretích osôb, t. j. napríklad veriteľov, štátnych orgánov, ale aj zamestnancov je oprávneným dôvodom splnenia požiadavky zápisu navrhovateľa do obchodného registra v Maďarskej republike z dôvodu premiestnenia sídla pred výmazom navrhovateľa z obchodného registra Slovenskej republiky. Okresný súd preto postupoval správne, keď nevyhovel návrhu navrhovateľa na jeho výmaz predtým, ako je navrhovateľ po premiestnení sídla zapísaný v obchodnom registri Maďarskej republike. Splnenie takejto požiadavky voči navrhovateľovi nepovažuje odvolací súd za neprimerané a ani neobmedzuje jeho právo usadiť sa v zmysle čl. 49 a 54 ZoFEÚ, ale vyžadovanie takéhoto postupu je nutné, aby bola zachovaná ochrana práv tretích osôb t. j., aby nedošlo k diskontinuite právnej subjektivity navrhovateľa, t. j. k jeho výmazu z obchodného registra na území SR bez toho, aby predchádzal tomuto výmazu zápis navrhovateľa v obchodnom registri MR, čím by došlo k zániku právnej subjektivity a prípadnému ohrozeniu práv tretích osôb.
37. Rozhodnutie spoločníka navrhovateľa o tom, že ukončuje podnikateľskú činnosť v SR a jeho rozhodnutie o premiestnení sídla na územie Slovenskej republiky samo o sebe nedáva garanciu ochrany práv tretích osôb, pokiaľ by mal byť z obchodného registra na území Slovenskej republiky vymazaný (zánik právnej subjektivity) a nie je ešte zapísaný v obchodnom registri Maďarskej republiky. Takýto postup podľa odvolacieho súdu predstavuje riziko právnej diskontinuity, nezabezpečuje kontinuitu právnej subjektivity a tým ochranu prípadných dotknutých práv tretích osôb. Súdom prvej inštancie vyžadovaný postup najskôr preukázaného zápisu navrhovateľa v Obchodnom registri Maďarskej republiky po rozhodnutí navrhovateľa o premiestnení sídla a až následného výmazu z obchodného
registra Slovenskej republiky zodpovedá podľa odvolacieho súdu zásade práva usadiť sa, zohľadňujúc ochranu práv tretích osôb pri zachovaní právnej kontinuity a právnej subjektivity navrhovateľa.
38. Navrhovateľ nepreukázal predpoklady výmazu z obchodného registra po prijatí rozhodnutia o zrušení spoločnosti a následnej likvidácii v zmysle § 69 ods. 3 písm. b) v spojení s § 75j ObZ, t. j. zrušenie spoločnosti a skončenie jej likvidácie, ktorá je predpokladom na podanie návrhu na výmaz z obchodného registra v zmysle § 75j ods. 5 a 6 ObZ. Navrhovateľ nepreukázal a nepredložil ani povinné prílohy preukazujúce zrušenie spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom v zmysle § 69aa, § 69b ObZ. Zároveň neboli splnené ani predpoklady na jeho výmaz z Obchodného registra v zmysle § 26 ods. 1 a 2 ObZ s prihliadnutím na aplikáciu zásad ekvivalencie a efektivity pri premiestnení sídla z územia SR na územie iného členského štátu EÚ (preukázanie zápisu navrhovateľa do Obchodného registra Maďarskej republiky po prijatí rozhodnutia spoločníka navrhovateľa o premiestnení sídla na územie tohto členského štátu EÚ).
39. Návrh navrhovateľa preto odvolací súd považoval za neúplný z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) s použitím § 6 ods. 3 písm. d) zákona o obchodnom registri.
40. Odvolací súd dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní nepovažoval za spôsobilé zmeniť správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí námietok proti oznámeniu o odmietnutí vykonania výmazu navrhovateľa z obchodného registra, preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
41. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).