Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/59/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobkyne: L. D., W. XX, XXXX D., IČO: 33 955 361, právne zastúpená JUDr. Lukáš Kišeľak, advokát, Jarková 63, 08001 Prešov, IČO: 42 083 591, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. júna 2020 č. 101076300/2020 na základe všeobecnej správnej žaloby, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu správcu dane správny súd zistil, že Daňový úrad Prešov vykonal u žalobcu kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2015. Daňová kontrola začala dňa 25.10.2018 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 101838179/2018 zo dňa 18.9.2018, ktoré bolo daňovému subjektu doručené dňa 12.10.2018. Správca dane vydal dňa 1.10.2019 Protokol č. 102266360/2019.

2. Dňa 25.10.2018 sa žalobca ku správcovi dane nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil, o čom bol spísaný úradný záznam č. 102132509/2018 dňa 26.10.2018. Dňa 7.11.2018 sa k správcovi dane dostavil splnomocnený zástupca daňového subjektu, s ktorým správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 102185847/2018. Splnomocnený zástupca odovzdal správcovi dane daňové doklady a iné účtovné doklady potrebné k výkonu daňovej kontroly.

3. Výzvou na predloženie dôkazov č. 100198999/2019 zo dňa 16.1.2019 vyzval správca dane žalobkyňu na predloženie dôkazov, týkajúcich sa špecifikovaných daňových dokladov a predloženia dôkazov preukazujúcich, že k dodaniu tovarov došlo tak, ako je na predmetných dokladoch deklarované. Správca dane, teda vyzval daňový subjekt na splnenie povinnosti podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku. Predmetná zásielka nebola prevzatá žalobkyňou v odbernej lehote, preto v súlade s ustanovením § 31 ods. 2 Daňového poriadku správca dane považoval zásielku za doručenú dňom 6.2.2019. Následne správca dane nahliadol do administratívneho spisu z daňovej kontroly dane z príjmu fyzickej osoby za rok 2015 vykonanej u žalobkyne a získal z neho informácie potrebné pre posúdenie dane pre predmetné administratívneho konanie, o čom spísal úradný záznam č.101523159/2019 zo dňa 21.6.2019.

4. Dňa 12.3.2019 zaslal správca dane splnomocnenému zástupcovi žalobkyne výzvu na predloženie dokladov č. 100600221/2019 z 11.3.2019, ktorou vyzval žalobkyňu na splnenie si zákonnej povinnosti podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku, teda aby predložila dôkazy preukazujúce dodanie tovarov uvedených vo výzve akými sú objednávky, dodacie listy, skladovú evidenciu, pohyb tovaru, doklady o preprave tovaru ako aj doklady preukazujúce použitie tovarov na účely podnikania. Uvedená výzva bola žalobkyni doručená dňa 13.3.2019, avšak v stanovenej lehote doklady nedoložila.

5. Dňa 29.4.2019 sa splnomocnený zástupca žalobkyne zúčastnil na vypočutí svedka C. G., ktorého účasť aj zabezpečil, avšak svedkovi nekládol žiadne otázky.

6. Dňa 4.7.2019 vyhotovil správca dane oznámenie o jeho pochybnostiach č.101645924/2019 podľa § 46 ods.5 Daňového poriadku, kde podrobne popísal svoje zistenia a vyzval žalobkyňu, aby sa k týmto zisteniam vyjadrila a odstránila pochybnosti správcu dane tým, že preukáže pravdivosť, úplnosť a správnosť ňou predložených dokladov. Predmetná výzva bola splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručená dňa 9.7.2019. Žalobkyňa sa k uvedenej výzve vyjadrila podaním zo dňa 17.7.2019, v ktorom uviedla, že tovar od spoločnosti KARMEN-veľkoobchod potravín s.r.o. bola riadne nakúpený, zaplatený a použitý na zdaniteľné plnenia platiteľa. Spolu s tovarom bol dodaný aj pokladničný doklad, ktorého hodnovernosť platiteľ dane nemal možnosť overiť. Uviedol, že k týmto pochybnostiam sa vyjadrí po konzultácií s dodávateľom tovaru. Obdobné stanovisko uviedol aj vo vzťahu k tovaru dodanému od dodávateľa JAMI-SK, s.r.o., pričom poukázal aj na výpoveď svedka C. G., ktorý potvrdil dodanie tovaru pre žalobkyňu. Žalobkyňa uviedla, že nemá možnosť preveriť plnenie daňových povinnosti týmto subjektom, preto nemožno na ňu takto presúvať dôkaznú povinnosť. Vo vzťahu k nečitateľným dokladom požiadala správcu dane o doručenie originálnych dokladov za účelom nahliadnutia na tieto doklady a ich následnej rekonštrukcie, resp. požiadanie dodávateľa o potvrdenie vierohodnosti dokladov, prípadne o písomné prehlásenie o uskutočnení zdaniteľného plnenia. Zároveň navrhla, aby správca dane zabezpečil svedeckú výpoveď dodávateľa o uskutočnení tohto zdaniteľného plnenia.

7. Dňa 14.8.2019 sa k správcovi dane dostavila žalobkyňa a prevzala nečitateľné výdavkové pokladničné doklady. Správca dane určil žalobkyni lehotu 8 dní na doplnenie chýbajúcich náležitostí a zabezpečenie vierohodnosti a preukázateľnosti vydaných dokladov.

8. Dňa 22.8.2019 doručil splnomocnený zástupca správcovi dane podanie, ktorého prílohou bola časť zrekonštruovaných pôvodne nečitateľných dokladov, pričom uviedol, že doklad č. P-V 239 znejúci na sumu 210,- eur bez DPH zo dňa 9.2.2015 za nákup materiálu sa nepodarilo obnoviť.

9. Dňa 29.8.2019 zaslal splnomocnený zástupca žalobkyne správcovi dane vyjadrenie k oznámeniu o pochybnostiach správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, v ktorom navrhol, aby správca dane zabezpečil svedeckú výpoveď bývalej zamestnankyne C. D., ktorá pracovala na pozícií "prevádzkar", mala hmotnú zodpovednosť za zverené finančné prostriedky a nákup materiálu a tovaru. Uviedol, že tento zamestnanec má mať záznamy o nákupe tovarov uvedených vo výzve správcu od spoločnosti JAMI-SK, s.r.o., keďže si záznamy ponechala pre účely prípadnej hmotnej zodpovednosti zamestnanca. Zároveň navrhol, aby uvedená svedecká výpoveď bola súčasťou protokolu z daňovej kontroly a poukazujúc na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku navrhol, aby v protokole boli uvedené jeho záverečné vyjadrenia k zisteným skutočnostiam v priebehu daňovej kontroly, ktoré poskytne správcovi na základe výzvy správcu po skončení dokazovania.

10. Dňa 6.9.2019 zaslal správca dane splnomocnenému zástupcovi žalobkyne oboznámenie so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, v ktorom upozornil žalobkyňu, že môže využiť svoje právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jej vyjadrenia, a to do dňa vyhotovenia protokolu. Predmetné oboznámenie bolo podľa doručenky splnomocnenému zástupcovi žalobkyne doručené dňa 30.9.2019. Uvedená doručenka však obsahovala preškrtnutý dátum doručenia dňa 16.9.2019 ako aj preškrtnutý podpis adresáta a následne uvedený nový dátum doručenia dňa 30.9.2019 aj s ďalším podpisom adresáta. Správca dane podal sťažnosť Slovenskej pošte, a.s., ktorá v odpovedi na uvedenú sťažnosť, doručenú správcovi dane dňa 17.10.2019 uviedla, že nedostatok na doručenke spôsobila priehradková zamestnankyňa Pošty Prešov 1, ktorá uviedla, že dňa 16.9.2019 pri vydávaní iných uložených zásielok adresátovi Slavomír Gáll vypísala na príslušnej doručenke údaj o

prevzatí zásielky a predčasne potvrdila v informačnom systéme Slovenskej pošty, a.s. aj vydanie tejto zásielky adresátovi, napriek tomu, že po jej položení na priehradku adresát uviedol, že ju prevezme neskôr. Zamestnankyňa následne neopravila záznam v informačnom systéme Slovenskej pošty, a.s.

11. Dňa 30.9.2019 zaslal splnomocnený zástupca žalobkyne správcovi dane email, v ktorom uviedol vyjadrenie k oboznámeniu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly, ktoré žiadal uviesť v protokole z daňovej kontroly podľa § 45 ods.. 1 písm. f) Daňového poriadku.

12. Dňa 1.10.2019 správca dane vypracoval protokol č. 102266360/2016, ktorý bol splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole odoslaný dňa 2.10.2019. Predmetný protokol spolu s výzvou bol žalobkyni doručený dňa 21.10.2019.

13. Dňa 7.10.2019 bolo správcovi dane v listinnej podobe doručené vyjadrenie splnomocneného zástupcu žalobkyne, ktoré bolo prostredníctvom emailu zaslané dňa 30.9.2019.

14. Dňa 5.11.2019 zaslal splnomocnený zástupca žalobkyne vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, v ktorom namietal, že protokol neobsahuje vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, čo má za následok nezákonnosť tohto protokolu. Uvedené právo využil a správcovi dane oznámil v podaní zo dňa 29.8.2019, že žiada, aby jeho záverečné vyjadrenia k zisteným skutočnostiam v priebehu daňovej kontroly boli zahrnuté v protokole, pričom oboznámenie správcu dane o zistených skutočnostiam bolo žalobkyni doručené až dňa 30.9.2019, na čo táto prostredníctvom splnomocneného zástupcu reagovala tak, že doručila svoje vyjadrenie prostredníctvom emailu, nakoľko došlo k technickým problémom na jej strane, a teda nebolo možné doručovať podanie podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane napriek doručeniu vyjadrenia žalobkyne pred vypracovaním protokolu, jej vyjadrenie do protokolu nezahrnul ani na neho nijakým spôsobom nereagoval, čím došlo k porušeniu práv kontrolovaného daňového subjektu a vyvolalo nezákonnosť a nepoužiteľnosť protokolu pre vyrubovacie konanie.

15. Dňa 28.1.2020 správca dane vydal rozhodnutie č. 100292952/2020, ktorým vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku za február 2015 vo výške 3840,43 eur. V predmetnom rozhodnutí sa správca dane vyjadril k návrhu žalobkyne na vypočutie svedka - C. D., ktorá mala byť prevádzkarkou u žalobkyne, pričom uviedol, že z hlásenia daňového subjektu L. D. za rok 2015 v informačnom systéme Finančnej správy mal za preukázané, že táto osoba nebola zamestnancom žalobkyne v roku 2015, preto vyhodnotil uvedený výsluch ako nerelevantný. Taktiež uviedol, že na preverenie pohybu tovaru postačuje predložiť podrobnú skladovú evidenciu a doklady o pohybe tovaru, ktoré však žalobkyňa neviedla. V predmetnom rozhodnutí sa správca dane taktiež vyjadril k doručovaniu oboznámenia so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly zo dňa 6.9.2019 a to tak, že z odpovede Slovenskej pošty, a.s. na sťažnosť správcu dane vyplýva, že splnomocnený zástupca žalobkyne odmietol prevziať zásielku dňa 16.9.2019, pričom v zmysle § 30 Daňového poriadku bolo potrebné uvedené konanie vyhodnotiť ako doručenie zásielky, pričom správca dane aj napriek uvedenému považoval zásielku za doručenú k 30.9.2019. Vo vzťahu k emailovému podaniu splnomocneného zástupcu žalobkyne zo dňa 30.9.2019 správca dane uviedol, že na predmetné podanie nereagoval, nakoľko nebolo doručené zákonným spôsobom a preto nevyvolávalo právne účinky. Vo vzťahu k jeho doplneniu v písomnej podobe správca dane uviedol, že toto bolo doručené po vypracovaní protokolu, preto sa ním zaoberal až vo vyrubovacom konaní. Taktiež uviedol, že vyjadrenie zaslané emailom dňa 30.9.2019 a následne doplnené v listinnej podobe, bolo takmer identické s časťou vyjadrenia splnomocneného zástupcu daňového subjektu doručeného správcovi dane dňa 17.7.2019, ktoré je zapracované v protokole z daňovej kontroly na strane 32 a 33 a stanovisko správcu dane k uvedenému je zapracované na strane 36 až 38 protokolu. Správca dane zdôraznil, že ani jedno z týchto vyjadrení neobsahovalo žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by preukazovali tvrdenia daňového subjektu a ktoré neboli predložené v čase výkonu daňovej kontroly. Taktiež upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalobkyňa na výzvu na predloženie dôkazov nereagovala a žiadne dôkazy správcovi dane nedoložila. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobkyne k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly zo dňa 5.11.2019 správca dane uviedol, že žalobkyňa mala v priebehu daňovej kontroly možnosť kedykoľvek sa vyjadriť k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť, aby tieto vyjadrenia boli súčasťou protokolu, preto správca dane nemal za potrebné ukladať lehotu na takéto vyjadrenie. Čo sa týka vyjadrení, ktoré boli zaslané až po vydaní protokolu a jeho následnom odoslaní, takéto nie je možné zapracovať do protokolu ale je možné sa s tvrdeniami vysporiadať až v rámci vyrubovacieho

konania. K podaniu žalobkyne zo dňa 30.9.2019 zaslaného emailom správca dane uviedol, že na uvedené nemohol prihliadať, nakoľko nebolo doručené zákonným spôsobom podľa § 13 ods. 5 a § 14 Daňového poriadku. Taktiež konštatoval, že splnomocnený zástupca žalobkyne nepreukázal, že by na jeho strane nastali technické problémy pri doručovaní, avšak z odpovede Slovenskej pošty zo dňa 17.10.2019 je zrejmé, že tento odmietol prevziať zásielku a postupoval neštandardne a účelovo. Záverom správca dane konštatoval, že aj keď emailové podanie žalobkyne zo dňa 30.9.2019 nie je zapracované v protokole, samotný protokol obsahuje vyjadrenie žalobkyne zo dňa 17.7.2019, ktoré je svojim obsahom takmer identické (neobsahovalo žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by preukazovali tvrdenia daňového subjektu) a správca dane sa s nim dostatočným spôsobom vysporiadal.

16. Vo vzťahu k meritu veci správca dane uviedol, že čo sa týka uplatnenia odpočítanie dane z dokladov vystavených KARMEN- veľkoobchod potravín s.r.o. tak správca porovnal doklady predložené daňovým subjektom, ktoré mali byť vyhotovené dodávateľom KARMEN-veľkoobchod potravín s.r.o. z ERP s prideleným registračným kódom DKP 9242020010773053 s dokladmi, ktoré boli doručené správcovi dane spoločnosťou KARMEN- veľkoobchod potravín s.r.o. na intervalovej uzávierke na CD/DVD nosiči za obdobie od 1.1.2015 do 31.10.2015 a zistil, že doklady z tejto elektronickej pokladnice DKP 9242020010773053, z ktorých si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane v kontrolných zdaňovacích obdobiach, nesúhlasia z hľadiska sortimentu s dokladmi spoločnosti KARMEN veľkoobchod potravín s.r.o. a sú vystavené na sumy, ktoré nezodpovedajú sumám, z ktorých si žalobkyňa uplatnila odpočítanie dane v kontrolných zdaňovacích obdobiach. Taktiež bolo správcovi dane oznámené, že dodávateľ žalobkyne časť sortimentu, ktorý bol uvedený na dokladoch nepredávala a časť síce predávala ale názvy nezodpovedali názvom tovaru, ktorý bol v skladovej evidencii na prevádzkach v Giraltovciach. Žalobkyňa na výzvu správcu dane, aby preukázala uvedené dodávky, nereagovala a žiadne dôkazy nepredložila. Vo vzťahu k dodávateľovi JAMI-SK s.r.o. správca dane konštatoval, že na dokladoch je označenie DKP obsahujúce 15 číslic namiesto 14-ich. Svedok pán G., bývalý konateľ spoločnosti JAMI-SK s.r.o., uviedol, že v roku 2015 nakupoval mäso a mäsové výrobky od poľských dodávateľov, pričom však správca dane zistil, že táto spoločnosť nepriznala v zdaňovacích obdobiach január až december 2015 žiadne nákupy, teda nadobudnutie tovaru od poľských dodávateľov a taktiež ani dodávatelia z EÚ nepriznali dodanie tovaru spoločnosti JAMI-SK s.r.o.. Uvedená spoločnosť ani nemala potrebné povolenia na výkon činnosti- dovoz mäsa a mäsových výrobkov zo štátov EÚ v uvedenom období. Žalobkyňa na výzvu správcu dane nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie týchto tovarov. Správca dane konštatoval, že samotná existencia daňových dokladov, na ktorých je uvedená DPH od dodávateľa ešte nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na dokladoch a nie je dôkazom, že sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako je to dokladmi deklarované, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Na základe týchto skutočností dospel správca dane k záveru, že nedošlo k uskutočneniu zdaniteľných obchodov od deklarovaných dodávateľov pre žalobkyňu tak ako to deklaruje predloženými pokladničnými dokladmi, a teda žalobkyňa nemá nárok na odpočítanie dane z predložených pokladničných dokladov.

17. Voči uvedenému rozhodnutiu podala v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, v ktorom namietala nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly pre absenciu náležitosti podľa § 45 od. 1 písm. f) Daňového poriadku. Namietala postup správcu dane, ktorý v písomnosti zo dňa 6.9.2019 uviedol, že daňový subjekt môže podať vyjadrenie do vypracovania protokolu, čo považuje za neštandardnú, nejasnú a zmätočnú formuláciu v rozpore s §27 ods. 1 Daňového poriadku. Mala za to, že správca dane bol povinný jej poskytnúť lehotu na vyjadrenie sa k skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly, pričom by rešpektovala aj kratšiu lehotu ako osem dní, avšak mala byť jasne stanovená. Žiadala, aby odvolací orgán zaujal svoje stanovisko a vyjadril právny názor k tomu, či formulácia "svoje vyjadrenie môžete podať, ak to stihnete do vypracovania protokolu" je v súlade so základnými zásadami správy daní, konkrétne so zásadou zákonnosti a zásadou súčinnosti. Namietala, že správca dane nereagoval na jej podanie zo dňa 30.9.2019, podané kvôli technickým problémom prostredníctvom emailu. Nesúhlasila so záverom, že uvedené nebolo doručené zákonným spôsobom, keďže podľa § 14 ods. 3 Daňového poriadku, účinného do 31.12.2019, sa neprihliada len na také podanie, ktoré má predpísanú štruktúrovanú formu a ktoré osoba podľa odseku 1 doručila inak ako elektronickými prostriedkami. Keďže vyjadrenie k skutočnostiam zisteným v daňovej kontrole nemá predpísanú štruktúrovanú formu, pripúšťa Daňový poriadok aj vo vzťahu k subjektom s povinnou elektronickou komunikáciou náhradný spôsob doručovania podania a to postupom podľa § 13 ods. 6 Daňového poriadku. Žalobkyňa emailové podanie doplnila podaním v listinnej podobe, teda bolo potrebné na neho prihliadať. Čo sa týka nepreukázania technických problémov pri doručovaní podania, žalobkyňa uviedla,

že použitie náhradného doručenia nie je podmienené preukázaním existencie technických problémov. Žalobkyňa považuje protokol z daňovej kontroly za nezákonný a z toho dôvodu za nepoužiteľný pre vyrubovacie konanie.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

18. Žalovaný rozhodnutím č. 101076300/2020 zo dňa 23.06.2020 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 100292952/2020 z 28.01.2020, ktorým daňový úrad podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 v sume 3840,43 eur žalobkyni. Odvolací orgán konštatoval, že predloženie riadne zaúčtovaných dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie dane, samotné faktúry, doklady ERP, kúpne zmluvy, evidencie DPH a iné doklady však ešte nepreukazujú, že vzniklo právo na odpočítanie dane. Daňové doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. V predmetnom konaní žalovaný konštatoval, že správca dane vychádzal zo stavu zisteného v daňovom konaní podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku a napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti podľa § 63 ods. 3 a 5 Daňového poriadku. Konštatoval, že námietky žalobkyne poukazujú iba na nedostatky v procesnom postupe správcu dane v rámci daňovej kontroly a na absenciu náležitosti v protokole o daňovej kontrole podľa § 47 písm. i) Daňového poriadku, teda absenciu vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku. Vo vzťahu k týmto námietkam uviedol, že absencia vyjadrenia žalobkyne zo dňa 30.9.2019, doplneného v listinnej podobe dňa 7.10.2019, v protokole nespôsobuje jeho nezákonnosť, pre ktorý by ho nebolo možné použiť vo vyrubovacom konaní, keďže predmetné podanie bolo doručené až po dni vypracovania a odoslania protokolu. Žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola ukončená doručení protokolu a správca dane sa následne vo vyrubovacom konaní vysporiadal so všetkými tvrdeniami daňového subjektu , pričom taktiež poukázal na skutočnosť, že uvedené podanie je do značnej miery identické s vyjadrením zo dňa 17.7.2019, ktoré je uvedené v protokole na str. 32 a 33. Žalovaný poukázal na fakt, že ani jedno z týchto podaní žalobkyne neobsahuje nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by preukazovali tvrdenia daňového subjektu a mali zásadný vplyv na hmotnoprávne posúdenie veci. Čo sa týka práva žalobkyne na vyjadrovanie sa k skutočnostiam zisteným správcom dane žalovaný uviedol, že uvedené právo nebolo žalobkyni porušené, nakoľko táto mala právo sa vyjadriť k zisteným skutočnostiam na základe výzvy správcu dane zo dňa 4.7.2019, pričom v tejto boli uvedené všetky úkony vykonané správcom odo dňa začatia daňovej kontroly do dňa jej vydania. Žalobkyni bolo počas celej daňovej kontroly umožnené predkladať správcovi dane dôkazy, tvrdenia, stanoviská a to na základe jednotlivých výziev správcu dane ako aj počas výsluchu svedka. S tvrdeniami uvedenými vo vyjadrení žalobkyne zo dňa 17.7.2019 sa správca dane podrobne vysporiadal. Žalovaný na základe uvedeného konštatoval, že správca dane si splnil svoju povinnosť informovať daňový subjekt o spôsobe, akým boli skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane zistené a na základe toho mohol daňový subjekt uplatniť svoje právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré aj využil. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že správca dane neurčil jasne lehoty, v ktorej sa môže k oboznámeniu zo dňa 6.9.2019 vyjadriť, žalovaný uviedol, že daňový subjekt sa môže vyjadriť a svoje návrhy predkladať kedykoľvek počas výkonu daňovej kontroly a to až do dňa jej ukončenia, preto sa mohla žalobkyňa kedykoľvek počas daňovej kontroly vyjadrovať a formulácia správcu dane o lehote, v ktorej je možné podať vyjadrenie k zisteným skutočnostiam, nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia správcu dane. Podľa názoru žalovaného práve konaním splnomocneného zástupcu žalobkyne došlo k ukráteniu žalobkyne na možnosti vyjadriť sa ku skutočnostiam uvedeným v oboznámení zo dňa 6.9.2019, nakoľko zásielka od správcu dane bola splnomocnený zástupcom žalobkyne prevzatá z pošty až po 20 dňoch odo dňa jej uloženia na pošte. Taktiež konštatoval, že žalobkyňa sa k oboznámeniu vyjadrila v rozpore so zákonom, ak vyjadrenie nedoručila podľa § 14 Daňového poriadku elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku cez portál finančnej správy formou všeobecného podania alebo prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy. Postup, ktorý zvolila žalobkyňa, podľa názoru žalovaného nemožno považovať za náhradný spôsob doručenia. Čo sa týka porušenia povinnosti vyzvať žalobkyňu podľa § 13 ods. 10 Daňového poriadku na odstránenie nedostatkov podania žalovaný konštatoval, že uvedené bolo bezpredmetné, nakoľko protokol z daňovej kontroly už bol vydaný a následne doručený. Ani nevydanie výzvy podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku podľa názoru žalovaného nemá vplyv na zákonnosť vykonaných dôkazov a na ustálenie skutkového stavu a právne posúdenie. Ide o porušenie povinnosti, ktoré nemalo na závery uvedené v protokole z daňovej kontroly žiaden vplyv. Na základe uvedených skutočností žalovaný konštatoval, že správca dane v konaní

preukázal, že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov deklarovaných žalobkyňou na vstupe nedošlo a osoby uvedené na dokladoch ERP deklarovaný tovar nedodali.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

19. Voči rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa v zákonnom stanovenej lehote správnu žalobu, v ktorej namietala nesprávne právne posúdenie veci, porušenie jej procesných a ústavných práv, porušenie zásad správy daní, arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia, keďže nedáva odpoveď na to, ako sa žalovaný vyporiadal s námietkami žalobkyne v jej odvolaní a o aké zákonné ustanovenia oprel svoje úvahy, keď potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 100292952/2020 z 28.1.2020. Uviedla, že v odvolaní namietala existenciu vady daňového protokolu, ktorý nespĺňal zákonné náležitosti predpísané § 47 písm. i) Daňového poriadku, t.j. vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, pričom žalovaný vo vzťahu k tomuto len konštatoval, že uvedené neznamená, že protokol sa považuje za nezákonný dôkaz na základe ktorého nie je možné vydať rozhodnutie vo vyrubovacom konaní. V uvedenom postupe žalobkyňa videla neprípustný zásah do jej práv v daňovom konaní, keďže daňový protokol nespĺňal obligatórne obsahové náležitosti podľa § 47 Daňového poriadku, teda ide o nezákonný protokol a ako dôkaz nemôže byť použitý pri vydávaní rozhodnutia daňového úradu. V dôsledku nedodržania zákonných náležitosti došlo k porušeniu práv žalobkyne upravených v ustanovení § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, keďže žalobkyňa v priebehu daňového konania, t.j. podaním zo dňa 29.8.2019 navrhla, aby v protokole boli uvedené jej vyjadrenia k skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly, pričom správca dane jej podaním zo dňa 6.9.2020 oznámil, že svoje vyjadrenie môže podať do vypracovania protokolu. Uvedená lehota na podanie vyjadrenia však bola neurčitá, nakoľko žalobkyňa nemohla mať vedomosť, kedy správca dane protokol spíše. Taktiež poukázala na to, že uvedené nemožno považovať za primeranú lehotu a ani nebola upozornená na následky nedodržania tejto lehoty, preto aj týmto došlo k porušeniu ustanovení Daňového poriadku. Nezákonnosť postupu správcu dane žalobkyňa videla aj v tom, že využila svoje právo podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku a dňa 30.9.2019 postupom podľa § 13 ods. 9 Daňového poriadku doručila svoje podanie urobené elektronickými prostriedkami bez použitia elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a bez využitia kvalifikovaného elektronického podpisu, z dôvodu technických problémov s elektronickou schránkou, pričom uvedené podanie do 5 pracovných dní doplnila v listinnej podobe. Správca dane však nijako na predmetné podanie nereagoval, iba konštatoval, že uvedené podanie zaslané emailom nezakladalo právne účinky, nakoľko osobám uvedeným v §14 Daňového poriadku, zákon neumožňuje náhradný postup doručovania podľa § 13 ods. 6 Daňového poriadku ale sú povinné doručovať podania podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku. S uvedeným žalobkyňa nesúhlasila, keďže nešlo o podanie v štruktúrovanej forme podľa § 14 ods. 3 Daňového poriadku, preto mal správca dane na toto podanie prihliadať. Žalobkyňa označila za zásah do svojich práv aj záver žalovaného o tom, že vydanie výzvy na odstránenie nedostatkov jej podania z 30.9.2019 by bolo z logického hľadiska bezpredmetné a nevydanie výzvy podľa § 13 ods.8 Daňového poriadku nemalo vplyv na zákonnosť vykonaných dôkazov a išlo iba o porušenie povinnosti, ktoré nemalo žiadny vplyv na závery daňového úradu uvedené v protokole. Žalobkyňa mala za to, že žalovaným vykonaný výber akceptácie porušenia zákonných povinností správcom dane a to aj napriek jej námietkam nemá oporu v Daňovom poriadku a spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázala na fakt, že daňová kontrola je procesom smerujúcim k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu) a predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany správcu dane, čo vyplýva z charakteru povinností kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly, pričom cieľ daňovej kontroly nie je možné dosiahnuť na úkor práv a právom chránených záujmov daňového subjektu, preto sa v daňovom konaní uplatňuje požiadavka primeranosti zásahov správcu dane voči daňovému subjektu a povinnosť rešpektovať práva daňového subjektu ustanovené v Daňovom poriadku. V prípade, ak medzi výzvou na vyjadrenia sa k zisteniam uvedeným správcom dane, ktorá bola žalobkyni doručená dňa 30.9.2019 a vypracovaním protokolu dňa 1.10.2019, neuplynulo viac ako 24 hodín, podľa názoru žalobkyne došlo k porušeniu jej procesných práv garantovaných Daňovým poriadkom. Súčasne správca dane neprihliadol na podanie žalobkyne doručené dňa 30.9.2019 emailom, pričom ani nečakal na jeho doplnenie v písomnej podobe a nasledujúci deň, t.j. 1.10.2019 vydal protokol z daňovej kontroly s tým, že odignoroval požiadavku žalobkyne, aby jej vyjadrenie bolo súčasťou protokolu. Žalobkyňa mala za to, že postup správcu dane sledoval výlučne účel ukončenia daňovej kontroly v lehote 1 roka aj za cenu nezákonného zásahu

do práv daňového subjektu. Žalobkyňa namietala, že konaním daňového úradu a žalovaného bola ukrátená na svojich právach, keďže táto vo svojom vyjadrení navrhla výsluch svedkyne C. D., ktorej výpoveď bola spôsobila privodiť pre žalobkyňu výhodnejšie rozhodnutie vo veci. Popísanými vadami daňového procesu, ktoré žalovaný neodstránil svojim rozhodnutím a pri nevykonaní dôkazu uvedeného vo vyjadrení žalobkyne, došlo k porušeniu jej práv, ktoré v prípade zopakovania daňového procesu môžu privodiť vecne iné, pre žalobkyňu výhodnejšie rozhodnutie, preto navrhla zrušiť rozhodnutie žalovaného č.101076300/2000 zo dňa 23.6.2020 v spojení s rozhodnutím správcu dane č. 100292952/2020 zo dňa 28.1.2020 a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

20. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobné námietky sú do značnej miery totožné s námietkami uvedenými v odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správcu dane č. 100292952/2020 zo dňa 28.1.2020, s ktorými sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vvsporiadal. Na záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí žalovaný zotrval. Čo sa týka absencie vyjadrenia žalobkyne podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku v protokole z daňovej kontroly, žalovaný uviedol, že predmetný protokol neobsahoval uvedené vyjadrenie, pretože žalobkyňa ho nepodala v lehote, t.j. do vypracovania protokolu. Poukázal však na skutočnosť, že správca dane zapracoval do inej časti protokolu vyjadrenie žalobcu zo dňa 17.7.2019, ktoré bolo obsahovo totožné s vyjadrením žalobcu, ktoré doručil emailom dňa 30.9.2009 a následne v listinnej podobe dňa 7.10.2019, pričom vo vyrubovacom konaní sa podrobne vysporiadal aj s vyjadrením žalobkyne zo dňa 30.9.2019. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správca dane zasiahol do procesných práv žalobcu uvedených v § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku tým, že neurčil presnú a primeranú lehotu podľa § 27 ods. 1 Daňového poriadku na vyjadrenie sa k oboznámeniu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly. Uviedol, že sa s touto námietkou dostatočne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Mal za to, že podanie správcu dane zo dňa 6.9.2019 nebolo výzvou ale súhrnným oboznámením sa so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly, o ktorých bol žalobca priebežne oboznámený, preto správca dane naplnil ustanovenie § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, keď informoval žalobkyňu o spôsobe, akým boli skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane zistené a umožnil jej sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam v priebehu daňovej kontroly až do jej ukončenia, t.j. do dňa doručenia protokolu. Na základe uvedeného mal za to, že žalobkyni nebolo upreté právo podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku. K náhradnému doručovaniu žalovaný uviedol, že osoby taxatívne uvedené v § 14 ods. 1 Daňového poriadku majú povinnosť doručovať elektronickými prostriedkami a v prípade existencie technických problémov, bolo potrebné tieto preukázať, čo však žalobkyňa neurobila. Vo vzťahu k predčasnému vypracovaniu protokolu žalovaný uviedol, že oboznámenie podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku správca dane vypracoval dňa 6.9.2019, t.j. v dostatočnom časovom predstihu pred uplynutím ročnej lehoty na ukončenie daňovej kontroly, pričom vytvoril aj dostatočný priestor na podanie vyjadrenia ale práve žalobkyňa svojím konaním pri doručovaní sa o možnosť doručenia vyjadrenia pripravila. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením, že by porušil ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku tým, že sa dostatočne nevysporiadal s námietkami žalobkyne. Uviedol, že dostatočne zdôvodnil prijatý záver vo veci a vyjadril sa ku každej námietke, ktorú žalobkyňa uviedla v odvolaní. Na základe uvedených skutočnosti považoval napadnuté rozhodnutie za vecne správne, zákonné, založené na správnom právnom posúdení veci a vydané na základe dostatočného zistenia skutkového stavu, preto navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

V.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

21. Podľa (ďalej len „“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

23. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

24. Podľa § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

25. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

26. Podľa (ďalej len „Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

27. Podľa § 31 ods. 2 Daňového poriadku, ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela.

28. Podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku, podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 a musí byť podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom20) osoby, ktorá ho podáva, alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy spôsobom podľa osobitného predpisu.20aa) Podanie, ktoré má predpísanú štruktúrovanú formu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,20ab) možno podať len prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 cez určené dátové rozhranie a v súlade s podmienkami a podrobnosťami o elektronickej komunikácii zverejnenými na webovom sídle finančného riaditeľstva podľa § 33 ods. 4. Ak daňový subjekt, ktorý je fyzickou osobou, chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Táto dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia.

29. Podľa § 13 ods. 6 Daňového poriadku, podanie urobené elektronickými prostriedkami, ak nebolo podané spôsobom podľa odseku 5, alebo podanie urobené telefaxom je potrebné doručiť aj v listinnej forme, a to do piatich pracovných dní od odoslania podania urobeného elektronickými prostriedkami alebo telefaxom, inak sa považuje za nedoručené.

30. Podľa § 13 ods. 10 Daňového poriadku, na podanie osoby podľa § 14 ods. 1, ktoré nebolo doručené finančnej správe elektronickými prostriedkami spôsobom podľa odseku 5, sa odseky 8 a 9 vzťahujú primerane.

31. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

32. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim

vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

33. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

34. Správny súd konštatuje, že žalobca sa správnou žalobou domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101076300/2020 zo dňa 23.6.2020 ako aj rozhodnutia Daňového úradu Prešov č.100292952/2020 zo dňa 28.1.2020 z dôvodu, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec a nedostatočne, resp. arbitrárne sa vysporiadal s námietkami žalobcu v odvolaní, kde tento namietal porušenie práva daňového subjektu v dôsledku nesprávneho procesného postupu správcu dane. Žalobca za závažné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy označil porušenie ustanovení § 47 písm. i) Daňového poriadku, § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku a § 27 ods. 1 Daňového poriadku, keďže správca dane v písomnom vyhotovení protokolu z daňovej kontroly, napriek žiadosti daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku zo dňa 29.8.2019, neuviedol jeho vyjadrenie z 30.9.2019, podané emailom a následne doplnené v listinnej podobe dňa 7.10.2019, do protokolu. Taktiež namietal, že v oboznámení č.102099439/2019 zo dňa 6.9.2019 správca dane neposkytol daňovému subjektu primeranú lehotu podľa § 27 ods.1 Daňového poriadku, v ktorej by sa mohol vyjadriť k skutočnostiam zisteným správcom dane.

35. Správny súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na charakter samotnej daňovej kontroly, ktorou sa rozumie postup správcu dane, pri ktorom sa zisťujú alebo preverujú skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly musí rešpektovať základné zásady správy daní, a teda musí dbať aj na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Vykonávanie daňovej kontroly nemôže neprimeraným a neopodstatneným spôsobom zasahovať do práv daňových subjektov, a preto samotný rozsah vykonávania daňovej kontroly musí byť primeraný okolnostiam konkrétneho prípadu. Správca dane by pri výkone daňovej kontroly nemal nadbytočne zaťažovať daňový subjekt, avšak je povinný ju vykonať v takom rozsahu, aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil potrebné skutočnosti pre splnenie jej účelu. Vzhľadom na uvedené Daňový poriadok v ustanovení § 45 deklaruje kontrolovaným daňovým subjektom práva a povinností, ktoré im patria v rámci daňovej kontroly a prostredníctvom ktorých dochádza k vzájomnému vyvažovaniu medzi právami daňového subjektu a jeho povinnosťami.

36. Medzi práva kontrolovaného daňového subjektu, ktoré mu zaručuje ustanovenie § 45 Daňového poriadku, patrí aj právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. V prejednávanom prípade žalobkyňa namieta, že zo strany správcu dane došlo k porušeniu tohto práva. Poukazujúc na predmetnú námietku žalobkyne správny súd konštatuje, že uvedené právo zaručuje daňovému subjektu možnosť sa v priebehu daňovej kontroly vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli správcom dane zistené. Uvedenému právu kontrolovaného daňového subjektu zodpovedá povinnosť správcu dane v priebehu daňovej kontroly postupovať v úzkej súčinnosti s kontrolovaným subjektom tak, aby boli zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a v prípade, ak na základe vykonaného dokazovania dospeje správca dane k záveru o existencii pochybností o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti údajov uvedených v dokumentácií daňového subjektu alebo v ním predložených dokladoch, oznámi mu tieto pochybnosti podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril,

najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. V prípade, ak daňový subjekt využije svoje práva a k zisteniam správcu dane sa vyjadrí, tento v súlade so zásadou písomnosti v daňovom konaní, je povinný vyjadrenia daňového subjektu písomne zaznamenať. Následne má daňový subjekt oprávnenie podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku požiadať správcu dane, aby jeho vyjadrenia boli súčasťou protokolu z daňovej kontroly. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že uvedené neznamená, že by bol správca dane povinný predtým ako vydá protokol z daňovej kontroly vyhotoviť aj akýsi sumár zistených skutočností, ktorý musí zaslať daňovému subjektu aj s lehotou na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam, nakoľko by dochádzalo k duplikovaniu procesných úkonov a to tým, že jednak by tieto skutočnosti správca dane uvádzal v akomsi sumáre zistení pred vydaním protokolu, ku ktorému by mal kontrolovaný daňový subjekt oprávnenie sa vyjadriť a následne by totožné skutočnosti uvádzal aj v protokole, keďže v ňom je správca dane povinný uviesť výsledky daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov a taktiež s doručovaním protokolu by správca dane vyzýval daňový subjekt na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a na označenie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Na základe uvedeného by išlo o takmer totožné akty správcu dane s takmer identickým obsahom, ktoré by tento vydával bezprostredne po sebe, teda uvedený postup by nemal logické opodstatnenie. Preto Daňový poriadok je formulovaný tak, že daňový subjekt na výzvu správcu dane mu predloží záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, správca dane vykonáva dokazovanie na preverenie ich správnosti a pravdivosti a v prípade, ak vzniknú u správcu dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. V rámci daňovej kontroly je kontrolovaný daňový subjekt oprávnený kedykoľvek nazerať do administratívneho spisu, ktorého súčasťou sú všetky správcom dane vykonané dôkazy a na základe zistení uvedených správcom dane, resp. skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu môže kontrolovaný daňový subjekt navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a vyvrátení pochybnosti správcu dane. Taktiež sa daňový subjekt môže vyjadrovať ku všetkým vykonaným dôkazom a ku všetkým zisteným skutočnostiam a žiadať, aby tieto vyjadrenia boli súčasťou protokolu z daňovej kontroly. Uvedené oprávnenie daňového subjektu však nemožno vykladať tak, že by bol správca dane povinný aj napriek tomu, že svoje pochybnosti o správnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov vyjadril počas daňovej kontroly, pričom nedošlo k zmene skutkového stavu, teda kontrolovaný daňový subjekt nevyužil svoje práva na doplnenie dokazovania, resp. na vyjadrenie sa k spôsobu zistenia skutočností správcom dane, následne v bezprostrednom časovom slede pred vydaním protokolu z daňovej kontroly už správca dane nemusí opätovne uvádzať svoje pochybnosti a vyzývať daňový subjekt na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam, nakoľko toto právo mal kontrolovaný daňový subjekt počas celého obdobia daňovej kontroly a najmä v čase, kedy mu správca dane prvýkrát oznámil svoje pochybnosti a vyzval ho na ich odstránenie a predloženie ním špecifikovaných dokladov.

37. V prejednávanom prípade mal správny súd za preukázané, že správca dane oznámil svoje pochybnosti o správnosti, pravdivosti a úplnosti žalobkyňou predložených dokladov a to vo výzve zo dňa 16.1.2019, v ktorej vyzval žalobkyňu podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku, aby v lehote 8 dní predložila dôkazy, preukazujúce dodanie tovarov uvedených na dokladoch v tabuľke č.1 (tovar od dodávateľa KARMEN- veľkoobchod potravín s.r.o.), ktorá bola súčasťou predmetnej výzvy a zároveň, aby predložila objednávky a dodacie listy k predmetným dokladom, skladovú evidenciu a pohyb tovaru uvedeného na dokladoch ako aj doklady k preprave predmetného tovaru a použitie predmetných tovarov na účely podnikania ako platiteľa podľa o DPH. Správca dane taktiež žalobkyňu poučil, že v prípade, ak v stanovenej lehote požadované dôkazy nepredloží a uskutočnenie zdaniteľných obchodov hodnoverným spôsobom nepreukáže, správca dane neuzná odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr v príslušnom zdaňovacom období podľa a v nadväznosti na o DPH. Žalobkyňa v stanovenej lehote nepodala žiadne vyjadrenie ani nepredložila žiadne dôkazy správcovi dane. Následne správca dane opätovne vyzval žalobkyňu dňa 11.3.2019 na doloženie tých istých dôkazov, avšak vo vzťahu k dodávateľovi JAMI-SK, s.r.o.. Predmetná výzva bola doručená splnomocnenému zástupcovi žalobkyne dňa 13.3.2019, avšak žiadny z dokladov, na ktorých predloženie vyzval správca dane kontrolovaný daňový subjekt, nebol správcovi dane v stanovenej lehote predložený. Následne dňa 4.7.2019 správca dane vydal správny akt

s označením Oznámenie pochybností správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, v ktorom oznámil kontrolovanému daňovému subjektu svoje pochybnosti o správnosti predložených dokladov, pričom tomuto subjektu zároveň aj uviedol z akých informácií vychádzal a k akým zisteniam dospel a zároveň vyzval žalobkyňu, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia tohto listu odstránila pochybnosti správcu dane o správnosti, pravdivosti a úplnosti dokladov ako aj o pravdivosti údajov uvedených v dokladoch a to tak, že predloží úplné a správne doklady, ktoré vierohodne preukazujú deklarované hospodárske operácie a účtovné prípady a tiež dôkazy preukazujúce rozhodné skutočnosti. Predmetná výzva bola žalobkyni doručená dňa 9.7.2019, pričom táto dňa 17.7.2019 doručila správcovi dane odpoveď na výzvu, v ktorej uviedla, že tovar označený v dokladoch špecifikovaných vo výzve bol riadne nakúpený, zaplatený a použitý na zdaniteľné plnenia platiteľa. Spolu s tovarom bol dodaný aj pokladničný doklad, ktorého hodnovernosť si platiteľ dane nemá možnosť overiť. Vo vzťahu k tovaru od dodávateľa KARMEN- veľkoobchod potravín s.r.o. žalobkyňa uviedla, že k pochybnostiam správcu dane sa vyjadrí po konzultácií s dodávateľom tovaru a vo vzťahu k tovaru od spoločnosti JAMI-SK, s.r.o. uviedla, že konateľ predmetnej spoločnosti vo výpovedi pred správcom dane potvrdil dodanie tovaru, pričom plnenie daňových povinností dodávateľom nie je predmetom skúmania v obchodných vzťahoch, preto si ako platiteľka dane nemala možnosť overiť uvedenú skutočnosť a namietala, že správca dane na ňu preniesol dôkaznú povinnosť. Čo sa týka záznamov o premávke motorových vozidiel, tieto žiadala vrátiť, aby doplnila požadované náležitosti v knihách jázd. K nečitateľným pokladničným dokladom uviedla, že tieto žiada vrátiť za účelom nahliadnutia na nich a podľa možnosti ich zrekonštruovania alebo požiadania dodávateľa o písomné prehlásenie o uskutočnení zdaniteľného plnenia. Vo vzťahu k profilu UNP uviedla, že tento bol nakúpený na zhotovenie železnej konštrukcie pre zmrzlinový stánok na adrese G. XXX. Taktiež uviedla, že požiadala dodávateľa C. C. o fotokópiu chýbajúcej faktúry, ktorú následne doloží správcovi dane. Okrem zrekonštruovaných platobných dokladov však správcovi dane nepredložila ním požadované dôkazy na preukázanie uskutočnenia zdaniteľných obchodov, teda nedoložila doklady vo forme objednávok a dodacích listov, skladovú evidenciu, prehľad pohybu tovaru ani ďalšie doklady, na ktoré bola vyzvaná. Následne správca dane vydal Oboznámenie so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku z 6.9.2019, v ktorom detailne opísal všetky zistenia v rámci daňovej kontroly, uviedol ako vyhodnotil jednotlivé dôkazy a ako sa vysporiadal s podaniami žalobkyne, a zároveň poučil žalobkyňu, že v zmysle §3 a § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku má právo sa vyjadriť ku skutočnostiam zisteným pri výkone daňovej kontroly, s ktorými ju správca dane oboznámil a taktiež ju poučil o práve žiadať, aby jej vyjadrenia boli súčasťou protokolu, pričom uviedol, že tieto vyjadrenia môže podať do dňa vypracovania protokolu z daňovej kontroly.

38. Vo vzťahu k aktu správcu dane označeného ako Oboznámenie so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly zo dňa 6.9.2019 správny súd uvádza, že uvedené konanie správcu dane ako už vyššie uviedol považuje za nadbytočné, nakoľko žalobkyňu v priebehu daňovej kontroly oboznámil so svojimi pochybnosťami o správnosti, pravdivosti a úplnosti dokladov ňou predložených a o pravdivosti údajov v nich uvedených a to výzvami zo dňa 13.1.2019, dňa 11.3.2019 a dňa 4.7.2019, pričom žalobkyňa v stanovenej lehote nepredložila správcovi dane žiadne doklady, ktoré tento od nej požadoval. Zároveň z administratívneho spisu nebolo zrejmé, že by kontrolovaný daňový subjekt žiadal od správcu dane oboznámenie zistení, z ktorých vychádzal a ktoré ho viedli k predmetným pochybnostiam. Taktiež zo spisu nevyplýva, že by žalobkyňa požiadala o nazretie do administratívneho spisu, aby zistila aké úkony správca dane v rámci daňovej kontroly vykonal a z ktorých skutočností vyvodzuje svoje závery. Správca dane nad rozsah zákonnom stanovených povinností vyhotovil pre žalobkyňu oboznámenie zo dňa 4.7.2019, v ktorom jej podrobne zhrnul obsah administratívneho spisu aj s odôvodnením jeho záverov, pre ktoré má za to, že k dodaniu tovarov nedošlo tak, ako je deklarované na dokladoch ňou doložených k výkonu daňovej kontroly a opätovne žalobkyňu vyzval na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam. Správny súd konštatuje, že na uvedený postup nebol správca dane povinný, avšak v prípade, že takto postupoval a oznámil tieto skutočnosti žalobkyni, pričom ju vyzval aby sa k nim vyjadrila, mal v súlade § 27 ods. 1 Daňového poriadku určiť jasne a zrozumiteľne lehotu, v ktorej sa mohla žalobkyňa k písomnosti daňového úradu vyjadriť. Spôsob, akým správca dane formuloval lehotu, v ktorej mohla žalobkyňa podať vyjadrenie, bol jednoznačne neurčitý, nakoľko táto nemohla mať vedomosť o dni, kedy bude protokol z daňovej kontroly vyhotovený. Uvedený nesprávny postup správcu dane spočívajúci v stanovení neurčitej lehoty na vyjadrenie sa k písomnosti zo dňa 6.9.2019 však nemá takú intenzitu, aby bolo možné konštatovať, že zo strany správneho orgánu došlo podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a to práve s ohľadom na fakt, že Daňový poriadok nepredpisuje povinnosť správcu dane zaslať pred vydaním protokolu z daňovej kontroly sumár vykonaných dôkazov s prijatými

právnymi závermi správcu dane, ale práve naopak správca dane je povinný počas celej daňovej kontroly postupovať v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a priebežne podľa jednotlivých zistení požadovať od kontrolovaného subjektu predloženie ďalších dôkazov, ktoré potvrdzujú tvrdenia daňového subjektu, čo v predmetnom konaní bolo preukázané, že takto správca dane postupoval a priebežne vyzýval žalobkyňu na predkladanie dôkazov, na ktoré táto nereagovala, resp. uviedla, že správcom dane požadovanými dokladmi nedisponuje.

39. Čo sa týka žalobnej námietky, že vyjadrenie zo dňa 30.9.2019 nebolo súčasťou protokolu, uvedené súvisí práve s tou skutočnosťou, že správca dane neurčito formuloval lehotu, v ktorej umožnil žalobkyni vyjadriť sa k oboznámeniu správcu dane zo dňa 6.9.2019, a nakoľko žalobkyňa doručila svoje vyjadrenie dňa 30.9.2019 prostredníctvom emailu, teda v rozpore s ustanovením podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku, bola povinná ho v lehote 5 pracovných dní doplniť v listinnej podobe, aby sa považovalo za doručené, avšak dňa 1.10.2019 bol vydaný protokol z daňovej kontroly, teda v čase jeho vydania sa podanie žalobkyne ešte nepovažovalo za doručené, a teda nebolo ho možné uviesť do protokolu. Uvedené však nemení nič na konštatovaní správneho súdu, že konaním správcu dane síce došlo k porušeniu procesného postupu v tom, že správca dane v rozpore so zákonom stanovil kontrolovanému daňovému subjektu neurčitú lehotu, v ktorej mohol podať vyjadrenie k oboznámeniu zistených skutočností zo dňa 6.9.2019, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa mala v priebehu daňovej kontroly viacero možnosti na podanie vyjadrenia k skutočnostiam zisteným správcom dane ako aj na doplnenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, nemožno konštatovať, že zo strany správcu dane došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci. V tejto súvislosti je taktiež potrebné poukázať na obsah podania žalobkyne zo dňa 30.9.2002, ktoré je po vecnej stránke identické s podaním žalobkyne zo dňa 17.7.2019 a v ktorom okrem skutočnosti, že došlo k nákupu, zaplateniu a použitiu nakúpeného tovaru na zdaniteľné plnenia, iné skutočnosti žalobkyňa neuviedla a tieto skutočnosti boli súčasťou protokolu ako vyjadrenie žalobkyne zo dňa 17.7.2019, teda ani neuvedenie vyjadrenia žalobkyne zo dňa 30.9.2019 v protokole nebolo zásahom do subjektívnych práv žalobkyne v takom rozsahu, že by to malo za následok nezákonného rozhodnutie správcu dane.

40. Vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam správny súd považuje za potrebné dať do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.1Sžfk/57/2018, ktoré riešilo právne obdobnú problematiku a to zásah do práv daňového subjektu, ak správca dane vydal protokol v čase plynutia lehoty na vyjadrenie sa daňového subjektu k skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly, pričom kasačný súd v bodoch 36, 37, 40 a 41 konštatoval:

41. „Kasačný súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že pokiaľ krajský súd posudzoval sťažovateľom namietané skutočnosti najmä z hľadiska, či boli spôsobilé zasiahnuť do jeho subjektívnych práv a či ovplyvnili princíp spravodlivého konania, tak jeho postup bol správny. Krajský súd správne vyhodnocoval, či bol sťažovateľovi počas výkonu daňovej kontroly poskytnutý dostatočný priestor na vyjadrenie k jednotlivým zisteniam správcu dane a či mu nebolo odopreté právo na nazeranie do spisu ako aj na predloženie dôkazov.

42. Kasačný súd dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, že sťažovateľ mal v priebehu daňovej kontroly možnosť nazerať do spisu správcu dane, vyjadrovať sa k jednotlivým zisteniam správcu dane, na čo bol aj viackrát vyzývaný. Sťažovateľovi boli viackrát oznámené pochybnosti správcu dane o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov, pričom správca dane sťažovateľa informoval dôsledne aj o jeho právach v zmysle § 45 ods. 1 najmä písm. c) a f) Daňového poriadku. Sťažovateľ mal možnosť kedykoľvek od začatia výkonu daňovej kontroly nahliadnuť do spisu ako aj požadovať od správcu dane oboznámenie o zisteniach správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Zo spisu vyplýva, že v konaní boli vypočutí aj sťažovateľom navrhnutí svedkovia, a to v jeho prítomnosti. Ak kasačný súd konštatuje, že zo strany správcu dane nedošlo k porušeniu zákona spočívajúceho v odňatí možnosti konať pred orgánom verejnej správy a správca dane postupoval v úzkej súčinnosti s kontrolovaným daňovým subjektom, pričom mu poskytol dostatočný časový priestor na vyjadrenia a podanie návrhov na dokazovanie.

43. Krajský súd preto nepochybil, ak nevyhodnotil uvedené porušenie povinnosti správcu dane pri vyhotovení protokolu bez vyčkania na vyjadrenie ako podstatné porušenie daňových predpisov, ktoré by malo vplyv na zákonnosť daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania či zákonnosť samotných rozhodnutí.

44. Kasačný súd navyše dodáva, že protokol bol doručený sťažovateľovi aj s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a označení dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, kde mohol sťažovateľ uviesť návrhy a dôkazy, ktorými by sa musel správca dane vo vyrubovacom konaní zaoberať, čo sa taktiež nestalo, nakoľko sťažovateľ sa k vecnej stránke daňovej kontroly nevyjadril a poukazoval len na procesné pochybenie. Sťažovateľ sa teda mohol v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, čo však neurobil. Na základe vyššie uvedeného namietané skutočnosti neboli spôsobilé zasiahnuť do sťažovateľovho práva na vyjadrenie pri daňovej kontrole. Kasačný súd preto dospel k záveru, že krajský súd vec správne právne posúdil a námietky sťažovateľa nie sú dôvodné.“

45. V prejednávanom prípade žalovaná taktiež v podaní zo dňa 30.9.2019 (doplneného v listinnej podobe 7.10.2019) ani následne vo vyjadrení ku protokolu z daňovej kontroly neuvádzala žiadne skutočnosti týkajúce sa vecnej stránky daňovej kontroly a poukazovala len na procesné pochybenia správcu dane, spočívajúce v absencii náležitosti protokolu podľa §47 ods. 1 písm. i) Daňového poriadku, porušenia práva žalobcu podľa § 45 ods.1 písm. f) Daňového poriadku, neposkytnutí primeranej lehoty a nepostupovaní správcu dane podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku. Ako však už správny súd vyššie uviedol, žalobkyňou namietané skutočnosti nepredstavujú tak podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by zasiahli do jej subjektívnych práv, keďže táto mohla svojím konaním vo vyjadrení k doručenému protokolu z daňovej kontroly navrhnúť dôkazy, ktoré pri daňovej kontrole z dôvodu predčasného vydania protokolu nemohla navrhnúť. Správny súd považuje konanie žalobkyne za účelové, keď v rámci námietok voči vyhotovenému protokolu o daňovej kontrole okrem procesných pochybení neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré žiada, aby boli predmetom dokazovania a taktiež ani nenavrhla žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

46. Na základe uvedených skutočností správny súd vyhodnotil napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne správne, v ktorom dal žalovaný odpoveď na všetky žalobkyňou namietané skutočnosti, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je jasné, zrozumiteľné a dáva odpoveď na všetky žalobkyňou namietané skutočnosti.

47. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva právny záver, že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

48. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. a nasl. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa a .

49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body

možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).