Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžk/25/2021

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v právnej veci žalobcu: Žilinská teplárenská, a.s., so sídlom Košická 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 403 032, zastúpený advokátkou JUDr. Magdaléna Hromcová, so sídlom Mariánske námestie 195/10, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, IČO: 42 181 810, za účasti: 1/ APLI.KAL, družstvo, so sídlom Vendelína Javorku 29/1, 010 01 Žilina, IČO: 51 030 837, 2/ Mesto Žilina, Nám. Obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, 3/ Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, Odštepný závod Piešťany, so sídlom Nábrežie Ivana Krasku 3/384, 921 01 Piešťany, 4/ Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, so sídlom Karloveská 2, 842 04 Bratislava, IČO: 00 156 752, 5/ Obec Rosina, so sídlom Obecného úradu č. 167, 013 22 Rosina, zastúpená - HADBÁBNY & spol., advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Prielohy 1012/1C, 010 07 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3743/2020-1.8;14028/2020 zo dňa 10.03.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. -103 zo dňa 29. septembra 2020, t a k t o

rozhodol:

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov kasačného konania.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

1. Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením sp. zn. zo dňa 29. septembra 2020 pribral do konania ako účastníka konania Obec Rosina, so sídlom Obecného úradu č. 167, 013 22 Rosina podľa (ďalej len „“). V odôvodnení skonštatoval, že od začatia správneho súdneho konania nebolo konané s Obcou Rosina, ktorej katastrálne územie bezprostredne susedí s odkaliskom Rosina, v dôsledku ktorého sa správne súdne konanie a rozhodnutie správneho súdu dotýka jej práv a povinností.

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej len „sťažovateľ“). Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho posúdenia veci. Sťažovateľ zastáva názor, že obec Rosina nebola účastníkom správneho konania (rovnako nemá vedomosť, že by sa tohto účastníctva domáhala v čase prvostupňového konania), nemala by byť pribratá ani ako účastník konania v správnom súdnom konaní v zmysle a . Ďalej uvádza, že odkalisko Rosina sa nachádza aj v k. ú. V., avšak predmetom administratívneho konania nebolo odkalisko ako také, ale udelenie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov, umiestneného výlučne v k. ú. G.,

ktoré nepatrí k obci Rosina, ale k mestu Žilina. Zároveň poukazuje, že objekt administratívneho konania nie je umiestnený ani na hranici katastrálnych území, a preto neexistuje dôvod konať s obcou Rosina v správnom súdnom konaní. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ďalej uvádza, že napadnuté uznesenie bolo vydané predčasne, najmä z dôvodu, že ako žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k podaniu, ktoré zaslala obec Rosina dňa 14.08.2020, čo sťažovateľ považuje za odňatie možnosti konať pred súdom a zároveň porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle . Sťažovateľ zastáva názor, že správny súd bez preukázania tvrdení uvádzaných obcou Rosina a bez poskytnutia možnosti ostatným účastníkom konania vyjadriť sa, vydal napadnuté uznesenie predčasne a odňal ostatným možnosť konať pred súdom. Na záver poukazuje na to, že napadnuté uznesenie nespĺňa náležitosti, a to riadne odôvodnenie rozhodnutia, s poukazom na nemožnosť aplikácie na zistený skutkový stav v kontexte , pričom toto ustanovenie nadväzuje na , v žiadnom prípade však okruh účastníkov správneho súdneho konania nevymedzuje. Z textu napadnutého uznesenia sa potom javí, že správny súd má možnosť pribrať do konania za účastníka konania každého, o kom sa domnieva, že sa má s ním konať, bez ohľadu na pravidlá účastníctva konania uvedené v . Na základe vyššie uvedených skutočností, sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie správneho súdu a priznal mu náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu.

3. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ) po preskúmaní napadnutého uznesenia konštatuje, že táto smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť neprípustná a to s odkazom na ustanovenie v spojení s , nakoľko smeruje proti uzneseniu o priznaní alebo nepriznaní postavenia osoby zúčastnenej na konaní a zároveň s odkazom na ustanovenie bola podaná neoprávnenou osobou. S poukazom na uvedené kasačnú sťažnosť ako neprípustnú odmietol.

4. Podľa , na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku vrátane ustanovenia a .

6. Podľa , kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.

7. Podľa , kasačná sťažnosť nie je prípustná proti uzneseniu o priznaní alebo nepriznaní postavenia osoby zúčastnenej na konaní.

8. Podľa , kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v .

9. Podľa , kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak bola podaná neoprávnenou osobou.

10. Podľa , kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť nie je prípustná.

11. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, musí skonštatovať, že kasačná sťažnosť smeruje proti uzneseniu o priznaní alebo nepriznaní postavenia osoby zúčastnenej na konaní, ktorým sa upravuje okruh subjektov správneho súdneho konania. Neprípustnosť kasačnej sťažnosti je tu na mieste najmä z dôvodu procesnej ekonómie. Pripustenie za osobu zúčastnenú na konaní zo strany správneho súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom rozhodujúcim tu bude vnímanie správneho súdneho konania v intenciách spravodlivého procesu (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1824 s.). Záverom kasačný súd dodáva, že zúčastnená osoba má rovnaký rozsah práv ako by mala v postavení účastníka konania (uvedené vyplýva z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 zo dňa 08.03.2011 obdobne NS SR, sp. zn. ).

12. Mimoriadny charakter kasačnej sťažnosti sa prejavuje v tom, že prístup k nej má len ten aktívne legitimovaný subjekt, v ktorého neprospech krajský súd rozhodol. Rozhodujúcim kritériom je preto znenie výroku rozhodnutia krajského súdu (obdobne <https://www.aspi.sk/products/ lawText/4/3600579/1/2?vtextu=3Asan/13/2017>). Kasačný súd ďalej konštatuje, že ustanovenie taxatívne vymenúva aký okruh subjektov je oprávnený podať kasačnú sťažnosť. Sťažnostná legitimácia žalobcu je odvodená od skutočnosti, že vo veci samej nebolo jeho žalobe vyhovené. Pod nevyhovením je nutné rozumieť v prvom rade rozhodnutie o zamietnutí žaloby a v druhom rade sú to všetky procesné rozhodnutia, ktorými sa konanie skončilo, t. j. odmietnutie žaloby, ako i zastavenie konania, tzn. sú to rozhodnutia vydané v neprospech žalobcu. Podstatná je objektívna skutočnosť, že rozhodnutím súdu bola účastníkovi konania spôsobená určitá ujma, ktorú je možné odstrániť zrušením alebo zmenou napadnutého rozhodnutia. Uznesenie o priznaní postavenia osoby zúčastnenej na konaní v danom prípade nemohlo spôsobiť žiaden zásah do subjektívnych práv žalobcu (obdobne aj uznesenie NSR ČR, sp. zn. ).

13. S poukazom na vyššie uvedené dôvody kasačný súd kasačnú sťažnosť ako neprípustnú odmietol [ a s poukazom na ].

14. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa v spojení s a analogicky podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.