Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Saz-2-2025.pdf
PDF · 101.64 KB
Case nature
Area
Subarea
9Saz/2/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, sudkyňou Mgr. Janou Fandákovou, LL.M., v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX v obci B., E. oblasť, C. F., C. štátnej príslušnosti, ruský cestovný pas č. XXXXXXXXX, naposledy trvale bytom D. XX/XX, G., H., toho času I. J. K. A. D., Slovenská republika, v konaní zastúpená občianskym združením Slovenská Humanitná Rada, so sídlom Budyšínska 1, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-25-22/2025-Ž zo dňa 2. júna 2025 v časti druhého výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 17.02.2025 žalobkyňa A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „žalobkyňa“) pred pracovníkmi oddelenia azylu Policajného zboru Humenné požiadala o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu vojnového konfliktu na Ukrajine.
2. Dňa 10. marca 2025 bol so žalobkyňou vykonaný vstupný pohovor, v ktorom uviedla, že na Ukrajinu odišla z krajiny svojho pôvodu žiť v roku 1998 aj so svojim manželom, na pozvanie jej sestry, kde žila až do roku 2025. Na Ukrajine mala povolenie na pobyt na neurčito. Do leta 1998 žila v C. federácii, v E. oblasti, spolu so svojimi rodičmi. Uviedla, že je rozvedená a že má jedného plnoletého syna L. E. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa s ňou toho času nachádza v M., taktiež ako žiadateľ o azyl. Nebolo proti nej vedené trestné konanie, nebola členom politickej strany, hnutia alebo inej organizácie. O azyl na Slovensku požiadala z dôvodu vojnového konfliktu na Ukrajine. Na územie Slovenskej republiky pricestovala spolu so svojim synom, ktorý na Ukrajine nemá povolenie na pobyt a z tohto dôvodu mu dali 28-dňovú lehotu na vycestovanie z územia Ukrajiny a do pasu dostal pečiatku o deportácií. Keďže syn nemal žiadne platné doklady a do C. sa vrátiť nechceli, rozhodli sa, že vycestujú na územie Slovenskej republiky za účelom požiadania o udelenie azylu. Pre ňu bolo jediné riešenie požiadať o azyl na Slovensku, aby sa mohla rýchlo adaptovať, nakoľko aj jazyk je pre ňu zrozumiteľný. Bolo pre ňu nebezpečné ostať na Ukrajine, pretože sa jej vyhrážali, že jej vybijú okna. Počula ako sa nejakí ľudia bavili o tom, že jej syna chcú zbiť. Bála sa vychádzať večer von. Počas pobytu na Ukrajine nemala žiadne problémy so štátnymi orgánmi. Nie sú so synom v bezpečí na Ukrajine ako C. ani v C., pretože žili na Ukrajine a taktiež preto, že syna by mohli povolať do vojny. Ak by na Ukrajine nebola vojna, ostala
by tam žiť. Do C. sa nechce vrátiť, považujú ju za zradkyňu, keďže žila v inej krajine a bojí sa o syna, pretože sú tam veľmi agresívne naladení ľudia, či už zo strany Ukrajiny alebo zo strany C.. Na Slovensku by sa chcela naučiť jazyk, nájsť si prácu a ubytovanie. Chcela by oficiálne pracovať a spokojne žiť, ak to bude možné plniť si svoje sny a cestovať.
3. Žalovaný do konania zabezpečil správu o krajine pôvodu žalobkyne, ku ktorej sa v konaní vyjadrila žalobkyňa.
4. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-25-22/2025-Ž zo dňa 2. júna 2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol, že žalobkyni neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“), neposkytuje doplnkovú ochranu podľa § 13 ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudeľuje azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a neposkytuje doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle.
5. Dôvody neudelenia doplnkovej ochrany žalobkyni sú v podstatnej časti v napadnutom rozhodnutí vymedzené takto:
- k prvému bodu podľa § 2 písm. f) zákona o azyle správny orgán poukázal na to, že aj napriek tomu, že C. si naďalej zachováva možnosť udelenia trestu smrti, nový trestný zákon z roku 1996 výrazne znížil počet trestných činov, za ktoré možno trest smrti udeliť. Hoci trest smrti nebol v C. dosiaľ formálne zrušený, od roku 1996 platí moratórium a preto sa nevykonáva. Okrem toho vzhľadom na vyjadrenia žalobkyne, že v krajine pôvodu ani v krajine posledného pobytu nikdy neboli proti nej vedené trestné konania v prípade návratu do C. hrozba vážneho bezprávia z dôvodu uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu žalobkyni nehrozí,
- z pohovoru so žalobkyňou vyplynulo, že v C. nikdy nečelila mučeniu, krutému a neľudskému zaobchádzaniu alebo trestu, ako ďalšej forme vážneho bezprávia. Zároveň tam, ani na Ukrajine, kde žila od roku 1998 nevykonávala žiadnu takú činnosť, ktorá by v prípade návratu do krajiny pôvodu viedla oficiálne orgány C. k neprimeraným opatreniam voči jej osobe. Z C. na Ukrajinu vycestovala v roku 1998 legálne, dostala tam povolenie na trvalý pobyt a v roku 2015 si na zastupiteľskom úrade C. bez problémov vybavila cestovný pas. Na základe uvedených skutočností nie je dôvod objektívne sa domnievať, že v prípade jej návratu do C. by sa stala objektom druhej formy vážneho bezprávia,
- k poslednej forme vážneho bezprávia v krajine pôvodu správny orgán poukázal na to, že napriek tomu, že C. vojensky napadlo Ukrajinu a hrozba konfliktu v blízkosti ukrajinských hraníc reálne existuje, vo vnútrozemí C., ani v E. oblasti, odkiaľ žalobkyňa pochádza, v súčasnej dobe medzinárodný ani vnútroštátny ozbrojený konflikt neprebieha. Sama žalobkyňa počas pohovoru uviedla, že v regióne, z ktorého pochádza, ľudia ani nevedia, že medzi C. a Ukrajinou reálne prebieha vojna. Preto nie je dôvod domnievať sa, že v prípade jej návratu do C., by jej hrozilo vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
II.
Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania
6. Žalobkyňa sa žalobou zo 04.07.2025 domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v časti jeho druhého výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
7. V žalobe sú vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobkyne:
- napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
- žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne vyhodnotil, že v jej prípade je nutné posúdiť žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany ako žiadateľky „sur place“, nakoľko sa do krajiny pôvodu odmieta vrátiť kvôli zmene politickej situácie v C. F., ku ktorej došlo v súvislosti s ozbrojeným napadnutím Ukrajiny v čase, kedy žila na území Ukrajiny. Taktiež sa so žalovaným stotožňuje v tvrdení, že hrozbu vážneho bezprávia v prvej a tretej forme možno v jej prípade s istotou vylúčiť. Nemožno však súhlasiť s názorom žalovaného, že by jej v krajine pôvodu nehrozilo vážne bezprávie v druhej forme,
- žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil hrozbu mučenia, krutého alebo neľudského zaobchádzania alebo trestu, ktorému by žalobkyňa v prípade návratu do C. F. s vysokou pravdepodobnosťou čelila. Z dôkazov, ktoré si do konania zabezpečil žalovaný prostredníctvom Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce, možno vyvodiť záver, že v C. F. existuje také bezprávie a svojvôľa v trestaní kohokoľvek za čokoľvek, že žalobkyňa by v prípade návratu do krajiny pôvodu mohla byť vystavená riziku zatknutia alebo vypočúvania, obvinenia z extrémizmu, alebo vlastizrady a následnému väzneniu a mučeniu, zvýšenému dohľadu, pretože ak aj nedôjde k zatknutiu, osoba vracajúca sa z Ukrajiny môže byť sledovaná alebo obmedzená v pohybe a činnosti. Taktiež môže byť vystavená riziku národnostnej neznášanlivosti, verbálnym útokom, nedôvere zo strany úradov a občanov, strate občianstva alebo problémom s vydaním dokladov, odmietnutiu sociálnych výhod,
- pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že žalobkyňa si bez problémov vybavila na C. zastupiteľskom úrade pas, k tomu je potrebné uviesť, že na zastupiteľskom úrade C. F. v N. bola osobne naposledy v roku 2015, a teda dávno pred začiatkom vojny, platnosť pasu jej skončila v roku 2020 a cestovný pas si na zastupiteľskom úrade C. F. viac neobnovila,
- žalobkyňa poukázala na informácie z, ktorých v podstatnom vyplýva, že napriek tomu že v E. oblasti neboli hlásené žiadne bezpečnostné incidenty ani úmrtia, odporúča sa necestovať do celej C. F. pre hrozbu terorizmu. C. invázia na Ukrajinu pokračuje, existujú správy o útokoch a výbuchoch dronov v oblastiach západného a južného C., v oblasti hraníc s Ukrajinou. Situácia zostáva nepredvídateľná a môže eskalovať bez varovania. Taktiež v podstatnom poukázala na tie informácie, z ktorých vyplýva, že v C. F. sa pravidelne porušujú záruky proti svojvoľnému zatýkaniu a záruky riadneho procesu. C., ktorí odišli po začiatku vojny a podporujú Ukrajinu by sa nemali do krajiny vrátiť, sú nepriateľmi a nie sú tam vítaní. C. opakovane avizovalo rôzne obmedzenia a tresty pre emigrantov a to nielen pre tých, ktorí boli proti vojne. Medzi tresty patrí konfiškácia majetku, zvýšenie daní, odňatie titulov, zákaz práce na diaľku a distribúcie obsahu v C. segmente internetu. C. navrhlo tiež preveriť tých, ktorí odišli pre extrémizmus a vlastizradu. Taktiež sa uvádza, že muži vracajúci sa do C. po odchode z dôvodu vypuknutia vojny na Ukrajine alebo mobilizácie hlásili dlhé vypočúvanie na hraničných priechodoch a letiskách,
- žalobkyňa poukázala aj na zlé zaobchádzanie s väzňami, keď podmienky vo väzniciach nespĺňajú všeobecne uznávané minimálne štandardy, problémom vo väzniciach je zlé zaobchádzanie, nedostatočná lekárska starostlivosť, nedostatok potravín, v zariadeniach dochádza k mučeniu. Proti aktivistom, novinárom, kritikom vlády a odporcom vojny na Ukrajine sa používa represia na psychiatrii vrátane zneužívania psychiatrických diagnóz, liečby a inštitúcií na trestanie, kontrolu alebo represiu jednotlivcov z dôvodov, ktoré nesúvisia s duševným zdravím,
- žalovaný tieto informácie bagatelizuje a s ohľadom na uvedené možno vyvodiť závery, že jej obavy z návratu do krajiny pôvodu sú v kontexte relevantných informácií o situácii v C. F. opodstatnené. Pokiaľ by sa vrátila do C. F. po dlhodobom pobyte na Ukrajine, hrozí jej vážne bezprávie v podobe mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu.
8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11. augusta 2025 v podstatnom poukázal na to, že odmieta vyjadrenie žalobkyne, že správy a dôkazy zo správy o krajine pôvodu môžu viesť k záveru, že v C. F. existuje také bezprávie a svojvôľa v trestaní kohokoľvek za čokoľvek, že by žalobkyňa v prípade návratu do krajiny pôvodu mohla byť vystavená riziku zatknutia alebo vypočúvania a ďalším skutočnostiam, ktoré v žalobe popísala. Zdôraznil, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje široké spektrum relevantných informácií zo správy o krajine pôvodu, ktoré reflektujú situáciu občanov C. F. vracajúcich sa do C. z dlhodobého pobytu v zahraničí. Žalovaný nespochybňuje, že štátne orgány navrátilcov na hraniciach preverujú, avšak informácie zahŕňajú výpovede viacerých osôb, ktoré potvrdzujú, že pri návrate do C. F. nemali problémy, nebola im obmedzená sloboda pohybu, neboli zatknutí alebo uväznení, pričom viaceré osoby uvádzali aj možnosť opätovného vycestovania do zahraničia bez obmedzení. Z vyjadrení hlavných predstaviteľov C. F. možno jednoznačne vyvodiť záver, že za osoby ohrozené zásahom represívnych zložiek alebo opatreniami zo strany C. štátu nie sú považované všetky osoby, ktoré opustili územie C. F. a vracajú sa z Ukrajiny, ale predovšetkým tie, ktorí tak urobili po začatí vojenského konfliktu v roku 2022 a zároveň vykazujú určitý stupeň aktívnej angažovanosti proti C. F., ako napríklad verejným politickým vystupovaním v prospech Ukrajiny, aktívnou alebo finančnou podporou ukrajinských ozbrojených síl, priamym zapojením sa do bojov proti C. F., činnosťou kvalifikovanou ako zahraničné agentúrne pôsobenie alebo odchodom z krajiny z dôvodu trestného stíhania pre extrémizmus či vlastizradu. Z vyjadrení vyplýva, že v prípade osôb vracajúcich sa z Ukrajiny sú kľúčovými faktormi najmä časový moment ich odchodu z C. F. a konkrétna forma ich angažovanosti v zahraničí, predovšetkým na území Ukrajiny alebo v prospech Ukrajiny. Na základe informácií poskytnutých žalobkyňou a informácií zo správy o krajine pôvodu nie je možné preukázať, že by v prípade návratu žalobkyne do C. z dôvodu jej
dlhodobého pobytu na Ukrajine malo hroziť vážne bezprávie v podobe mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.
9. Žalobkyňa v replike zo dňa 27. augusta 2025 uviedla, že pripúšťa, že ak je navrátilec politicky neutrálny a nevyjadroval žiadne extrémne postoje, riziko vypočúvania, väznenia a teda vážneho bezprávia je nižšie, ale nie s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vylúčené. Zo zabezpečených informácií samotným žalovaným pritom jednoznačne vyplýva, že v C. F. sa pravidelne porušujú záruky proti svojvoľnému zatýkaniu a záruky riadneho procesu, obmedzujú sa a trestajú sa emigranti a nielen tí, ktorí boli proti vojne. V takomto prípade nemožno postupovať spôsobom pokus - omyl a vystaviť ju riziku vážneho bezprávia, ak existuje, hoci len nepatrná možnosť jeho hrozby.
10. Žalovaný vo vyjadrení z 10. septembra 2025 v reakcii na námietky žalobkyne poukázal na to, že overovanie osôb na hranici je štandardným mechanizmom štátnej kontroly, ktorý nie je uplatňovaný výlučne v C. F., ale predstavuje všeobecne akceptovanú prax štátov. Zo správy o krajine pôvodu vyplýva, že zvýšená kontrola a preverovanie navrátilcov sa uplatňuje selektívne a to voči osobám, ktoré podľa kritérií uvedených v správe predstavujú potenciálne riziko. Žalobkyňa kritériá potenciálne rizikovej osoby nespĺňa s ohľadom na jej politickú neutralitu a dlhodobý legálny pobyt na Ukrajine ešte pred vypuknutím ozbrojeného konfliktu, je individuálne riziko jej vypočúvania, väznenia alebo iného vážneho bezprávia minimálne a v praktickej realite zanedbateľné. Žalovaný preto naďalej zastáva názor, že v prípade žalobkyne nemožno potvrdiť existenciu dôvodov konkrétneho rizika vážneho bezprávia voči jej osobe.
III.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom
11. Keďže sa vo veci jednalo o správnu žalobu vo veci azylu, správny súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby [§ 134 ods. 2 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“)], a preto napadnuté rozhodnutie preskúmal taktiež nad rámec žalobných bodov uvedených v správnej žalobe. Tento rozsudok bol vyhlásený 1. októbra 2025 postupom podľa § 137 ods. 4 v spojení s § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuly súdu po dobu 14 dní.
12. Podľa § 2 písm. c) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu.
13. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
14. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia 1. štát, 2. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.
15. Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 13c ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky podľa § 13a.
17. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a), ods. 2 alebo ods. 4, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa § 13a; to neplatí, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a.
18. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal a po oboznámení sa so súvisiacim administratívnym spisom ako i súdnym spisom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
19. Žalobkyňa nesúhlasila s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného v druhom výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany konkrétne s tým, že by jej v krajine pôvodu nehrozilo vážne bezprávie v druhej forme. Žalobkyňa v podstatnom namietala, že neposkytnutie doplnkovej ochrany v druhej forme žalovaný nedostatočne odôvodnil, pričom nereflektoval na informácie o krajine pôvodu, ktoré si do konania sám zabezpečil a preto zároveň skutkový stav, ktorý vzal za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise.
20. V okolnostiach predmetnej veci je z pohľadu správneho súdu podstatné to, že žalobkyňa odišla z C. na Ukrajinu dávno pred vypuknutím vojnového konfliktu a na Ukrajine mala dlhodobý legálny pobyt od roku 1998 až do roku 2025. Žalovaný zdôraznil a poukázal na konkrétne časti správy o krajine pôvodu a to, že aj z vyjadrení hlavných predstaviteľov C. F. vyplýva, že v prípade osôb vracajúcich sa z Ukrajiny sú kľúčovými faktormi najmä časový moment ich odchodu z C. F., t.j. po začatí ozbrojeného konfliktu a konkrétna forma ich angažovanosti v zahraničí, predovšetkým na území Ukrajiny alebo v prospech Ukrajiny. Až tieto faktory sú určujúce pre zaradenie osoby do kategórie tzv. potenciálny nepriateľov. Žalobkyňa však nebola nijako politicky angažovaná, v C. nemala žiadne problémy s políciou, armádou alebo inými štátnymi či neštátnymi orgánmi, nikdy nebola trestne stíhaná alebo väznená. Počas konania nebolo preukázané, že by žalobkyňa vykonávala akékoľvek aktivity, ktoré by bolo možné identifikovať ako verejné, politické, protivojnové alebo proti režimové, ktorými by boli podporené jej obavy z represívneho konania zo strany štátu voči nej. Preto pokiaľ žalovaný dospel k záveru, a to na základe informácií poskytnutých žalobkyňou a informácií zo správy o krajine pôvodu, že v prípade žalobkyne nemožno preukázať, že by jej v prípade návratu do C. z dôvodu dlhodobého pobytu na Ukrajine malo reálne hroziť vážne bezprávie v podobe mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, tento jeho záver nemožno považovať za svojvoľný nemajúci oporu v zistenom skutkovom stave veci.
21. Správny súd konštatuje, že v prípade žalobkyne nebola preukázaná akákoľvek konkrétna a reálna možnosť, že by jej v prípade návratu do krajiny pôvodu malo hroziť vážne bezprávie v podobe mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu a tieto skutočnosti neboli identifikované ani na základe skutočností z minulosti ani súčasnosti. Správny súd dodáva, že poskytnutie doplnkovej ochrany je postavené na princípe reálneho nebezpečenstva (vážneho bezprávia), a preto poukazovanie žalobkyne na skutočnosť, že v jej prípade sa to nedá s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vylúčiť, je za zistených skutkových okolností bez právneho významu. Záverom správny súd dodáva, že žalovaný sa riadne a presvedčivo vysporiadal aj s prvou a treťou formou možného vážneho bezprávia, ktoré by žalobkyni mohlo hroziť po návrate do krajiny pôvodu. Napokon aj samotná žalobkyňa s týmito závermi vyjadrila súhlas.
22. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu postupom podľa § 219 SSP zamietol.
23. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobkyňa nemala v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 2 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.