Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-22-2017.pdf
PDF · 85.42 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/22/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom v spore žalobkyne: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, Bratislava, právne zastúpená: Marko & Overton-Fox s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Karpatská 18, Bratislava, IČO: 47 246 936, proti žalovanému: M. P. X. Bratislava, so sídlom F. A.P.. X, Bratislava, G.: XXX XXX, o zaplatenie 5.286,67 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 2.5.2017 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 5.286,67 € € s príslušenstvom titulom odplaty za zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z.z.
2. Žalobkyňa tvrdí, že je v pomere 1/15 spoluvlastníčkou pozemkov registra „E“ - parc. č. XXXX vo výmere 457 m2 a pozemku parc. č. XXXX vo výmere 9.205 m2, oba zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie T.. Na predmetných pozemkoch je umiestnená stavba F. N. a P. F. Q. T., ako aj vecí slúžiacich na užívanie s týmito stavbami - parkovisko a príjazdové komunikácie, pričom žalovaný užíva spolu 9.662 m2. Na uvedenom skutkovom základe vzniklo právo žalobkyne požadovať od žalovaného zaplatenie odplaty za vecné bremeno, ktoré vzniklo podľa zákona č. 66/2009 Z.z. Žalobkyňa si tak v konaní uplatňuje tento nárok za obdobie od 27.12.2014 do 27.12.2016 v sume 5.286,67 € pripadajúcu na jej podiel a to na základe znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného znaleckou organizáciou AUDING, s.r.o., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu vecného bremena za dané obdobie na 79.300 €. Vzhľadom na to, že žalovaný dobrovoľne uvedenú sumu nezaplatil, požaduje aj úroky z omeškania od 1.3.2017 vo výške 5% ročne zo žalovanej sumy. Žalobkyňa v rámci svojej argumentácie poukázala aj na viaceré súdne rozhodnutia v obdobných veciach.
3. Žalobkyňa súdu predložila: výpis LV č XXXX a XXX, identifikáciu parciel, návrh na majetkoprávne vysporiadanie pozemkov z júla 2006 predžalobnú výzvu a výzvu na vydania bezdôvodného obohatenia, znalecký posudok AUDING, s.r.o. č. X/XXXX.
4. Žalovaný považuje nárok za neopodstatnený a premlčaný. Po skutkovej stránke žalovaný nemamietal užívanie predmetných pozemkov, ani existenciu vecného bremena. Namietal však, že už na podiel žalobkyne vyplatil náhradu vo výške 38.848,07 €, pričom zo znaleckého posudku znaleckej organizácie AUDING, s.r.o. č. 2/2015 vyplýva, že jednorazová odplata za zriadenie vecného bremena pripadajúca na podiel žalobkyne by predstavovala sumu 38.940 €. Žalovaný najmä namietal, že žalobkyňa si predmetný nárok uplatňuje vždy v dvojročných intervaloch, pričom má za to, že žalovaný nárok vznikol jednorazovo ku dňu zriadenia vecného bremena (1.7.2009) a keďže ide o majetkové právo, premlčuje sa v trojročnej lehote. Vzhľadom na to, že žalobkyňa si tento nárok uplatňuje za obdobie od 17.12.2014 do 27.12.2016
vzniesol námietku premlčania. Žalovaný tiež poukázal na staršie konania, v ktorých išlo o náhradu za zriadenie vecného bremena vzťahujúce sa na predmetné pozemky.
5. Žalovaný súdu predložil znalecký posudok AUDING, s.r.o. č. X/XXXX, Rozsudky Okresného súdu Bratislava I (16C/5/2007, 16C/13/2009, 14C/2/2001, 9C/22/2013,7C/31/2015, 22C/5/2007,9C/14/2009), Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/199/2013.
6. Žalobkyňa naďalej zotrvala na svojej argumentácii. Má za to, že pri prejednávanom nároku je potrebné vychádzať z obdobia, v ktorom bolo užívanie pozemkov obmedzené a za ktoré tento nárok vzniká, a to aj vo vzťahu k prípadnému premlčaniu. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8C/21/20013 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/339/2015. Podobne aj rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11C/21/2013 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/779/2014, v ktorých súd pripustil možnosť uplatňovania si žalovaného nároku aj opakovane.
7. Žalovaná zotrvala na svojej argumentácii a vznesenej námietke premlčania, pričom poukázala najmä na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/49/2016, 2Cdo/194/2019 a 8Cdo/17/2019, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/113/2020. V uvedených rozhodnutiach súdy vyslovili právny názor, že v prípade náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva vo forme vecného bremena zriadeného podľa zákona č. 66/2009 Z.z. ide o nárok, ktorý vznikol jednorazovo ku dňu účinnosti zákona a nemá charakter opakujúceho sa plnenia.
8. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobkyne, ktorý bol riadne predvolaný.
9. Základné skutkové okolnosti neboli medzi stranami sporné. Spornou otázkou bola otázka premlčania.
10. Podľa § 151n ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
11. Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
12. Podľa § 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").
13. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 44/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
14. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z., vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
15. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
17. Skutkový stav medzi stranami sporný nebol. Nárok žalobcu po právnej stránke je nárokom na náhradu za zriadenie vecného bremena vo verejnom záujme a to na základe § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. dňom účinnosti zákona, teda dňom 1.7.2009. Medzi stranami sporu už prebehlo jedno konanie o tomto nároku za obdobie predchádzajúce obdobiu uplatnenému žalobou v tomto konaní.
18. S poukazom na § 151n ods. 1 OZ, § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. a čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcov vo forme zriadenia zákonného vecného bremena vo verejnom záujme na majetku žalobcov, za čo im patrí primeraná náhrada.
19. Žalovaný namietal, že v prípade odplaty za zákonné vecné bremeno ide o jednorazovú náhradu splatnú dňom zriadenia vecného bremena, pričom toto právo sa ako premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote.
20. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací obdobnú otázku týkajúcu sa priznávania primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena riešil v rozsudku z 24. marca 2015, sp. zn. 7Cdo/26/2014, ako aj v rozsudku zo 14. apríla 2016, sp. zn. 3Cdo/49/2014, ktoré rozhodnutie bolo uverejnené aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 8/2016 pod č. R 73/2016. V tomto rozhodnutí bol vyslovený právny záver, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne v prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová; nemá teda charakter opakovaného plnenia a v súdnom konaní ho môže vlastník úspešne uplatniť iba v zákonom stanovenej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť od účinnosti tohto zákona.
21. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/17/2019 uviedol, že právny názor prezentovaný v rozsudkoch sp. zn. 7Cdo/26/2014 sp. zn. 3Cdo/49/2014 ( č. R 73/2016) je plne prijateľný a použiteľný aj na priznávanie primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z.z. Aj obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. patrí totiž k tzv. legálnym (zákonným) vecným bremenám, čiže k verejnoprávnym obmedzeniam vlastníckeho práva. Jeho verejnoprávny charakter a jeho povaha nasvedčujú tomu, že sa významne približuje k obmedzeniu vlastníckeho práva zakotveného v zákone č. 182/1993 Z.z. Svedčí o tom nakoniec aj ich zhodná zákonná konštrukcia.
22. S poukazom na vyššie uvedené a ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu súd dospel k záveru, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová; nemá teda charakter opakovaného plnenia. Nárok na finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva má iba pôvodný vlastník pozemku a v súdnom konaní ho môže úspešne uplatniť iba v zákonom stanovenej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť od účinnosti tohto zákona. Ďalšiemu vlastníkovi pozemku už takýto nárok nevznikne. Nárok na finančnú náhradu sa s poukazom na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka premlčuje vo všeobecnej 3 ročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť odkedy sa právo mohlo vykonať prvý raz, t.j. od 1.7.2009 (účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z.) a uplynula dňom 1.7.2012.
23. Súd teda poukazuje na dôvodne vznesenú námietku premlčania žalovaným, keď žalovaný nárok bol uplatnený až dňa 2.5.2017, teda po uplynutí premlčacej lehoty dňom 1.2.2012 a preto súd žalobu zamietol.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Vzhľadom na to, že súd žalobu zamietol, bol žalovaný v celom rozsahu úspešný. Sám žalovaný však uviedol, že mu trovy konania nevznikli a tieto si neuplatňuje, preto súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia