Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ssk/201/2022

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu a navrhovateľa: Š. V., N.. X. V. XXXX, D. XXX, F., proti žalovanej a odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie rozhodnutia z 8. júna 2021, č. XXX XXX XXXX X, o 1. kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -97 z 15. augusta 2022 a 2. odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -156 z 15. októbra 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu sa odmieta.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu sa odmieta.

III. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania ani odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaná (odporkyňa) svojím rozhodnutím z 22. decembra 2014 priznala žalobcovi (navrhovateľovi) starobný dôchodok 242,30 € mesačne od 8. mája 2014 s príslušným zvýšením od 1. januára 2015. Pretože žalobca s týmto rozhodnutím nesúhlasil, podal proti nemu opravný prostriedok podľa a nasl. účinného do 30. júna 2016. Krajský súd (po zrušení jeho predošlého rozsudku Najvyšším súdom Slovenskej republiky) rozsudkom č. k. -156 z 15. októbra 2020 zrušil toto rozhodnutie žalovanej podľa . V písomnom vyhotovení rozsudku žalobcu poučil, že podľa proti nemu nie je prípustné odvolanie. 2. V ďalšom konaní žalovaná novým rozhodnutím z 5. marca 2021 priznala žalobcovi starobný dôchodok 245,20 € mesačne od 8. mája 2014 a generálny riaditeľ žalovanej svojím rozhodnutím z 8. júna 2021 toto rozhodnutie potvrdil. Žalobca proti nemu podal správnu žalobu a počas konania predniesol aj prejavy, ktoré krajský súd posúdil ako návrh na prerušenie konania a podanie návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle . Napadnutým rozsudok č. k. -97 z 15. augusta 2022 potom krajský súd zamietol návrh na prerušenie konania, zrušil rozhodnutie žalovanej z 8. júna 2021, vrátil jej vec na ďalšie konanie a zaviazal ju, aby žalobcovi nahradila trovy konania. 3. Žalobca 18. októbra 2022 doručil krajskému súdu podanie označené ako „kasačná sťažnosť“. Z jeho obsahu však vyplýva, že podáva kasačnú sťažnosť a odvolanie proti rozsudku č. k. -156 a následnému rozsudku č. k. -97. V tomto podaní obom rozsudkom vytýka celý rad pochybení, vrátane nerešpektovania záväzných názorov najvyššieho súdu. 4. Ešte pred samotným preskúmaním veci sa prichodí zaoberať obsahom tohto podania. Je z neho zreteľné, že sa v ňom kombinujú dva opravné prostriedky - tak voči rozsudku č. k. -156, ako aj voči rozsudku č. k. -97. Rozsudok č.k. -156 bol vydaný v konaní o opravnom prostriedku podľa bývalej tretej hlavy piatej časti . Podľa sa konania podľa tejto hlavy, ktoré boli začaté pred 1. júlom 2016, dokončia podľa

doterajších predpisov, teda podľa . To platí aj o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam súdov v týchto konania. Naopak, rozsudok č. k. -97 bol vydaný v konaní o správnej žalobe podľa a nasl. , v dôsledku čoho treba opravné prostriedky proti nemu posúdiť podľa ustanovení . Odvolanie proti rozsudku č. k. -156 5. Podľa bol proti rozhodnutiam vydaným podľa piatej časti prípustný opravný prostriedok len vtedy, ak to bolo v tejto časti ustanovené. Preto sa nepoužilo všeobecné ustanovenie , ktoré pripúšťalo odvolanie proti každému rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ak zákon neustanovoval inak. Prípustnosť opravných prostriedkov proti rozsudkom súdov prvého stupňa v konaní podľa tretej hlavy piatej časti upravoval . Podľa tohto ustanovenia bolo odvolanie prípustné proti rozsudku, ktorým súd potvrdil rozhodnutie správneho orgánu, ako aj proti rozsudku, ktorým zrušil toto rozhodnutie z dôvodov podľa a . Vychádzajúc z citovaného tak odvolanie nebolo prípustné v ostatných prípadoch, teda aj v prípade, že súd zrušil rozhodnutie správneho orgánu podľa . 6. V prerokúvanej veci z výroku rozsudku č. k. -156 vyplýva, že krajský súd zrušil preskúmavané rozhodnutie odporkyne práve podľa . Podľa už citovaného a proti takémuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Ak navrhovateľ takéto odvolanie podal, musel ho Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako odvolací súd odmietnuť podľa v spojení s bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku. Kasačná sťažnosť proti rozsudku č. k. -97 7. Pokiaľ žalobca smeruje svoju kasačnú sťažnosť proti rozsudku č. k. -97, najvyšší správny súd ako kasačný súd ( ) takisto najskôr skúmal, či sú splnené procesné podmienky na jej vecné prejednanie. 8. Podľa kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. 9. Podľa správny súd uznesením preruší konanie, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. Citované ustanovenie nadväzuje na , podľa ktorého súd preruší konanie a podá návrh podľa , ak sa domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa alebo zákonu. Aktuálna judikatúra ústavného súdu o podmienkach pre vznik aktívnej legitimácie všeobecného súdu na podanie návrhu podľa sa zakladá v prvom rade na téze o nutnosti subsumpcie skutkového stavu pod právnu normu, ktorá je podľa názoru všeobecného súdu protiústavná, a v rade druhom na spôsobilosti derogačného nálezu ústavného súdu viesť k odlišnému záveru v merite konania pred všeobecným súdom v porovnaní s takým rozhodnutím, ktoré by bolo výsledkom aplikácie právnej normy navrhnutej na derogáciu. Všeobecný súd je teda aktívne legitimovaný len na taký návrh derogačného nálezu, ktorý má potenciál ovplyvniť meritórne rozhodnutie všeobecného súdu v konkrétnom ním prerušenom konaní (porov. uznesenia ústavného súdu sp. zn. alebo ). 10. Súdna prax pripúšťa, aby aj účastník podal správnemu súdu návrh na postup podľa , teda návrh na prerušenie konania a podanie návrhu ústavnému súdu. Z citovanej judikatúry ústavného súdu však vyplýva, že zmyslom takéhoto návrhu môže byť jedine pohnúť správny súd k podaniu návrhu podľa , ak derogačný nález má potenciál ovplyvniť jeho meritórne rozhodnutie. Inak povedané, účastník takýmto návrhom sleduje, aby správny súd využil svoje návrhové oprávnenie podľa práve na to, aby právny stav vytvorený navrhovaným derogačným nálezom viedol k tomu, že správny súd rozhodne v prospech takého účastníka. Účastník takýmto návrhom navrhuje správnemu súdu určité riešenie jednej z prejudiciálnych (predbežných) otázok, ktoré si správny súd nemôže vyriešiť sám, a preto ju (podľa účastníka) má predložiť na riešenie ústavnému súdu. Účastník konania teda takýto návrh podáva vždy a výlučne vo väzbe na vlastnú (správnu) žalobu, teda na to, aby nový právny stav po derogačnom náleze zlepšil jeho právnu pozíciu a jeho žalobe bolo vyhovené. 11. Judikatúra už vyslovila, že ak účastník podal návrh na postup podľa , musí sa súd s takýmto jeho návrhom vyrovnať rozhodnutím, ktorým mu buď vyhovie, konanie preruší a podá návrh ústavnému súdu alebo návrh zamietne. O takomto zamietnutí rozhoduje správny súd v rozhodnutí vo veci samej v súlade s v spojení s (porov. judikát č. 3/2022 ZNSS). Zamietnutie tohto návrhu tak má povahu (samostatného výroku) rozhodnutia, na základe ktorého by sa dalo usudzovať, že kasačná sťažnosť proti nemu je prípustná. Ako však už bolo uvedené, taký návrh je v

skutočnosti návrhom na určité právne riešenie jednej z prejudiciálnych otázok, akých si súd musí bežne riešiť pred svojím rozhodnutím vo veci niekoľko ( a 132 ), no ich riešenie bežne nevyjadruje vo výroku rozhodnutia. Predmetom konania krajského súdu však stále zostáva (správna) žaloba a riešenie tejto prejudiciálnej otázky je len jedným z krokov k rozhodnutiu vo veci samej. 12. Na základe toho kasačný súd zastáva názor, že výrok, ktorým bol zamietnutý návrh účastníka na postup podľa , je len osobitnou formou procesného vyrovnania sa s jednou z prejudiciálnych otázok, ktoré viedli k rozhodnutiu vo veci samej, teda len osobitne prejaveným dôvodom tohto rozhodnutia. Rozhodnutie o zamietnutí tohto procesného návrhu je teda možné napadnúť kasačnou sťažnosťou len ako súčasť argumentácie (sťažnostných bodov) proti rozhodnutiu vo veci samej. Kasačná sťažnosť podaná len proti takému výroku je tak len kasačnou sťažnosťou proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu, ktorá je podľa cit. neprípustná. 13. Podľa môže ďalej kasačnú sťažnosť podať žalobca, len ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech. Sťažnostná legitimácia žalobcu je odvodená od skutočnosti, že vo veci samej nebolo jeho žalobe vyhovené. Pod nevyhovením je nutné rozumieť v prvom rade rozhodnutie o zamietnutí žaloby a v druhom rade všetky procesné rozhodnutia, ktorými sa konanie skončilo, t. j. odmietnutie žaloby, ako i zastavenie konania (porov. uznesenie tun. súdu sp. zn. a tam citovanú judikatúru). V tu prerokúvanej veci krajský súd vo veci samej rozhodol rozsudkom, ktorým vyhovel správnej žalobe žalobcu a zrušil napadnuté rozhodnutie, čo je podľa citovanej judikatúry rozhodné pre posúdenie, či žalobca mal alebo nemal vo veci úspech. Nie je podstatné, z akých skutkových a právnych dôvodov tak krajský súd urobil, teda či sa stotožnil alebo nestotožnil s argumentáciou žalobcu alebo k svojmu záveru dospel z celkom iných dôvodov. Preto nie je ani podstatné, či sa krajský súd pri úvahách k tomuto záveru stotožnil alebo nestotožnil s názorom žalobcu na prípadný rozpor určitého predpisu s nadradeným právnym predpisom. Ak krajský súd vyhovel žalobe žalobcu napriek tomu, že nevyhovel jeho návrhu na prerušenie konania podľa , ide len o súčasť dôvodov jeho rozhodnutia vo veci samej, ktoré nič nemenia na tom, že vo veci samej nebolo rozhodnuté v neprospech žalobcu. 14. Na základe uvedeného tak kasačný súd konštatuje, že na podanie kasačnej sťažnosti proti výroku rozsudku č. k. -97, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovanej, žalobca nie je legitimovaný, pretože ním nebolo rozhodnuté v jeho neprospech, a kasačná sťažnosť smerujúca len proti výroku, ktorým správny súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania podľa , je polemikou len s dôvodmi rozhodnutia vo veci samej. Kasačná sťažnosť žalobcu je tak v tejto časti neprípustná a v časti výroku vo veci samej je podaná neoprávnenou osobou. Z uvedených dôvodov ju kasačný súd odmietol podľa a takisto bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku. Trovy konania 15. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd čiastočne podľa analogicky v spojení s , čiastočne podľa v spojení s . 16. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.