Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18SKomp/10/2022

Uznesenie

Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zložený z predsedu JUDr. Pavla Naďa a členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., Mgr. Dušana Čima (sudcu spravodajcu), JUDr. Jaroslavy Fúrovej, JUDr. Nory Halmovej, JUDr. Jany Haluškovej, Mgr. Michala Novotného a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v kompetenčnom spore medzi Krajským súdom v Trnave ako správnym súdom a Okresným súdom Trnava, vo veci žalobkyne A. K., trvale bytom v G., proti žalovanej: Okresná prokuratúra Trnava, Trnava, Vajanského 22, naposledy vedenej Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. , o preskúmanie zákonnosti uznesenia žalovanej z 19. apríla 2022 č. - 9, takto

r o z h o d o l :

Na prejednanie veci nie je daná právomoc správneho súdu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Predmet konania vo veci

1. Žalobkyňa je fyzická osoba, ktorá podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa ( v znení neskorších predpisov). Toho sa mal dopustiť neznámy páchateľ tým, že v presne nezistenom čase presne nezisteným spôsobom mal zabrániť dedeniu matky žalobkyne W. K. po jej sestre U.. A. D. z I., zomrelej XX. O. XXXX, ktorá mala podľa oznamovateľky zanechať sporný závet, na základe ktorého bolo notárkou JUDr. Danielou Hlavnovou vydané 2. septembra 2021 osvedčenie tvoriace podklad zápisov v katastri nehnuteľností (na LV XX v I. - X. a LV XXXX v G.), čím malo dôjsť k spôsobeniu matke žalobkyne presne nezistenej škody.

2. Vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave uznesením zo 17. februára 2022 ČVS: ORP-1688/1-VYS-TT-2021 vec trestného oznámenia odmietol podľa ( v znení neskorších predpisov, ďalej tiež len „TP“) a prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava uznesením z 19. apríla 2022 č. - 9 zamietla podľa sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu vyšetrovateľa, pretože bola podaná oneskorene.

3. Žalobkyňa následne podala Okresnému súdu Trnava žalobu, ktorou sa domáha zrušenia uznesenia prokurátorky žalovanej a zjavne aj vyšetrovateľa (porovnaj požiadavku na „znovuprešetrenie veci“).

II.

Kompetenčný spor

4. Okresný súd Trnava uznesením zo 7. septembra 2022 č. k. - 15 postúpil vec Krajskému súdu v Trnave ako príslušnému správnemu súdu. S poukazmi na

( v znení neskorších predpisov, ďalej tiež len „CSP“) a , § až 12, a ( Z. z v znení neskorších predpisov, ďalej tiež len „SSP“) mal za to, že tu ide o požiadavku na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy a zároveň nejde o žiadnu výnimku z pravidla vecnej príslušnosti krajských súdov, z ktorých tým miestne príslušným je práve trnavský krajský súd.

5. Krajský súd v Trnave s postúpením veci nesúhlasil, preto ju podľa listom z 25. októbra 2022 sp. zn. predložil kompetenčnému senátu. Zdôraznil, že žalobkyňou napádané rozhodnutie vydala prokuratúra ako orgán činný v trestnom konaní podľa , nie teda ako orgán verejnej správy a takéto rozhodnutia nepodliehajú preskúmavacej právomoci správnych súdov podľa ustanovení .

III.

Posúdenie veci kompetenčným senátom

6. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „NS“) a najvyššieho správneho súdu zriadený podľa prejednal predložený kompetenčný spor ako spor o právomoc, ktorý vznikol medzi správnym súdom a iným súdom podľa .

7. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

9. Zo znenia práve odcitovaných ustanovení je zrejmé, že v správnom súdnictve môžu súdy poskytovať len ochranu proti aktom orgánov verejnej správy alebo aktom vydaným v oblasti verejnej správy. Orgánmi verejnej správy sa podľa rozumejú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy, ako aj právnické osoby, fyzické osoby, štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

10. Žalobkyňa sa v prejednávanej veci domáha preskúmania uznesenia, vydaného prokurátorkou žalovanej, konajúcou ako nadriadený orgán, príslušný podľa na rozhodnutie o sťažnosti proti uzneseniu policajta. Prokurátor konajúci podľa je podľa orgánom činným v trestnom konaní, ktorého postup pri zistení trestných činov a potrestaní páchateľov upravuje výlučne samotný (tu porovnaj tiež ). Žalovaná ani jej prokurátorka celkom zjavne nie sú orgánmi územnej samosprávy v zmysle ( a nasl. , t. j. ústavného v znení neskorších ústavných zákonov a jedného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ďalej tiež len „Ústava“ a „ústavný súd“) a ani orgánmi záujmovej samosprávy v zmysle . Judikatúra ústavného súdu už v súvislosti s postavením generálneho prokurátora vyslovila, že generálny prokurátor nie je orgánom štátnej správy (tu porovnaj nález sp. zn. ). Podľa kompetenčného senátu tento záver platí pre celú prokuratúru, ktorá nemá postavenie orgánu štátnej správy ani orgánu nadriadeného orgánom štátnej správy (v tomto smere okrem už spomínaného nálezu porovnaj aj ďalší sp. zn. ). Názor, že prokuratúra je súčasťou výkonnej moci, bol vyslovený len v staršom náleze sp. zn. , ten však bol práve uvádzanou neskoršou judikatúrou prekonaný. totiž v článkoch 149 až 151 priznáva prokuratúre postavenie samostatného ústavného orgánu.

11. Prokuratúru však nemožno označiť ani za právnickú osobu ani za iný orgán či subjekt, ktoré by rozhodovali v oblasti verejnej správy. Naopak, z vyššie zmienenej judikatúry jasne vyplýva, že prokuratúra stojí mimo systému orgánov verejnej správy, nie je im nadriadená a nemôže im dávať pokyny alebo príkazy. Pokiaľ by prokuratúra mala vykonávať verejnú správu, viedlo by to k nelogickému záveru, že by pritom vykonávala dozor sama nad sebou. Prokuratúru tak nemožno podradiť pod žiadnu časť ustanovenia , vymedzujúceho orgány verejnej správy, ktorých akty môžu preskúmavať súdy v

správnom súdnictve (tu porovnaj aj uznesenie NS sp. zn. a tiež judikát R 70/2014). Postup prokurátorov ako orgánov činných v trestnom konaní je upravený ustanoveniami a v určitom rozsahu aj o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Podľa prokurátor v trestnom konaní zastupuje štát a jeho oprávnenia sú osobitne upravené v a 231 . Ak prokurátor rozhoduje ako nadriadený orgán podľa , nie je proti jeho rozhodnutiu prípustná ďalšia sťažnosť ( druhá veta ). pritom iný opravný prostriedok proti uzneseniu nepozná (tu porovnaj , podľa ktorého je opravným prostriedkom proti uzneseniu len sťažnosť). Len tam, kde to zákon výslovne ustanovuje, môže v režime súčasnej úpravy uznesenie prokurátora preskúmať generálny prokurátor postupom podľa , nie však súd rozhodujúci v správnom súdnictve (v tomto smere porovnaj opäť závery judikátu R 70/2014, ako aj uznesenie NS sp. zn. ). So zreteľom k tomu nemožno takúto preskúmateľnosť vyvodiť ani z , pretože aj ten výslovne zaručuje len právo na prieskum aktov orgánov verejnej správy, nie na prieskum aktov iných orgánov verejnej moci.

12. Požiadavka žalobkyne a v jej rámci podsúvaný výklad vyššie citovaných ustanovení (o. i. najmä ) pritom odporuje záverom judikatúry ústavného súdu aj NS nielen v otázke postavenia prokuratúry, ale aj v otázke rozsahu základného práva podľa (zaručujúceho každému, aby sa mohol domáhať svojho práva na súde a v zákonom ustanovených prípadoch na inom orgáne Slovenskej republiky). Toto ustanovenie totiž v žiadnom prípade nemožno interpretovať tak, žeby zaručovalo všeobecný prístup k súdu v akejkoľvek veci. Naopak, toto ustanovenie dovoľuje zákonodarcovi, aby v určitých prípadoch určil na uplatnenie tohto práva právomoc iného orgánu. Základným predpokladom úpravy v tu vykladanom článku však je, aby išlo o uplatnenie „práva“, teda o uplatnenie takého práva, ktoré právny poriadok určitej osobe dáva (priznáva). Judikatúra ústavného súdu však opakovane a stabilne zdôrazňuje, že právo fyzickej osoby na začatie trestného konania (aj proti označenej osobe) na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd; súčasťou práva na súdnu ochranu podľa takisto nie je ani oprávnenie „každého“, aby na základe jeho návrhu (podnetu) bol orgán prokuratúry povinný podať obžalobu proti označeným osobám, pretože takéto základné právo „každého“ nie je upravené v Ústave, v ani v zákone o prokuratúre (v tejto súvislosti porovnaj z posledného obdobia napr. uznesenie sp. zn. a v ňom uvádzanú prejudikatúru). Podobne takéto právo nevyplýva ani z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (príloha oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. , ďalej tiež len „Dohovor“) a preto názor o existencii práva na preskúmanie rozhodnutia o odmietnutí trestného oznámenia, resp. aj rozhodnutia prokurátora zamietajúceho sťažnosť proti takémuto rozhodnutiu (navyše z dôvodu jej oneskoreného podania) súdom v plnej jurisdikcii nezodpovedá Ústave, Dohovoru ani zákonu.

13. Úlohou kompetenčného senátu nateraz nie je podrobne vykladať ustanovenie o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len „zákon o súdoch“), podľa ktorého súd rozhoduje o tom, či vec predložená súdu patrí do právomoci súdu a nemôže vysloviť, že vec nepatrí do právomoci súdu, ak ju nemôže postúpiť na konanie a rozhodnutie inému orgánu verejnej moci. Pre účely rozhodnutia v prejednávanej veci však žiadúce je uviesť, že práve odcitované ustanovenie sa vzťahuje na postup súdu podľa , teda v situácii, ak niekto uplatňuje svoje právo pred štátnym orgánom a nie je jasné, ktorý orgán verejnej moci má o tomto práve rozhodnúť, takže tu ide o spor o právomoc medzi súdom a iným orgánom verejnej moci a princíp zákazu odmietnutia spravodlivosti (dennegatio iustitiae) umožňuje súdu postúpenie veci pre nedostatok právomoci len vtedy, ak vie bezpečne dovodiť právomoc iného orgánu. Ustanovenie, o ktorom je reč, však nemožno bez ďalšieho vzťahovať aj na situácie, v ktorých sa žalobca obracia na súd s návrhom na preskúmanie rozhodnutia iného orgánu verejnej moci. Prieskumná právomoc súdu totiž znamená zároveň zásah do právomoci iného orgánu verejnej moci, a ten sa musí zakladať na zákonnom oprávnení. Pokiaľ (napr. jej ) ani zákon nezakladajú právomoc súdu preskúmavať rozhodnutie iného orgánu verejnej moci, nemožno ju vyvodzovať len zo samotného zákona o súdoch. Túto okolnosť napokon zohľadňuje aj znenie , podľa ktorého sťažnosťou možno namietať porušenie určitých práv, ak o ich och-rane nerozhoduje iný súd. Pokiaľ by sa a zákona o súdoch mali skutočne vykladať tak, že zakladajú právomoc súdov na preskúmanie každého aktu prokurátora v trestnom konaní, potom by ústavný súd musel každú sťažnosť proti takémuto aktu odmietnuť pre nevyčerpanie iných prostriedkov nápravy. Z jeho judikatúry ale vyplýva, že takéto sťažnosti považuje za prípustné (tu napokon porovnaj napr. nálezy sp. zn. alebo I. ÚS

122/2018), čo možno inak vyjadriť aj tak, že ani judikatúra ústavného súdu nezastáva názor, že by na preskúmanie každého aktu prokuratúry bola (a musela byť) vždy za každých okolností daná právomoc súdu (či už v správnom súdnictve alebo v inom druhu konania).

IV.

Záver

14. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto kompetenčný senát dospel k záveru, že Krajský súd v Trnave opodstatnene vyslovil nesúhlas s tým, že mu Okresný súd Trnava postúpil prejednávanú vec. Preto podľa vyslovil, že na prejednanie veci nie je daná právomoc správneho súdu - tu rozumej ani okresného súdu vedúceho vec v registri „S“ a postupujúceho ju krajskému súdu primárne podľa ustanovení len pre názor o nedostatku svojej príslušnosti (nie teda aj právomoci).

15. Podľa sú súdy týmto rozhodnutím viazané, čo znamená, že sú v ďalšom konaní v prejednávanej veci povinné vychádzať z právneho názoru, že jej prejednanie nepatrí do právomoci správnych súdov. Preto nemôžu žiadne svoje rozhodnutie založiť na opačnom právnom názore, teda že by táto vec do právomoci správnych súdov patrila. Ako však už bolo uvedené, tým nie je vyslovené, že by prejednanie veci patrilo do právomoci súdov v civilnom sporovom alebo civilnom mimosporovom konaní, alebo že by vôbec patrilo do právo-moci súdov. Skúmanie tejto otázky však už bude úlohou Okresného súdu Trnava, ktorému sa v dôsledku tohto rozhodnutia kompetenčného senátu vec vráti a na ktorom žalobkyňa svoju žalobu podala.

16. Toto uznesenie prijal kompetenčný senát pomerom hlasov 6 : 2 (§ 3 ods. 10 zákona o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.