Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_27Pc-17-2021.pdf
PDF · 97.32 KB
Case nature
Area
Subarea
27Pc/17/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľa: N. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.. A. XX, U., zastúpený: Advokátska kancelária Lányiová, s.r.o., Nám. sv. Michala 11, Hlohovec, proti osobe povinnej platením výživného - otec: O.. P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, C. - Š., o určenie výživného, takto
rozhodol:
I. Otec je povinný platiť výživné navrhovateľovi vo výške 200,- € mesačne vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa s účinnosťou od 25.08.2021.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 25.08.2021 do 31.12.2021 vo výške 845,16 € je otec povinný zaplatiť v splátkach po 25,- € mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným dňa 25.08.2021 na tunajšom súde domáha, aby súd určil osobe povinnej platiť výživné - ďalej len „otcovi“ povinnosť platiť výživné vo výške 200,- € mesačne od podania návrhu. Návrh podal z dôvodu, že rodičia niekoľko mesiacov nežijú v spoločnej domácnosti, spolu s matkou a dvomi maloletými bratmi sa odsťahoval do bytu v U.. V súčasnosti prebieha rozvodové konanie rodičov na tunajšom súdu pod sp. zn. 31P/49/2020, ktoré nie je skončené. Otec neplatí výživné navrhovateľovi a ani jeho matke na súrodencov. Navrhovateľ je študentom X. ročníka B. S. C., má výborný prospech a plánuje študovať na U. T. X. G. S. N.. Svoje mesačné výdavky vyčíslil sumou 400,- €.
2. Otec s určením výživného nesúhlasí, nakoľko návrh je v rozpore s dobrými mravmi. O navrhovateľa sa staral až do jeho odsťahovania zo spoločnej domácnosti dňa 26.04.2021. Nesúhlasil s jeho odchodom ale bolo to jeho rozhodnutie a on ho rešpektuje, nehnevá sa na navrhovateľa. Vychovával ho aj s bratmi s láskou, pričom sa mu navrhovateľ za výchovu ani len nepoďakoval. Od odchodu z domova ho trikrát kontaktoval telefonicky, chcel sa s ním porozprávať, prebrať čo sa u nich doma udialo, ako sa budú stretávať, komunikovať spolu a ako mu navrhovateľ bude pomáhať s domácnosťou. Kontaktoval navrhovateľa telefonicky, hneď po odchode z domova a naposledy v máji 2021, aby mu prišiel pomôcť uložiť drevo na kúrenie, čo v minulosti robili spoločne. Navrhovateľ povedal, že s ním už nič nechce mať a neprišiel. Nemá žiadne informácie od navrhovateľa, že by bol v núdzi, nemal kde spať, prípadne čo jesť. Vie, že navrhovateľ je vynikajúcim žiakom a chce študovať na medicíne. Je dospelý, má svoje práva, ale i povinnosti a to vo vzťahu k rodičom. Správanie navrhovateľa považuje za amorálne, zvrátené a odsúdeniahodné, v rozpore s dobrými mravmi. Jeho vyživovacia povinnosť voči navrhovateľovi zanikla, pretože navrhovateľ je plnoletý, vzal život do svojich rúk, vie sa sám živiť.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, otca, oboznámením sa s návrhom a listinnými dôkazmi zo spisu, z pripojeným spisom č. k. 39P/49/2020 ako i s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. Navrhovateľ pochádza z manželstva rodičov, ktoré nie je doposiaľ rozvedené, konanie je vedené na tunajšom súdu č. k. 39P/40/2020. Navrhovateľ býva so svojou matkou v byte jej brata. Zo spoločnej domácnosti sa matka odsťahovala dňa 26.04.2021 aj s navrhovateľom a jeho súrodencami s maloletým V., nar. XX.XX.XXXX študentom X. ročníka gymnázia a maloletým U., nar. XX.XX.XXXX žiakom X. triedy základnej školy, všetci sú zdraví. Obaja rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú, okrem detí pochádzajúcich z manželstva. Otec neprispieva na výživu ani jedného z detí od opustenia spoločnej domácnosti.
5. Navrhovateľ s otcom nekomunikuje, bojí sa ho. Keď mal XX rokov zbil ho remeňom, čo otec na súde potvrdil s tým, že to bolo v rámci výchovy syna. Okrem toho zo strany otca pociťuje psychický nátlak, aby sa zľakol a začal s ním komunikovať. Posledné mesiace pred odchodom zo spoločnej domácnosti bol svedkom nevhodného chovania otca k matke a aj preto sa otca bojí. Potvrdil, že ho otec kontaktoval, ale len z dôvodu, aby sa vrátil domov, nie z dôvodu, aby mu ponúkol výživné. Počas letných prázdnin si našiel brigádu 6 týždňov ako predavač.
6. Navrhovateľ býva s matkou a bratmi v byte jej brata, ktorému matka za bývanie platí 110,- € na energie, ďalej mesačne platí 10,80 € za internet a vlastné poistenie 22,64 €. Matka je veterinárka, má priemerný čistý mesačný príjem 1.571,- €, používa služobné vozidlo. Rodinné prídavky na tri deti poberal otec a po vydaní neodkladného opatrenia je pozastavené ich vyplácanie od 8/2021.
7. Navrhovateľ je študentom X. ročníka B. S. C., stravuje sa doma, do školy denne dochádza autobusom, za čo mesačne platí cca 10,- €, matka mu platí paušál na telefón 10,- €, chodil na doučovanie angličtiny, za ktoré matka platila 60,- € mesačne a v súčasnosti im to nevychádza, ale má záujem chodiť na doučovanie v budúcnosti. Má priemerné mesačné výdavky na stravu 150,- € (t. j. 5,- € /denne), oblečenie 40,- €, obuv 30,- €, hygienické potreby a drogéria 20,- €, vreckové 20,- €, spolu 350,- €. Ročne platí za zubnú starostlivosť okolo 150,- €, za stužkovú zaplatil 377,92 €, z toho najvyššia položka bola za oblek 270,- €, ktorý zároveň potrebuje aj na maturitu. Za prípravu na prijímacie pohovory zaplatil vysokej škole 150,- €. Za prihlášky na vysokú školu bude platiť 80,- € na medicínu a 50,- € na farmáciu. Spolu má priemerné mesačné výdavky nesporné 427,- €.
8. Otec býva v rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, používa auto v bezpodielovom spoluvlastníctve, ktoré nie je vo firme. V dome od 8/2021 býva s priateľkou, s ktorou má známosť 5 rokov. Priateľka je v rozvodovom konaní, bývajú spolu s nimi aj jej dve deti. Priateľka má príjem 800,- € až 900,- € mesačne. Otec vyčíslil svoje priemerné mesačné výdavky sumou 829,45 €, z toho 37,- € za elektrinu, 70,- € za drevo na kúrenie, vodné a stočné 20,- €, poplatok RTVS 4,65 €, poplatok banke 5,90 €, PHM 240,- €, údržba auta 100,- €, telefón 35,- €, údržba domu 100,- €, strava 150,- €, daň za dom 5,90 €, komunálny odpad 16,- €, obuv 30,- €, drogéria 15,- €. Z uvedených výdavkov je telefón 35,- € vo výdavkoch firmy a účet má len podnikateľský. Súkromný účet nemá.
9. Otec má licenciu S. od roku 2002, má vlastnú S. V. S. H.. Pracuje spolu s kolegyňou, posledných 13 rokov pracoval 3-4 dni v týždni od 9,00 hod do 18,00 hod. Kolegyňa pracuje na mandátnu zmluvu, platí jej 540,- € mesačne. Iných zamestnancov nemá.
10. Od mája 2021 bol na dovolenke v zahraničí päťkrát. Dvakrát s U. týždeň v Y. za 1.000,- € až 1.500,- € a týždeň v W.. Potom bol v W. ešte týždeň a znovu na štyri dni, vždy po 300,- €, na dovolenky jazdí karavanom od kamaráta. V októbri bol v I. na týždeň aj s priateľkou za dovolenku platil spolu za dve osoby 248,- za ubytovanie a za letenky 820,- €. Za dovolenky zaplatil cca 2.934,- € z úspor.
11. Otec podľa daňového priznania za rok 2019 mal príjem za účasť v dozornej rade 600,- € z čoho zaplatil poistné 65,79,- €, zo živnosti mal príjem 31.040,40 € a výdavky 26.779,94 €. Základ dane mal 4.260,46 €, od čoho odpočítaval straty z predchádzajúcich období 2.057,95 €. Preplatok dane mal 101,51 €. Z uvedeného vyplýva, že ročný čistý príjem mal 2.838,23 €, t. j. mesačne 236,52 €.
12. Podľa daňového priznania za rok 2020 mal príjem za účasť v dozornej rade 600,- € z čoho zaplatil poistné 65,79,- €, zo živnosti mal príjem 34.831,60 € a výdavky 30.087,37 €. Základ dane mal 4.744,23 €, od čoho odpočítaval daňovú stratu z predchádzajúcich období 2.057,95 €. Preplatok dane mal 101,51 €. Z uvedeného vyplýva, že ročný čistý príjem mal 2.787,79 €, t. j. mesačne 232,32 €.
13. Otec v konaní o rozvode (č. l. 55) na pojednávaní uviedol, že mal čistý príjem v roku 2019 vo výške 700,- €, čo je v rozpore s podaným daňovým priznaním.
14. Otec v minulom roku poberal finančný príspevok od štátu z dôvodu zníženia jeho tržieb v súvislosti s pandémiou od januára 2021 mesačne priemerne 486,- € (270,- €, 600,- €, 690,- €, 780,- €, 600,- €, 510,- €, 300,- €, 300,- €, 180,- €, 630,- €).
15. V konaní predložil pracovné ponuky pre veterinárneho lekára väčšinou formou mandátnej zmluvy, pričom nástupný plat je od 500,- € až po 1.100,- € mesačne bez praxe. Z inzerátov súd zistil, že s praxou a po uplynutí skúšobnej doby je príjem určený dohodou.
16. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 601/2003 Z.z. v znení zákona 372/2004 Z.z., za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 218,06 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.
17. Predmetom konania je určenie výživného na plnoleté dieťa, pričom otec namieta, že podaný návrh je v rozpore s dobrými mravmi, navrhovateľ je plnoletý, schopný sa sám živiť, preto mu vyživovacia povinnosť zanikla. V zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine rodič má povinnosť prispievať na výživu dieťaťa až do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Navrhovateľ doposiaľ študuje strednú školu, nie je sporné, že je vynikajúcim študentom. Po ukončení strednej školy plánuje pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ doposiaľ nenadobudol schopnosť samostatne sa živiť, nakoľko túto nadobúda až ukončením štúdia a to dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese. Navrhovateľ plánuje pokračovať v štúdiu na vysokej škole, v prípade riadneho pokračovania v dennom štúdiu na vysokej škole, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá do ukončenia vysokej školy záverečnými skúškami. Skutočnosť, že je navrhovateľ plnoletý vzhľadom na vyššie uvedené nespôsobuje automaticky zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Ani skutočnosť, že si počas prázdnin našiel brigádu, nie je dôkazom, že je schopný samostatne sa živiť. Nie je povinnosťou navrhovateľa zabezpečovať si uspokojovanie svojich potrieb vlastnou prácou vo voľnom čase počas štúdia. Možno hodnotiť len pozitívne, že sa navrhovateľ snažil touto brigádnickou prácou z časti pokryť svoje výdavky a uľahčiť tak svojej matke neľahkú finančnú situáciu.
18. V rozpore s dobrými mravmi nie je ani správanie navrhovateľa voči otcovi. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že je to práve správanie otca voči navrhovateľovi, ktoré zapríčinilo odcudzenie navrhovateľa, ktorý sa ho bojí. Otec sám potvrdil, že zbil navrhovateľa remeňom v rámci výchovy, pričom očakáva poďakovanie za svoju výchovu aj v súčasnosti, počas tohto konania. Pred odchodom zo spoločnej domácnosti bol navrhovateľ svedkom konfliktov medzi rodičmi, ktoré okrem
iného vyplývali aj zo skutočnosti, že otec má päť rokov milenku. Otec žiadal po odchode navrhovateľa zo spoločnej domácnosti jeho pomoc s ukladaním dreva, ale sám mu na výživu neprispel a neprispieva doposiaľ. Až do 7/2021 poberal otec rodinné prídavky na všetky tri deti, teda aj tie ktoré patria navrhovateľovi, a ani tieto mu neposlal. Návrh na určenie výživného považuje otec za nemorálny, pretože si navrhovateľ neplní svoje povinnosti voči nemu, pričom bolo preukázané, že ani otec si neplní dobrovoľne svoje povinnosti voči navrhovateľovi a to vzhľadom na vek navrhovateľa, najmä povinnosť platiť výživné. Podaný návrh nie je na základe vyššie uvedených skutočností v rozpore s dobrými mravmi.
19. Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil nesporné výdavky navrhovateľa minimálne vo výške 417,- €, pričom rodičia majú tri vyživovacie povinnosti, ktorých výška nebola doposiaľ určená súdom a otec na ich výživu neprispieva. Výdavky navrhovateľa hradí len jeho matka, ktorá má príjem 1.571,- € mesačne pri rovnakom vzdelaní ako otec. Pri určovaní výživného otcovi, súd vychádzal z jeho majetkových pomerov, nakoľko zostal bývať v spoločnom rodinnom dome a užíva spoločné vozidlo. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že otec nepreukázal svoj skutočný príjem v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Príjem otca tak, ako je preukázaný z daňových priznaní nie je reálny, pretože otec vykonáva činnosť súkromného S. vo vlastnej ambulancii skoro 20 rokov. Jeho príjem podľa daňového priznania za rok 2019, teda pred prijatými opatreniami v súvislosti s pandémiou Covid-19, ktoré však neobmedzili počas celého obdobia prevádzky S. V., je 236,52 € a za rok 2020 je to 232,32 € v čistom. Teda jeho príjem sa počas pandémie napriek jeho tvrdeniu neznížil oproti roku 2019. Z daňových priznaní je zrejmé, že otec mal v predchádzajúcich rokoch stratu. V roku 2021 dokonca poberá štátnu pomoc. Napriek tomu otec pokračuje v podnikaní naďalej. Pracuje 13 rokov 3-4 dni v týždni, svojej kolegyni platí na základe mandátnej zmluvy mesačne 540,- € a aj táto s ním pracuje 3-4 dni v týždni, t.j. od 27 do 36 hodín týždenne. Ak by príjem otca bol skutočne len v takej výške, ako ho deklaruje, celý príjem zo živnosti (232,32 € mesačne), by mu nepostačoval ani na zaplatenie cesty do práce, keďže mesačne platí 240,- € za PHM, ktoré podľa vlastného vyjadrenia, nemá v nákladoch firmy a nezostali by mu žiadne peniaze na úhradu iných výdavkov. Otec je však schopný z tohto príjmu platiť svoje pravidelne sa opakujúce mesačné výdavky vo výške 829,45 €, ktoré nezahŕňajú iné bežné a mimoriadne výdavky (napr. zubár, lieky, oblečenie, kultúra, výlety, dovolenky...) a zároveň absolvovať 5 zahraničných dovoleniek za 5 mesiacov tohto roku. Pričom aj výška otcom tvrdených nákladov cca 3.000,- € celkovo za týždeň dovolenky v Y., dvakrát týždeň a raz štyri dni v W. a týždeň v I. nebola preukázaná a súdu sa javí ako podhodnotená. Naviac ide o výdavky, ktoré nemajú prednosť pred výživným. Otec napriek výzve súdu, ktorá mu bola doručená spolu s návrhom, neuviedol výšku svojich úspor, keďže tvrdí, že dovolenky hradil z úspor, pričom uviedol, že nemá iný účet ako podnikateľský. V konaní o rozvode otec uviedol, že na podnikateľskom účte mal od 800,- € do 3.000,- € v jednotlivých mesiacoch podľa mesačnej tržby, avšak z tohto účtu hradí svoje výdavky spojené so živnosťou, nejde o úspory. Ak by otec mal takto nízky príjem zo živnosti, nezamestnával by kolegyňu - veterinárku na mandátnu zmluvu, ktorá pri 36 hodinách týždenne má hrubý príjem 540,- €, ktorý je dokonca nižší, ako je priemerná hrubá mesačná mzda 646,- €, ale zároveň vyšší, ako je čistý mesačný príjem otca (232,32 €). Za daného stavu, by pre otca, ale i jeho kolegyňu bolo zjavne výhodnejšie prijať niektorú z otcom predložených ponúk, kde by aj v prípade mandátnej zmluvy, vzhľadom na ich prax, mali obaja po skúšobnej dobe dohodou vyšší príjem, ako deklaruje v súčasnosti otec. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že otec má okrem príjmu deklarovaného daňovými priznaniami aj iný príjem, ktorý mu umožňuje zaplatiť výživné na navrhovateľa v požadovanej výške 200,- € od podania návrhu 25.08.2021, nakoľko súd je pri určovaní výšky výživného viazaný návrhom. Súd vychádzal z predpokladaného príjmu otca vo výške 4.361,20 €, t. j. z dvadsať násobku sumy životného minima platnej od 01.07.2021 (20x 218,06 €).
20. Nedoplatok na zročnom výživnom od podania návrhu 25.08.2021 do 31.12.2021 súd určil vo výške 845,16 €, t. j. pomerná časť výživného za august 2021 vo výške 45,16 € (200,- € : 31 x 7 dní), za 4 mesiace od 9/2021 do 12/2021 vo výške 800,- € (200,- € x 4 mesiace). Súd povolil otcovi zaplatiť nedoplatok v splátkach po 25,- € mesačne, spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, čo znamená, že ak sa omešká čo i len s jednou splátkou, stane sa splatným celý dlh.
21. Súd o trovách konania rozhodol v súlade s § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil dôvod pre postup podľa § 55 CMP pre absenciu okolností prípadu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).