Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11To-19-2025.pdf
PDF · 103.79 KB
Case nature
Area
Subarea
11To/19/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucie Bašistovej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.09.2025 v trestnej veci proti obžalovanému A. B. a spol. pre prečin krádeže podľa § podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/39/2022 zo dňa 25.11.2024, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
1. obžalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom C. – D.,
u k l a d á :
podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona ho na výkon trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
2. obžalovanému E. F., nar. XX. XX. XXXX v F., trvale bytom G. XX, okr. F.
u k l a d á :
Podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaných A. B. a E. F. vinných z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 29.12.2019 v čase okolo 10:00 na cele č. XXX oddielu H. oddelenia výkonu trestu s miestom výkonu služby v D. I. J. K. K. H. I. J. K. L. M. D. G., N. C. J. O. XX, D., po vzájomnej dohode sa vlámali do riadne uzamknutej skrinky pridelenej odsúdenému E. G., a to tak, že potom čo sa ods. A. B., C.. O. H. E. D. nepodarilo zadať správny kód na otvorenie visiaceho zámku vzali ods. P. P. a E. D. príborový nôž a začali páčiť nity v strednej časti dvierok skrinky, následne ods. E. D. vložil násadu metly medzi rám skrinky a preglejku a obžalovaný A. B. následne páčením násadou metly vytvoril medzi kovovou konštrukciou dvierok a preglejkou tvoriacou výplň dvierok otvor, ktorým sa dalo dostať rukou do priestoru skrinky, z ktorej následne ods. P. P. odcudzil 1 ks balenia kávy zn. Venezia 250 g a bylinkový čaj Mäta pieporná 30 g, následne skrinku cez vzniknutý otvor v dvierkach skrinky prehľadali aj obžalovaný E. F. a obžalovaný A. B. spolu s C.. O., ale títo zo skrinky nič nevzali, čím takto pre vlastníka odcudzených vecí a užívateľa pridelenej skrinky E. G. spôsobili odcudzením vecí škodu vo výške 3,60 € a poškodením skrinky pre I. J. K. K. H. I. J. K. L. M. D. G. škodu vo výške 10,- €.
Za to bol obžalovanému A. B. podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona pri neexistencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona okresný súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov.
Obžalovanému E. F. okresný súd uložil podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona pri neexistencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona okresný súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov.
Okresný súd zároveň podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného E. G. a poškodeného I. H. I. G. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti vyhlásenému rozsudku podal okresný prokurátor odvolanie. V odôvodnení odvolania sa okresný prokurátor s napadnutým rozsudkom okresného súdu čo do výroku o vine stotožňuje a považuje ho za zákonný a správny, ale nestotožňuje sa s napadnutým rozsudkom čo do výroku o treste. Prokurátor sa domnieva, že okresný súd pri rozhodovaní o treste a o jeho výmere nedostatočne zohľadnil všetky zásady pre ukladanie trestu. U obžalovaného A. B. je potrebné podľa prokurátora aj po zohľadnení novely Tr. zákona, ktorou došlo k zániku trestnosti trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona, čomu zodpovedali ostatné odsúdenia obžalovaného, brať ohľad aj na tú skutočnosť, že obžalovaný bol v čase rozhodovania okresného súdu sedemkrát právoplatne odsúdený za rôznu trestnú činnosť, najmä za zločin lúpeže podľa § 188 Tr. zákona, ale aj pre trestný čin krádeže podľa § 212 Tr. zákona. Napriek zániku trestnosti ustanovenia § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona nemožno opomenúť, že sa skutky stali, aj keď už nie sú trestnými činmi. Prokurátor zdôraznil, že u obžalovaného A. B. ide o viacnásobného recidivistu, na ktorého vykonané tresty nemali žiaden výchovný ani odradzujúci účinok. Naviac obžalovaný spáchal skutok, pre ktorý bol toho času neprávoplatne odsúdený počas toho, ako vykonával trest odňatia slobody v inej trestnej veci, v priestoroch ústavu na výkon trestu. Aj táto samotná skutočnosť svedčí o tom, že obžalovaný sa nebráni páchaniu trestnej činnosti, a že v jeho prípade ani vykonávaný nepodmienečný trest odňatia slobody mu nebránil v tom, aby spáchal ďalší trestný čin. Vo vzťahu k obžalovanému E. F. prokurátor uviedol, že obžalovaný bol v čase rozhodovania okresného súdu trikrát právoplatne odsúdený pre rôznu trestnú činnosť a v jednom prípade mu bol uložený aj nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov. Počas tohto výkonu trestu spáchal skutok, pre ktorý bol toho času neprávoplatne odsúdený a je tak podľa prokurátora zrejmé, že ani takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody nemal na obžalovaného dostatočný
výchovný a odradzujúci účinok. Prokurátor preto zastáva názor, že v prípade obžalovaných nie je postačujúce vplývať na ich osoby pôsobením podmienečného trestu odňatia slobody, ale že účel trestu tak ako ho poníma Tr. zákon bude naplnený jedine uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. Zároveň sa prokurátor domnieva, že okresným súdom uložené tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu nezodpovedajú ani zásadám pre ukladanie trestu a je potrebné v prípade oboch obžalovaných tieto tresty sprísniť uložením nepodmienečného trestu so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Prešove odvolaniu vyhovel a napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste zrušil a v tejto časti vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie alebo aby rozhodol sám o uložení prísnejšieho trestu odňatia slobody obom obžalovaným.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný A. B. prostredníctvom svojej obhajkyne, a má za to, že okresný súd pri uložení trestu obžalovanému podrobne, dôsledne a správne vyhodnotil okolnosti spáchaného trestného činu a vychádzal pritom aj z účelu trestu, jeho druhu a výmery. Na základe tohto postupu súdu bol aj správne uložený trest v hornej polovici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na stanovenú skúšobnú dobu. Poukázal taktiež na skutočnosť, že pokiaľ ide o trestné činy a stíhanie z minulosti, mimo trestných činov podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona, na ktoré je v odvolaní prokurátora poukazované, tak za tieto bol patrične potrestaný a má tak za to, že mu to nemôže byť priťažujúcou okolnosťou, nakoľko novelou Tr. zákona došlo k zrušeniu ustanovenia § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona. Obžalovaný je toho názoru, že nie je potrebné postihnúť ho prísnejšie a trest odňatia slobody s podmienečným odkladom dostatočne splní aj výchovnú funkciu pre budúcnosť, a to jednak pre samotného obžalovaného, ale aj z hľadiska celospoločenského. Navrhuje preto, aby odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.1 Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.
Konanie obžalovaných bolo po právnej stránke posúdené okresným súdom ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, nakoľko sa obžalovaní spoločne s ďalšími už odsúdenými osobami vlámali do riadne uzamknutej skrinky a odtiaľ odcudzili kávu a čaj, čím naplnili ako po objektívnej tak aj subjektívnej stránke obligatórne náležitosti súdeného prečinu.
V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné, avšak krajský súd považoval za potrebné doplniť dokazovanie hlavne o oboznámenie aktuálneho odpisu registra trestov, výpisu evidencie priestupkov obžalovaného A. B. a evidencie priestupkov a evidencie v Sociálnej poisťovni obžalovaného E. F..
Vo výroku rozsudku nie je uvedené, podľa ktorého Trestného zákona boli obžalovaní odsúdení, čo by znamenalo, že podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, s prihliadnutím na výrok o treste, kedy nedošlo k úprave trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona účinného do 05.08.2024 je zrejmé, že bol aplikovaný Trestný zákon účinný od 06.08.2024.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, ktoré skutočnosti vzal okresný súd do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Okresný súd nezistil u obžalovaného A. B. žiadnu z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zákona, ale priznal mu priťažujúcu okolnosť, že už bol v minulosti súdne trestaný, a to aj keď neprihliadal na odsúdenia pre prečiny krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona. Okresný súd vzal do úvahy aj novelu Trestného zákona v spojení s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo konania PL. ÚS 3/2024-761 zo dňa 03.07.2024, na základe ktorého došlo k zániku trestnosti prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona, čo viedlo okresný súd k ukladaniu samostatného trestu. Pri ukladaní trestu obžalovanému A. B. pritom okresný súd dospel k názoru, že na uvedomenie si následkov konania postačí aj trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov, ktorú okresný súd považoval za dostatočnú a primeranú na preukázanie, či aj len hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu.
Obžalovanému E. F. okresný súd nepriznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Tr. zákona, ale ani priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zákona. okresný súd síce správne zistil, že obžalovaný E. F. spáchal skutok skôr ako bol vyhlásený iný odsudzujúci rozsudok (sp. zn. 1T/13/2021), ale dospel k záveru vzhľadom na uplynutie uloženej skúšobnej doby, že nie sú splnené podmienky na ukladanie súhrnného trestu, keďže ani z pripojeného spisu vedeného pod sp. zn. 1T 13/2021 nezistil taký dôvod, na základe ktorého by súd rozhodoval neosvedčení sa v skúšobnej dobe vedenej pod sp. zn. 1T/13/2021. Okresný súd preto ukladal samostatný trest a za primeraný považoval trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú v trvaní 24 mesiacov.
Po zohľadnení jednotlivých hľadísk ukladania trestov vyplývajúcich z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, na rozdiel od súdu prvého stupňa, krajský súd dospel k záveru, sa však krajský súd nestotožnil s výrokom súdu prvého o treste ani u obžalovaného A. B. a ani u obžalovaného E. F..
Podľa § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a § 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.
Pokiaľ ide o obžalovaného A. B., okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že obžalovaný bol v tom čase v minulosti jedenásťkrát odsúdený, avšak po rozhodnutí okresného súdu nadobudlo právoplatnosť ďalšie odsúdenie obžalovaného, a to vo veci Mestského súdu Košice sp. zn. 7T/9/2023 pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Tr. zákona, pričom mestský súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 6T/45/2022. Aj keď by u obžalovaného A. B. prichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu obžalovaného Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 0T/42/2022, išlo o odsúdenie pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona, ktorého trestnosť zanikla po prijatí novely Trestného zákona účinnej od 06.08.2024, preto bol správne obžalovanému ukladaný samostatný trest.
Aj napriek zániku trestnosti prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona, pre ktoré bol obžalovaný odsúdený v období od roku 2022 do roku 2023 štyrikrát, pred spáchaním teraz súdeného skutku bol odsúdený Okresným súdom Košice II v konaní pod sp. zn. 4T/62/2015 pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a vo veci Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 5T/78/2012 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, kde mu bol uložený súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere päť rokov a šesť mesiacov nepodmienečne, ktorý vykonal dňa 14.08.2020. Správne potom bola priznaná obžalovanému priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, že bol už v minulosti odsúdený, nakoľko toto odsúdenie nie je zahladené. Poľahčujúcu okolnosť ani krajský súd u obžalovaného nevzhliadol.
S účinnosťou od 06.08.2024 došlo k zmene Trestného zákona, ktorá je pre obžalovaného A. B. priaznivejšia. Aj keď je trestná sadzba v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou rovnaká, teda páchateľovi je možné uložil trest odňatia slobody až na dva roky, priaznivejšia je právna úprava účinná od 06.08.2024 s poukazom na § 38 Tr. zákona, nakoľko už nie je potrebné upravovať trestnú sadzbu, a to pre prevahu priťažujúcich okolností zvýšením dolnej hranice o 1/3. Trest bol teda obžalovanému ukladaný podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 a bol ukladaný pri trestnej sadzbe až na dva roky.
Obžalovaný bol do spáchania teraz súdeného skutku odsúdený sedemkrát a aj keď jedno odsúdenie je zahladené, z odpisu z registra trestov je zrejmé, že odsúdený opakovane porušuje záujem chránený Trestným zákonom, preto krajský súd nenašiel názorovú zhodu s okresným súdom pri úvahe o druhu trestu.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal krajský súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa. Krajský súd dospel k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne je postačujúci. V tejto súvislosti krajský súd prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný už bol vo výkone trestu pre zločin lúpeže, počas ktorého výkonu sa dopustil teraz súdenej trestnej činnosti, preto len trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu nebude zjavne postačujúci na nápravu obžalovaného.
Okresný súd totiž pri rozhodovaní o uložení trestu obžalovanému A. B. opomenul vykonať dokazovanie aj oboznámením výpisu z evidencie priestupkov, pričom z tejto krajský súd zistil, že obžalovaný bol priestupkovo postihnutý šestnásťkrát a aj po vyhlásení rozhodnutia v tejto veci sa dopustil priestupku proti majetku dňa 12.01.2025, dňa 20.01.2025, ale aj dňa 22.01.2025, dňa 26.01.2025 a dňa 22.09.2025. Obžalovaný aj napriek tomu, že bolo proti nemu vedené trestné konanie v tejto veci, boli s ním vykonávané úkony trestného konania, tak aj napriek tomu sa dopustil ďalších priestupkov. V tejto súvislosti je aj napriek zániku trestnosti prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona možné v súvislosti s osobou obžalovaného konštatovať, že v čase spáchania daných skutkov obžalovaný porušil Trestný zákon, čo nepochybne vypovedá o jeho sklonoch k porušovaniu právnych noriem.
Uloženým trestom odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne bude naplnená aj funkcia trestu zameraná na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Postupom podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, zaradil krajský súd obžalovaného A. B. na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
U obžalovaného E. F. správne okresný súd zistil, že bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.8.2021, sp. zn. 1T/13/2021. Týmto rozsudkom súd uznal obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby 24 mesiacov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.01.2022 a skúšobná doba obžalovanému uplynula dňa 14.01.2024. Aj napriek tomuto odsúdeniu okresný súd neukladal obžalovanému súhrnný trest. Okresný súd pritom rozhodoval o ukladaní trestu ešte v čase, kedy síce skúšobná doba obžalovanému uplynula, avšak predmetné odsúdenie nebolo zahladené, preto pre ukladanie súhrnného trestu boli splnené podmienky v súlade s ustanovením § 42 ods. 3 Tr. zákona. Odlišná situácia je v čase
rozhodovania krajského súdu, nakoľko od uplynutia skúšobnej doby obžalovaného E. F. už uplynula doba jedného roka, preto sa má za to, že sa osvedčil a na toto odsúdenie na účely ukladanie súhrnného trestu už krajský súd nemohol prihliadať a bolo tak potrebné ukladať obžalovanému samostatný trest.
Obžalovaný E. F. bol trikrát súdne trestaný, avšak dve odsúdenia sú už zahladené. Odsúdenie vo veci Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/156/2016, kde bol obžalovaný odsúdený pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona zahladené nie je, a preto okresný súd v tejto súvislosti pochybil, keď obžalovanému nepriznal priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona. Pokiaľ ide o spáchané priestupky obžalovaným E. F., tak po skutku v tejto trestnej veci spáchal šesť priestupkov, ktoré sa týkali hlavne porušovania zákazu vychádzania v čase pandémie Covid-19 a porušení povinností chodca, preto na tieto priestupky krajský súd neprihliadal. S ohľadom na predchádzajúce odsúdenie poľahčujúcu okolnosť, tak ako okresný súd, ani krajský súd u obžalovaného nezistil. Obžalovanému E. F. by bolo potrebné ukladať trest pri prevahe priťažujúcich okolností a zvyšovať dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona účinného do 05.08.2024. Aj v prípade obžalovaného E. F. krajský súd skúmal, ktorá právna úprava Trestného zákona je pre obžalovaného priaznivejšia a dospel k záveru, že priaznivejšia je právna úprava účinná od 06.08.2024 s poukazom na § 38 Tr. zákona, nakoľko už nie je potrebné upravovať trestnú sadzbu, a to pre prevahu priťažujúcich okolností zvýšením dolnej hranice o 1/3. Trest bol teda obžalovanému ukladaný podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 pri trestnej sadzbe až na dva roky.
Krajský súd vo vzťahu k osobe obžalovaného E. F. konštatuje, že sa jedná o osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti, keď už aj v minulosti sa dopustil protiprávnej činnosti. Na druhej strane však je podľa názoru krajského súdu potrebné zohľadniť a kladne hodnotiť skutočnosť, že obžalovaný je zamestnaný, čo signalizuje snahu obžalovaného pre vedenie riadneho života. Táto okolnosť tak pri rozhodovaní krajského súdu nezostala bez významu a krajský súd dospel k záveru, že v prípade obžalovaného E. F. postačí na naplnenie individuálnej aj generálnej prevencie uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Trest uložený obžalovanému okresným súdom však nezohľadňoval dostatočne osobu obžalovaného, ktorý sa počas výkonu trestu v inej veci dopustil ďalšieho trestného činu, preto považoval krajský súd za primeraný a spravodlivý trest vo výmere pätnásť mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu tridsať mesiacov. Takto uložený trest podľa krajského súdu predstavuje dostatočný postih na nápravu obžalovaného, ako aj na ochranu spoločnosti.
Krajský súd potom na podklade odvolania prokurátora zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a o treste sám rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne. jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.