Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoP-27-2022.pdf
PDF · 97.41 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/27/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci navrhovateľky: G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. J., t. č. G. J., G. K. XX, zastúpená Mgr. Danou Hankovou, advokátkou, so sídlom v Nových Zámkoch, M. R. Štefánika 3, proti osobe povinnej na platenie výživného: Q. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. J., R. K. XXX/X, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní povinnej osoby proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11. januára 2022 č. k. 16Pc/25/2021-89 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) a vo výroku o zročnom výživnom (II.) p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal osobu povinnú na platenie výživného prispievať na výživu navrhovateľky sumou 80 eur mesačne od 26. 10. 2021, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/186/2018-34 zo dňa 08. 03. 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 15. 04. 2019 v časti o výživnom tak, že výživné sa zvýšilo (I.). Zročné výživné za obdobie od 26. 10. 2021 do 31. 01. 2022 vo výške 158 eur súd povolil povinnej osobe splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (II.) V zostávajúcej časti súd návrh navrhovateľky zamietol (III.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (IV.). Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 28 ods. 1 písm. a/, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 26. 10. 2021 domáhala zvýšenia výživného voči povinnej osobe zo sumy 30 eur na sumu 200 eur od podania návrhu. Návrh odôvodňovala tým, že je staršia a súčasná suma výživného je nepostačujúca. Je študentkou Strednej odbornej školy dopravy a služieb, JN. v G. J.. Jej bežné výdavky pozostávajú z nákladov na stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a výdavkov v súvislosti so školou, ako aj nákladov na bývanie. Väčšinu výdavkov jej uhrádza otec, s ktorým býva v spoločnej domácnosti. Matka sa s ňou nestretáva a nekontaktuje ju už 16 rokov. Nad rámec doteraz určeného výživného jej nijakým spôsobom neprispievala. Povinná osoba s návrhom nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť, vzhľadom na jej nepriaznivú finančnú situáciu, pretože poberá len sociálne dávky, rovnako ako jej manžel a jej syn. Vykonaným dokazovaním dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané, že od posledného rozhodovania súdu uplynuli 2 roky a zmenila sa situácia na strane navrhovateľky. Navrhovateľka v čase rozhodovania súdu študuje na strednej škole, kde získala výučný list a momentálne si robí maturitu. Súd uznal výdavky navrhovateľky, ktoré pozostávajú zo školských
pomôcok vo výške 15 eur, rozpočítaných jednorazových výdavkov vo výške 6 eur, nákladov na stravu v škole vo výške 80 eur (20 x 4) a z alikvotnej časti nákladov na bývanie vo výške 126 eur. Okrem toho je potrebné pripočítať výdavky na ošatenie, hygienické potreby, stravu počas víkendov a doma minimálne vo výške 80 eur. Celkové nevyhnutné výdavky navrhovateľky sú cca vo výške 300 eur. Na nevyhnutné výdavky by mali prispievať obaja rodičia, t. j. sumou 150 eur každý z nich. Je pravdou, že navrhovateľka vykonáva brigádnickú prácu študenta na základe dohody od 23. 07. 2021 do 31. 08. 2021, kedy jej bola vyplatená čistá mzda vo výške 186 eur mesačne. Navrhovateľka opätovne nastúpila do práce na základe dohody od 02. 09. 2021 a bola jej vyplatená čistá mzda na mesiac september, október 584,29 eura, čo v priemere mesačne predstavuje sumu 292 eur. Súd mal za to, že navrhovateľka svojím prístupom sa snaží finančne si privyrobiť tak, aby bola schopná pokryť výdavky, ktoré mal súd preukázané jednak v súvislosti so štúdiom, ako aj bývaním, stravovaním a ošatením. Je zarážajúce, že povinná osoba-matka, ktorá má rovnako ukončené vzdelanie, nemá žiadne zdravotné problémy, nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 17. 08. 2014, pretože bola vyradená na vlastnú žiadosť a od tohto obdobia sa nikde nezamestnala tak, aby mohla mať pravidelný mesačný príjem. Uvedenú skutočnosť súd vyhodnotil tak, že povinná osoba sa vyhýba práci v zmysle § 75 ods.1 Zákona o rodine. Ak by sa zamestnala, vzhľadom na svoj vek, vzdelanie a bezproblémový zdravotný stav, by mohla mať aspoň minimálnu mzdu, ktorá v roku 2021 bola vo výške 621 eur, v roku 2022 vo výške 626 eur, čo v čistom predstavuje cca sumu 500 eur. Jedná sa o potenciálny príjem, z ktorého bude povinná osoba schopná platiť určené výživné, ktoré má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami. Neušlo pozornosti súdu to, že povinná osoba vo svojej výpovedi tvrdila, že im finančne vypomáhajú svokrovci. Vypočutá svedkyňa, svokra povinnej osoby vo svojej výpovedi potvrdila, že s mladším synom a nevestou sa nestretávajú a jej finančná situácia jej v žiadnom prípade neumožňuje im finančne vypomáhať. Je zarážajúce, že osoba, ktorá si nehľadá prácu od roku 2014, je ochotná prijímať finančnú výpomoc na prežitie od rodinných príslušníkov, ktorí sú rodičmi jej manžela, čo však preukázané nebolo a takto vypovedala pred súdom i v ostatnom konaní na pojednávaní dňa 08. 03. 2011. Rovnako i manžel povinnej osoby je nezamestnaný, od 14. 07. 2013 vyradený na vlastnú žiadosť, ako aj syn povinnej osoby od 16. 10. 2018. Povinná osoba, ako aj jej rodinní príslušníci uzavreli ponuku z ÚPSVaR-u Nové Zámky na zabezpečenie a vykonávanie obecných služieb v rozsahu 32 hodín mesačne. Ak povinná osoba zaplatí navrhovateľke určené výživné vo výške 80 eur a rovnakou sumou prispeje i otec navrhovateľky, ktorého čistý mesačný príjem za obdobie od 02/2020 do 01/2021 bol vo výške 343 eur a navrhovateľka bude naďalej vykonávať brigádnickú prácu študenta, bude mať dostatok finančných prostriedkov na pokrytie nevyhnutných preukázateľných mesačných výdavkov. Záverom súd poznamenal, že v žiadnom prípade sa nestotožnil s vyjadreniami povinnej osoby - matky dieťaťa, že žiada návrh zamietnuť preto, že poberá len dávky v hmotnej núdzi a dobrovoľne prispievala na výživu dieťaťa sumou 30 eur, ktorá bola vyššia ako 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, pretože povinná osoba sa o dieťa nestarala 16 rokov, žiadnym spôsobom sa nesnažila nadviazať kontakt s maloletým dieťaťom ani po tom, ako bolo dieťa staršie, rozumovo vyspelé vzhľadom na svoj vek, a skôr naopak, snažila sa preukázať, že dieťa brigádnicky pracuje, má príjem a svoj ľahkovážny a nezodpovedný prístup k finančnej situácii chcela preniesť na navrhovateľku, čo však v žiadnom prípade nemôže byť na úkor dieťaťa, ktoré je odkázané na výživu rodiča. Zročné výživné za obdobie od 26. 10. 2021 do 31. 01. 2022 vo výške 158 eur, ktoré pozostáva zo sumy 8 eur (za 5 dní v mesiaci október 2021) a zo sumy 150 eur (za mesiace november, december 2021 a január 2022, 3 x 50 eur), kde súd vychádzal z toho, že doteraz určené výživné vo výške 30 eur bolo riadne zaplatené a vyrovnané, tak ako to účastníci potvrdili a zročné výživné predstavuje len rozdiel zvýšeného výživného. Súd povolil zročné výživné povinnej osobe splácať v splátkach vo výške 20 eur mesačne podľa § 232 CSP s tým, že i uvedenú sumu bude povinná osoba schopná zaplatiť, ak by dosahovala potencionálny príjem vo výške cca 500 eur v čistom. Povinnej osobe nič nebráni tomu, aby vykonávala i ďalšie práce minimálne na dohodu, keďže v zmysle ponuky z ÚPSVaR Nové Zámky pracuje v mesiaci len 32 hodín, 8 dní v čase od 07.00 hod. do 11.00 hod. V zostávajúcej časti súd návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamietol, pretože mal za to, že navrhovateľka jednak nepreukázala, že by jej výdavky a nevyhnutné náklady predstavovali sumu 400 eur, na základe čoho by bola povinná osoba prispievať na jej výživu sumou 200 eur. Súd mal za to, že nevyhnutné výdavky predstavujú sumu 300 eur a povinná osoba s poukazom na jej preukázateľný príjem, kde však súd vychádzal z toho, že v prípade k riadnemu prístupu k práci by mala aspoň potenciálny príjem vo výške 500 eur v čistom, z ktorého je schopná platiť určené výživné a je nepochybné, že jej príjem musí byť vyšší ako preukázaný, t. j. vo výške sociálnych dávok, vzhľadom na výdavky v súvislosti s bývaním vo výške 350 eur, ako aj všeobecne známych výdavkov na stravu, ošatenie a hygienické potreby. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a právny predpis nemá iné ustanovenia ohľadne trov konania vo vzťahu k predmetnému konaniu.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie osoba povinná na platenie výživného, udávajúc, že výška výživného určená súdom prvej inštancie je pre ňu likvidačná. Je pravdou, že je s manželom dlhšiu dobu nezamestnaná, avšak práci sa nevyhýba a hľadá si zamestnanie. Navrhovateľka popri dennom štúdiu pracuje formou brigád, pri ktorých si privyrobí aspoň toľko, aby si vedela zabezpečiť najnutnejšie životné potreby. V porovnaní s mesačným príjmom navrhovateľky práve navrhovateľka dosahuje vyššiu životnú úroveň. Uviedla, že po zvážení všetkých okolností by vedela prispievať na výživu navrhovateľky sumou 40 eur mesačne. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že ju zaviaže prispievať na výživu navrhovateľky sumou 40 eur mesačne od 26. 10. 2021. Súčasne uviedla, že navrhuje primerane zmeniť aj výrok II. (zročné výživné) napadnutého rozsudku.
3. K odvolaniu povinnej osoby sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá poukázala na to, že povinná na pojednávaní dňa 11. 01. 2022 sama uviedla, že od 17. 08. 2014 nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a teda je dobrovoľne nezamestnaná. Ako takáto osoba má povinnosť platiť si zdravotné odvody, ktoré pre rok 2022 predstavujú mesačne minimálnu sumu vo výške 79,31 eura. Súd určil výživné vo výške 80 eur mesačne a povolil splácať zročné výživné v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania. Je teda potrebné poukázať na to, že matka na jednej strane tvrdí, že by bolo pre ňu likvidačné platiť výživné v sume 80 eur mesačne, a na druhej strane uhrádza takmer rovnakú čiastku na zdravotné odvody, pričom v tejto situácii je dobrovoľne, keďže požiadala o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dobrovoľne nezamestnaná je už od augusta 2014, a od tohto obdobia, teda takmer osem rokov, nebola nikde zamestnaná. Podľa jej názoru a tiež podľa vykonaného dokazovania matka nevynakladá dostatočné úsilie na to, aby si našla pracovný pomer, pri ktorom by mohla bez problémov uhrádzať súdom určené výživné. V tomto prípade teda nejde o situáciu, kedy by matka vynakladala všetko možné úsilie na platenie výživného, a napriek tomu by ho nezvládala platiť. V odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie je správne poukázané na to, že matka nevynakladá primerané a potrebné úsilie na to, aby mohla platiť výživné na svoju dcéru, ktorá sa pripravuje na svoje budúce zamestnanie a je študentkou strednej školy. Pokiaľ ide o príjem z brigád, tento jej príjem nie je pravidelný a dosahuje rôznu výšku podľa toho, ako ju v práci v obchode potrebujú a ako jej to umožnia školské povinnosti. V žiadnom prípade ale nepostačuje na úhradu jej nákladov. Má za to, že v rámci prvoinštančného konania dostatočným spôsobom preukázala, že požadované výživné potrebuje na to, aby mala zabezpečené životné potreby v takej miere, ktorá jej umožní študovať a školu úspešne dokončiť. Výživné, ktoré by mala matka platiť (avšak v skutočnosti neplatí), dopĺňa jej náklady na životné potreby len v malej miere. Má za to, že súdom stanovené výživné vo výške 80 eur je vzhľadom na súčasnú situáciu matky primerané. Záverom uviedla, že matka sa o ňu žiadnym spôsobom dlhodobo nezaujíma, neprispieva jej žiadnym spôsobom, a to dokonca ani tak, že by jej poslala napríklad darček na narodeniny alebo Vianoce. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa zvýšenia vyživovacej povinnosti povinného voči navrhovateľke a súvisiacom výroku o zročnom výživnom, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného mimosporového poriadku, ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie povinnej nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je v jeho napadnutých výrokoch vecne správne, preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.
5. Predmetom konania je návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného, podaný na Okresný súd Nové Zámky dňa 26. 10. 2021. Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti povinnej na sumu 200 eur mesačne, počnúc od podania návrhu. V návrhu poukázala na to, že od poslednej úpravy výživného zo dňa 15. 04. 2019 vo výške 30 eur mesačne je vekovo staršia a súčasná výška výživného je pre ňu nepostačujúca. Uviedla, že je študentkou Strednej odbornej školy dopravy a služieb, B. X v G. J.. Jej bežné výdavky pozostávajú z nákladov na stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a výdavkov v súvislosti so školou, ako aj nákladov na bývanie. Väčšinu výdavkov jej uhrádza otec, s ktorým býva v spoločnej domácnosti. Matka sa s ňou nestretáva a nekontaktuje ju už 16 rokov. Nad rámec doteraz určeného výživného jej nijakým spôsobom neprispievala.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť povinnej na navrhovateľku bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu nové Zámky č. k. 11P/186/2018-34 zo dňa 8. marca 2019, ktorým bola povinná zaviazaná prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 30 eur mesačne, počnúc od 01. 04. 2019.
10. Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku, týkajúcom sa zvýšenia vyživovacej povinnosti povinnej, ako i v súvisiacom výroku o zročnom výživnom, vrátane výroku o trovách konania, je vecne správne, a preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Keďže súd prvej inštancie starostlivo prihliadol na všetky skutočnosti v konaní uvedené a tieto správne vyhodnotil, odvolací súd je toho názoru, že jeho rozhodnutie v napadnutom rozsahu je vecne správne a na jeho správnosť nemali žiaden vplyv ani dôvody uvádzané povinnou v podanom odvolaní.
11. Na zdôraznenie správnosti napadnutých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa, že je nespornou skutočnosť, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti povinnej na navrhovateľku uplynula doba 2 rokov. Za toto obdobie navrhovateľka získala výučný list na strednej škole a aktuálne pokračuje v maturitnom štúdiu. Už len túto okolnosť, t. j. uplynutie doby, bez ďalšieho možno považovať za okolnosť odôvodňujúcu existenciu zmeny pomerov na strane navrhovateľky, keď k zvýšeniu potrieb navrhovateľky došlo už samotným uplynutím doby a zvýšením jej veku, keď náklady na uspokojovanie jej základných životných potrieb, ako i na štúdium sú vyššie. Z hľadiska plnenia si vyživovacej povinnosti rodičmi navrhovateľky je potrebné uviesť predovšetkým to, že takmer výlučnú mieru rodičovskej zodpovednosti za zabezpečenie adekvátnej výživy navrhovateľky z hľadiska uspokojovania jej životných potrieb nesie otec navrhovateľky, pretože výživné, ktoré doposiaľ uhrádza povinná - matka navrhovateľky vo výške 30 eura v žiadnom prípade nezodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky.
12. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil postoj povinnej k plneniu si vyživovacej povinnosti, keď konštatoval, že povinná sa vyhýba práci, keď nespornou je skutočnosť, že táto je spolu so svojím manželom (ako i plnoletým synom) dlhodobo nezamestnaná, dokonca vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie na vlastnú žiadosť od 17. 08. 2014, a napriek tomu, že v zaradení sa do pracovného procesu jej v zásade nebránia žiadne subjektívne okolnosti na jej strane, niekoľko rokov nepracuje. Na druhej strane je zarážajúco spôsobilá poukázať na skutočnosť, že navrhovateľka, ktorá sa za účelom zabezpečenia svojich základných životných potrieb, ktoré jej v riadnom rozsahu matka výživným nepokrýva, snaží brigádnicky privyrobiť, má zrejme takýmto spôsobom podľa povinnej dostatok finančných prostriedkov na to, aby si svoju výživu zabezpečila. Takýto argument povinnej nie je možné vnímať inak, ako jej snahu na odpútanie pozornosti od jej rodičovskej zodpovednosti, ktorú si v primeranom rozsahu neplní.
13. Súd prvej inštancie veľmi správne vychádzal z aplikácie princípu proporcionality príjmov povinnej, kedy súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinnej osoby, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinná osoba (potenciálne) mohla mať, vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce a pod. Potom správne ustálil, že z potencionálneho príjmu povinnej vo výške minimálnej mzdy je v jej schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 80 eur mesačne, ktoré v konečnom dôsledku pokryje len cca 27% odôvodnených mesačných výdavkov navrhovateľky (vo výške 300 eur), keď na zvyšku úhrady výdavkov sa podieľa predovšetkým otec navrhovateľky, prípadne navrhovateľka samotná privyrobením si brigádnickou činnosťou. Aj v tomto kontexte je však potrebné opätovne zdôrazniť, že to nie je navrhovateľka, ktorá ako osoba aktuálne nespôsobilá sa sama živiť, má niesť bremeno
zodpovednosti zabezpečiť si prostriedky na svoju výživu, ale sú to rodičia, a v danom prípade nielen otec navrhovateľky, ale i jej matka. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, apeluje na riadne plnenie si povinnosti povinnej osoby vo vzťahu k navrhovateľke, v ktorom ohľade by povinná nevyhnutne mala zmeniť svoj prístup k práci, pretože ani pre odvolací súd nie je uveriteľnou skutočnosť, že osoba bez vážnych zdravotných, resp. iných obmedzení nie je spôsobilá zaradiť sa do pracovného procesu od roku 2012. V tomto ohľade navrhovateľka v podanom vyjadrení k odvolaniu povinnej správne poukázala i na fakt, že povinná ako dobrovoľne nezamestnaná osoba z vlastného rozhodnutia hradí zdravotné odvody vo výške necelých 80 eur (resp. má povinnosť hradiť), pričom úhradu výživného na svoje plnoleté dieťa v rovnakej výške považuje za likvidačnú.
14. S ohľadom na všetky dôvody uvedené vyššie, odvolací súd považoval odvolanie povinnej v celom rozsahu za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku týkajúcom sa zvýšenia vyživovacej povinnosti povinnej na navrhovateľku a vo výroku o zročnom výživnom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).