Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39C-37-2017.pdf
PDF · 137.62 KB
Case nature
Area
Subarea
39C/37/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIA, k.s., so sídlom: Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, konkurzný správca úpadcu Nadácia Republika Východ, so sídlom Popradská 64/I, 040 11 Košice - Západ, IČO: 50 397 605, proti žalovanému: L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. štátny občan SR, v zast. Mgr. Mariánom Lipom, advokátom, so sídlom: Štefánikova 18, 066 01 Humenné, o zaplatenie 19.745,26 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca Nadácia Republika Východ, Popradská 64/I, 040 11 Košice, IČO: 50397 615, sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.10.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 19.745,26 Eur spolu s 3% úrokom z omeškania od 14.1.2011 do dňa vydania platobného rozkazu a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozkazu.
2. Pôvodný žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný dňa 18.6.2007 vložil na účet spoločnosti T Silver, a.s. sumu 2.850.000 Sk (94.602,66 Eur), ktorá bola použitá na kúpu motorových vozidiel od spoločnosti GMI s.r.o., kde je a bol zamestnaný. V účtovníctve spoločnosti T Silver, a.s. neexistuje žiaden doklad o pôžičke. Uvedená suma nefiguruje vo výkazoch spoločnosti a nikdy nebola vedená ako záväzok spoločnosti T Silver, a.s. voči žalovanému. Účtovníctvo v tej dobe viedla spoločnosti GMI s.r.o. a všetky účtovné výkazy od roku 2007 sú podpísané žalovaným. Žalovaný z účtu spoločnosti T Silver, a.s. na splatenie svojej pôžičky, t.j. vrátenie vloženej sumy na účet od roku 2007 vybral z účtu žalobcu celkovú sumu 19.745,26 Eur podľa priložených bankových výpisov a pokladničných dokladov. Napriek tejto skutočnosti, že žalovaný vedel, že z celkovej poskytnutej pôžičky voči spoločnosti T Silver, a.s. vo výške 2.850.000,- Sk si vybral vo svoj prospech čiastku 19.745,26 Eur, túto údajnú pohľadávku vo výške 89.600,- Eur rozdelenú na časti po jej premlčaní postúpil na spoločnosť GMI s.r.o. vo výške 40.000,- Eur, na spoločnosť GMI Trade s.r.o. vo výške 9.600,- Eur a na spoločnosť COM s.r.o. vo výške 40.000,- Eur. Žalovaný v deň postúpenia údajnej pohľadávky vo výške 89.600,- Eur vedel, že z uvedenej pohľadávky mu bolo už uhradených 19.745,26 Eur, tzn. že zostatok jeho skutočnej pohľadávky neevidovanej v účtovníctve a v tej dobe už dávno premlčanej bol 69.854,74 Eur a v tejto výške sa jednalo o postúpenie premlčanej pohľadávky, v zostávajúcej výške 19.745,26 Eur o postúpenie neexistujúcej pohľadávky. Takúto neexistujúcu pohľadávku vo výške 19.745,26 Eur postúpil na spoločnosti GMI s.r.o., GMI Trade s.r.o. a COM s.r.o. na základe absolútne neplatných právnych úkonov - vzájomných zápočtov, čím suma bola v uvedenej výške zápočtom uhradená. Takýmto postupom žalovaného vznikla spoločnosti T Silver a.s. škoda vo výške 19.745,26 Eur z titulu uhradenia neexistujúcej pohľadávky, o ktorej skutočnosti sa
spoločnosť T Silver, a.s. dozvedela z trestného spisu vedeného na ORPZ Humenné, ČVS: ORP-174/2- VYS-HE-2017, nakoľko v účtovníctve spoločnosti sa o takýchto operáciách nenachádzali žiadne doklady a po prvýkrát boli predložené až v trestnom oznámení T Silver, a.s. do trestného spisu v predmetnej veci. Dňa 31.5.2017 bola pohľadávka vo výške 19.745,26 Eur prevedená na Nadáciu Republika Východ a následne toto oznámenie o postúpení pohľadávky bolo zaslané žalovanému doporučeným listom.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.12.2017 (č.l. 18), kde uviedol, že celý návrh a skutočnosti v ňom uvedené sú nepravdivé a zavádzajúce. Neuznáva nárok žalobcu v celom rozsahu. Žalobca neuvádza, kto zastupuje žalobcu, t.j. Nadácia Republika Východ. Žalovaný ďalej uviedol, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 17.6.2007 uzavretej medzi ním ako veriteľom a T Silver, a.s. ako dlžníkom, poskytol dlžníkovi pôžičku vo výške 2.850.000,- Sk vkladom na účet spoločnosti T Silver a.s. vedený v Tatra Banke pod č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX. O všetkých týchto skutočnostiach spoločnosť T Silver, a.s. riadne účtovala, pričom na to nepoužívala žiadnu externú spoločnosť. Žalobca tvrdí, že žalovaný vybral z účtu sumu 19.745,26 Eur podľa priložených bankových výpisov a pokladničných dokladov, ktoré však v žalobe neboli priložené. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu. Uviedol, že skutočnosti tvrdené žalobcom sú umelo vykonštruované, právne irelevantné. Je pravdou, že dňa 18.10.2010 mu bola zo strany T Silver, a.s. vrátená časť pôžičky vo výške 1.100,- Eur (nie 1.000,- Eur ako uvádza žalobca), ako aj dňa 29.4.2010 mu bolo zo strany T Silver a.s. vrátených 3.902,67 Eur. Spolu vo výške 5.002,67 Eur. Podľa účtovných záznamov spoločnosti T Silver a.s. ku dňu 31.12.2010 bol zostatok jeho pohľadávky voči spoločnosti T Silver a.s. 89.600,- Eur. Ostatné úhrady, ktoré žalobca uvádza vo svojom „dôkazovom“ doklade (výbery Ing. F. z účtu spoločnosti T Silver a.s.) nie sú a ani neboli úhradou pôžičky. Tento doklad je neadresný, nie je zrejmé, kto ho vyhotovil, nie je zrejmé, o aké výbery z účtu sa vlastne jedná a či vôbec sa jedná o nejaké výbery a vrátky. Tento doklad nie parafovaný jeho osobou, ani spoločnosťou T Silver, a.s., ani bankou. Čo sa týka postúpenia pohľadávky na spoločnosť Nadácia Republika Východ titulom oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 27.10.2017, toto považuje za irelevantné a právne neopodstatnené, pretože žiadnu škodu spoločnosti T Silver, a.s. nespôsobil. Je pravdou, že na ORPZ Humenné sa vedie určité trestné vyšetrovanie ČVS: ORP-174/2-VYS-HE-2017, avšak v tejto veci doložil všetky účtovné doklady a právne písomnosti, ktoré vyvrátili tvrdenia Mgr. Y. a spol., t.j. T Silver, a.s. a Nadácia Republika Východ a podľa jeho vedomostí bol opakovane podaný návrh na zastavenie trestného stíhania. Z opatrnosti žalovaný vzniesol aj námietku premlčania.
4. Žalobca na uvedené reagoval replikou zo dňa 8.1.2018 (č.l. 42), kde uviedol, že je nesporné, že žalovaný poskytol spoločnosti T Silver a.s. pôžičku vo výške 2.850.000,- Sk. Zmluva o pôžičke začala existovať až v zaslanom vyjadrení žalovaného. Tvrdenie, že spoločnosť T Silver, a.s. si viedla účtovníctvo sama je nepravdivé. Doklady preukazujúce výbery z účtu spoločnosti T Silver, a.s. žalovaným sa v origináli nachádzajú v trestnom spise a na prípadné pojednávanie ich žalobca z predmetného spisu zadováži a v origináli predloží súdu a tak preukáže v celosti jeho tvrdenia. Takisto súdu predloží na pojednávaní zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise spoločnosti T Silver, a.s. vo veci vyhlásenia konkurzu. Žalobca poukázal na to, že výbery z účtu spoločnosti T Silver a.s. žalovaný nepoprel, avšak tvrdí, že neboli úhradou pôžičky, čo však ničím nepreukázal. Na pojednávaní žalobca predloží súdu originály výpisov z účtov, príjmové a výdavkové doklady s podpisom žalovaného. Žalobca podotkol, že žalovaný nepopiera, že oznámenie o postúpení pohľadávky mu bolo doručené. Nárok z titulu spôsobenej škody bol uplatnený v zákonnej lehote a nemôže byť premlčaný k čomu vie predložiť doklady o jeho vzniku, aj o skutočnosti, kedy sa spoločnosť T Silver, a.s. o tom dozvedela.
5. Žalovaný na uvedené reagoval duplikou zo dňa 2.5.2018 kedy uviedol, že naďalej trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, pričom všetky doklady, písomnosti, bankové výpisy boli predložené na ORPZ v Humennom do trestného spisu, avšak na prípadné pojednávanie ich zabezpečí.
6. Pôvodný žalobca Nadácia Republika Východ podaním zo dňa 20.5.2019 navrhol zmenu na strane žalobcu, kedy namiesto žalobcu Nadácia Republika Východ mala nastúpiť na pozíciu žalobcu spoločnosť T Silver, a.s. v likvidácii so sídlom Popradská 64/I Košice, IČO: 36 458 911 z dôvodu, že po podaní žaloby došlo v zmysle štatútu nadácie k vráteniu pohľadávky - daru vo výške 19.745,26 Eur, ktorá je predmetom súdneho konania. O uvedenom návrhu rozhodol súd uznesením sp. zn. 39C/37/2017 zo dňa 20.12.2019, kedy nepripustil zmenu na strane žalobcu a to z dôvodu, že nebolo preukázané, že po začatí konania došlo k takej právnej skutočnosti, ktorá zakladá zmenu na strane žalobcu. Samotné oznámenie o vrátení daru zo dňa 21.1.2019 nie je takou skutočnosťou. Okrem iného v konaní bolo preukázané, že čo sa týka pohľadávky 19.745,26 Eur, táto prešla na žalobcu titulom zmluvy o postúpení
pohľadávky a nie titulom darovacej zmluvy. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.1.2020.
7. Z Obchodného vestníka č. 236/2019 súd zistil, že na pôvodného žalobcu bol uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 2.12.2019 sp. zn. 32K/12/2019 vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 6.12.2019. V zmysle § 47 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. bolo konanie zo zákona prerušené. Následne súd vyzval v zmysle § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii správcu a žalobcu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Za správcu konkurznej podstaty pôvodného žalobcu Nadácia Republika Východ bol ustanovený I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265. Žalobca podaním zo dňa 2.11.2020 doručené súdu dňa 5.11.2020 (č.l. 204), ako aj správca konkurznej podstaty žalobcu, podaním zo dňa 13.11.2020 doručené súdu 16.11.2020 navrhli pokračovanie v konaní, na základe čoho sa správca konkurznej podstaty stal účastníkom konania na miesto úpadcu.
8. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Zmluvou o pôžičke zo dňa 17.6.2007 žalovaný ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi T SILVER, a.s. so sídlom Brekov 33706601, IČO:36 458 911 sumu 2.850.000,- Sk do 5 dní od podpisu zmluvy na bankový účet dlžníka uvedený v zmluve. Dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť najneskôr do 31.12.2010 a to vrátane dohodnutých úrokov do 31.12.2010. Zmluva bola podpísaná za spoločnosť T Silver, a.s. žalovaným ako predsedom predstavenstva (č.l. 36).
10. Z výpisu z účtu spoločnosti T Silver, a.s. súd zistil, že dňa 18.6.2007 bola vložená na účet spoločnosti suma 2.850.000,- Sk (č.l. 34) a to samotným žalovaným Ing. Roháčom.
11. Z hlavnej knihy spoločnosti T Silver, a.s. za mesiac 12/2007 súd zistil, že spoločnosť evidovala ostatné záväzky - pôžičky vo výške 3.108.055,- Sk (č.l. 29).
12. Z výpisu spoločnosti T Silver, a.s. neuspokojené pohľadávky a záväzky súd zistil, že bola evidovaná pôžička od žalovaného v sume 2.850.000,- Sk s dátumom 18.6.2007 (č.l. 27).
13. Žalobca v konaní predložil súpis výberov Ing. F. z účtu spoločnosti T Silver, a.s. a to: dňa 18.10.2010 suma 1.000,- Eur, dňa 29.4.2010 suma 3.902,67 Eur, dňa 10.2.2010 suma 5.000,- Eur, dňa 26.1.2009 suma 224,29 Eur, dňa 19.8.2009 suma 699,20 Eur, dňa 20.8.2009 suma 4.500,- Eur, dňa 27.8.2009 suma 2.000,- Eur, dňa 9.9.2009 suma 1.459,10 Eur, dňa 19.2.2008 suma 30.000,- Sk = 1.000,- Eur, spolu vo výške 19.745,26 Eur.
14. Oznámeniami o postúpení pohľadávky zo dňa 14.1.2011 žalovaný oznámil spoločnosti T Silver, a.s. že postúpil na postupníka spoločnosť GMI, s.r.o., Ku Koreliho 60, 066 01 Humenné, IČO: 36 463 833, časť pohľadávky vo výške 40.000,- Eur voči tejto spoločnosti ako dlžníkovi na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 17.6.2007, sumu 9.600,- Eur na ďalšieho veriteľa spoločnosť GMI Trade, s.r.o., Brekov 337, 066 01 Brekov, IČO: 36 505 706 a sumu 40.000,- Eur na ďalšieho veriteľa spoločnosť COM, s.r.o., Topoľovka 226, 067 45 Topoľovka, IČO: 36 475 068 (č.l.4,5,6).
15. Oznámením pôvodného žalobcu Nadácia Republika Východ zo dňa 21.1.2019 táto nadácia oznámila spoločnosti T Silver, a.s. v likvidácii, vrátenie daru v sume 19.745,26 Eur (č.l. 125).
16. Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti T Silver, a.s. súd zistil, že žalovaný bol predsedom predstavenstva v období definovaného dátumom začatia funkcie dňa 27.10.2006 do dátumu skončenia funkcie dňa 24.7.2014. Konanie menom spoločnosti bolo stanovené tak, že za spoločnosť konajú a podpisujú členovia predstavenstva samostatne, pričom podpisovanie sa uskutočňuje tak, že k tlačenému alebo napísanému obchodnému menu spoločnosti pripoja svoj podpis.
17. Z výpisu registra nadácií súd zistil, že nadácia Republika Východ, so sídlom: Popradská 64/I, 040 11 Košice, IČO: 50 397 605 vznikla dňa 4.8.2016, kde ako štatutárni zástupcovia sú označení Mgr. L. Y. a M. U. (č.l. 69).
18. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
19. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
20. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
21. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
22. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
23. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
24. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
25. Podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka, námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.
26. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
27. Podľa § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka, predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra.
28. Podľa § 191 ods. 2 Obchodného zákonníka, stanovy, rozhodnutia valného zhromaždenia alebo dozornej rady môžu obmedziť právo predstavenstva konať v mene spoločnosti, ale tieto obmedzenia nie sú účinné voči tretím osobám.
29. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
30. Podľa § 442 ods. 1 OZ, citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
31. Podľa § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
32. Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
33. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
34. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
35. Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
36. Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
37. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia, právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy predložené stranami sporu, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil:
38. V konaní žalobca učinil spornou otázku zastúpenia pôvodného žalobcu. Uvedenú skutočnosť súd nepovažoval za spornú, nakoľko v konaní bolo výpisom z registra nadácií preukázané, že predmetnú nadáciu je oprávnená zastupovať p. M. U. ako štatutárny zástupca a žaloba bola riadne podpísaná touto osobou.
39. Žalovaný namietal nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu a uviedol, že nie zrejmé, akým spôsobom malo dôjsť k prechodu alebo prevodu práv z akejsi domnelej pohľadávky na žalobcu. V konaní súd potom v prvom rade skúmal, či žalobca je naozaj oprávnený vymáhať žalovanú pohľadávku od žalovaného, t.j. či je vlastníkom uvedenej pohľadávky s príslušenstvom. Svoje vlastnícke právo, ktoré zahŕňa právo akokoľvek nakladať s uvedenou pohľadávkou, t.j. aj vymáhať ju súdnou cestou, žalobca odvodzoval od postúpenia pohľadávky oznámeného žalovanej.
40. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11 júna. 2003, sp.zn. 4 Obo 210/01).
41. Vzhľadom na vyššie uvedené súd aktívnu legitimáciu žalobcu súd odvodzoval z listu právneho predchodcu žalobcu - Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 27.10.2017 (č.l. 8).
42. Žalobca popieral obranu žalovaného o existencii zmluvy o pôžičke s tým, že v účtovníctve spoločnosti T Silver, a.s. neexistuje žiaden doklad o pôžičke a uvedená suma nefiguruje vo výkazoch spoločnosti a nikdy nebola vedená ako záväzok spoločnosti T Silver, a.s. voči žalovanému.
43. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, najčastejšie peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej lehoty veci rovnakého (toho istého) druhu. Pre platnosť tohto záväzku sa nevyžaduje osobitná forma, môže byť písomná, ústna alebo konkludentná, t.j. vyplývajúca z konaní daných subjektov záväzkového vzťahu. Zmluva o pôžičke je zmluvou neformálneho charakteru (reálnou zmluvou). K založeniu zmluvného vzťahu dochádza reálnym odovzdaním veci. Pre zmluvu o pôžičke sa písomná forma nevyžaduje.
44. Z predložených dokladov mal súd za preukázané, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke naozaj došlo, nakoľko v konaní bola predložená písomne vyhotovená zmluva o pôžičke. Zároveň bolo preukázané, že suma pôžičky 2.850.000,- Sk bola naozaj aj vložená na účet spoločnosti T Silver a.s..
45. Súd pri posudzovaní platnosti uvedenej zmluvy mal na zreteli najmä otázku, či žalovaný bol oprávnený tak učiniť a podpísať dané dokumenty za seba ako veriteľa (fyzickú osobu) ako aj za spoločnosť ako nájomcu (právnickú osobu) skrze funkcie štatutárneho orgánu a vychádzal z dohodnutej formy konania za spoločnosť. V konaní nebola predložená zakladateľská listina či stanovy spoločnosti T Silver a.s., z ktorých by bolo vyplývalo akékoľvek obmedzenie pre žalovaného ako predstaviteľa štatutárneho orgánu spoločnosti vykonávať určité právne úkony a tak súd vychádzal zo zápisu v obchodnom registri spoločnosti, kedy mal za to, že žalovaný mohol vykonávať za spoločnosť akékoľvek právne úkony samostatne. To znamená, že aj napriek tomu, že v tom čase boli ako štatutárny orgán spoločnosti zapísaní viacerí členovia predstavenstva, títo mohli zastupovať spoločnosť úplne samostatne bez akýchkoľvek obmedzení. Súd takto konštatuje, že v čase uzatvorenia tejto Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.6.2007 bol žalovaný predsedom predstavenstva, ktorý bol oprávnený konať a podpisovať za spoločnosť samostatne a teda bol plne oprávnený podpísať danú zmluvu o pôžičke tak v pozícii veriteľa - fyzickej osoby ako aj v pozícii dlžníka - právnickej osoby spoločnosti T Silver a.s.. Okrem
iného táto skutočnosť automaticky nezakladá ešte neplatnosť akéhokoľvek právneho úkonu a ustálená judikatúra k tomuto zaujala svoje stanovisko, že takéto právne úkony uzatvorené tou istou osobou za obe zmluvné strany sú platné. Porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 528/2015, ktorý o.i. hovorí, že „Ústavnému súdu je známa všeobecne zažitá spoločenská podozrievavosť voči pozadiu a motivácii zmluvných úkonov medzi personálne prepojenými subjektmi práva. Toto poznanie ako opora pre citovaný kategorický záver krajského súdu o neplatnosti právnych úkonov dohodnutých účelovo a teda v rozpore so zákonom (alebo aj akéhokoľvek iného orgánu verejnej moci) pri súčasnej absencii ďalších dôkazov však nemôže obstáť“.
46. Aj v prípade, ak na oboch stranách zmluvy vystupuje tá istá fyzická osoba raz vo svojom mene, raz v mene niekoho iného, zmluva zostáva právnym úkonom, v dôsledku čoho na jej vznik musí existovať tak vôľa, ako aj jej prejav. Ani v tomto prípade teda nestačí, ak si konajúca fyzická osoba vytvorí vo vlastnom vnútornom fóre vôľu uzavrieť určitú zmluvu na oboch stranách, ale táto jej vôľa sa musí prejaviť navonok, teda spôsobom poznateľným pre tretie osoby (KS Trnava sp. zn. 21Cob/58/2019).
47. V tomto prípade sa vôľa spoločnosti T Silver a.s. prejavila navonok, ak uvedené finančné prostriedky prijala a použila na deklarovaný účel - nákup motorových vozidiel, t.j. musela o takomto objeme peňazí vloženom na jej účet žalovaným dňa 18.6.2007 vedieť. Bolo by absurdným tvrdením, že spoločnosť T Silver a.s. si vklad v takom veľkom objeme 2.850.000,- Sk na svoj účet nijako nevšimla. Súdu v tomto konkrétnom prípade neboli predložené ani tvrdené žiadne ďalšie dôvody neplatnosti danej Zmluvy o pôžičke a súd zároveň sám nezistil žiadnu vadu predmetného právneho úkonu, ktorá by ho robila neplatným tak absolútne resp. relatívne.
48. Skutočnosť, či spoločnosť túto pôžičku fyzickej osoby - žalovaného riadne zaúčtovala alebo nie, prípadne, kto viedol účtovníctvo spoločnosti a podobne nie je vo veci irelevantná. Otázka, či subjekt riadne viedol účtovníctvo alebo nie, ešte nemôže zakladať neplatnosť právneho úkonu. Ak by aj pôžička nebola v spoločnosti riadne zaúčtovaná, toto môže byť sankcionované iba v zmysle zákona o účtovníctve resp. v osobitnom konaní príslušným správnym orgánom. Avšak v konaní bol preukázaný opak, keď v zmysle žalovaným predloženého dokladu - Výpisu neuspokojených pohľadávok a záväzkov za účet: 325101 Ostatné záväzky - pôžičky za 12.2007 (č.l. 27) bolo osvedčené zaúčtovanie danej pôžičky žalovaným spoločnosti T Silver s dátumom 18.6.2007. Aj z výpisu účtovnej knihy spoločnosti T Silver a.s. za 12.2007 (č.l. 29) mal súd osvedčené, že všetky Ostatné záväzky - pôžička zaúčtované na účte 325101 predstavujú spolu sumu 3.108.055,- Sk. Žalobca neoznačil resp. nepredložil žiaden iný dôkaz, ktorý by uvedenú skutočnosť vyvracal.
49. Avšak v neposlednom rade súd poukazuje aj samotné znenie žaloby, kedy žalobca sám uvádza, že žalovaný dňa 18.6.2007 vložil na účet spoločnosti T Silver a.s. sumu 2.850.000,- Sk a dokonca uvádza aj na aký účel boli finančné prostriedky použité, t.j. na kúpu motorových vozidiel. Dané vyjadrenie spolu s vyjadrením žalovaného v rámci jeho procesnej obrany je nutné považovať za zhodné a teda nesporné tvrdenie.
50. Následne sa súd zaoberal otázkou údajne neoprávnených výberov žalovaného z účtu spoločnosti T Silver a.s.. Súd opätovne poukazuje na svoje vyššie citované odôvodnenie, kedy obmedzenie oprávnenia predsedu predstavenstva vykonať akýkoľvek právny úkon resp. akúkoľvek dispozíciu aj s finančnými prostriedkami spoločnosti, nebolo v konaní ani tvrdené, ani preukázané. Na základe súd právne uzatvoril, že žalovaný bol oprávnený vybrať z účtu spoločnosti žalovanú sumu a je úplne irelevantné, či dané výbery mali predstavovať splátky pôžičky zo dňa 18.6.2007 alebo boli vybraté na iný účel.
51. Žalobca ďalej v konaní argumentoval, že škoda spoločnosti T Silver a.s. mala byť spôsobená neoprávneným postúpením premlčanej pohľadávky vo výške 69.854,74 Eur a postúpením neexistujúcej pohľadávky vo výške 19.745,26 Eur. Súd vychádzal z obsahu žaloby ako aj jej príloh, najmä Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 27.10.2017 (č.l.8) a mal za to, že žalobca učinil predmetom súdneho prieskumu oprávnenie žalovaného postúpiť dané pohľadávky na ďalší subjekt, t.j. ide o postúpenie sumy 40.000,- Eur na spoločnosť GMI s.r.o., sumy 9.600,- Eur na spoločnosť GMI Trade s.r.o. a sumy 40.000-, Eur na spoločnosť COM s.r.o..
52. Súd pri uvedenom vychádzal zo znenia uvedenej Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.6.2007, ktorá však neobsahuje žiaden zákaz postúpenia danej pohľadávky veriteľa - žalovaného titulom pôžičky na iný ďalší subjekt. Občiansky zákonník v ustanovení § 524 ods. 1 OZ upravuje, že súhlas dlžníka s postúpením pohľadávky veriteľa voči nemu na iný subjekt sa nevyžaduje, t.j. nie je podmienkou platnosti tohto úkonu. Zároveň uvedené pohľadávky postúpené žalovaným na 3 rôzne subjekty nie sú pohľadávkami, ktoré a) zanikajú smrťou veriteľa, b) ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, c) ktorých postúpenie odporuje zákonu alebo dohode s dlžníkom. Zákon nezakazuje a nesankcionuje neplatnosťou ani postúpenie premlčanej pohľadávky. Ak má žalobca za to, že postúpená pohľadávka je premlčaná, v zmysle § 529 ods. 1 OZ mu i po postúpení zostávajú zachované všetky námietky proti tejto pohľadávke vrátane námietky premlčania. Dlžník sa teda môže brániť námietkou premlčania proti uvedenému nároku nového veriteľa. Taktiež sa dlžník môže brániť aj tým, že iná osoba nemá voči nemu žiadnu pohľadávku, t.j. jeho dlh neexistuje.
53. Ak žalobca v konaní tvrdí, že suma 19.745,26 Eur, ktorú žalovaný údajne neoprávnene vybral z účtu spoločnosti T Silver a.s. a následne spolu so sumou 69.854,74 Eur, celkovo vo výške 89.600,- Eur postúpil, je škodou vzniknutou spoločnosti T Silver a.s. titulom jej úhrady vzájomnými zápočtami, uvedenú skutočnosť súdu vôbec neozrejmil, o aké zápočty by sa malo jednať, s akými subjektmi a preto k danej veci nemohlo byť súdom vykonané ani žiadne dokazovanie. Ku skutočnosti ohľadom údajnej neoprávnenosti výberov žalovaného z účtu spoločnosti T Silver a.s. sa už súd v tomto odôvodnení vyjadril v bode 47., na ktoré opätovne poukazuje.
54. V neposlednom rade sa súd zaoberal aj námietkou premlčania vznesenou žalovaným, porovnal dátumy uplynutia premlčacích lehôt v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka s dátumom podania žaloby žalobcu a dospel k záveru, že tento nárok v zmysle vyššie citovaných ustanovení je premlčaný.
55. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť práva, žalobné právo) možno odvrátiť námietkou premlčania. Ide o uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti.
56. Pri premlčaní práva na náhradu škody podľa ustanovení OZ je ustanovená kombinovaná premlčacia doba - subjektívna a objektívna, ktorých začiatok je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je taktiež nezávislé. Subjektívna premlčacia doba podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka plynie vždy jedine v rámci objektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri subjektívnej lehote sa pod pojmom „dozvie o škode“ má na mysli preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode čo do druhu i rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok poškodený riadne uplatniť v súdnom konaní. Pod pojmom „kto za ňu zodpovedá“ sa zas myslí, že poškodený má presnú a personifikovanú vedomosť o tom, kto je škodcom. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu škodnej udalosti. Pokiaľ je právo na náhradu škody premlčané, súd žalobu zamietne aj v prípadoch, v ktorých ešte nie preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody (NS SR sp. zn. 4 Cdo 237/2007).
57. Súd mal za to, že v konaní nebola skutočnosť výberov daných finančných prostriedkov žalovaným z účtu spoločnosti T Silver a.s. dňa 18.10.2010 v sume 1.000,- Eur, dňa 29.4.2010 v sume 3.902,67 Eur, dňa 10.2.2010 v sume 5.000,- Eur, dňa 26.1.2009 v sume 224,29 Eur, dňa 19.8.2009 v sume 699,20 Eur, dňa 20.8.2009 v sume 4.500,- Eur, dňa 27.8.2009 v sume 2.000,- Eur, dňa 9.9.2009 v sume 1.459,10 Eur, dňa 19.2.2008 v sume 30.000,- Sk = 1.000,- Eur, spolu vo výške 19.745,26 Eur, popretá a preto súd vychádzal z týchto nepopretých, zhodných tvrdení strán sporu.
58. Súd sa zaoberal otázkou, kedy mal dôjsť k okamihu tzv. actio nata, inak aj k žalovateľnosti nároku resp. možnosti úspešne uplatniť právo žalobou, t.j. keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, čo znamená moment, kedy sa právo skutočne mohlo po prvý raz uplatniť na súde.
59. Súd právne uzatvoril, že objektívna premlčacia lehota, t.j. kedy došlo ku škode, začala plynúť v deň výberu konkrétnej sumy žalovaným. Spoločnosť T Silver a.s. sa dozvedela o tom, kto za škodu zodpovedá najneskôr ku koncu každého kalendárneho roku, v ktorom boli výbery učinené, najneskôr do konca mesiaca marec každého nasledujúceho kalendárneho roka, pretože do tohto termínu spoločnosť sa musela zaoberať účtovníctvom, nakoľko vyhotovovala každoročné daňové priznanie. To znamená,
že pri výberoch v rokoch 2008, 2009 a 2010 sa spoločnosť T Silver a.s. dozvedela o škode najneskôr k dátumu 31.3.2009, 31.3.2010 a 31.3.2011. Žaloba bola podaná dňa 30.10.2017, čo pri aplikácii ustanovenia § 106 OZ je zrejmé, že premlčacia lehota uplynula najneskôr dňa 31.3.2011, 31.3.2012 a 31.3.2013. V zmysle uvedeného súd potom nárok žalobcu vyhodnotil ako premlčaný.
60. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.
61. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania sú vyššie citované ustanovenia CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
62. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby je povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa opiera o právo alebo iný nárok. Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotno-právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tohto účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia v konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení alebo pri bránení práva opieral.
63. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané, povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky na opis rozhodujúcich skutočnosti sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konaní nesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh ako v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
64. Sporové konanie ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.
65. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
66. V konaní bolo zrejmé, že žalobca si svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť nesplnil a preto táto jeho pasivita je sankcionovaná tzv. stratou sporu. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.
67. Podľa § 183 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), CSP, Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh
strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
68. Podľa § 183 ods. 2 CSP, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.
69. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
70. Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
71. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 11.1.2022 aj napriek žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania na iný termín, pretože žalobcom uvádzané dôvody nepovažoval za dôležité, čo mu bolo oznámené prípisom zo dňa 10.1.2022. Za dôvody na odročenie pojednávania žalobca uviedol, že sa mu nepodarilo zabezpečiť listinné dôkazy z vyšetrovacieho spisu aj napriek žiadosti o poskytnutie súčinnosti predmetnej vyšetrovateľke a zároveň vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka uplatnená v konaní je predmetom speňažovania v konkurze vedenom na majetok úpadcu, mal za to, že sa javí vhodným pokračovanie už s novým veriteľom ako žalobcom, pričom nový veriteľ sa rozhodne ako bude pokračovať v tomto konaní, či sa dohodne so žalovaným na mimosúdnom riešení sporu. Z uvedeného dôvodu žiadal súd o odročenie pojednávania a v prípade, ak súd žiadosti správcu nevyhovie, správca nesúhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti, keďže sa má záujem zúčastniť všetkých úkonov realizovaných súdom. Súd mal za to, že neboli splnené podmienky podľa § 183 CSP na odročenie pojednávania. Žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania bola podaná iba jeden deň pred termínom pojednávania, čo nemožno považovať za bezodkladné oznámenie po tom, čo sa o ňom žalobca dozvedel, resp. mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol predpokladať. Tiež dôvod, že pohľadávka bude pravdepodobne predaná a vhodným sa javí pokračovať s novým vlastníkom nie je relevantným dôvodom na odročenie pojednávania. Okrem iného súd už v minulosti vyhovel žiadosti o odročenie pojednávania zo strany žalobcu z totožných dôvodov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo oznámené obom stranám sporu, že vec bude na uvedenom pojednávaní prejednaná.
72. Súd nevykonal dôkaz pripojením vyšetrovacieho spisu vedeného OR PZ Humenné ČVS: ORP-174/2-VYS-HE-2017, nakoľko aj napriek viacerým žiadostiam o pripojenie predmetného spisu (14.2.2019 - č.l. 97,98, 3.5.2019 - č.l. 116, 7.5.2019 - č.l. 121), tejto žiadosti nebolo vyhovené, pretože prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné súdu prípisom zo dňa 15.5.2019 oznámil súdu, že požadovaný spis nie je možné zapožičať, keďže vo veci prebieha prípravné konanie a účastníci civilného správneho konania nemajú právo nahliadať do trestného spisu. Naviac ani strany sporu nevedeli na dotaz súdu presne určiť a špecifikovať, ktoré listiny z predmetného spisu žiadajú vykonať ako dôkaz v tomto civilnom konaní (č.l. 137,139) a tieto dôkazy ani na výzvu súdu do dňa rozhodnutia v predmetnej veci nedoručili (č.l. 224).
73. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
74. Podľa § 256 ods. CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
75. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
76. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
77. O trovách konania súd potom rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalovanému súd priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o ktorej konkrétnej výške súd rozhodne samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).