Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/150/2022

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: O.. R. F., bytom v T., Č. XX, zastúpená advokátskou kanceláriou A.K. JUDr. NOVÁČKOVÁ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mandľová 28, IČO: 36 699 705, proti žalovanému: O.. E. E., bytom v T., Q. XX, korešpondenčná adresa J. W. XX, T., zastúpený JUDr. Pavlom Torňošom, advokátom v Bratislave, Tomášikova 50/D, IČO: 30 854 211, o vydanie veci, umožnenie užívania nehnuteľnosti a vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 25. júna 2019, sp. zn. , takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 25. júna 2019, sp. zn. , vo výroku, ktorým odmietol odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 20. júna 2018, č. k. -61 a vo výroku o trovách konania a rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 20. júna 2018, č. k. -61 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Bratislava II (ďalej v texte rozhodnutia „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom pre zmeškanie žalovaného č. k. -61 z 20. júna 2018 uložil žalovanému povinnosť odovzdať žalobkyni všetky kľúče od stavby (vrátane všetkých jej priestorov) súpisné číslo XXXX, postavenej na parcele C-KN č. XXX/XX (zastavané plochy a nádvoria o výmere 190 m2) a od parcely C-KN č. XXX/XX (zastavané plochy a nádvoria o výmere 190 m2), vedených na LV č. XXX pre katastrálne územie S., v T. O., ako aj umožniť žalobkyni tieto nehnuteľnosti, v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu, nerušene: držať, užívať, požívať ich plody a úžitky a nakladať s nimi (vrátane umožnenia žalobkyni do nich nerušene vstupovať, či sa v nich aj nerušene zdržovať) /výrok I./. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 8.225,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.350,- eur od 28. apríla 2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.875,- eur od 10. septembra 2017 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku /výrok II./. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením /výrok III./. 1.2. Z odôvodnenia rozsudku pre zmeškanie vyplýva nasledovné : „1. Žalobou, podanou na súd dňa 20.9.2017, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému uloženia povinnosti vydať kľúče od sporných (vo výroku súdneho rozhodnutia špecifikovaných) nehnuteľností, uloženia povinnosti umožniť žalobkyni tieto nerušene (v špecifikovanom rozsahu) užívať a povinnosti uhradiť jej sumu 8.225,-Eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, pričom žalovaný jej výmenou zámok zamedzil vstup do nich a možnosť ich užívania, odmieta jej vydať kľúče. Nakoľko žalobkyňu úplne vylúčil z užívania nehnuteľností a túto užíva sám nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, dochádza na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinný vydať žalobkyni. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v liste, podanom na súd dňa 12.12.2017. Uviedol, je žalobkyni dovolí do domu vstúpiť, keď budú vyriešené veci na súde a polícii a bude skončené dedičské konanie po

otcovi a matke, nakoľko je vážne podozrenie, že podpis na závete matky je sfalšovaný. Majetok, ktorý si žalobkyňa nárokuje získala podvodom, klamstvom a tlakom a rodičov. Zdôraznil, že on je stavebníkom domu. Navrhol v konaní vypočuť viacerých svedkov. 3. Žalobkyňa zotrvala na uplatňovaných žalobných nárokoch. 4. Rovnako žalobca, v rámci podania zo dňa 15.3.2018, zopakoval svoju skutkovú argumentáciu. V kolaudačnom rozhodnutí z roku 1978 je jasne uvedené, kto je užívateľom sporného bytu. Pivničné a garážové priestory domu vybudoval výlučne žalovaný. Ním označení svedkovia mali osvedčiť, že žalobkyňa žila ako parazit z peňazí nebohých rodičov, k rodičom sa správala chrapúnsky, obmedzovala ich v osobnej slobode, dávala im podpisovať rôzne dokumenty, bránila v stretávaní so žalovaným. 5. Na pojednávaní konanom dňa 20.6.2018 súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané. Bola zároveň dodržaná lehota v zmysle . Žalovaný bol súdom poučený o následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie v zmysle . Žalovaný v liste zo dňa 15.6.2018, doručenom súdu dňa 18.6.2018, nežiadal nariadený termín pojednávania odročiť. Z pojednávania sa ospravedlnil, nakoľko od 20.6.2018 do 25.6.2018 je na dovolenke mimo Bratislavy. 6. Podľa na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 7. Podľa odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. 8. Predmetom tohto sporového konania bol nárok žalobkyne voči žalobcovi, ktorý smeroval k splneniu jeho povinnosti vydať jej kľúče od spornej nehnuteľnosti, umožniť jej túto užívať a zároveň uhradiť žalovanú sumu z titulu bezdôvodného obohatenia. Súd konštatuje, že všetky tri žalobné nároky boli nárokmi v zmysle ) . Žalobkyňa na pojednávaní dňa 20.6.2018 navrhla súdu vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Žalovaný sa na pojednávanie, napriek riadne doručenému predvolaniu, nedostavil. Rovnako svoju neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. V prvom rade súd uvádza, že je povinnosťou sporovej strany zúčastniť sa súdneho pojednávania v prípade, ak je na toto riadne predvolaný. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu údajnej, bližšie nešpecifikovanej, dovolenky. Čerpanie, či absolvovanie akejkoľvek dovolenky, alebo pobytu mimo územia Bratislavy, ktoré by mu znemožňovalo zúčastniť sa súdneho pojednávania, nepreukázal. Aj v prípade osvedčovania relevancie dôvodov a okolností neúčasti na súdnom pojednávaní platí zásada kontradiktórnosti civilného sporového konania, kedy nepostačuje dôvod neúčasť len opísať a uviesť (resp. tvrdiť) ale jeho existenciu je nutné aj preukázať. Zjednodušene povedané, pokiaľ strana v spore súdu existenciu vážnej okolnosti, znemožňujúcej účasť na pojednávaní, neosvedčí, súd jej ospravedlnenie musí vyhodnotiť ako nepostačujúce. Okrem toho aj tvrdenie žalovaného, že je na dovolenke, je samo o sebe natoľko všeobecné a nepreskúmateľné, že znemožňuje súdu vyhodnotiť, či údajná dovolenka je vážnou okolnosťou, znemožňujúcou účasť na pojednávaní. Je nutné si uvedomiť, že nie každá okolnosť, znemožňujúca účasť na pojednávaní, je okolnosťou ospravedlniteľnou. Samotný zákon vyžaduje aby charakter vzniknutej prekážky bol vážny a vo svojej intenzite skutočne tvoril ťažko prekonateľnú prekážku účasti na pojednávaní. Takúto okolnosť však súdu žalovaný neuviedol a preto je naplnená hypotéza ustanovenia . Súdu nezostávalo iné, ako rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Záverom je potrebné zdôrazniť, že žalovaný v rámci ospravedlnenia nežiadal, aby súd pojednávanie odročil, len oznámil, že sa tohto nezúčastní.“

2. Proti uvedenému rozsudku pre zmeškanie podal žalovaný dňa 17. augusta 2018 odvolanie a zároveň návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa . Odôvodnil ich v podstate zhodne tým, že pojednávania konaného dňa 20. júna 2018 sa nemohol zúčastniť, pretože v dňoch 20. až 25. júna 2018 bol na plánovanej dovolenke mimo územia Bratislavy, v rámci ktorej dňa 20. júna 2018 sprevádzal svokrovcov na plánovaných lekárskych vyšetreniach v Nových Zámkoch. Svoju neprítomnosť na pojednávaní však ospravedlnil listom z 15. júna 2018 a i keď nežiadal výslovne o odročenie pojednávania, vzhľadom na obsah tejto listiny je nepochybné, že to mal v úmysle, keďže žiadal na ďalšie pojednávanie predvolať svedkov, ktorých navrhol už vo svojom vyjadrení z 11. decembra 2017. Uvedenému svedčí aj tá skutočnosť, že žalovaný nepožiadal konajúci súd, aby konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Práve naopak mal záujem, aby súd predvolal na ďalšie pojednávanie navrhnutých

svedkov, ktorí mali potvrdiť tvrdenia žalovaného, uvedené v rámci jeho procesnej obrany. Žiadal preto prvostupňový súd, aby rozsudok pre zmeškanie z 20. júna 2018, sp. zn. , zrušil a začal v predmetnej veci opätovne konať.

3. Súd prvej inštancie uznesením č. k. -95 z 15. novembra 2018 návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č. k. -61 z 20. júna 2018 zamietol. V odôvodnení zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol v rozsudku pre zmeškanie.

4. Uznesenie č. k. -95 z 15. novembra 2018 napadol žalovaný dňa 11. decembra 2018 prípustným odvolaním ( ) z dôvodu, že konajúci súd svojím postupom porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. Pre vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené zákonné podmienky v zmysle ust. , pretože predmetného pojednávania sa nezúčastnil pre závažné okolnosti a svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil riadne a včas.

5.1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením sp. zn. z 25. júna 2019 odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 20. júna 2018, č. k. -61, odmietol (výrok I.), uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 15. novembra 2018, č. k. -95, potvrdil (výrok II.) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % (výrok III.). 5.2. Z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie o existencii zákonných podmienok pre postup v zmysle . Preto napadnuté uznesenie z 15. novembra 2018, č. k. -95, podľa ako vecne správne potvrdil. Pretože dôvody taxatívne uvedené v neboli odvolacím súdom zistené, odvolanie žalovaného proti rozsudku prvoinštančného súdu z 20. júna 2018, č. k. -61, odmietol podľa .

6.1. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z tvrdiac, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolateľ navrhol uznesenie odvolacieho súdu sp. zn. z 25. júna 2019 spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie z 20. júna 2018, č. k. -61, podľa a zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 6.2. V dovolaní namietal, že odvolací súd nenariadením pojednávania vo veci, mu odňal možnosť uplatniť jemu patriace procesné práva, tak ako sú garantované . Mal za to, že súdy nižšej inštancie konali v rozpore s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 27. októbra 2010. Ďalej namietal, že došlo k pochybeniu pri doručovaní rozhodnutia odvolacieho súdu. Konkretizoval, že rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo doručované elektronicky na adresu sídla advokátskej kancelárie jeho vtedajšieho právneho zástupcu, čím boli porušené právne predpisy pri doručovaní rozhodnutia, jeho správoplatnení a žalovanému bola odopretá možnosť podania odvolania a dovolania v zákonom stanovenej lehote. Ďalšie vady konania spočívajú v tom, že odvolací súd nevytýčil pojednávanie a rozhodol formou samosudcu, neskúmal obsahové námietky žalovaného uvedené v jeho odvolaní, a ani neskúmal, či súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom a správne vyhodnotil dôkazy, na základe ktorých rozhodol. V dovolaní následne zhrnul aj vady konania, ktorých sa podľa jeho názoru dopustil súd prvej inštancie.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol, alternatívne zamietol ako zjavne oneskorene podané, a to aj bez ohľadu na jeho neopodstatnenosť podľa , keď aj v kontexte sa žalovaný zámerne vyhýbal nariadenému pojednávaniu. Zároveň žiadala priznať náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade so zákonom ( ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie je opodstatnené.

9. Podľa proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v a .

10. Žalovaný konkrétne prípustnosť svojho dovolania vyvodil z .

11. Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

13. Podľa dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný tak, ako sú obsahovo vymedzené v podanom dovolaní.

14. Dovolací súd posudzoval prípustnosť dovolania a súčasne aj jeho dôvodnosť z hľadísk uvedených v ustanovení , t. j. najmä z hľadiska existencie vady, na ktorú poukazoval žalobca, teda či súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [ ].

15. Pod porušením práva na spravodlivý proces je treba rozumieť taký nesprávny postup súdu, ktorý sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, vymykajúcich sa nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca. Podstatou tohto práva je zabezpečiť fyzickým a právnickým osobám možnosť domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty, ktoré im právny poriadok priznáva. Nesprávnym procesným postupom sa rozumie iba faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu. V zmysle je teda relevantný taký nesprávny procesný postup, ktorý vylučuje stranu sporu z realizácie jej procesných oprávnení a ktorý marí možnosť jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj , , , ). Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie ().

16. Dovolateľ v dovolaní namietal, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa .

17. Podľa na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a/ sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b/ žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

18. Rozsudok pre zmeškanie je osobitný druh súdneho rozhodnutia, predstavujúci následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci“, a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany [porovnaj tiež Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., , Komentár, Praha: C. H. BECK 2016, str. 1001; (ďalej len „Komentár“)].

19. V súlade so zásadou hospodárnosti je povinnosťou sporových strán spolupôsobiť pri rýchlom a efektívnom rozhodnutí civilného sporu, avšak na strane druhej prísne formalistický postup môže mať za následok zamedzenie prístupu k súdu.

20. Okolnosti, ktorými môže strana sporu ospravedlniť svoju neprítomnosť na pojednávaní, nemožno vymedziť taxatívne, pretože závisia od okolností konkrétneho sporu. V zásade však musí ísť o okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine, atď). Vážnosť okolností je však vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu (porovnaj Komentár str. 1008). Pri rozhodovaní formou kontumačného rozsudku podľa a je potrebné vychádzať z kritérií, ktoré zohľadňujú predovšetkým individuálne procesné štádium sporu, stav a výsledky dokazovania a doterajšie správanie strany resp. jej zástupcu, v neprospech ktorej má byť rozsudok pre zmeškanie vydaný. Tieto kritériá nemožno zovšeobecniť.

21. Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, že žalovaný bol od začiatku konania aktívny, reagoval na výzvy zo strany súdu a svoju neprítomnosť na pojednávaní včas ospravedlnil.

22. Z vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie môže súd vyhovieť len za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok.

23. Za stavu, že žalovaný nebol v konaní pred súdom prvej inštancie nečinný a svoju neprítomnosť na pojednávaní včas ospravedlnil, zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle splnené neboli. Súd prvej inštancie tak nepostupoval správne, keď na návrh žalobkyne vydal rozsudok pre zmeškanie, ale mal v predmetnej veci rozhodnúť meritórne.

24. Zároveň dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že dovolanie žalovaného bolo podané včas, nakoľko nedostatok v doručovaní uznesenia odvolacieho súdu jeho právnemu zástupcovi bol odstránený.

25. S ohľadom na vyššie uvedené dovolací súd dodáva, že uplatnený dovolací dôvod v zmysle ustanovenia bol dôvodný, lebo postupom súdov došlo k porušeniu procesných práv žalovaného v takej miere, že možno konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces zaručeného Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v ktorom je implikované právo na súdnu ochranu zaručené .

26. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší ( ). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí ( ).

27. Za stavu, že v konaní došlo k procesným vadám podľa , ktorá skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť - pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne - najvyšší súd uznesenie odvolacieho súdu z 25. júna 2019, sp. zn. vo výroku, ktorým odmietol odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 20. júna 2018, č. k. -61 a vo výroku o trovách konania a rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 20. júna 2018, č. k. -61 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie (, ). Zrušenie uznesenia Okresného súdu Bratislava II z 15. novembra 2018, č. k. -95, by bolo bezpredmetné, preto zostáva nedotknuté a vec sa dostáva do štádia prvoinštančného konania.

28. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania ( ). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu ( ).

29. Dovolací súd záverom dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení I. ÚS SR 233/2019 zo 4. júna 2019 ako obiter dictum (v bode 43 veta posledná) uviedol „Podľa názoru ústavného súdu

treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopretá strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej).“

30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.