Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_4Sfk-136-2022.pdf
PDF · 105.72 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sfk/136/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): Klára Pribulová - QUATRO, Čergovská 10, 0801 Prešov, IČO: 33 955 361, právne zastúpená: JUDr. Lukáš Kišeľak, advokát, Jarková 63, 08001 Prešov, IČO: 42 083 591, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101076264/2020 zo dňa 23. júna 2020 v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/66/2020-85 zo dňa 05. mája 2022, takto
r o z h o d o l :
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Daňový úrad Prešov (ďalej aj ako „správca dane“) vykonal u žalobkyne daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2015 až december 2015. Daňová kontrola sa začala 25.10.2018 a bola ukončená 21.10.2019 doručením protokolu z daňovej kontroly č. 102266360/2019 zo dňa 01.10.2019 (ďalej len „Protokol“). 2. Správca dane oznámením č. 101645924/2019 zo dňa 04.07.2019 oznámil žalobkyni zistené pochybnosti v zmysle § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) a vyzval ju, aby sa k týmto zisteniam vyjadrila a odstránila pochybnosti správcu dane tým, že preukáže pravdivosť, úplnosť a správnosť ňou predložených dokladov najmä vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom KARMEN-veľkoobchod potravín s. r. o. a JAMI-SK, s. r. o., vo vzťahu k nákupu pohonných látok a k predloženým dokladom. 3. Správca dane oznámením č. 102099439/2019 zo dňa 06.09.2019 v súlade s § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku oboznámil žalobkyňu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly a v tomto oznámení ju poučil o jej práve navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jej vyjadrenia k týmto zisteniam. Zároveň uviedol, že ak chce žalobkyňa svoje právo využiť, má sa vyjadriť do dňa vypracovania protokolu. Oznámenie bolo žalobkyni doručené 30.09.2019. 4. Dňa 30.09.2019 zaslal splnomocnený zástupca žalobkyne na všeobecný zverejnený emailový kontakt Daňového úradu Prešov email, v ktorom uviedol vyjadrenie k oboznámeniu sa so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly, ktoré žiadal uviesť v protokole z daňovej kontroly. Toto podanie dňa 07.10.2019 doručil správcovi dane i v listinnej podobe. 5. Dňa 01.10.2019 správca dane vypracoval Protokol, ktorý odoslal žalobkyni 02.10.2019 a ktorý bol žalobkyni doručený 21.10.2019. Žalobkyňa zaslala 05.11.2019 správcovi dane vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole, v ktorom namietala, že Protokol neobsahuje jej vyjadrenie podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku.
6. Správca dane rozhodnutím č. 100295220/2020 zo dňa 28.01.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) žalobkyni vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku za zdaňovacie obdobie september 2015 vo výške 4.169,90 eur. 7. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly pre absenciu náležitosti podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku. Rovnako namietala postup správcu dane pri realizácií jej práva navrhnúť, aby v Protokole boli uvedené jej vyjadrenia. Namietala, že správca dane nereagoval na jej podanie zo dňa 30.09.2019 podané prostredníctvom emailu s tým, že Daňový poriadok aj vo vzťahu k subjektom s povinnou elektronickou komunikáciou pripúšťa náhradný spôsob doručovania podania postupom podľa § 13 ods. 6 Daňového poriadku. 8. Žalovaný rozhodnutím číslo: 101076264/2020 zo dňa 23. júna 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Uviedol, že absencia vyjadrenia žalobkyne zo dňa 30.09.2019, doplneného v listinnej podobe 07.10.2019, v Protokole nespôsobuje jeho nezákonnosť, keďže predmetné podanie bolo správcovi dane doručené až po dni vypracovania a odoslania Protokolu. Rovnako uviedol, že správca dane sa vo vyrubovacom konaní vysporiadal s tvrdeniami žalobkyne, pričom taktiež poukázal na skutočnosť, že podanie žalobkyne je do značnej miery totožné s vyjadrením žalobkyne zo dňa 17.07.2019, ktoré je uvedené v Protokole na str. 32 a 33. II. Konanie pred správnym súdom 9. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 1S/66/2020-85 zo dňa 05. mája 2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobkyne o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. 10. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku odkázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/59/2020-77 zo dňa 07.04.2022 v obdobnej veci žalobkyne (týkajúce sa rovnakej daňovej kontroly žalobkyne za zdaňovacie obdobia február 2015), s ktorého odôvodnením sa stotožnil. 11. V odôvodnení rozsudku sp. zn. 1S/59/2020 správny súd poukázal na charakter daňovej kontroly s tým, že medzi práva kontrolovaného daňového subjektu patrí aj právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia. Oboznámenie so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly č. 102099439/2019 zo dňa 06.09.2019 správny súd považoval za nadbytočné, nakoľko správca dane žalobkyňu oboznámil so svojimi pochybnosťami výzvami zo dňa 13.01.2019, 11.03.2019 a 04.07.2019. Avšak v prípade, že správca dane takto postupoval, mal v súlade § 27 ods. 1 Daňového poriadku určiť jasne a zrozumiteľne lehotu, v ktorej sa mohla žalobkyňa vyjadriť. Spôsob, akým správca dane formuloval lehotu, považoval preto za neurčitý. Toto pochybenie ale podľa správneho súdu nemá takú intenzitu, aby bolo možné konštatovať podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 12. V rozsudku sp. zn. 1S/59/2020 správny súd k námietke, že vyjadrenie žalobkyne zo dňa 30.09.2019 nebolo súčasťou Protokolu, uviedol, že žalobkyňa doručila svoje vyjadrenie zo dňa 30.09.2019 prostredníctvom emailu, teda v rozpore s § 13 ods. 5 Daňového poriadku, pričom bola povinná ho do 5 pracovných dní doplniť v listinnej podobe. Pokiaľ bol Protokol vydaný 01.10.2019, podanie žalobkyne sa ešte nepovažovalo za doručené, a teda ho nebolo v Protokole možné uviesť. Ďalej zaujal stanovisko, že podanie žalobkyne zo dňa 30.09.2002 je po vecnej stránke identické s vyjadrením žalobkyne zo dňa 17.07.2019, v ktorom okrem toho, že došlo k nákupu, zaplateniu a použitiu nakúpeného tovaru na zdaniteľné plnenia, iné skutočnosti neuviedla. Toto vyjadrenie bolo súčasťou Protokolu, a teda neuvedenie vyjadrenia žalobkyne zo dňa 30.09.2019 v Protokole správny súd nepovažoval za zásah do subjektívnych práv žalobkyne v takom rozsahu, že by to malo za následok nezákonného rozhodnutie správcu dane. Pri svojej argumentácii správny súd oprel svoje závery aj o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/57/2018 zo dňa 28.04.2020. III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie žalovaného 13. Proti napadnutému rozsudku podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť (ďalej ako „sťažovateľka“) z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. h/ a g/ SSP, v ktorej navrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alternatívne, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti na ďalšie konanie žalovanému. 14. K sťažnostnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP (odklon od ustálenej súdnej praxe) sťažovateľka označila rozsudky, na ktoré poukázala aj v podaní doručenom správnemu súdu, ktorý podľa nej na tieto mal prihliadať. Konkrétne poukázala na vety z odôvodnenia rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/64/2017 zo dňa 24.10.2018, sp. zn. 5Sžfk/52/2017 zo dňa 04.12.2018 a sp. zn. 5Sžf/46/2016 zo dňa 13.12.2017, týkajúce sa základných zásad daňového konania,
osobitne zásady zákonnosti, od ktorých sa podľa sťažovateľky mal správny súd odkloniť. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/57/2018 zo dňa 28.04.2020, na ktoré poukázal správny súd, považovala sťažovateľka za ojedinelé. 15. K sťažnostnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP (nesprávne právne posúdenie) sa sťažovateľka ohradila voči tomu, že napriek tomu, že správny súd potvrdil, že v konaní bolo porušené zákonné ustanovenie ukladajúce správcovi dane určité zákonné povinnosti a aj ustanovenia Daňového poriadku určujúce podstatné obsahové náležitosti Protokolu, tieto porušenia vyhodnotil ako „nepodstatné“. Ak by správny súd sťažovateľkou uvádzané rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správne aplikoval a ak by takto vykladal § 47 písm. i/, § 45 ods. 1 písm. f/ a § 27 ods. 1 Daňového poriadku, tak by nemohol prijať závery o nepodstatnom porušení práv sťažovateľky. Tým, ako správny súd aproboval nezákonnosť postupu správcu dane, urobil citované ustanovenia podľa sťažovateľky obsolentnými. V tejto súvislosti poukázala i na zásadu zákonnosti a na zásadu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a namietala postup, v ktorom správny súd správnu žalobu zamietne, hoci potvrdí správnosť tvrdení o porušení toho-ktorého ustanovenia zákona, avšak uzavrie, že nešlo o podstatné porušenie zákona. Podľa sťažovateľky z nezákonného postupu a z nezákonného dôkazu, ktorým je Protokol, nemôže vzniknúť rozhodnutie o dorubení dane sťažovateľke. 16. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 02.11.2022, v ktorom uviedol, že zotrváva na svojich predošlých vyjadreniach a napadnutý rozsudok považuje za správny. Sťažovateľkou uvádzané porušenia § 27 ods. 1 a § 47 písm. i/ Daňového poriadku podľa žalovaného automaticky nespôsobuje nezákonnosť daňovej kontroly, pretože zákonodarca pri porušení uvedeného nedostatku neviaže ako následok nezákonnosť daňovej kontroly. Má za to, že procesné právo sťažovateľky podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku jej upreté nebolo, správca dane priebežne oboznamoval sťažovateľku s pochybnosťami a vyzval ju, aby sa k nim vyjadrila. Oznámenie zo dňa 06.09.2019 žalovaný nepovažuje za výzvu podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku, ale za súhrnné oboznámenie so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly. Kasačnú sťažnosť navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom 17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“ alebo „najvyšší správny súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h/ SSP. 18. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 19. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť bol uhradený. 20. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal Podľa § 47 písm. i/ Daňového poriadku, protokol z daňovej kontroly musí obsahovať vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f/. Podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Podľa § 27 ods. 1 Daňového poriadku, ak nie je lehota pre niektorý úkon ustanovená týmto zákonom alebo osobitným predpisom,1/ určí primeranú lehotu správca dane a zároveň upozorní na následky nedodržania tejto lehoty. Lehotu kratšiu ako osem dní možno určiť len výnimočne pre jednoduché úkony alebo osobitne naliehavé úkony. VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti 21. Kľúčovou otázkou v predmetnej veci bolo, či krajský súd správne vyhodnotil, že zistené pochybenie správcu dane za daných skutkových okolností nebolo takej intenzity, že by spôsobilo nezákonnosť Protokolu. 22. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na to, že sťažovateľka dôvody kasačnej sťažnosti označila zmätočne, keď na str. 3 kasačnej sťažnosti v bode V. - označenom ako sťažnostné dôvody, uviedla nasledovné: „Podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) S.s.p., „Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom
rozhodnutí o kasačnej sťažnosti.““ V ďalšom texte kasačnej sťažnosti sťažovateľka uviedla podrobnejšiu argumentáciu ku sťažnostnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP - odklon od ustálenej súdnej praxe a ku sťažnostnému dôvodu § 440 ods. 1 písm. g/ SSP - nesprávne právne posúdenie. Nakoľko sa sťažovateľka v bode VI. kasačnej sťažnosti - ktoré je jadrom kasačnej sťažnosti - ani v iných častiach kasačnej sťažnosti osobitne nevyjadrila, resp. nevymedzila dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a i/, kasačný súd ustálil, že uvedenie týchto ustanovení v bode V. kasačnej sťažnosti možno považovať za chybu v písaní. V prípade, ak sťažovateľka chcela kasačnú sťažnosť odôvodniť aj týmito ustanoveniami, kasačný súd konštatuje, že tieto sťažnostné body nevymedzila v súlade s § 440 ods. 2 SSP, preto nemožno na tieto prihliadať. Kasačný súd preto preskúmal napadnutý rozsudok výlučne s ohľadom na dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a h/ SSP. 23. Čo sa týka právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu, ktorý formuláciu správcu dane v oznámení č. 102099439/2019 zo dňa 06.09.2019, ktorou správca dane poučil sťažovateľku na možnosť vyjadriť sa „do dňa vypracovania protokolu“, považoval za neurčitú. Rovnako sa však stotožňuje i s posúdením správneho súdu, že uvedené pochybenie správcu dane nemá s ohľadom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a to z nasledovných dôvodov. 24. Kasačný súd poukazuje na to, že sťažovateľka svoje vyjadrenia k skutočnostiam zisteným počas daňovej kontroly zaslala správcovi dane podaniami zo dňa 17.07.2019 (č. l. 137 administratívneho spisu správcu dane) a zo dňa 29.08.2019 (č. l. 168 administratívneho spisu správcu dane). Tieto vyjadrenia sťažovateľky správca dane uviedol na str. 32 - 35 Protokolu. Správca dane tak v súlade s § 47 písm. i/ Daňového poriadku do Protokolu zahrnul tie vyjadrenia sťažovateľky, ktoré mu boli k dátumu jeho vypracovania riadne doručené. Z uvedených dôvodov kasačný súd neidentifikoval v predmetnom postupe správcu dane podstatné porušenie Daňového poriadku, ktoré by malo vplyv na zákonnosť daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania či zákonnosť Protokolu. 25. Správny súd v napadnutom rozsudku správne vyhodnotil, že vyjadrenie sťažovateľky zo dňa 30.09.2019 je po vecnej stránke identické s jej podaním zo dňa 17.07.2019. Toto vyjadrenie bolo súčasťou Protokolu (na str. 32 - 33). Neuvedenie vyjadrenia sťažovateľky zo dňa 30.09.2019 v Protokole tak ani kasačný súd nepovažoval za taký zásah do subjektívnych práv sťažovateľky, ktorý by mal za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 26. Postup sťažovateľky, ktorá v podaní zo dňa 29.08.2019 žiadala, aby v protokole boli uvedené jej záverečné vyjadrenia k zisteným skutočnostiam v priebehu daňovej kontroly, možno označiť za neobvyklý. Správca dane nie je povinný kontrolovaný daňový subjekt na realizáciu jeho práva podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku osobitne vyzývať. Rovnako kasačný súd poukazuje na okolnosti, ktoré vyplývajú z administratívneho spisu, v zmysle ktorých správca dane dal oznámenie č. 102099439/2019 zo dňa 06.09.2019 na poštovú prepravu dňa 06.09.2019. Doručenka k oznámeniu obsahovala preškrtnutý dátum doručenia 16.09.2019 a preškrtnutý podpis adresáta a následne uvedený nový dátum doručenia 30.09.2019 (č. l. 180 a č. l. 237 administratívneho spisu správcu dane). Správca dane podal sťažnosť Slovenskej pošte, a. s., ktorá v odpovedi zo dňa 14.10.2019 (č. l. 240 administratívneho spisu správcu dane) uviedla, že nedostatok na doručenke spôsobila priehradková zamestnankyňa Pošty Prešov 1, ktorá uviedla, že dňa 16.09.2019 pri vydávaní iných uložených zásielok splnomocnenému zástupcovi sťažovateľky vypísala na doručenke údaj o prevzatí zásielky a predčasne potvrdila v informačnom systéme Slovenskej pošty, a. s. aj vydanie tejto zásielky adresátovi, napriek tomu, že po jej položení na priehradku tento uviedol, že ju prevezme neskôr. Tiež možno za neštandardné označiť to, že sťažovateľka svoje vyjadrenie zo dňa 30.09.2019 zaslala na rozdiel od svojich ostatných podaní iba emailom. Vzhľadom na tieto skutočnosti možno mať pochybnosti o súlade postupu sťažovateľky so zásadou úzkej súčinnosti upravenou v § 3 ods. 2 Daňového poriadku. 27. Kasačný súd pri hodnotení predmetného procesného postupu zohľadnil aj časový aspekt - daňová kontrola sťažovateľky sa začala dňa 25.10.2018. Preto je možné sa stotožniť s postupom správcu dane, ktorý do Protokolu vypracovaného 01.10.2010 a sťažovateľke zasielaného 02.10.2019 (sťažovateľke bol doručený 21.10.2019) nezahrnul jej vyjadrenie zaslané emailom 30.09.2019 a listinne doplnené až 07.10.2019, t. j. po vypracovaní a odoslaní Protokolu. Navyše sťažovateľka bola oprávnená svoje právo vyjadriť sa realizovať i prostredníctvom vyjadrenia k zisteniam správcu dane uvedeným v protokole podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Sťažovateľka však vo svojom vyjadrení nepredložila nové skutkové zistenia, iba poukázala na chýbajúcu obsahovú náležitosť Protokolu podľa § 47 písm. i/ Daňového poriadku a tvrdila nepoužiteľnosť Protokolu. 28. Kasačný súd tiež poukazuje na to, že k rovnakým záverom dospel aj iný senát najvyššieho správneho súdu v rozsudku sp. zn. 5Sfk/97/2022 zo dňa 26. októbra 2023, pričom rozdielnosť spočíva len v tom, že sa jednalo o iné zdaňovacie obdobie v rámci tej istej daňovej kontroly. Okrem uvedeného sa však
prakticky jedná o totožný skutkový stav veci a to najmä s ohľadom na argumentáciu sťažovateľky a procesný postup v predmetnej daňovej kontrole. V rozsudku sp. zn. 5Sfk/97/2022 najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť zamietol, pričom v bodoch 24. - 35 dospel k nasledovným záverom: a. Účel práva kontrolovaného daňového subjektu vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku je priebežne sa vyjadrovať k zisteniam správcu dane tak, aby protokol z daňovej kontroly neobsahoval iba kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov realizované správcom dane v rámci jeho kontrolnej činnosti, ale i prípadnú oponentúru kontrolovaných daňových subjektov realizovanú prostredníctvom ich vyjadrení reagujúcich na zistenia a ich hodnotenie zo strany správcu dane; b. Tieto vyjadrenia môžu kontrolované daňové subjekty podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku predkladať kedykoľvek a na ich predloženie správca dane nie je povinný vyzývať; c. Lehota oboznámenia so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly č. 102099439/2019 zo dňa 06.09.2019 bola formulovaná neurčito; toto ale v kontexte skutkových okolností predmetnej veci nemá takú intenzitu, aby bolo možné konštatovať podstatné porušenie Daňového poriadku; d. Neuvedenie vyjadrenia sťažovateľky zo dňa 30.09.2019 v Protokole nebolo podstatným zásahom do subjektívnych práv sťažovateľky, toto vyjadrenie je po vecnej stránke identické s jej skorším podaním zo dňa 17.07.2019, ktoré bolo súčasťou Protokolu; e. Z postupu sťažovateľky v predmetnej veci možno mať pochybnosti o súlade jej postupu so zásadou úzkej súčinnosti upravenou v § 3 ods. 2 Daňového poriadku; f. odkázal na právne závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk 57/2018. 29. Argumentácia sťažovateľky smerujúca k spochybneniu zákonnosti administratívneho konania nie je takej intenzity, aby negovala zákonnosť prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Úlohou správnych súdov (vrátane kasačného súdu) pritom nie je reparovať také prípadné procesné pochybenia orgánov verejnej správy, ktoré by vo svojej podstate viedli len k zopakovaniu konania pred orgánmi verejnej správy, avšak bez reálneho potenciálu zmeny k lepšiemu (v prospech sťažovateľa) - k tomu pozri napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky - sp. zn.: 4Sž/98--102/02 zo dňa 17.12.2002 - „..rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“. V danej súvislosti kasačný súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Rovnako je možné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/255/2010, v ktorom tento vyslovil názor, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili sa formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Obdobne - v uznesení z 19. apríla 2016 - sp. zn. III. ÚS 245/2016 Ústavný súd Slovenskej republiky ustálil nasledovné: „Správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého, ale účinnej ochrane subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prejednanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa.“ 30. V tomto kontexte kasačný súd poukazuje aj na znenie § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, v zmysle ktorého dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej 31. Sťažovateľka ďalej namietala odklon od ustálenej súdnej praxe (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). Rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukázala (sp. zn. 3Sžfk/64/2017 zo dňa 24.10.2018, sp. zn. 5Sžfk/52/2017 zo dňa 04.12.2018 a sp. zn. 5Sžf/46/2016 zo dňa 13.12.2017), však vychádzajú z iných skutkových a právnych okolností, nakoľko sa týkajú zásady zákonnosti vo vzťahu k dĺžke trvania daňovej kontroly. Preto kasačný súd v predmetnej veci neidentifikoval odklon od ustálenej praxe kasačného súdu. 32. Krajský súd naopak správne na predmetnú vec aplikoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.1Sžfk/57/2018 zo dňa 07.04.2022, ktorý sa týkal právne obdobnej otázky - zásahu do práv daňového subjektu, ak správca dane vydal protokol v čase plynutia lehoty na vyjadrenie sa daňového subjektu k skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly. Toto rozhodnutie je preto
aplikovateľné na právne a skutkové okolnosti predmetnej veci. V súlade so závermi obsiahnutými v tomto rozsudku kasačný súd konštatuje, že „sťažovateľom namietané skutočnosti nepredstavujú podstatné porušenie ustanovení o konaní pred daňovými orgánmi, ktoré by zasiahli do subjektívnych práv sťažovateľa. Sťažovateľovi nebola odňatá možnosť riadne konať pred daňovými orgánmi. Sťažovateľ mohol v priebehu vyrubovacieho konania navrhnúť dôkazy, ktoré pri daňovej kontrole z dôvodu predčasného vydania protokolu nemohol navrhnúť, čo však neurobil“. 33. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že pokiaľ sťažovateľka namietala, že krajský súd sa nevyjadril k rozhodnutiam, na ktoré poukázala vo svojom dodatočnom podaní zo dňa 29.04.2022, označeným ako súhlas s konaním v neprítomnosti žalobcu, tak na tieto rozhodnutia žalobkyňa nepoukázala v podanej žalobe. Preto krajský súd nepochybil, ak svoju argumentáciu zameral na včas podané žalobné body a tieto posúdil s ohľadom na prax kasačného súdu aplikovateľnú na predmetné skutkové a právne okolnosti. VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti a trov 34. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 35. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľka v kasačnom konaní úspech nemala a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré okolnosti podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.