Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/58/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: X. O., W. Q. V. X.Q. XXXX/ X, XXX XX W., H.: XXXXXXXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Kákošovou, so sídlom 1. Mája 2049, 069 01 Snina, IČO: 37938398, proti žalovanému: VS Technic s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 1566/4, 091 01 Stropkov, IČO: 50 624 351, zastúpenému JUDr. Ing. Adriánom Cupákom, advokátom, so sídlom Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, IČO: 40803350, o zaplatenie 1.400,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. -136 zo dňa 31.8.2021, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku II., ktorým žalobu zamietol a III. o náhrade trov konania.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto:

„I. Zrušuje platobný rozkaz Okresného súdu Svidník č. k. -32 zo dňa 28.1.2019.

II. Žalobu zamieta.

III. Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 14.1.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.400,- eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXX-X zo dňa 11.1.2018, ktorou zmluvou sa žalobca ako poskytovateľ služieb zaviazal poskytovať žalovanému ako objednávateľovi zámočnícke práce, a to tzv. koncovému zákazníkovi objednávateľa v spoločnosti S. D., U., všetko za podmienok uvedených v tejto zmluve. Žalovaný mu najskôr doručil faktúru číslo XXXXXXXXX zo dňa 9.4.2018 splatnú dňa 9.5.2018, ktorou mu fakturoval sumu vo výške 1.600,- eur s tým, že má ísť podľa žalovaného o zmluvnú pokutu za 8 dní neposkytovania služieb v čase od 21/3/18 podľa priloženej dochádzky, a to na základe rámcovej zmluvy č. XXXXXXXX-X zo dňa 11.1.2018 za porušenie článku II. v zmysle odseku 7. - 10. Nakoľko s uvedenou faktúrou nesúhlasil, považoval ju za neoprávnenú a v rozpore s dôvodom v nej uvedeným (dôvod totiž nie je v súlade so znením článku 11. bodu 7. rámcovej zmluvy č. XXXXXXXX-X zo dňa 11.1.2018, ostatné body 8. - 9. a 10. sa zmluvnej

pokuty ani netýkajú), uvedenú faktúru listom zo dňa 17.4.2018 žalovanému vrátil. Zároveň žalovanému uviedol, že podľa znenia bodu 7. predmetnej rámcovej zmluvy ako poskytovateľ služieb nie je povinný poskytovať dohodnuté služby, pokiaľ mu v tom bráni závažná prekážka, ktorou práceneschopnosť nepochybne je. O svojej práceneschopnosti ho včas a vopred informoval, a to SMS správou zo dňa 20.3.2018, kde mu riadne svoju práceneschopnosť oznámil. Následne žalovanému mailovou správou zaslal potvrdenie o svojej práceneschopnosti, a to správou zo dňa 22.3.2018. V prílohe tejto správy mu zaslal potvrdenie vystavené svojím praktickým lekárom Q.. Q., z ktorého nepochybne vyplýva jeho PN od 21.3.2018. Práceneschopnosť ukončil dňa 29.3.2018. Nie je tiež bez významu, že so žalovaným ukončil, a to formou dohody zo dňa 28.3.2018 zmluvný vzťah s účinnosťou od 27.3.2018. Vzhľadom na to, že sa žalobca nedopustil porušenia žiadnej zmluvnej povinnosti a závažnú prekážku brániacu mu poskytovať dohodnuté služby riadne a včas oznámil a preukázal, žalovaným fakturovaná zmluvná pokuta je nedôvodná a neoprávnená. Žalovanému preto v jej origináli vrátil poštou späť. Za práce vykonané pre žalovaného za mesiac marec 2018, ktoré boli poskytnuté koncovému zákazníkovi vo B. O. v počte 198 hodín v sume po 13,50 eura bola žalovanému vystavená faktúra číslo XXXXXX zo dňa 3.4.2018 a splatná dňa 31.5.2018 na sumu 2.673,- eur. Žalovaný túto jeho faktúru nerozporoval, teda nerozporoval ani počet hodín, ani jednotkovú sumu za hodinu. Teda faktúru v tomto smere uznal. Žalovaný mu však z uvedenej faktúry uhradil iba sumu vo výške 1.273,- eur a zostal mu dlžným sumu 1.400,- eur. Neuhradenie zostatku odôvodnil tým, že pristúpil jednostranne k započítaniu jeho údajnej pohľadávky voči nemu z titulu ním uplatnenej zmluvnej pokuty. Po jeho vrátení predchádzajúcej faktúry z titulu zmluvnej pokuty na sumu 1.600,- eur mu následne zaslal inú faktúru, a to č. XXXXXXX zo dňa 29.5.2018 splatnú dňa 31.5.2018 na sumu -200,- eur, ktorá faktúra je dobropisom k ním vrátenej faktúre č. XXXXXXXX zo dňa 9.4.2018 splatná dňa 9.5.2018 na sumu 1.600,- eur. Dobropis vystavil žalovaný zrejme preto, že najskôr uplatňoval zmluvnú pokutu vo výške 200,- eur denne za obdobie od 21.3. do 28.3.2018 v počte 8 dní, teda na sumu 1.600,- eur, avšak nakoľko ukončenie zmluvného vzťahu bolo s účinnosťou od 27.3.2018, vystavil dobropis za deň 28.3.2018, kedy už bol zmluvný vzťah ukončený. Žalovaný následne jednostranne započítal na jeho faktúru č. XXXXXX splatnú dňa 31.5.2018 na sumu 2.673,- eur ním vystavené faktúry č. XXXXXXXXX splatnú dňa 9.5.20148 a č. XXXXXXX splatnú dňa 31.5.2018 v sume 1.400,- eur, zostatok vo výške 1.273,- eur mu vyplatil. Započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom zo dňa 1.6.2018 ako aj dobropis mu žalovaný zaslal podaním zo dňa 1.6.2018. Žalovaný tiež zaslal žalobcovi list zo dňa 30.5.2018, v ktorom liste uplatnenie zmluvnej pokuty odôvodňuje tým, že jeho práceneschopnosť, ktorá spôsobila, že nemohol v čase od 21.3.2018 do 27.3.2018 vykonávať pre žalovaného práce nie je v žiadnom prípade závažnou prekážkou v zmysle zmluvy, ktorá by mu bránila poskytovať služby pre žalovaného, nakoľko nie je zamestnancom podľa pracovnej zmluvy, ale podnikateľom. V tejto súvislosti dáva do pozornosti súdu, že služby poskytované žalovanému pre jeho koncového zákazníka sú v skutočnosti vykonávané zámočnícke „práce“, kde si bol a je žalovaný vždy vedomý toho, že tieto služby - „práce“ sú vykonávané osobne žalobcom. Žalovaný veľmi dobre vedel a vie, že tieto „práce“ musia byť vykonávané poskytovateľom osobne a nie inými osobami, nakoľko žalobca nemá žiadnych zamestnancov. Za týchto okolností obom stranám zmluvy známym bola predmetná zmluva uzavretá. To, že si bol žalovaný vedomý skutočnosti, že tieto služby bude žalobca poskytovať osobne, pričom pokiaľ bude práceneschopný, bude táto skutočnosť medzi účastníkmi považovaná za závažnú prekážku umožňujúcu žalobcovi „odmietnuť“ vykonanie prace, resp. odmietnutie služby v zmysle uzavretej zmluvy, svedčí vzájomná telefonická komunikácia medzi účastníkmi. Na základe uvedeného teda poukazuje nato, že žalovaný sa na základe včas a vopred vykonaného oznámenia žalobcu o jeho PN vyjadril iba tým spôsobom, že žiadal od žalobcu preukázanie zdravotného vyšetrenia žalobcu v „T.“ a jeho odporúčanie na domácu liečbu alebo PN. Je teda nepochybné, že žalovaný práceneschopnosť akceptoval ako závažnú prekážku brániacu žalobcovi poskytovať dohodnuté ,,služby“. Žiadal však od žalobcu lekárske vyšetrenie v T., nie zo W.. V tomto smere je však požiadavka žalovaného neadekvátna vzhľadom na slobodnú voľbu lekára podľa legislatívy SR. Žalobca pritom obratom zaslal žalovanému potvrdenie o PN vystavené W. V. od 21.3.2018 ako i doklad o trvaní PN do 29.3.2018. Výkon práv a povinností z občianskoprávnych i z obchodných vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. V neposlednom rade žalobca nesúhlasí s výškou zmluvnej pokuty, hoci táto výška bola dohodnutá v predmetnej zmluve. V tejto časti považuje rámcovú zmluvu za neplatnú, nakoľko výška pokuty je neadekvátna k dohodnutej odmene za poskytnuté služby, nakoľko predstavuje polovicu celej odmeny za poskytnuté služby a jej výška nezohľadňuje zákonný obsah a účel zmluvnej pokuty. Vzhľadom nato, že žalovaný neuznáva faktúru vystavenú žalovaným číslo XXXXXXXXX zo dňa 9.4.2018 splatnú dňa 9.5.2018 na sumu 1.600,- eur v znení dobropisu, teda č. XXXXXXX zo dňa 29.5.2018 splatnú dňa 31.5.2018 na sumu - 200,- eur a nesúhlasí ani s jednostranným zápočtom zo strany žalovaného na faktúru žalobcu č. XXXXXX zo dňa 3.4.2018 a splatnú dňa 31.5.2018, podal túto

žalobu a žiada, aby žalovaný uhradil žalobcovi nedoplatok z predmetnej faktúry žalobcu vo výške 1.273,- eur. Zo strany žalovaného došlo k čiastočnej úhrade tejto faktúry, pričom žalovaný nerozporoval výšku pohľadávky uplatnenej v tejto faktúre, ani právny dôvod, avšak jednostranne vykonal zápočet „svojej“ pohľadávky, ktorú však žalobca neuznáva a nie je preto predmetom tohto konania. Podľa dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. V danom prípade si žalovaný ako dlžník neplnil svoj záväzok rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb č. XXXXXXXX-X zo dňa 11.1.2018, konkrétne podľa čl. III. sa zaviazal uhradiť žalobcovi odmenu za poskytnuté služby. Podľa žalovaný sa nezaplatením odmeny žalobcovi podľa článku III. zmluvy riadne a včas, po lehote splatnosti dostal do omeškania, s čím je zo zákona spojený nárok na úhradu zákonných úrokov z omeškania, ktoré sú určené ako súčet základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania dlžníka a 8 percentuálnych bodov. V danom prípad ide o zákonný úrok z meškania vo výške 8 % od 1.6.2018 až do zaplatenia.

3. Žalovaný v odpore zo dňa 11.2.2019 uviedol, že návrh žalobcu považuje za nedôvodný. Skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe sú neúplne, zavádzajúce a účelové. Odôvodnil to tým, že dňa 28.2.2018 mal v závode S., D., T. obchodné stretnutie ohľadom ďalšej spolupráce so zmluvným partnerom. Na tomto stretnutí mu bolo oznámené, že ich služby od 30.3.2018 už nebudú potrebné. Následne v tento deň 28.2.2018 informoval všetkých ich dodávateľov o vzniknutej situácii a nakoľko im nemohol sľúbiť žiadnu náhradnú prácu, hneď podpísali Dohodu o ukončení Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb, podľa článku 4 bod 3 písmeno a) rámcovej zmluvy a dohodli sa na ukončení spolupráce k dátumu 27.3.2018, t. j. posledný deň, ktorý riadne odpracujú. S uvedeným súhlasil aj žalobca, o čom svedčí aj vlastnoručne podpísaná dohoda. Po príchode z U. začiatkom marca 2018 obdŕžal e-mail od jeho zákazníka, spoločnosti S., ktorým ho informovali o prehodnotení svojho rozhodnutia a pokračovaní v spolupráci s jeho spoločnosťou, ak ešte má záujem. Na základe tejto skutočnosti obvolal svojich dodávateľov v U. a opýtal sa, či majú záujem ďalej pokračovať na tomto projekte. Všetci, okrem žalobcu a jeho syna, potvrdili ďalšiu spoluprácu. Žalobca povedal, že on už si našiel inú prácu. Dňa 5.3.2018 mu ich teamleader p. H.. R. O. oznámil informáciu, že žalobca so synom plánuje odchod domov už dňa 21.3.2018, t. j. ešte pred dátumom dohodnutého ukončenia ich spolupráce, pretože na tento termín si našiel výhodnú letenku („pravdepodobne už vtedy vedel žalovaný, že ochorie“). Nakoľko bol tento termín absolútne neprijateľný a jeho obchodným partnerom neakceptovateľný, bezodkladne telefonoval so žalovaným a upozornil ho, že na základe ich dohody je najskorší možný dátum jeho odchodu až 28.3.2018, t. j. po dátume, kedy sa ukončí ich spolupráca a upovedomil ho aj na to, že keď svojvoľne, bez podpísaného súhlasu ich zákazníka odíde, bude voči nemu vyvodená zmluvná pokuta vyplývajúca z Rámcovej zmluvy, ktorú spoločne uzavreli dňa 11.1.2018. Dňa 5.3.2018 mu napísal aj SMS správu (ktorú žalobca pravdepodobne „opomenul“ spomenúť v žalobe), v ktorej mu opakovane pripomenul dátum 28.3.2018, ako najskorší možný dátum jeho odchodu z U.. Túto SMS správu zjavne žalobca účelovo neuviedol v žalobe. Žalobca aj jeho syn od tohto momentu s ním nekomunikovali. Teda považoval to za vybavenú záležitosť. Dňa 20.3.2018 napísal žalobca SMS správu, kde uviedol, že v daný deň skončil v práci o 15.00 hodine zo zdravotných dôvodov. Na toto mu odpísal, že pokiaľ je jeho zdravotný problém vážny, je potrebné ísť na vyšetrenie v T. a po absolvovaní ošetrenia preukázať potvrdenie o ošetrení nadriadenému. Ich teamleadera o svojom zdravotnom probléme nijako neinformoval, ani ho nepožiadal, aby s ním na potrebné ošetrenie šiel. Toto bola v T. štandardná prax. Keď niekto potreboval pre zdravotný stav ošetrenie, sprevádzal ho ich kolega, aby tlmočil jeho problém zdravotníckemu personálu v T.. Ak by bol zdravotný stav žalobcu taký akútny, bránilo by mu to aj v odlete domov. Vyhľadal by ošetrenie v U. a ostal by na mieste po dobu, kým by sa necítil lepšie. Nehovoriac o tom, že je veľmi obťažne, priam až nemožné tak náhle si obstarať letenku len niekoľko hodín pred odletom. V deň jeho predčasného odchodu z práce boli v závode naplánované opravné práce, pri ktorých je odstavená časť závodu. Tieto práce sú vopred plánované aj niekoľko týždňov až mesiacov a žalobca o nich dobre vedel. Vedome svojim konaním spôsobil jeho firme i svojim kolegom nežiaduce problémy. Dodávatelia, ktorí v tej dobe boli prítomní v práci, boli nútení z dôvodu naliehavej, vopred plánovanej opravy ostať dve hodiny dlhšie v práci, aby ukončili zadanú zákazku včas napriek nečakanému odchodu žalobcu a jeho syna. Na základe vyššie uvedeného žiada, aby žalobca doložil faktúru, resp. doklad o zaplatení a palubný lístok, resp. letový plán k ceste z 21.3.2018 na trase z D. domov, ktorá jednoznačne potvrdí, že v prípade predčasného odchodu žalobcu zo dňa 20.3.2018 nešlo o akútne a závažné zhoršenie jeho zdravotného stavu, ale o vopred plánovanú cestu a následne účelovo naplánovanú PN. Zároveň žiada, aby súd požiadal ošetrujúceho lekára o oznámenie stanovenej diagnózy, nakoľko v žalobe je niekoľkokrát spomenuté, že išlo o náhle ochorenie, pričom ani raz nie je

spomenuté, o aké konkrétne ochorenie (diagnózu) sa jednalo. Takto zhrnul skutkový stav: 1. Žalobca si objednával letenku pravdepodobne začiatkom mesiaca marec 2018, pričom vtedy nemohol vedieť o tom, že bude PN, resp. závažne ochorie. 2. Žalobca odmietol pomoc v podobe ošetrenia v T.. 3. Žalobca ochorel „náhle“ spolu so svojím synom, ktorý taktiež podal žalobu z toho istého dôvodu. 4. Žalobca po náhlom ochorení, podľa svojich tvrdení, de facto okamžite zohnal letenku domov, čo je priam nemožné. 5. V celej žalobe ani len raz nespomenul, o aké ochorenie sa jednalo. 6. Nerešpektovanie vzájomnej Dohody o ukončení Rámcovej zmluvy. 7. Ochorenie trvalo presne do doby, dokedy mala skončiť podľa dohody zmluva medzi sporovými stranami. Na základe vyššie uvedeného znie priam až absurdne odvolávanie sa žalobcu na dobré mravy. Z uvedeného je zrejmé, kto dobré mravy porušil. Tvrdí, že zo strany žalobcu ide dokonca o konania v rozpore so zákonom. Samotné vystavenie PN v žiadnom prípade, a zvlášť pri tomto skutkovom stave, nepredstavuje v zmysle Rámcovej zmluvy vážnu prekážku. Má za to, že sa žalobca snažil obísť ustanovenia Rámcovej zmluvy a následnej Dohody o jej ukončení, čím vedome porušil jej ustanovenia a účelovo sa snažil vyhnúť zmluvnej pokute. Svojím odchodom poškodili dobré meno spoločnosti VS Technic s.r.o., pretože v spomínanom dátume neboli včas odovzdané plánované práce z dôvodu nízkeho počtu pracovníkov a spôsobil mu nemalé organizačné i administratívne problémy. Napriek všetkému okrem zmluvnej pokuty vyplývajúcej z uzatvorenej Rámcovej zmluvy voči žalobcovi a jeho synovi nevyvodil žiadne ďalšie sankcie, či postihy. Čo sa týka vrátenia originálov faktúr žalobcom späť, tak to je bez akéhokoľvek právneho významu. Čo sa týka napádania výšky zmluvnej pokuty, resp. jej platnosti, tak to považuje za obranu „ad hod“ zo strany žalobcu, t. j. v prípade, ak mi „neprejde“ PN, tak možno aspoň výška zmluvnej pokuty. Tu uviedol, že zmluvná pokuta je poddimenzovaná. Ide o cca. sumu, ktorú mohol vyfakturovať, pričom nezohľadňuje poškodenie dobrého mena spoločnosti a ani sankcie zo strany ich odberateľa. Nehovoriac o tom, že o výške zmluvnej pokuty bol žalobca oboznámený. Celé konanie žalobcu je v rozpore s jednou z najzakladanejších zásad „pacta sunt servanda“, ktorá je jednou z hlavných zásad vyplývajúcich z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a je považovaná za najvyššiu prirodzenú právnu normu, od ktorej je odvodzované právo. Žiadal súd, aby po vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ust. , , , , a v s spojení s .

5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie považoval za preukázané a nesporné, že sporové strany, žalobca ako živnostník a žalovaný ako obchodná spoločnosť, uzavreli dňa 11.2.2018 Rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb, na základe ktorej sa žalobca ako poskytovateľ zaviazal poskytovať žalovanému ako objednávateľovi zámočnícke práce pre koncového zákazníka žalovaného v spoločnosti S. D., U., a to za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Súd prvej inštancie konštatuje, že zmluvné dojednania strán, predmet zmluvy a cena sú dostatočne určité a zrozumiteľné, teda zmluva je v celom rozsahu platná. Súd prvej inštancie posúdil predmetný obchodno-záväzkový vzťah medzi stranami ako inominátnu zmluvu podľa . Žalobca v súlade so zmluvnými dojednaniami dňa 3.4.2018 fakturoval žalovanému za prevedené práce za mesiac marec sumu 2.673,- eur. Z faktúry zo dňa 9.4.2018 je preukázané, že žalovaný fakturoval žalobcovi zmluvnú pokutu za porušenie ustanovení článku II. bodu 7. Zmluvy vo výške 1.600,- eur za 8 dní neposkytovania služieb v čase od 21.3.2018 do 28.3.2018, následne dňa 29.5.2018 ponížil zmluvnú pokutu o 200,- eur za deň 28.3.2018, nakoľko dohoda o ukončení Zmluvy bola k dátumu 27.3.2018. Z oznámenia žalovaného o započítaní pohľadávok jednostranným právnym úkonom zo dňa 1.6.2018 mal súd za preukázané, že žalovaný jednostranne započítal na faktúru žalobcu č. XXXXXX na sumu 2.673,- eur ním vystavené faktúry na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 1.400,- eur a vo zvyšku žalobcovi faktúru za vykonané práce zaplatil. Z listu žalobcu zo dňa 17.4.2018 je zrejmé, že ten s vyúčtovanou zmluvnou pokutou nesúhlasí, poukazujúc na to, že ako poskytovateľ služieb nie je povinný poskytovať dohodnuté služby, pokiaľ mu v tom bráni závažná prekážka, ktorou práceneschopnosť nepochybne je, a preto trvá na zaplatení sumy 1.400,- eur.

6. Zmluvná pokuta patrí medzi zabezpečovacie prostriedky používané v obchodnom aj občianskom práve. Predstavuje sankčný prostriedok používaný pri neplnení záväzkov v obchodných vzťahoch, ale aj pri zabezpečení plnenia záväzkov v občianskoprávnych vzťahoch. Základnú právnu úpravu zmluvnej pokuty obsahujú ustanovenia až 545 . Úprava zmluvnej pokuty v až 302 nadväzuje na základnú úpravu uvedenú v , ale zároveň obsahuje podstatné zmeny pre obchodné vzťahy. pri právnej úprave zmluvnej pokuty vychádza z objektívneho princípu a upravuje povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na princípe

objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie (tzv. absolútna zodpovednosť). Má však dispozitívnu povahu, čo zmluvným stranám umožňuje dohodnúť platenie zmluvnej pokuty na iných zásadách (napr. využiť subjektívny princíp občianskoprávnej úpravy, podľa ktorej dlžník nie je povinný platiť zmluvnú pokutu, ak porušenie zabezpečenej povinnosti nezavinil). Vzhľadom na dispozitívnu povahu ustanovenia , možno objektívnu zodpovednosť dohodou zmluvných strán vylúčiť alebo zmierniť. V tomto prípade si strany prísnu objektívnu zodpovednosť zmiernili tak, že poskytovateľ, v tomto prípade žalobca, je oprávnený odmietnuť vopred dohodnuté poskytnutie služieb, ak mu v tom bráni závažná prekážka. Strany si dohodli, že o závažnej prekážke je poskytovateľ povinný informovať objednávateľa v dostatočnom časovom predstihu vopred, písomne a existenciu závažnej prekážky je povinný aj náležite preukázať. Žalobca za závažnú prekážku považoval zdravotné problémy a preukazoval, že správou zo dňa 20.3.2018 informoval žalovaného, že dňa 20.3.2018 v robote o 15.00 hod. skončil, má zdravotné problémy a že lekársku správu mu pošle po vyšetrení doma u svojho lekára. Už aj z odpovede žalovaného je zrejmé, že žalovaný s takýmto postupom žalobcu pri preukazovaní závažnej prekážky nesúhlasil a oznámil žalobcovi, že pokiaľ má vážny zdravotný problém, treba ísť na vyšetrenie v T. a preukázať to nadriadenému na mieste a predložiť odporúčanie na domácu liečbu alebo prípadnú PN. Je zrejmé, že žalobca nedodržal citované ustanovenia zmluvy, nakoľko neinformoval žalovaného v dostatočnom časovom predstihu vopred o zdravotných problémoch, aj keď z jeho výpovede vyplýva, že už bol chorý dlhšie a bral antibiotiká a existenciu zdravotných problémov ako závažnej prekážky náležite nepreukázal. Až následne po príchode domov na W. zaslal žalovanému potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej dňa 21.3.2018 Q.. W. Q.Č.. Súd však mal za preukázané, že žalobca vedome zavádzal žalovaného a od podania žaloby až do predloženia prehľadu transakcií z účtu žalobcu aj súd, nakoľko v rozpore s jeho tvrdeniami a výsluchom na pojednávaní je jednoznačné, že žalobca si minimálne od 6.3.2018, kedy platil z účtu letenky, pripravoval odchod z pracoviska vo B. O. domov na W. spolu so svojím synom, ktorý mal tiež podpísanú zmluvu so žalovaným. Bolo preukázané, že žalobca klamal tiež o tom, že už na obed bol pri lekárovi v W., nakoľko z prehľadu transakcií je zrejmé, že ešte o 13.49 nakupoval v potravinách O. v obci Q. V. v V.. Zistené skutočnosti svedčia o tom, že u žalobcu nešlo teda o chorobu a z toho vyplývajúcu závažnú prekážku, ktorá mala byť dôvodom žalobcu na odchod z miesta poskytovania prác a už vôbec sa nejednalo o akútny stav tak, ako to tvrdil žalobca. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu na vrátenie sumy 1.400,- eur, ktorú si žalovaný započítal zo splatnej pohľadávky žalobcu vo výške 2.673,- eur, nie je dôvodná. Žalovaný má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty tak, ako ju vyúčtoval žalobcovi, nakoľko bolo jednoznačne preukázané, že žalobca pri preukazovaní existencie závažnej prekážky, ak by aj súd považoval práceneschopnosť za takúto závažnú prekážku, klamal a preto súd s dôrazom na to, že došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku.

7. Súd prvej inštancie aj keby uvažoval o primeranosti dohodnutej zmluvnej pokuty, na ktorú v žalobe poukázal žalobca a o prípadnom použití moderačného práva, vzhľadom na okolnosti prípadu uvedené v odôvodnení rozsudku nie sú splnené predpoklady pre použitie moderačného oprávnenia súdu v zmysle ustanovenia (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. decembra 2010, sp. zn. )

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení. Žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal vo výroku III. rozsudku náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

9. Proti uvedenému rozsudku okrem výroku o zrušení platobného rozkazu podal žalobca včas odvolanie z dôvodu, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav veci. Zistený skutkový stav nesprávne skutkovo vecne vyhodnotil a následne z toho dôvodu vec nesprávne právne posúdil.

10. Namietal, že aj keď súdu predložil potvrdenie ošetrujúceho lekára, keď doklad o pracovnej neschopnosti bol vystavený riadne ošetrujúcim lekárom, neuveril žalobcovi, že bol práceneschopný v čase 21.3.2018 do 29.3.2018.

11. Rovnako tak sú nesprávne závery súdu prvej inštancie, že z predloženého výpisu bankového účtu žalobcu tam vyplývajú skutočnosti, ktoré svedčili o tom, že žalobca sa v daný deň nemohol dostaviť na ošetrenie k svojmu lekárovi, pretože okolo 14:00 hod. mal piť kávu v V., pričom na súde vypovedal, že bol u lekára na obed, keď jeho tvrdenia súdu zostali podľa žalobcu v rovine dohadov bez toho, aby boli relevantne vyvrátené.

12. Vzhľadom na to, že žalobcova práceneschopnosť nebola v konaní nijako spochybnená, pričom práceneschopnosť nie je podľa žalobcu možné považovať za dôvod uloženia zmluvnej pokuty, naviac za okolností, že v rámci živnosti poskytoval práce žalobca pre žalovaného osobne, resp. zo strany žalovaného určovať a diktovať žalobcovi výber lekárov, považoval žalovaný (zrejmé mal žalobca na mysli žalobcu - poznámka odvolacieho súdu) za konanie v rozpore s , keď skutočnosť, že letenky na daný konkrétny deň mal údajne žalobca kupovať skôr, nebola nijako súdu preukázaná. Vytýkané zakúpenia leteniek v predstihu bolo pre iné osoby, nie pre žalobcu. Aj v tomto smere zostalo tvrdenie žalovaného v rovine dohadov.

13. V rámci svojho odvolacieho návrhu žiadal žalobca, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a sám rozhodol tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu alternatívne, aby vec vrátil prvostupňovému súdu na opätovné prejedanie a rozhodnutie.

14. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutej zamietavej časti druhého výroku, ako aj vo výroku o trovách konania v súlade s ust. a nasl. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní žalobcu bolo rozhodnuté postupom podľa a contrario, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred rozhodnutím.

16. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s výstižným a vyčerpávajúcim odôvodnením prvoinštančného rozhodnutia, na ktoré odkazuje. Žalobca si svoj nárok v tomto konaní uplatnil titulom poskytnutých služieb pre žalovaného na základe Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb č. XXXXXXXX-X zo dňa 11.1.2018, ktorou sa žalobca ako poskytovateľ služieb zaviazal poskytovať žalovanému ako objednávateľovi zámočnícke práce, a to tzv. koncového zákazníkovi objednávateľa spoločnosti S., D., U. za podmienok uvedených v tejto zmluve.

17. V konaní bolo nesporné, že žalobca pre žalovaného práce v rozsahu, tak ako ich vyčíslil, vo faktúre vykonal, avšak túto žalovaný nepovažoval za oprávnenú, nakoľko žalovaný fakturoval žalobcovi zmluvnú pokutu za porušenie ust. článku II. bod 7 zmluvy vo výške 1.600,- eur za osem dní neposkytovania služieb v čase od 21.3.2018 do 28.3.2018, ktorú následne vo výške 1.600,-, ktorú následne znížil o 200,- za deň 28.3.2018 z dôvodu, že dohoda o ukončení zmluvy bola ku dňu 27.3.2018.

18. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne skutkové závery súdu prvej inštancie ohľadom jeho práceneschopnosti v čase od 21.3.2018 do 29.3.2018, ktorá mala predstavovať závažnú prekážku, pre ktorú nemohol žalobca vykonávať práce pre žalovaného, a teda vyúčtovanie zmluvnej pokuty za toto obdobie bolo podľa žalobcu neoprávnené.

19. Podľa článku II. bodu 7 zmluvy poskytovateľ nie je oprávnený odmietnuť vopred dohodnuté poskytnutie služieb, okrem prípadu, ak mu v tom bráni závažná prekážka. O tejto je však povinný informovať objednávateľa v dostatočnom časovom predstihu vopred, písomne a existenciu závažnej prekážky je povinný aj náležite preukázať. Po dobu, po ktorú existuje závažná prekážka, nevzniká poskytovateľovi nárok na odmenu. V prípade, že poskytovateľ nepreukáže existenciu závažnej prekážky, má objednávateľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 200,- eur za každý takýto deň neposkytovania služieb poskytovateľom podľa tejto zmluvy.

20. Podľa článku II. bodu 18 zmluvy, objednávateľ je oprávnený jednostranne započítať akékoľvek svoje pohľadávky voči poskytovateľovi z tejto zmluvy ale aj z iných právnych titulov s pohľadávkami poskytovateľa voči objednávateľovi.

21. V konaní bolo nesporné, že žalobca SMS správou dňa 20.3.2018 informoval žalovaného, že toho istého dňa o 15:00 hod. skončil v robote pre zdravotné problémy, ako aj to, že žalovaný následnou SMS správou oznámil žalobcovi, že pokiaľ mal zdravotné problémy má ísť vyšetrenie vo B. O. a následne sa týmto dokladom o vyšetrení preukázať svojmu nadriadenému, pokiaľ ak ide o odporúčanie na domácu

alebo inú práceneschopnosť. Rovnako tak je nesporné, že žalobca tento pokyn ignoroval, následný deň, t. j. dňa 21.3.2018 odletel do S., z ktorého sa následne presunul do miesta svojho bydliska. Súd prvej inštancie správne neuveril tvrdeniu žalobcu o náhlej zdravotnej prekážke, keď tak ako to vyplýva z jeho účtu, tento si už dňa 6.3.2018, t. j. 15 dní pred odletom zaplatil elektronickým prevodom letenku za seba a za svojho syna. Odvolací súd k tomu dodal, že ak by bol zdravotný stav žalobcu natoľko vážny aby nemohol vykonávať prácu pre žalovaného bezosporu by vyhľadal lekársku pomoc priamo vo B. O. a nečakal by ešte jeden deň na odlet do V. s následným presunom do miesta svojho bydliska. Žalobca nijako súdu nepreukázal (dokladom o úhrade), že tieto letenky, tak ako to uvádzal, platil tesne pred odletom, keď je nepochybné, že ako živnostník by si tieto výdavky mohol uplatniť v rámci svojich nákladov na podnikanie, a to v rámci pracovnej cesty. Preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil tieto tvrdenia žalobcu ako nevieryhodné. K uvedenému odvolací súd ďalej uvádza, že bolo na žalobcovi, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno, aby preukázal jednak, že dňa 6.3.2018 zakúpil letenky za iné - tretie osoby, ako aj to, že svoje letenky zaplatil tesne pred odletom v hotovosti. Uvedené však žalobca nijako súdu nepreukázal, sa preto aj odvolaciemu súdu javí takéto konanie žalobcu ako účelové vyhnúť sa plneniu svojich povinností za obdobie od 20.3.2018 do 28.3.2018. Je tiež nepodstatné, či žalobca skutočne dňa 21.3.2018 bol ešte o 14:00 hod. v V. Y., t. j. nemohol na obed navštíviť svojho ošetrujúceho lekára, ale podstatné je, že žalobca tohto ošetrujúceho lekára potom ako sa mu údajne zhoršil zdravotný stav nenavštívil vo B. O., tak ako to žiadal žalovaný, ale namiesto toho odletel do S. s tým, že letenku zakúpil už 15 dní vopred, keď v žiadnom prípade nemohol vedieť, že k zhoršeniu zdravotného stavu dôjde. Naviac takéto konanie žalobcu, ktorý trpel akútnym respiračným ochorením a ktorý podľa svojho vyjadrenia na pojednávaní dňa 19.9.2019 bol prechladený a kašľal, namiesto toho, aby navštívil lekára priamo vo B. O., kde sa zdržiaval, ohrozil ďalších spolucestujúcich na letisku, resp. v lietadle, čo možno považovať nielen za nezodpovedné správanie, ale aj za správanie v rozpore s dobrými mravmi na strane žalobcu. Preto jeho argumentácia práceneschopnosťou, a to, že musel brať antibiotiká v tomto kontexte nijako neobstojí, pričom argumentácia žalobcu na pojednávaní o nedostatočnej zdravotnej starostlivosti vo B. O. nebola nijako žalobcom preukázaná.

22. Správne preto konštatoval súd prvej inštancie, že žalovaný má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, tak ako ju vyúčtoval žalobcovi, keď nielenže žalobca pri preukazovaní závažnej prekážky nehovoril pravdu, ale dokonca v prípade, ak by ňou aj trpel, ohrozil by týmto svojim nezodpovedným správaním (nevyhľadaním najbližšieho ošetrujúceho lekára a cestou do V.) svojich spolucestujúcich, resp. iné osoby, s ktorými počas tejto cesty prišiel do kontaktu.

23. Odvolací súd pripomína, že súd prvej inštancie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, ).

24. Ostatnými odvolacími námietkami žalobcu sa odvolací súd bližšie nezaoberal, pretože z podaného odvolania nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by odvolateľ mohol tieto námietky relevantne uplatniť.

25. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením , ako vecne správny, vrátane zodpovedajúceho výroku o trovách konania.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , podľa ktorého žalovaný ako sporová strana mal v odvolacom konaní plný úspech, teda má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).