Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_16Pc-25-2021.pdf
PDF · 107.71 KB
Case nature
Area
Subarea
16Pc/25/2021
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci navrhovateľky: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. J., t. č. G. J., G. K. XX proti povinnej osobe: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. J., R. K. XXX/X, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Povinná osoba je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľky sumou 80 eur mesačne od 26.10.2021, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, čím sa zmeňuje rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 11P/186/2018-34 zo dňa 08.03.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.04.2019 v časti o výživnom tak, že výživné sa z v y š u j e.
II. Zročné výživné za obdobie od 26.10.2021 do 31.01.2022 vo výške 158 eur súd p o v o ľ u j e povinnej osobe splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
III. V zostávajúcej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 26.10.2021 domáhala zvýšenia výživného voči povinnej osobe zo sumy 30 eur na sumu 200 eur od podania návrhu. Návrh odôvodňovala tým, že je staršia a súčasná suma výživného je nepostačujúca. Je študentkou Strednej odbornej školy dopravy a služieb, Jesenského 1 v Nových Zámkoch. Jej bežné výdavky pozostávajú z nákladov na stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a výdavkov v súvislosti so školou, ako aj nákladov na bývanie. Väčšinu výdavkov jej uhrádza otec, s ktorým býva v spoločnej domácnosti. Matka sa s ňou nestretáva a nekontaktuje ju už 16 rokov. Nad rámec doteraz určeného výživného jej nijakým spôsobom neprispievala.
2. Povinná osoba s návrhom nesúhlasila a žiadal ho zamietnuť vzhľadom na jej nepriaznivú finančnú situáciu, pretože poberá len sociálne dávky, rovnako ako jej manžel a jej syn.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka, oboznámením predložených listinných dôkazov, a zistil tento skutkový a právny stav:
3.1 Z potvrdenia ÚPSVaR Nové Zámky na povinnú osobu o poberaní dávok v hmotnej núdzi za rok 2020 a 2021 mal súd preukázané, že v roku 2020 boli povinnej osobe vyplatené dávky v hmotnej núdzi vo výške 2 571,30 eur, čo v priemere mesačne predstavuje sumu 214 eur, a za rok 2021 vo výške 2 494,60 eur, čo v priemere mesačne predstavuje sumu 249 eur.
3.2 Rozhodnutie zo SP pobočka Nové Zámky zo dňa 09.03.2021 na otca navrhovateľky, z ktorého mal súd preukázané, že si uplatnil dňa 08.02.2021 nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorá mu bola priznaná vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 11,1570 eur, od 05.02.2021 na obdobie 6 mesiacov.
3.3 Oznámenie ÚPSVaR Nové Zámky o zaradení otca navrhovateľky do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 05.02.2021
3.3.1 Výplatné pásky za obdobie od 10/2020 do 01/2021 otca navrhovateľky, z ktorých mal súd preukázané, že čistá mzda je vo výške 340 eur, výplatné pásky za mesiace august, september a október 2021 na otca navrhovateľky, z ktorých mal súd preukázané, že čistá mzda je vo výške 110 eur.
3.4 Lekárska prepúšťacia správa zo dňa 05.06.2021 na otca navrhovateľky
3.5 Potvrdenie o návšteve školy navrhovateľky zo dňa 03.09.2021, z ktorého mal súd preukázané, že v šk. roku 2021/2022 je navrhovateľka žiačkou I.BN Strednej odbornej školy dopravy a služieb Nové Zámky, Jesenského 1.
3.6 Listinný dôkaz o úhrade nájomného v zmysle hotovostného vkladu vo výške 384 eur zo dňa 18.11.2019, ktorého platiteľom bola L. Z., nar. XX.XX.XXXX
3.7 Rozpis jednorazových výdavkov navrhovateľky v súvislosti so školou: knihy 20 eur, ZRPŠ 20 eur, kniha na AJ 16 eur, zošity a pomôcky 15 eur, týždenná strava v škole 20 eur, potvrdenie o uhradení sumy 34 eur u zubára.
3.8 Pripojený spis tunajšieho súdu pod sp. zn. 11P/186/2018, z ktorého mal súd preukázané, že ÚPSVaR NZ dňa 30.07.2018 doručil súdu podnet na začatie konania na zánik náhradnej osobnej starostlivosti vtedy mal. dieťaťa. Potvrdenie o poberaní dávok v hmotnej núdzi matkou za rok 2018, 2019, z ktorej mal súd preukázané, že v čase rozhodovania súdu matka poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 188 eur. Zápisnica o pojednávaní zo dňa 08.03.2019, z ktorej mal súd preukázané, že matka bývala s rodinou v 2-izbovom byte v podnájme, kde platila náklady na bývanie vo výške 320 eur a súhlasila s výživným vo výške 30 eur. Čistý mesačný príjem otca bol okolo 800 eur a žiadal určiť výživné vo výške 100 eur. Osoba, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti uviedla, že matka platí výživné v nižšej sume a otec vo výške 50 eur. Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/186/2018-34 zo dňa 08.03.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.04.2019, ktorým súd zrušil NOS a mal. dieťa G. B., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca od 01.04.2019 s tým, že matka je povinná prispievať na jeho výživu sumou 30 eur mesačne od 01.04.2019.
3.9 Nájomná zmluva zo dňa 30.10.2014, z ktorej mal súd preukázané, že zmluvu ako nájomca uzavrela B. M. s prenajímateľom s tým, že nájomný vzťah vznikol 30.10.2014 a zmluva bola uzavretá na dobu určitú, predmetom nájmu bol byt v G. J. na ulici G. K. XX s tým, že byt bude užívať nájomca a B. B., R. C. a G. B.. Nájomné a služby spolu činia 350 eur s tým, že 150 eur je nájom, 150 eur platba pre bytové družstvo a 50 eur zálohové platby na kúrenie a teplú vodu.
3.10 Povinná osoba prijala dňa 03.01.2022 ponuku č. 2/12/17/010/96 z ÚPSVaR Nové Zámky, aktivačné centrum, na vykonávanie menších obecných služieb v rozsahu 32 hodín mesačne u organizátora činnosti v zmysle § 10 ods. 3 Zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov na obdobie od 01.01.2022 do 31.12.2022 s tým, že boli presne určené dátumy vykonávania činnosti, miesto výkonu činnosti Nové Zámky, Andovská 4 a čas od 07.00 hod. do 11.00 hod. Rovnako ponuky prijali i manžel povinnej osoby ako aj jej syn.
4. Navrhovateľka vo svojej výpovedi upresnila, že od posledného rozhodovania súdu sa zmenila jej situácia. Začala študovať na strednej škole a jednorázové výdavky v súvislosti so školou sú knihy 20 eur, ZRPŠ 20 eur, kniha na anglický jazyk 16 eur, zošity a pomôcky 15 eur. V škole nemajú zabezpečenú stravu a denne si kupuje stravu v priemere za 4 eurá, čo je do mesiaca 80 eur. Okrem toho sú o bežné výdavky na stravu mimo školy, ošatenie a hygienické potreby. Nebýva často chorá, je evidovaná v očnej ambulancii asi tri roky a bude potrebovať nové okuliare. Okrem toho navštevuje i zubára. Býva v spoločnej domácnosti s otcom a starou matkou M. B., ktorá poberá starobný dôchodok vo výške 384
eur, ktorý je použitý na úhradu nájomného v zmysle nájomnej zmluvy. Z finančných prostriedkov, ktoré zarobí otec sa uhrádzajú ostatné náklady pre nich troch. Je pravdou, že matka poberá len dávky v hmotnej núdzi, ale mohla by ísť pracovať. Matke sa nepáči, že pokračuje v štúdiu na strednej školy a chce mať maturitu. Nad rámec výživného jej nikdy neprispievala, nedala jej žiadny darček pri príležitosti sviatkov, narodenín, menín. Keď sa s ňou stretla krátko pred pojednávaním za prítomnosti spolužiakov jej vyčítala, že napísala do návrhu klamstvá, kričala na ňu a povedala jej, aby sa pripravila na súd. Navrhovateľka upresnila, že R. C. je babkin brat, ktorý zomrel v januári 2021. Nepoprela, že si chodí brigádnicky privyrábať, aby mohli finančne uhrádzať všetky výdavky. Po vykonanom dokazovaní žiada návrhu v celom rozsahu vyhovieť.
5. Povinná osoba poukazovala na to, že poberá len dávku v hmotnej núdzi, má ukončené stredné odborné učilište v odbore služby . Naposledy pracovala v roku 2012 v stavebnej firme. Od tohto obdobia poberá dávky v hmotnej núdzi. Bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie, aby nemusela chodiť na výberové konania. Bola jej ponúknutá práca v kancelárii, ktorú vykonávať nevie. I momentálne si pozerá voľné pracovné miesta, ktoré sú väčšinou pre mužov a v čase pandémie je veľmi ťažké nájsť si zamestnanie. Hľadala si prácu i na internete u svojej svokry. Manželstvo uzavrela s G. O. dňa XX.XX.XXXX, má syna P. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorý má zdravotné problémy a navštevuje troch odborných lekárov: neurológa, psychiatričku a gastroenterologičku. Všetci traja poberajú dávky v hmotnej núdzi s tým, že každý z nich odrobí 32 hodín v zmysle zmluvy, čo je 8 dní do mesiaca. Bývajú v prenajatom byte, ktorý vlastní V. O., s ktorou majú uzatvorenú ústnu zmluvu a nájomné spolu so službami je vo výške 350 eur. Finančne im pomáhajú svokrovci, pani I. O. a L. O., mesačne sumou 250 eur. Nenavštevuje žiadneho odborníka a nemá žiadne výdavky v súvislosti so zdravotným stavom. Navrhovateľka ukončila strednú školu výučným listom a sama sa rozhodla pokračovať v štúdiu s maturitou. Popri tom i pracuje u zamestnávateľa v TEXTILE HOUSE a z týchto finančných prostriedkov je schopná si pokryť výdavky v škole. Po výsluchu svedkyne uviedla, že nevie, prečo tak svedkyňa vypovedala, avšak nechcela sa jej pýtať, keďže videla, v akom je stave. Finančnú výpomoc riešil jej manžel, keď sa stretol s otcom v meste. Po vykonanom dokazovaní žiadala návrh zamietnuť.
6. Vypočutá svedkyňa I. O. vo svojej výpovedi uviedla, že jej finančná situácia je taká, že poberá starobný dôchodok vo výške 150 eur a príspevok na bývanie v sume 65 eur. Jej syn L. O. poberá len sociálne dávky vo výške 100 eur i napriek tomu, že bol uznaný za invalidného dôchodcu v decembri 2021. Spolu majú k dispozícii sumu 300 eur. Bývajú v byte s manželom, ktorý poberá starobný dôchodok vo výške 420 eur a ešte pracuje. Nájomné za byt je 140 eur a zálohové platby na elektrinu a plyn spolu 200 eur. Nemá z čoho finančne prispievať rodine povinnej. Nevie, či tak robí jej manžel. Ona rodinu mladšieho syna a povinnej osoby v podstate vôbec nenavštevuje , nie sú v kontakte. Keď uzavreli manželstvo, mladší syn odišiel a žije si svoj život. Ona má svoje starosti a nevedela sa vyjadriť k finančnej situácii svojho mladšieho syna, manžela povinnej osoby, keďže sa nestýkajú a nevie o nich nič. Manželovi prispieva do nákladov na bývanie v jednej polovici.
7. Podľa zákona o rodine na strane povinného rodiča je totiž nevyhnutné prihliadnuť nielen na jeho skutočné príjmy, ale najmä na jeho reálne schopnosti, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné ,aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a pod. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo strate na zárobku či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli, rovnako súd postupuje vtedy, ak povinný nevyužíva z iných dôvodov lepšie platené zamestnanie alebo nedosahuje príjem, ktorý by vzhľadom k svojim schopnostiam dosahovať mohol. Súd potom postupuje v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, podľa ktorého na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Dieťaťu ,odkázanému na rodiča výživou, nemôže byť na ujmu, ak sa rodič správa finančne nezodpovedne a ľahkovážne.
8. Ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine uvádza, že súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto pri svojom životnom smerovaní musia robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj svojich detí dokázali uspokojovať všetky ich základné životné potreby, t. j. nielen fyzické potreby, ale aj potreby duševné. Vo všeobecnosti možno za opodstatnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti
považovať nielen náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ale aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.
9. Súd pri určení vyživovacej povinnosti nezohľadňuje do sumy mesačného výživného v plnej výške jednorazové výdavky, ktoré sa nevynakladajú pravidelne a taktiež výdavky, ktoré nie sú účelne vynaložené na potreby maloletého dieťaťa. Uplatňuje sa pravidlo, že dieťa má právo zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, čo však neznamená, že rodič povinný z vyživovacej povinnosti, má platiť neprimerane vysoké výživné vzhľadom na jeho finančné možnosti, navyše ak postačuje určenie nižšieho výživného, ktorým budú pokryté všetky odôvodnené potreby dieťaťa.
10. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
11. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
13. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
14. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
19. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
20. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až
na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.
21. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané, že od posledného rozhodovania súdu uplynuli 2 roky a zmenila sa situácia na strane navrhovateľky. Navrhovateľka v čase rozhodovania súdu študuje na strednej škole, kde získala výučný list a momentálne si robí maturitu. Súd uznal výdavky navrhovateľky, ktoré pozostávajú zo školských pomôcok vo výške 15 eur, rozpočítaných jednorazových výdavkov vo výške 6 eur, nákladov na stravu v škole vo výške 80 eur (20 x 4) a z alikvotnej časti nákladov na bývanie vo výške 126 eur. Okrem toho je potrebné pripočítať výdavky na ošatenie, hygienické potreby, stravu počas víkendov a doma minimálne vo výške 80 eur. Celkové nevyhnutné výdavky navrhovateľky sú cca vo výške 300 eur. Na nevyhnutné výdavky by mali prispievať obaja rodičia, t. j. sumou 150 eur každý z nich. Je pravdou, že navrhovateľka vykonáva brigádnickú prácu študenta na základe dohody od 23.07.2021 do 31.08.2021, kedy jej bola vyplatená čistá mzda vo výške 186 eur mesačne. Navrhovateľka opätovne nastúpila do práce na základe dohody od 02.09.2021 a bola jej vyplatená čistá mzda na mesiac september, október 584,29 eur, čo v priemere mesačne predstavuje sumu 292 eur. Súd mal za to, že navrhovateľka svojím prístupom sa snaží finančne si privyrobiť tak, aby bola schopná pokryť výdavky, ktoré mal súd preukázané jednak v súvislosti so štúdiom, ako aj bývaním, stravovaním a ošatením. Je zarážajúce, že povinná osoba-matka, ktorá má rovnako ukončené vzdelanie nemá žiadne zdravotné problémy, nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 17.08.2014, pretože bola vyradená na vlastnú žiadosť sa od tohto obdobia nikde nezamestnala tak, aby mohla mať pravidelný mesačný príjem. Uvedenú skutočnosť súd vyhodnotil tak, že povinná osoba sa vyhýba práci v zmysle § 75 ods.1 Zákona o rodine. Ak by sa zamestnala, vzhľadom na svoj vek, vzdelanie a bezproblémový zdravotný stav, by mohla mať aspoň minimálnu mzdu, ktorá v roku 2021 bola vo výške 621 eur, v roku 2022 vo výške 626 eur, čo v čistom predstavuje cca sumu 500 eur. Jedná sa o potenciálny príjem, z ktorého bude povinná osoba schopná platiť určené výživné, ktoré má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami. Neušlo pozornosti súdu to, že povinná osoba vo svojej výpovedi tvrdila, že im finančne vypomáhajú svokrovci. Vypočutá svedkyňa, svokra povinnej osoby vo svojej výpovedi potvrdila, že s mladším synom a nevestou sa nestretávajú a jej finančná situácia jej v žiadnom prípade neumožňuje im finančne vypomáhať. Je zarážajúce, že osoba, ktorá si nehľadá prácu od roku 2014 je ochotná prijímať finančnú výpomoc na prežitie od rodinných príslušníkov, ktorí sú rodičmi jej manžela, čo však preukázané nebolo a takto vypovedala pred súdom i v ostatnom konaní na pojednávaní dňa 08.03.2011. Rovnako i manžel povinnej osoby je nezamestnaný od 14.07.2013 vyradený na vlastnú žiadosť, ako aj syn povinnej osoby od 16.10.2018. Povinná osoba, ako aj jej rodinní príslušníci uzavreli ponuku z ÚPSVaR-u Nové Zámky na zabezpečenie a vykonávanie obecných služieb v rozsahu 32 hodín mesačne. Ak povinná osoba zaplatí navrhovateľke určené výživné vo výške 80 eur a rovnakou sumou prispeje i otec navrhovateľky, ktorého čistý mesačný príjem za obdobie od 02/2020 do 01/2021 bol vo výške 343 eur a navrhovateľka bude
naďalej vykonávať brigádnickú prácu študenta, bude mať dostatok finančných prostriedkov na pokrytie nevyhnutných preukázateľných mesačných výdavkov. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Záverom súd poznamenáva, že v žiadnom prípade sa nestotožnil s vyjadreniami povinnej osoby - matky dieťaťa, že žiada návrh zamietnuť preto, že poberá len dávky v hmotnej núdzi a dobrovoľne prispievala na výživu dieťaťa sumou 30 eur, ktorá bola vyššia ako 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, pretože povinná osoba sa o dieťa nestarala 16 rokov, žiadnym spôsobom sa nesnažila nadviazať kontakt s mal. dieťaťom ani potom ako bolo dieťa staršie, rozumovo vyspelé vzhľadom na svoj vek a skôr naopak, snažila sa preukázať, že dieťa brigádnicky pracuje, má príjem a svoj ľahkovážny a nezodpovedný prístup k finančnej situácii chcela preniesť na navrhovateľku, čo však v žiadnom prípade nemôže byť na úkor dieťaťa, ktoré je odkázané na výživu rodiča.
22. Zročné výživné za obdobie od 26.10.2021 do 31.01.2022 vo výške 158 eur, ktoré pozostáva zo sumy 8 eur (za 5 dní v mesiaci október 2021) a zo sumy 150 eur (za mesiace november, december 2021 a január 2022, 3 x 50 eur), kde súd vychádzal z toho, že doteraz určené výživné vo výške 30 eur bolo riadne zaplatené a vyrovnané, tak ako to účastníci potvrdili a zročné výživné predstavuje len rozdiel zvýšeného výživného. Súd povolil zročné výživné povinnej osobe splácať v splátkach vo výške 20 eur mesačne podľa § 232 CSP s tým, že i uvedenú sumu bude povinná osoba schopná zaplatiť, ak by dosahovala potencionálny príjem vo výške cca 500 eur v čistom. Povinnej osobe nič nebráni tomu, aby vykonávala i ďalšie práce minimálne na dohodu, keďže v zmysle ponuky z ÚPSVaR Nové Zámky pracuje v mesiaci len 32 hodín, 8 dní v čase od 07.00 hod. do 11.00 hod.
23. V zostávajúcej časti súd návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamietol, pretože mal za to, že navrhovateľka jednak nepreukázala, že by jej výdavky a nevyhnutné náklady predstavovali sumu 400 eur na základe čoho by bola povinná osoba prispievať na jej výživu sumou 200 eur. Súd mal za to, že nevyhnutné výdavky predstavujú sumu 300 eur a povinná osoba s poukazom na jej preukázateľný príjem, kde však súd vychádzal z toho, že v prípade k riadnemu prístupu k práci by mala aspoň potenciálny príjem vo výške 500 eur v čistom, z ktorého je schopná platiť určené výživné a je nepochybné, že jej príjem musí byť vyšší ako preukázaný, t. j. vo výške sociálnych dávok vzhľadom na výdavky v súvislosti s bývaním vo výške 350 eur, ako aj všeobecne známych výdavkov na stravu, ošatenie a hygienické potreby.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a právny predpis nemá iné ustanovenia ohľadne trov konania vo vzťahu k predmetnému konaniu.
24. Podľa § 4 ods. 1 písmena g/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel je od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí.
Poučenie:
Navrhovateľka nie je oprávnená podať odvolanie, pretože po vyhlásení a odôvodnení rozsudku sa vzdala práva na podanie odvolania na pojednávaní (§ 368 CSP).
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§44CMP).