Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4S-39-2025.pdf
PDF · 83.29 KB
Case nature
Subarea
4S/39/2025
Uznesenie
5 4S/39/2025
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1) A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom D. E. XXX, XXX XX D. E., 2) B. C., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom D. E. XXX, XXX XX D. E., zastúpených JUDr. Borisom Štanglovičom, advokátom, so sídlom Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Nitra, so sídlom Novozámocká 3976/67D, 949 05 Nitra, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 04676/03572/2025-19.1.2. zo dňa 27. 01. 2025, o návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
5 4S/39/2025
Správny súd návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 28. 03. 2025 z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
4 4S/39/2025
1. Žalobou doručenou na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 28. 03. 2025 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 04676/03572/2025-19.1.2. zo dňa 27. 01. 2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zamietol odvolania žalobcov a potvrdil rozhodnutie obce D. E. (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. j. 29/11/2024/MK (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán podľa § 88a ods. 2, ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) nariadil odstránenie nepovolenej stavby s názvom „Súbor stavieb pre hospodárske zvieratá“ v rozsahu: SO 01 Sklad náradia a krmív s prestrešenou terasou, SO 02 Vyšetrovňa pre hospodárske zvieratá, SO 03 Maštaľ pre hospodárske zvieratá, SO 04 Letný prístrešok pre hospodárske zvieratá s výbehmi, SO 05 Sklad poľnohospodárskych strojov a krmív, SO 06 Sklad strojov a krmív, SO 07 Včelín s apiterapiou, SO 08 Sklad postrojov pre zvieratá, SO 09 Prístrešok pre psov, umiestnenej na pozemkoch registra „C“ par. č. XXXX/X, lesný pozemok o výmere 20953 m2, vedený na LV č. XXX, katastrálne územie D. E. a par. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 116737 m2, vedený na LV č. XXX, katastrálne územie D. E., ktorej vlastníkmi sú žalobcovia (ďalej aj ako „stavba“ alebo „stavebné objekty“).
2. Súčasťou žaloby (bod V.) bol aj návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku (ďalej len „návrh“) podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“). Priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcovia odôvodnili poukazom jednak na bezprostredné ohrozenie života a zdravia zvierat, ktoré sú v stavbe chované a jednak aj na riziko vzniku značnej hospodárskej škody. Stavba podľa žalobcov zabezpečuje zvieratám potrebné životné podmienky a ochranu pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi. Odstránenie stavby by preto podľa žalobcov spôsobilo stratu prístrešia pre zvieratá a ochranu pred poveternostnými vplyvmi, stratu možnosti veterinárnej starostlivosti a v konečnom dôsledku aj ohrozenie ich života. Žalobcovia upriamili pozornosť tiež na včelín, ktorého odstránenie by malo dopad na žalobcov, širšiu komunitu farmárov ako aj na celý ekosystém. Zmena lokality pre včely bez dostatočného času na adaptáciu môže podľa žalobcov viesť k masívnemu úhynu včelstiev a k nenapraviteľným škodám na poľnohospodárskej výrobe. Samotný výkon napadnutého rozhodnutia by podľa žalobcov výrazne zasiahol do práv osôb starajúcich sa o zvieratá a do práv vlastníkov ustajnených koní a spôsobil by nezvratné zásahy do chovu včiel. Priznanie odkladného účinku nie je podľa žalobcov v rozpore s dôležitým verejným záujmom a likvidácia funkčného chovu nepredstavuje žiadny pozitívny efekt pre miestnu komunitu, ba naopak, spôsobila by enviromentálnu a ekologickú ujmu. Zachovanie stavebných objektov je preto podľa žalobcov jednoznačne v súlade s verejným záujmom. Nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe by došlo k odstráneniu stavby skôr, ako by súd rozhodol o podanej žalobe, čo by následne spôsobilo, že by sa stalo konanie bezpredmetným a tým by podľa žalobcov došlo k odňatiu možnosti účinnej právnej ochrany.
3. K návrhu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným správnemu súdu dňa 14. 07. 2025. Administratívny spis bol súdu doručený dňa 15. 07. 2025. Žalovaný na úvod zdôraznil výnimočnosť inštitútu priznania odkladného účinku, pričom jeho priznaním v danej veci by sa povýšil individuálny záujem žalobcov nad verejný záujem, pretože žalobcovia od začiatku užívania stavby si museli byť vedomí toho, že na stavbu nebolo vydané právoplatné stavebné povolenie. Argumentácia žalobcov ohľadne hrozby dopadov odstránenia stavby na zvieratá nemôže podľa žalovaného obstáť, keďže vzhľadom na vedomosť žalobcov o existencii stavby bez stavebného povolenia (dodatočného povolenia stavby) je samotné ich konanie alebo nekonanie spôsobilé k vzniku ohrozeniu zvierat a následnej hrozby vážnej hospodárskej škody. Podľa názoru žalovaného jemu samotnému nie je možné na ťarchu nič pričítať. V závere žalovaný dodal, že zmyslom aplikácie inštitútu odkladného účinku správnej žaloby nie je len všeobecné oddialenie účinkov napadnutého rozhodnutia a preto navrhol, aby súd žalobe odkladný účinok nepriznal.
4. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
5. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
6. Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho plynúce nie sú konečné a nezmeniteľné. Možno konštatovať, že jeho charakter je predbežný. Ide o možnosť, nie povinnosť súdu priznať podanej žalobe odkladný účinok. Posudzuje sa tu možnosť vzniku ujmy na strane žalobcu v prípade ponechania účinku napadnutého rozhodnutia vydaného žalovaným. Jeho ďalším účelom je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Návrh by mal okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia (obdobne aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 468/2018, zo dňa 04.12.2018, bod 17 a sp. zn. II. ÚS 457/2022, zo dňa 13.10.2022, bod 7, príp. aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 158/2020, zo dňa 16.04.2020, bod 18). 7. Nevyhnutnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku je splnenie povinnosti žalobcu tvrdiť a preukázať hrozbu závažnej ujmy, pričom sa od neho očakáva dostatočne určité a individualizované tvrdenie a vysvetlenie, v čom konkrétne takáto ujma spočíva a tiež uvedenie jej rozsahu. Rovnako je
nutné, aby žalobca svoje tvrdenia, ktorými odôvodňuje priznanie odkladného účinku aj riadne doložil (obdobne aj uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 2 As 218/2015 zo dňa 24.09.2015, bod 5, príp. sp. zn. 6 Afs 247/2021 zo dňa 10. 09.2021, bod 7) .
8. Hrozba závažnej ujmy nesmie byť len hypotetická, musí byť priama, nie nepatrná a musí mať závažný dopad. Musí ísť o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní, príp. o hrozbu spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ by súd rozhodoval o návrhoch na priznanie odkladného účinku žalobe alebo kasačnej sťažnosti paušálne, tak by ho priznával vždy, pokiaľ by finančná situácia toho kto návrh na priznanie odkladného účinku podáva bola negatívne ovplyvnená vzhľadom na výkon rozhodnutia správneho orgánu, čím by sa poprel zmysel priznania odkladného účinku. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžfk/24/2017, zo dňa 13. júna 2018, bod 14 a 15 a uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžk/14/2019, zo dňa 26. januára 2022, bod 34).
9. So zreteľom na citovanú rozhodovaciu činnosť pristúpil správny súd k posudzovaniu dôvodnosti návrhu, ktorého podstata spočívala v tvrdeniach o existencii ohrozenia života a zdravia zvierat chovaných v areáli stavby, o nezvratných zásahoch do chovu včiel a závažných dopadoch na celý ekosystém.
10. Úvodom považoval správny súd za potrebné konštatovať, že z fotodokumentácie stavby, ktorú ako prílohu žalobcovia pripojili k návrhu, nevyplýva, že v areáli stavby sú chované, resp. ustajnené akékoľvek zvieratá. Z jednotlivých fotografií objektov stavby je skôr možné vyvodiť, že areál je prázdny, technicky nezariadený a bez známok výkonu konkrétnej hospodárskej (podnikateľskej) činnosti.
11. Preskúmavaním návrhu sa správny súd súčasne oboznámil aj s časťou žalobnej argumentácie, v ktorej žalobcovia uvádzali analýzu konštrukčnej stability, materiálové zloženie a technológiu osadenia stavebných objektov. V rámci tejto analýzy žalobcovia k všetkým stavebným objektom spoločne uviedli, že sa nejedná o stavby v pravom slova zmysle, keďže objekty nie sú pevne spojené so zemou, ich konštrukcia je demontovateľná a ich funkčné a technické riešenie nevyžaduje stavebné povolenie.
12. Za pozornosť stojí podľa správneho súdu napríklad analýza žalobcov týkajúca sa objektu SO 02 – vyšetrovne pre hospodárske zvieratá, ktorú žalobcovia opísali ako jednoduchú, ľahko demontovateľnú konštrukciu, bez pevného ohraničenia alebo uzavretého prístupu, s prístupom priamo z vonkajšieho priestranstva, v ktorej nie sú zriadené žiadne inžinierske siete, t. j. rozvody vody, elektrická energia, bez zateplenia a bez akéhokoľvek vykurovania. Obdobne je možné poukázať na analýzu žalobcov ohľadne objektu SO 03 – maštaľ pre hospodárske zvieratá a objektu SO 04 – Letný prístrešok pre hospodárske zvieratá s výbehmi, ktoré opísali ako jednoduché konštrukcie bez pevného spojenia so zemou, dočasného charakteru, pozostávajúce z otvoreného prístrešku, bez dvier, bez ohraničenia pevnými stenami, v ktorej nie sú zriadené žiadne inžinierske siete rovnako, ako pri objekte SO02. Za zmienku stojí aj tvrdenie žalobcu pri objekte SO 04, pri ktorom uviedol, že „jeho základnou funkciou je poskytnutie dočasného prekrytia bez ochrany pred poveternostnými vplyvmi.“.
13. Takto prezentovaná charakteristika jednotlivých stavebných objektov je podľa názoru správneho súdu v protiklade s odôvodnením samotného návrhu. Na jednej strane žalobcovia prezentujú stavebné objekty ako dočasné, demontovateľné, bez pevného ohraničenia a uzavretého prístupu, bez inžinierskych sietí a pri jednom objekte bez ochrany pred poveternostnými vplyvmi a v návrhu tým istým objektom prisudzujú vlastnosti, ktoré majú zabezpečovať zvieratám ochranu pred poveternostnými vplyvmi, pred predátormi a tiež hygienické podmienky a veterinárnu starostlivosť. Uvedená charakteristika stavebných objektov preto podľa správneho súdu nepodporuje argumentáciu, ktorú žalobcovia zobrali za základ svojho návrhu.
14. Navyše žalobcovia vo svojej argumentácii nijak bližšie nezdôvodnili, prečo by zvieratá (ktoré ani bližšie nekvantifikovali) po prípadom odstránení stavebných objektov museli ostať na danom mieste a byť vystavené poveternostným podmienkam, predátorom a bez zabezpečenia hygienickej a veterinárnej starostlivosti. Žalobcovia síce uviedli, že alternatíva na okamžité premiestnenie zvierat neexistuje, ale ďalšie dôvody tohto svojho tvrdenia ostali správnemu súdu neobjasnené a dôkazmi nepreukázané. Zodpovedanie tejto otázky bolo dôležité o to viac, keďže žalobcovia tvrdili, že zvieratá sú vo vlastníctve aj tretích osôb a tiež, že na starostlivosti sa spolupodieľajú aj iné osoby. Starostlivosť o zvieratá nezabezpečovali len žalobcovia a preto nie je zrejmé prečo po odstránení stavebných objektov by malo dôjsť k skončeniu starostlivosti o zvieratá zo strany žalobcov a iných osôb a prečo by nebolo možné túto starostlivosť poskytovať na inom mieste.
15. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcov ohľadne nutnosti zachovania včelína do rozhodnutia súdu vo veci samej, správny súd považoval tieto tvrdenia za všeobecné, bez bližšej špecifikácie konkrétnych dopadov na lokálny ekosystém a bez predloženia relevantného dôkazu o tom, že by išlo o nenávratné poškodenie životného prostredia.
16. Okrem uvedených skutočností je potrebné konštatovať, že žalobcovia prezentovali tvrdenie o vzniku značnej hospodárskej škody, ktorú ale následne bližšie nešpecifikovali, nevyčíslili jej hodnotu a nepreukázali žiadnymi dôkazmi. Správny súd opätovne pripomína, že návrh na priznanie odkladného účinku je vo výlučnej dispozičnej sfére žalobcu a od vymedzenia relevantných dôvodov a ich následného preukázania na základe predložených dôkazov závisí v konečnom dôsledku aj rozsah odôvodnenia uznesenia správneho súdu o tomto návrhu (bod 8. uznesenia). Nie je úlohou správneho súdu nahrádzať povinnosť žalobcu a predpokladať možné dopady do jeho sfér v prípade ponechania účinkov napadnutého rozhodnutia. Hrozbu vzniku značnej hospodárskej škody správny súd preto vyhodnotil ako nedôvodnú.
17. Správny súd preto záverom konštatuje, že zo strany žalobcov nedošlo k relevantnému preukázaniu hrozby značnej škody, závažnej ujmy alebo iného nenapraviteľného následku, ako prvej zákonom stanovenej kumulatívnej podmienky. Následný rozpor priznania odkladného účinku s verejným záujmom ako ďalšiu zákonom predpokladanú podmienku správny súd ďalej neskúmal. V konaní preto neboli naplnené materiálne dôvody podľa citovaných ustanovení SSP na to, aby bolo rozhodnuté o pozastavení právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vydaného žalovaným.
18. Na základe vyššie uvedeného preto správny súd podľa § 188 SSP zamietol návrh tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
19. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
5 4S/39/2025
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].