Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sfk/60/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu: UNIVERSAL McCANN Bratislava spol. s r. o., ul. Dr. Vladimíra Clementisa 10/3222, 821 02 Bratislava, IČO: 35 809 035, zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému (sťažovateľovi): Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, za účasti: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody č. 6, P. O. Box 100, 810 05 Bratislava, IČO: 30 416 094, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 8975-9000/2018 zo dňa 16. augusta 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -140 zo dňa 21. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Proti rozhodnutiu Úradu pre verejné obstarávanie č. 12965-6000/2015-ON/215-N zo dňa 18. júna 2018 podal žalobca dňa 28. júna 2018 odvolanie, o ktorom rozhodla Rada Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „Rada“) rozhodnutím č. 8975-9000/2018 zo dňa 16. augusta 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že zastavuje konanie o odvolaní podľa a v spojení s o verejnom obstarávaní (ďalej len „“) a o verejnom obstarávaní (ďalej aj ako „nový “).

2. Rada preskúmala odvolanie žalobcu konštatovala, že žalobca s podaním odvolania nezložil na účet úradu kauciu podľa . Rada ďalej konštatovala, že v podanom odvolaní zároveň absentuje doklad o poukázaní kaucie na účet úradu podľa v spojení s .

3. Z ustanovenia vyplýva, že žalobca bol s podaním odvolania povinný zložiť na účet úradu kauciu, ktorá musela byť pripísaná na účet úradu najneskôr posledný deň lehoty na podanie odvolania, t. j. v predmetnom prípade najneskôr do 29. júna 2018. Rada poukázala na to, že navrhovateľ v odvolaní uviedol, že mu nevznikla povinnosť zložiť s podaním odvolania kauciu, keďže odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré žalovaný nevydal v lehote podľa .

4. Žalobca nesplnil zákonnú povinnosť zložiť s podaním odvolania na účet úradu kauciu vo výške podľa , pričom táto skutočnosť podľa Rady tvorí neodstrániteľnú prekážku brániacu meritórnemu rozhodovaniu v odvolacom konaní v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní.

II. Konanie pred správnym súdom

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a priznania práva na náhradu trov konania.

6. Správny súd rozsudkom č.k. -140 zo dňa 21. apríla 2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia (ďalej aj ako „SSP“) zrušil rozhodnutie Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 8975-9000/2018 zo dňa 16. augusta 2018 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

7. Správny súd konštatoval, že úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 8975-9000/2018 zo dňa 16. augusta 2018, ktorým zastavuje konanie o odvolaní žalobcu podľa a v spojení s a .

8. Uviedol, že predmetom odvolacieho konania bolo žalobcom napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 12965-6000/2015-ON/215-NN zo dňa 18. júna 2018 o zamietnutí námietok žalobcu smerujúcich proti vyhodnoteniu ponúk vo verejnej súťaži na predmet nadlimitnej zákazky „Komunikačno-informačná kampaň k Operačnému programu Doprava a Operačnému programu Integrovaná infraštruktúra“, vyhlásenej verejným obstarávateľom Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, IČO: 30 416 094 v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 4. marca 2015 pod značkou 2015/S 044-076344 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 46/2015 zo dňa 5. marca 2015 pod značkou 5186 - MSS.

9. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným je sporná otázka právneho výkladu ust. prvá veta , podľa ktorého znenia „s podaním odvolania je účastník konania povinný zložiť na účet úradu kauciu; táto povinnosť sa nevzťahuje na podanie odvolania v prípade, ak úrad v konaní o námietkach nevydal rozhodnutie v lehote podľa tohto zákona.“

10. Zdôraznil, že medzi žalobcom a žalovaným nie je sporná skutočnosť, že dňa 23. novembra 2017 zamestnanci žalovaného prevzali z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dokumentáciu administratívneho konania, a to v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18. októbra 2017.

11. Podľa názoru správneho súdu, lehota na rozhodnutie o námietkach po zrušení pôvodného rozhodnutia o námietkach správnym súdom začala žalovanému plynúť podľa ust. dňa 23. novembra 2017, kedy boli žalovanému doručené z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky všetky administratívne spisy pripojené k prejednávanej veci. Dátum doručenia administratívnych spisov žalovanému vyplýva z vyjadrenia žalovaného zo dňa 13. decembra 2018.

12. Správny súd uviedol, že povinnosť zložiť na účet žalovaného kauciu spolu s podaním odvolania proti rozhodnutiu o námietkach žalobcovi nevznikla odkazom na ust. , z dôvodu, že žalovaný nevydal rozhodnutie o námietkach v lehote podľa , do 30 dní od 23. decembra 2017. Žalovaný o námietkach žalobcu rozhodol po uplynutí lehoty podľa , až dňa 18. júna 2018 rozhodnutím č. 12965-6000/2015-ON/215-N.

13. Ďalej konštatoval, že Rada žalovaného nesprávne právne vec posúdila, keď uviedla, že „povinnosť úradu rozhodnúť do 30 dní odo dňa doručenia kompletnej dokumentácie v origináli a vyjadrenia kontrolovaného k námietkam, sa vzťahuje iba na „prvé“ rozhodnutie o námietkach, a nie eventuálne ďalšie rozhodovanie o námietkach, ako to je v prípade, keď súd zruší rozhodnutie o námietkach a vráti úradu vec na ďalšie konanie.“ Takéto právne posúdenie však podľa správneho súdu nemalo oporu v zákone o verejnom obstarávaní a ani v .

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

14. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa a , v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

15. Sťažovateľ namietal najmä nesprávnu interpretáciu ustanovení a . Je pritom toho názoru, že správny súd zvolil v danom prípade výlučne gramatický výklad (bez zohľadnenia spojky „a“), pričom správny súd mal podľa jeho názoru postupovať najmä podľa zmyslu a účelu zákona.

16. Podľa sťažovateľa zákon o verejnom obstarávaní rozlišuje medzi začiatkom konania o námietkach a plynutím lehoty na vydanie rozhodnutia o námietkach pre ktoré je rozhodné doručenie kompletnej dokumentácie v origináli a vyjadrenia kontrolovaného k podaným námietkam. V danom prípade tak nemožno ignorovať konečnú spojku „a“, bez ktorej by nebolo zrejmé odkedy má 30-dňová lehota na vydanie rozhodnutia plynúť. Upozorňuje pritom, že k začiatku takéhoto správneho konania t. j. konania o námietkach dochádza podstatne skôr, podľa § 138 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. Nie je teda možné tieto 2 momenty žiadnym spôsobom spájať a zamieňať.

17. Sťažovateľ preto zdôrazňuje že rozhodovanie v konaní o námietkach, resp. lehota na rozhodnutie nie je viazaná momentom začatia konania či pokračovania v konaní, ale doručením dokumentácie z verejného obstarávania a súčasne vyjadrenia k námietkam.

18. Podľa sťažovateľa ustanovenie konštruuje moment v ktorom bude sťažovať ako správny orgán povinný pokračovať v konaní o námietkach, pričom čo sa týka lehoty na rozhodnutie v zmysle , táto správnemu orgánu márne uplynula ešte pred podaním správnej žaloby a nie je možné ju aplikovať duplicitne, odpustiť zmeškanie či iným spôsobom verifikovať. Opačný postup by odporoval účelu konania o námietke spočívajúcom v rýchlom a efektívnom posúdení veci.

19. Rovnako podľa sťažovateľa z vyplýva, že s podaním odvolania je účastník konania povinný zložiť na účet úradu kauciu, pričom jej nezloženie je dôvodom pre zastavenie konania o odvolaní. Ďalej podľa sťažovateľa Rada sťažovateľa správne zastavila konanie o odvolaní žalobcu keďže vyložila ustanovenie tým spôsobom, že za daných skutkových okolností už nie je možné aplikovať lehotu podľa , teda na ďalšie rozhodovanie Rady sťažovateľa po vrátení veci súdom sa nevzťahuje.

20. Podľa sťažovateľa gramatická formulácia „ďalej v prípade, ak úrad v konaní o námietkach nevydal rozhodnutie v lehote podľa “ sa vzťahuje výlučne na tzv. fiktívne rozhodnutie. V zmysle jeho výkladu pokiaľ úrad vydá riadne rozhodnutie a navrhovateľ sa rozhodne voči nemu odvolať, bude vždy povinný zložiť kauciu. V prípade vydania fiktívneho nie je nevyhnutné zložiť kauciu na to, aby bolo voči nemu možné podať odvolanie.

21. Vychádzajúc z konštatácie správneho súdu možno predpokladať, že najneskôr dňa 26. decembra 2017, resp. 27 decembra 2017 malo byť žalobcovi doručené fiktívne rozhodnutie, ktorým úrad námietky zamietol. Žalobca pritom sám konštatuje, že toto rozhodnutie odvolaním nenapadol. Teda je možné dôjsť k záveru, že v konaní 12965-6000/2015-ON boli vydané dve rozhodnutia, a to fiktívne rozhodnutie o námietkach. 22. Sťažovateľ rovnako uvádza, že rozhodnutím správneho súdu nedochádza k začatiu nového konania o námietkach. Po vrátení veci súdom úrad pristúpi k pokračovaniu v konaní, pričom veci sa vrátia do fázy pred vydaním napadnutého rozhodnutia podľa , pričom z povahy veci je nemožné aby túto bolo možné dodržať aj po vrátení veci súdom, keďže sťažovateľovi bola už raz doručená kompletná dokumentácia aj písomné vyjadrenie k námietkam. Malo by teda dôjsť výlučne k fikcií zamietavého rozhodnutia márnym uplynutím lehoty podľa .

23. Žalobca bol pritom povinný predpokladať, že došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia o námietkach, avšak toto rozhodnutie odvolaním nenapadol a teda sťažovateľ je toho názoru, že nesplnil podmienku podľa , keďže na ochranu svojich práv nevyužil všetky dostupné procesné prostriedky.

24. Sťažovateľ je obdobne toho názoru, že rozhodnutie správneho súdu trpí vadou nepreskúmateľnosti rozhodnutia, keďže správny súd zjavne nezdôvodnil podstatné skutočnosti, ktoré majú zásadný vplyv na ustálenie dôvodnosti podanej správnej žaloby, ako aj zákonnosti na takéhoto rozhodnutia. Z napadnutého rozsudku rovnako nevyplýva, či posúdil existenciu fiktívneho rozhodnutia o námietke a teda, či vôbec sú splnené procesné podmienky na podanie správnej žaloby.

25. Podľa sťažovateľa si žalobca nesplnil zákonnú povinnosť, keďže podaním odvolania nezložil na účet sťažovateľa kauciu a preto konanie o odvolaní žalobcu nemalo splnené všetky zákonné predpoklady a bol povinný zastaviť konanie o odvolaní. V danom prípade išlo o snahu obísť ustanovenie .

26. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedlo, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so všetkými námietkami a tvrdeniami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti.

27. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že ju považuje v celom rozsahu za nedôvodnú, pričom sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom správneho súdu. Uviedol, že sťažovateľova argumentácia je nelogická a vzájomne si odporujúca, keďže tvrdí, že požadovanie nového vyjadrenia k námietkam by bolo v rozpore s princípom rýchleho a efektívneho posúdenia veci, ako aj účelom konania o námietkach. Nie je potom zrejmé, prečo sťažovateľ trvá na tom, že lehota na rozhodnutie o námietkach aj po vrátení veci súdom na ďalšie konanie, by sa mala počítať, až potom, čo bude do spisu doručené nové vyjadrenie k námietkam.

28. Argumentuje pritom tým, že vrátením administratívnych spisov sťažovateľovi po vydaní rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18. októbra 2017 došlo k splneniu kumulatívnej podmienky doručenia kompletnej dokumentácie a písomného vyjadrenia k podaným námietkam. Po zrušení rozhodnutia o námietkach správnym súdom nie je podľa žalobcu logické a ani účelné, aby sťažovateľ vyzýval kontrolovaného na opätovné doručenie kompletnej dokumentácie a opätovné vyjadrenie k námietkam, keďže tieto má už k dispozícií. Žalobca sa pritom stotožnil so správnym súdom, že lehota na rozhodnutie o námietkach začala plynúť dňom vrátenia všetkých administratívnych spisov z Najvyššieho súdu SR dňom 23. novembra 2017. Rovnako sa stotožnil so správnym súdom pri otázke aplikácie ustanovenia v spojení s a absencií fiktívneho rozhodnutia. Z uvedených dôvodov navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť a priznať žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

29. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a .

30. Kasačný súd s ohľadom na nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s .

31. So zreteľom na , , kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas.

32. Po preskúmaní kasačných námietok sťažovateľa, vyjadrenia žalobcu, vyjadrenia ďalšieho účastníka konania, súdneho a administratívneho spisu, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

33. Podľa , ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu

verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

34. Podľa , postup zadávania zákazky a postup zadávania koncesie, pri ktorých bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do 17. apríla 2016, sa dokončia podľa predpisov účinných do 17. apríla 2016.

35. Podľa , v konaní, ktoré začal úrad po 17. apríli 2016 a vzťahuje sa na verejné obstarávanie podľa odsekov 1 a , sa postupuje podľa predpisov účinných do 17. apríla 2016.

36. Podľa , úrad zastaví rozhodnutím konanie o námietkach, ak kaucia nebola pripísaná na účet úradu v lehote alebo vo výške ustanovenej v .

37. Podľa prvá a druhá veta , s podaním námietok je navrhovateľ povinný zložiť na účet úradu kauciu; táto povinnosť sa nevzťahuje na orgán štátnej správy, ktorý podá námietky podľa . Kaucia musí byť pripísaná na účet úradu najneskôr posledný deň lehoty na doručenie námietok podľa odseku 5 písm. a/ až e/ a najneskôr v deň doručenia námietok podľa odseku 5 písm. f/.

38. Podľa , úrad rozhodne o námietkach do 30 dní odo dňa doručenia kompletnej dokumentácie a písomného vyjadrenia k podaným námietkam s uvedením predpokladanej hodnoty zákazky úradu. Rozhodnutie úradu podpisuje osoba, o ktorej to určí vnútorný predpis úradu. Ak úrad v lehote podľa prvej vety rozhodnutie nevydá, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým námietky zamietol; za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň odo dňa uplynutia lehoty podľa prvej vety.

39. Podľa , s podaním odvolania je účastník konania povinný zložiť na účet úradu kauciu; táto povinnosť sa nevzťahuje na podanie odvolania v prípade, ak úrad v konaní o námietkach nevydal rozhodnutie v lehote podľa . Kaucia musí byť pripísaná na účet úradu najneskôr posledný deň lehoty na podanie odvolania podľa odseku 1. Kaucia je príjmom úradu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní, ktorým rada odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí, inak úrad vráti kauciu do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o námietkach.

40. Podľa , ak nie je ustanovené inak, na konanie o odvolaní sa primerane použijú ustanovenia , a .

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

41. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že predmetom kasačného konania sú procesné otázky prístupu k inej právnej ochrane v zmysle SR, ktoré podliehajú povinnosti ústavne konformného výkladu v zmysle SR. Sťažovateľ napadnutým rozhodnutím zastavil konanie o odvolaní žalobcu podľa a v spojení s .

42. Na kasačnú námietku sťažovateľa, že správny súd nesprávne právne interpretoval ustanovenia a kasačný súd uvádza, že ustanovenie uvádza, že povinnosť zložiť kauciu s podaním odvolania (v tomto prípade zo strany žalobcu) sa nevzťahuje na podanie odvolania v prípade, ak úrad o námietkach nevydal rozhodnutie podľa , veta prvá (čo bol tento prípad). Neobstojí tvrdenie sťažovateľa, že tu nedošlo ku kumulatívnemu splneniu dvoch podmienok podľa , pretože prvá podmienka - kompletná dokumentácia bola sťažovateľovi doručená po rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 18.10.2017 dňa 23. novembra 2017 a splnenie druhej podmienky vplýva z administratívneho spisu

- žalobca sa vyjadril k podaným námietkam (vyjadrenie kontrolovaného k podanej námietke).

43. Kasačný súd sa preto nestotožnil s tvrdením sťažovateľa v kasačnej sťažnosti že žalobca bol povinný s podaním odvolania zložiť na účet sťažovateľa kauciu podľa ods. . Povinnosť žalobcovi zložiť kauciu totiž nevznikla, pretože sťažovateľ nerozhodol v 30-dňovej lehote, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcom po doručení kompletnej dokumentácie dňa 23. novembra 2017.

44. Ako už bolo konštatované, sťažovateľ v konaní po vrátení veci na základe rozsudku vydal nové rozhodnutie č. 12965-6000/2015-ON/215-N až dňa 18. júna 2018, ktorým námietky zamietol.

45. Kasačný súd s poukazom na SR v spojení s SR konštatuje, že právny názor správneho súdu zodpovedá ústavne konformnému výkladu, kedy procesné podmienky k prístupu súdnej ochrane a inej právnej ochrane nemôžu byť vykladané v neprospech a na ťarchu žalobcu.

46. Právna úprava kaucie v danom prípade je založená na princípe proporcionality, kedy zaplatenie kaucie ako procesnej podmienky je podmienené zvýšenou náročnosťou odvolacieho konania, keď je potrebné vec rozhodnúť v 30-dňovej lehote.

47. Preskúmavanie tzv. fiktívneho rozhodnutia na ktoré poukazuje sťažovateľ nebolo predmetom konania o správnej žalobe, ani predmetom kasačnej sťažnosti. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy je budovaný na princípe návrhového konania, kde správny súd nemôže prekročiť rozsah žalobných dôvodov. Žalobca sa obrátil na správny súd o preskúmanie rozhodnutia sťažovateľa zo dňa 16. augusta 2018. Skutočnosť, či v danom prípade vzniklo fiktívne rozhodnutie môže byť predmetom iba osobitnej správnej žaloby.

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

48. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci a súladný s ustálenou rozhodovacou činnosťou kasačného súdu. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa ako nedôvodnú zamietol.

49. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu postupovať podľa pokynov správneho súdu, v smere naznačenom kasačným súdom vyššie ( ). Následne bude potrebné vydať rozhodnutie, ktoré bude aj náležite odôvodnené racionálnymi úvahami, ktoré príslušný orgán viedli k vydaniu rozhodnutia.

50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa v spojení s a tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči procesne neúspešnému sťažovateľovi. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

51. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.