Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_30Sa-8-2025.pdf
PDF · 95.12 KB
Case nature
Area
Subarea
30Sa/8/2025
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska č. 71, 813 11 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, v konaní o žalobe na obnovu konania vedeného na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 29Sas/16/2024, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu na obnovu konania o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa dňa 18.06.2025 doručila Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej v texte aj len ,,správny súd“) listinné podanie zo dňa 15.06.2025, ktoré označila ako ,,Žaloba na obnovu konania“.
2. Z dôvodu zmätočného uvádzania rôznych spisových značiek rozhodnutia, resp. konania, ktorého obnovy sa žalobkyňa domáhala, ju správny súd uznesením sp. zn. 30Sa/8/2025 zo dňa 16.07.2025 vyzval, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia uviedla presné označenie rozhodnutia, proti ktorému jej žaloba na obnovu konania smeruje.
3. Podaním zo dňa 27.07.2025 žalobkyňa upresnila, že išlo o pisársku chybu a že svojou žalobou na obnovu konania zo dňa 15.06.2025 sa domáha obnovy konania vo veci právoplatného uznesenia Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 29Sas/16/2024-30 zo dňa 07.01.2025.
4. V odôvodnení žaloby na obnovu konania žalobkyňa okrem iného uviedla, že rozhodnutie súdu zo dňa 07.01.2025 bolo vydané bez verejného konania, bez jej účasti, čím došlo k vedomému porušeniu jej základných procesných práv daných jej článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv ako aj článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Ďalej poukázala na skutočnosť, že dňom úmrtia jej manžela jej ako vdove vznikol nárok na vdovský výsluhový dôchodok podľa § 46 v spojitosti s § 49 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov, ako aj nárok na vdovský dôchodok podľa § 74 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Tento zákonný nárok, teda vdovský výsluhový dôchodok, si uplatnila u Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže SR žiadosťou zo dňa 01.02.2021. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže SR svojím rozhodnutím zo dňa 03.03.2021 žalobkyni nepriznalo vdovský výsluhový dôchodok z dôvodu, že jej manžel ku dňu úmrtia XX.XX.XXXX nesplnil podmienku doby trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok. Žalobkyňa uviedla, že takéto tvrdenie je v rozpore s právoplatným rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže SR zo dňa 12.03.1997, v ktorom je uvedené, že služobný pomer pre účely príspevku za službu trval 31 rokov. Žalobkyňa má zato, že ide o protiprávne konanie zo strany Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, ktorým je vedome porušovaný všeobecný zákaz diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu, zakázaný článkom 14 Európskeho Dohovoru
na ochranu základných ľudských práv, Listiny základných ľudských práv, ako aj príslušných ustanovení zákona č. 365/2004 Z. z. týkajúcich sa sociálnych dávok.
5. Ďalej žalobkyňa v žalobe na obnovu konania uvádzala, že rozhodnutím z 13.06.2000 Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže SR jej manželovi priznalo starobný dôchodok podľa § 132, 133 zákona č. 100/1988 Zb. od 13.03.2000. Uvedenú skutočnosť podľa žalobkyne potvrdzuje Oznámenie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže SR zo dňa 01.07.2002. Z uvedeného dôvodu podľa žalobkyne jej bol a mohol byť priznaný len vdovský výsluhový dôchodok, čo má potvrdzovať aj rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže SR zo dňa 17.12.2020. Žalobkyňa tiež uvádzala, že rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže SR zo dňa 12.06.2000 Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže SR od 01.07.2000 zastavilo (teda neodňalo) manželovi žalobkyne vyplácanie príspevku za službu, ktorý mu právoplatným rozhodnutím zo dňa 12.03.1997 priznalo od 01.03.1997. Žalobkyňa je teda toho názoru, že jej ako vdove po smrti manžela vznikol zákonný nárok aj na vdovský výsluhový dôchodok z manželovho vzniknutého výsluhového príspevku (od 01.07.2002 považovaného za výsluhový dôchodok). Keďže jej Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže SR nepriznalo vdovský výsluhový dôchodok, na ktorý podľa názoru žalobkyne jej vznikol zákonný nárok dňom 21.11.2020, ani ďalšími svojimi nasledujúcimi rozhodnutiami, ako aj rozhodnutím zo dňa 26.08.2024, tak považuje svoju žalobu na obnovu konania vo veci právoplatného uznesenia Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 29Sas/16/2024-30 zo dňa 07.01.2025 za legitímnu a oprávnenú.
6. Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa vo svojej žalobe na obnovu konania v znení jej upresnenia zo dňa 27.07.2025 navrhla správnemu súdu rozsudkom povoliť obnovu konania vo veci uznesenia Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 29Sas/16/2024-30 zo dňa 07.01.2025.
7. Predtým, ako by správny súd meritórne prejednal žalobu žalobkyne na obnovu konania, primárne skúmal, či sú splnené procesné podmienky na jej prejednanie.
8. Podľa § 472 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva a slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia, neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
9. Podľa § 476 SSP v žalobe na obnovu konania sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, b) rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, c) dôvod obnovy, d) skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, e) dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, f) žalobný návrh.
10. Podľa § 477 ods. 1, ods. 2 SSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.
11. Podľa § 480 ods. 2 SSP žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa § 462 ods. 2, prejedná žalobu na obnovu konania správny súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.
12. Podľa § 481 ods. 2 SSP dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov, keď nie je viazaný žalobnými bodmi.
13. Podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak je zjavne nedôvodná.
14. Podľa § 483 ods. 2 SSP, ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.
15. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.
16. Podľa § 147 ods. 1 SSP správny súd rozhoduje uznesením, ak a) nerozhoduje vo veci samej, b) tak ustanovuje tento zákon.
17. Z rozhodovacej činnosti je správnemu súdu známe, že Uznesením Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 29Sas/16/2024-30 zo dňa 07.01.2025 bolo odmietnuté podanie žalobkyne zo dňa 23.10.2024 v spojení s podaním zo dňa 08.12.2024 a žiadnemu z účastníkov konania nebola priznaná náhrada trov konania. Dôvodom odmietnutia podania bol nedostatok procesnej podmienky
- nezrozumiteľnosť podania, nakoľko žalobkyňa sa domáhala preskúmania rozhodnutia iného orgánu verejnej správy, než toho, ktorý označila za žalovaného. Napriek výzve a poučeniu správneho súdu žalobkyňa predmetnú vadu správnej žaloby neodstránila, v dôsledku čoho správny súd nemohol v konaní pokračovať. O kasačnej sťažnosti žalobkyne podanej proti Uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 29Sas/16/2024-30 zo dňa 07.01.2025 rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky Uznesením sp. zn. 6Ssk/42/2025 zo dňa 30.04.2025 tak, že kasačnú sťažnosť zamietol a účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
18. Správny súd k inštitútu obnovy konania vo všeobecnosti uvádza, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého využívanie by malo byť výnimočné, pričom sa v žiadnom prípade nemôže jednať o nástroj na zmenu výkladu práva v prospech účastníka, ktorý takúto žalobu podal. Obnova konania v zmysle procesnej právnej úpravy sa člení do dvoch fáz. Prvou z nich je konanie o žalobe na obnovu konania, ktorej výsledkom je buď povolenie obnovy konania, alebo zamietnutie žaloby na obnovu konania. Až po kladnom rozhodnutí správneho súdu o povolení obnovy konania nasleduje druhá fáza, keď rozhodnutie o povolení obnovy konania nadobudne právoplatnosť, kedy následne správny súd bez ďalších návrhov vo veci znova koná a žalobu v povolenej obnove konania opätovne prejedná, pričom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednávaní obnovy (§ 485 SSP). Zo skutočnosti, že sa zasahuje do právnych vzťahov, ktoré už boli upravené právoplatným rozhodnutím súdu, vyplýva aj povinnosť a zodpovednosť správneho súdu obozretne, dôsledne a s prihliadnutím na všetky okolnosti skúmať danosť dôvodu na povolenie obnovy už raz právoplatne skončeného konania a to mimo kasačného konania, v ktorom koná a rozhoduje kasačný súd. Tento mimoriadny procesný inštitút môžu uplatniť oprávnené subjekty (§ 474 SSP) len za splnenia zákonom taxatívne vymedzených podmienok uvedených v § 472 SSP, pričom sa jedná o objektívne podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania. Správny súdny poriadok upravuje tri situácie, kedy možno napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Takáto žaloba je prípustná len vtedy, ak napádané rozhodnutie v neprospech účastníka je dôsledkom trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, alebo rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
19. Po posúdení obsahu žalobkyňou podanej žaloby na obnovu konania správny súd konštatuje, že ani jeden z uvedených dôvodov prípustnosti obnovy konania podľa § 472 SSP žalobkyňa ani len netvrdila. Uvádzala len vlastné právne posúdenie svojho nároku na vdovský výsluhový dôchodok.
20. Keďže však v prejednávanom prípade ide o žalobu na obnovu konania v sociálnych veciach, v konaní o ktorej správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi, nie je viazaný ani dôvodmi žaloby na obnovu konania v zmysle § 481 ods. 2 SSP. Správny súd preto pristúpil k preskúmaniu, či nie sú eventuálne dané ďalšie dôvody na obnovu konania, ktoré žalobkyňa v žalobe neuviedla a správny súd sa teda zaoberal posúdením dôvodnosti podanej žaloby a prípustnosti obnovy konania, aj keď žalobkyňa výslovne žiadny zákonom predpokladaný dôvod v zmysle dikcie ust. § 472 SSP netvrdila.
21. Ako už bolo uvedené aj vyššie, Správny súdny poriadok predpokladá len tri situácie, kedy je možné napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Podľa ust. § 472 písm. a) SSP sa jedná o rozhodnutie v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní. Podľa písm. b) tohto ustanovenia je žaloba na obnovu konania prípustná, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením. Napokon podľa písm. c) tohto ustanovenia je žaloba na obnovu konania prípustná, ak rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
22. Správny súd ani z obsahu podanej žaloby, ani postupom podľa § 481 ods. 2 SSP, nezistil naplnenie ani jedného z dôvodov obnovy konania podľa ust. § 472 SSP.
23. Z obsahu podanej žaloby nevyplýva existencia dôvodu prípustnosti žaloby na obnovu konania v zmysle ust. § 472 písm. a) SSP t. j., že by bolo rozhodnuté v neprospech žalobkyne v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní. Správny súd uvádza, že pre uplatnenie tohto dôvodu je nevyhnutná existencia právoplatného odsudzujúceho rozsudku v trestnej veci, z ktorého by vyplývalo, že subjekty uvedené v § 472 písm. a) SSP (resp. niektorý z nich) boli právoplatne odsúdené za trestný čin spáchaný v súvislosti s rozhodovaním v konaní, ktoré chce žalobkyňa obnoviť. Existenciu takéhoto rozhodnutia žalobkyňa netvrdila a ani nie je súdu známa z jeho činnosti a teda ani postupom podľa § 481 ods. 2 SSP správny súd existenciu takého rozhodnutia nezistil. Subjektívne tvrdenie žalobkyne o tom, že konanie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže SR považuje za protiprávne, pre naplnenie dôvodu prípustnosti obnovy konania nie je postačujúce a je len prejavom nesúhlasu žalobkyne s predchádzajúcimi vydanými rozhodnutiami. Keďže žalobkyňa nepodložila svoje tvrdenia právoplatným rozhodnutím o trestnom čine sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní a správny súd existenciu takéhoto rozhodnutia nezistil, nie je splnená podmienka podľa § 472 písm. a) SSP.
24. Pre povolenie obnovy konania podľa ust. § 472 písm. b) SSP je potrebná existencia rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom sa konštatuje, či už vo výroku alebo v odôvodnení tohto rozsudku, že rozhodnutím správneho súdu alebo procesným postupom bezprostredne predchádzajúcim a súvisiacim s rozhodnutím správneho súdu boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania, pričom dôsledky tohto porušenia neboli odstránené ani priznaným primeraným zadosťučinením. Správny súd k tomuto uvádza, že žalobkyňa ani netvrdila, ani nepredložila žiadne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom by bolo konštatované, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, v konaní, ktoré žalobkyňa žiada žalobou obnoviť, by boli porušené jej základné ľudské práva alebo slobody a správny súd existenciu takéhoto rozhodnutia ani nad rámec žalobných bodov nezistil, preto nie je splnená ani podmienka pre obnovu konania podľa § 472 písm. b) SSP. Subjektívny názor účastníka konania, že rozhodnutím správneho súdu, rozhodnutím orgánu verejnej správy, resp. v konaní pred správnym súdom či orgánom verejnej správy došlo k porušeniu jeho základných ľudských práv alebo slobôd, na povolenie obnovy konania nie je dostačujúci. Žalobkyňa žiadny rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva nepredložila, ani jeho existenciu netvrdila, naopak argumentovala len svojimi právnymi názormi, čo mala možnosť urobiť už v pôvodnom konaní.
25. K tretiemu dôvodu na povolenie obnovy konania správny súd uvádza, že žalobkyňa nedoložila žiadne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, s ktorým by bolo rozhodnutie správneho súdu, v súvislosti s ktorým sa žalobkyňa domáha obnovy konania (rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 07.01.2025, č. k. 29Sas/16/2024-30, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.01.2025), v rozpore. Účastníkmi pôvodného správneho súdneho konania, ktoré žiada žalobkyňa obnoviť, boli len žalobkyňa a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska č. 71, 813 11 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, ako žalovaný. Žalobkyňa existenciu rozhodnutia vyššie vymenovaných orgánov Európskej únie, ktoré by bolo vydané vo veci záväznej pre účastníkov konania, ani len netvrdila. Ani pri posudzovaní obsahu žaloby nad rámec žalobných bodov správny súd existenciu takého rozhodnutia nezistil, takéto rozhodnutie mu nie je známe z jeho činnosti. Nebola tak splnená ani podmienka na obnovu konania podľa § 472 písm. c) SSP.
26. Keďže žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by bol relevantný pre prijatie záveru o dôvodnosti žaloby na obnovu konania podľa § 472 SSP, či už podľa písm. a) (právoplatný odsudzujúci rozsudok), písm. b) (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého účastníkom by bola samotná žalobkyňa a týkalo by sa rozhodnutia v konaní, ktorého obnovu žalobkyňa žiada povoliť) alebo písm. c) (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie) a tieto skutočnosti ako dôvod prípustnosti obnovy konania ani v žalobe o obnovu konania neuvádzala, ale uvádzala len tvrdenia, ktoré sú pre prípustnosť povolenia obnovy konania právne irelevantné a správny súd ani postupom podľa § 481 ods. 2 SSP sám nezistil žiaden relevantný dôvod na obnovu konania, správny súd žalobu ako zjavne nedôvodnú podľa ustanovenia § 483 ods. 1 písm. e) SSP odmietol (výrok I.).
27. Správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietol, preto nebolo potrebné, aby ju doručoval ostatným účastníkom konania na vyjadrenie (§ 483 ods. 2 SSP). Žalobu na obnovu konania správny súd odmietol formou uznesenia (§ 147 ods. 1 v spojení s § 483 ods. 1 SSP) bez nariadenia pojednávania, a teda bez verejného prejednania veci. Takýto postup je v súlade s procesnými ustanoveniami Správneho súdneho poriadku, ktorý vyžaduje nariadenie pojednávania len na niektoré prípady meritórneho prejednania veci samej, inak správny súd rozhoduje bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Keďže v prejednávanej veci nešlo o prejednanie veci samej, ale o procesné rozhodnutie, správny súd postupoval tak, že zjavne nedôvodnú žalobu na obnovu konania odmietol bez nariadenia pojednávania.
28. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
29. Podľa § 171 ods. 1 a 2 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Ak účastník konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným účastníkom konania.
30. Podľa § 480 ods. 1 SSP na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona.
31. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP v spojení s § 480 ods. 1 SSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok II.), pretože žaloba bola odmietnutá. Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 171 SSP.
Poučenie:
Uznesenie je právoplatné jeho doručením (§ 151 ods. 2 SSP). Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, t.j. na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno urobiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 56 ods. 1 SSP). Pri listinnej podobe ju treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami (§ 56 ods. 3 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, ods. 2 SSP).