Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/125/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a člena senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: UNIVERSAL McCANN Bratislava spol. s r.o., ul. Dr. Vladimíra Clementisa 10/3222, 821 02 Bratislava, IČO: 35 809 035, zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, za účasti: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody č. 6, P. O. Box 100, 810 05 Bratislava, IČO: 30 416 094, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 8975-9000/2018 zo dňa 16.08.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 8975-9000/2018 zo dňa 16.08.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Ďalšiemu účastníkovi súd právo na náhradu trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, IČO: 30 416 094 (ďalej len „ministerstvo“), vyhlásilo v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 04.03.2015 pod značkou 2015/S 044-076344 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 46/2015 zo dňa 05.03.2015 pod značkou 5186 - MSS verejnú súťaž na predmet zákazky „Komunikačno-informačná kampaň k Operačnému programu Doprava a Operačnému programu Integrovaná infraštruktúra“. V závislosti od predmetu zákazky, typu kontrolovaného a predpokladanej hodnoty zákazky vo výške 5 000 000,- eur bez DPH ide o nadlimitnú zákazku na poskytnutie služieb. V lehote na predkladanie ponúk, t. j. do 17.04.2015 do 09:00 hod., predložili ponuku 3 uchádzači, vrátane žalobcu. Otváranie častí ponúk označených ako „Ostatné“ sa uskutočnilo 17.04.2015 o 10:00 hod., Otváranie častí ponúk označených ako „Kritériá“ sa uskutočnilo 27.05.2015 o 9:00 hod., Oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk v predmetnej verejnej súťaži z 27.08.2015 bolo doručené žalobcovi 28.08.2015. Následne žalobca dňa 07.09.2015 doručil námietky smerujúce proti vyhodnoteniu ponúk v predmetnej verejnej súťaži ministerstvu, ako aj žalovanému. Dňa 18.04.2016 nadobudol účinnosť o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o verejnom obstarávaní“ alebo „ZVO“). Podľa § 187 ods. 4 ZVO v konaní, ktoré začne úrad po 17. apríli 2016 a vzťahuje sa na verejné obstarávanie podľa § 187 ods. 1 ZVO, sa postupuje podľa predpisov účinných do 17. apríla 2016. Podľa § 187 ods. 1 ZVO, postup zadávania zákazky, pri ktorom bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania odoslané na uverejnenie do 17. apríla 2016, sa dokončí podľa predpisov účinných do 17. apríla 2016. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie o námietkach začalo 14.09.2015 a oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania v predmetnej verejnej súťaži bolo odoslané na uverejnenie do Úradného vestníka Európskej únie a Vestníka verejného obstarávania 27.02.2015, t. j. pred 17. aprílom 2016, žalovaný na predmetné konanie o námietkach aplikoval právny predpis účinný do 17. apríla 2016, t. j. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

2. K námietkam podaných žalobcom vydal žalovaný rozhodnutie č. 12965-6000/2015-ON/215 zo dňa 01.10.2015, ktorým podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní zastavil konanie o námietkach žalobcu, nakoľko žalobca nepredložil ako prílohu svojich námietok doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa § 138 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, pričom tento nebol predložený ani ministerstvu, čím nebol naplnený účel ustanovenia § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu na Krajskom súde v Bratislave, ktorou sa domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia úradu a následne, aby uvedené rozhodnutie žalovaného zrušil. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. -118 zo dňa 03.03.2016 rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil úradu na ďalšie konanie. Žalovaný voči uvedenému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 18.10.2017, ktorým potvrdil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave.

4. Po vrátení veci na ďalšie konanie žalovaný rozhodnutím č. 12965-6000/2015-ON/215-N zo dňa 18.06.2018 zamietol námietky žalobcu podľa § 139 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Uviedol, že ministerstvo si stanovilo ako jediné kritérium na vyhodnotenie ponúk v danej verejnej súťaži ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku v zmysle § 35 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Ak sa ponuky vyhodnocujú na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, ministerstvo určí jednotlivé kritériá súvisiace s predmetom zákazky tak, aby vyjadrovali vzťah úžitkovej hodnoty plnenia a ceny. Podľa súťažných podkladov ministerstva toto určilo šesť jednotlivých kritérií na vyhodnotenie ponúk súvisiacich s predmetom zákazky, pričom pri jednom z nich, konkrétne pri Kritériu č. 1 s názvom „Mediálna hodnota pri TV médiách s celoslovenskou pôsobnosťou (relatívna váha 35 %)“ mali uchádzači určiť svoju ponukovú cenu tak, že preukážu pri Podkritériu č. 1 a Podkritériu č. 2, ktoré tvoria predmetné Kritérium č. 1 platnosť svojej ponuky písomným potvrdením vysielateľov definovaných v Podkritériu č. 1 / Podkritériu č. 2, oficiálnym cenníkom daného vysielateľa platným k 01.01.2015 a predložením výsledkov peoplemetrového merania TNS za rok 2014 vo vzťahu k podielu definovanému v predmetnom Podkritériu č. 1 / Podkritériu č. 2. Žalovaný má za to, že vyhodnotenie ponúk na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky jednotlivými uchádzačmi je plne v kompetencii ministerstva, aby sa zabezpečila skutočnosť, že plnenie zmluvy bude vykonávané len takým zmluvným partnerom, ktorý svoje záväzky bude plniť riadne a včas v súlade s uzatvorenou zmluvou. V predmetnom konaní o námietkach žalovaný zistil, že úspešný uchádzač spĺňa ministerstvom stanovené kritériá na vyhodnotenie ponúk a taktiež pravidlá ich uplatnenia, pričom ministerstvo postupovalo pri vyhodnocovaní ponúk v predmetnom procese verejnej súťaže v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Na základe vyššie uvedených skutočností považuje žalovaný námietky navrhovateľa za neopodstatnené.

5. Proti rozhodnutiu žalovaného č. 12965-6000/2015-ON/215-N zo dňa 18.06.2018 podal žalobca dňa 28.06.2018 odvolanie, o ktorom rozhodla Rada žalovaného rozhodnutím č. 8975-9000/2018 zo dňa 16.08.2018 tak, že zastavuje konanie o odvolaní podľa a v spojení s o verejnom obstarávaní a o verejnom obstarávaní. Rada preskúmala odvolanie kontrolovaného (poznámka súdu, zrejme sa má na mysli odvolanie žalobcu ako navrhovateľa) a konštatuje, že kontrolovaný (poznámka súdu: zrejme sa má na mysli žalobca ako navrhovateľ) s podaním odvolania nezložil na účet úradu kauciu podľa zákona o verejnom obstarávaní. Rada ďalej konštatuje, že v podanom odvolaní zároveň absentuje doklad o poukázaní kaucie na účet úradu podľa v spojení s

zákona o verejnom obstarávaní. Z ustanovenia § 142 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že kontrolovaný (poznámka súdu: zrejme sa má na mysli žalobca ako navrhovateľ) bol s podaním odvolania povinný zložiť na účet úradu kauciu, ktorá musela byť pripísaná na účet úradu najneskôr posledný deň lehoty na podanie odvolania, t. j. v predmetnom prípade najneskôr do 29.06.2018. Rada poukazuje na to, že navrhovateľ v odvolaní uviedol, že mu nevznikla povinnosť zložiť s podaním odvolania kauciu, nakoľko odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré žalovaný nevydal v lehote podľa § 139 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní. Kontrolovaný (poznámka súdu: zrejme sa má na mysli žalobca ako navrhovateľ) nesplnil zákonnú povinnosť zložiť s podaním odvolania na účet úradu kauciu vo výške podľa § 142 ods. 3 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, pričom táto skutočnosť predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu meritórnemu rozhodovaniu v odvolacom konaní v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní.

II.

Žaloba

6. Žalobou včas doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.09.2018 sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 8975-9000/2018 zo dňa 16.08.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a priznania náhrady trov konania. Napadnuté rozhodnutie považuje žalobca za nezákonné z dôvodu, že je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca už v úvode samotného odvolania uviedol, že mu v zmysle ust. § 142 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní táto povinnosť nevznikla, a to podľa druhej vety ust. § 142 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca neuhradil kauciu, pretože od počiatku je toho právneho názoru, že na podanie odvolania sa v tomto prípade povinnosť zaplatiť kauciu nevzťahuje. V prípade žalobcu ide o výnimku ustanovenú v ust. §139 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, a teda že mu táto povinnosť nevznikla, pretože žalovaný o námietkach v 30-dňovej zákonnej lehote nerozhodol. Právny názor Rady žalovaného, podľa ktorého žalovaný nebol povinný vydať rozhodnutie o námietkach do 30 dní resp. v žiadnej lehote je absurdný. Podľa Rady žalovaného sa povinnosť žalovaného rozhodnúť do 30 dní vzťahuje len na prvé rozhodnutie o námietkach a nie akékoľvek ďalšie rozhodovanie o námietkach, ako je to v prípade, keď súd zruší rozhodnutie námietkach a vráti vec žalovanému na ďalšie konanie. S takýmto právnym názorom sa nemožno v žiadnom prípade stotožniť.

7. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie založené na takomto právnom názore za nezákonné, pretože nemá oporu v žiadnom právnom predpise, konkrétne v zákone o verejnom obstarávaní. Zákon o verejnom obstarávaní nerozlišuje medzi konaním o námietkach pred rozhodnutím súdu a konaním o námietkach po rozhodnutí súdu. Zákon o verejnom obstarávaní neobsahuje "dvojaké" ustanovenia a odlišné lehoty pre prvé rozhodnutie o námietkach a druhé rozhodnutie o námietkach, používajúc terminológiu, ktorú zvolil žalovaný. Konanie o námietkach je upravené jedine v ust. § 138-141 zákona o verejnom obstarávaní. Je teda nesprávne tvrdenie žalovaného, že tento môže druhé rozhodnutie o námietkach vydať v akejkoľvek lehote. Takáto úvaha žalovaného nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. Ide o svojvôľu Rady, ktorá je v rozpore s ústavným princípom zakotveným v článku 2 ods. 2 SR.

8. Žalobca upozorňuje na fakt, že žalovaný vydal rozhodnutie o námietkach až dňa 18.06.2018, pričom Najvyšší súd SR definitívnym a právne konečným spôsobom vydal rozsudok, ktorým prikázal žalovanému vo veci konať a rozhodnúť, dňa 18.10.2017 (). Podľa vyjadrenia žalovaného tento prevzal spisový materiál z Najvyššieho súdu SR dňa 23.11.2017. Žalovaný teda vydal rozhodnutie o námietkach až dňa 18.06.2018, t.j. po viac ako 6 mesiacoch od vydania rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Žalovaný teda nedodržal 30-dňovú zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia o námietkach. Tiež je neprípustné, aby žalovaný bez akéhokoľvek poukazu na konkrétne ustanovenie právneho predpisu alebo relevantné súdne rozhodnutie prezentoval ako fakt, že podľa jeho názoru nemá na vydanie rozhodnutia o námietkach (po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia s účinkami ex tunc) žiadnu lehotu. Takýmto výkladom by sa vytvoril stav bez právnej istoty, ktorý by sa úplne priečil inštitútu námietok ako takých, ktorých účelom je práve zvrátiť neprávne a nezákonné rozhodnutie vo verejnom obstarávaní ešte v čase, kedy to môže byť pre účastníka efektívne. Z tohto dôvodu zákonodarca upravuje pre vydanie tohto rozhodnutia lehotu 30- dní, ktorá je následne posilnená fikciou rozhodnutia žalovaného. Žalovaný resp. Rada zvolila svojvoľný výklad, ktorý nemožno klasifikovať ani ako správnu úvahu, pretože

nejde o vyhodnotenie žiadnych skutkových okolností veci ani posúdenie dôkazov, ale o výklad právnych predpisov, ktoré podávajú v Slovenskej republike súdy.

III.

Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 13.12.2018, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje v celom rozsahu so žalobnými bodmi predmetnej správnej žaloby. Meritum sporovej právnej veci spočíva vo vyriešení otázky, či v predmetnom konaní o námietkach bolo vydané fiktívne rozhodnutie a žalobca nebol povinný pri podaní odvolania uhradiť kauciu alebo žalovaný vydal reálne (faktické) rozhodnutie, dôsledkom čoho bolo, že žalobca bol povinný s podaním odvolania zložiť na účet žalovaného kauciu. Z § 139 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že žalovaný rozhodne o námietkach do 30 dní odo dňa doručenia kompletnej dokumentácie a písomného vyjadrenia k podaným námietkam s uvedením predpokladanej hodnoty zákazky úradu. Ak žalovaný v uvedenej lehote rozhodnutie nevydá, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým námietky zamietol (tzv. fiktívne rozhodnutie). V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné uviesť, že ak by došlo k „vydaniu“ tzv. fiktívneho rozhodnutia, žalobca by s podaním odvolania podľa § 142 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní nebol povinný zložiť kauciu. Uvedený prípad by predstavoval výnimku z povinnosti zloženia kaucie na účely konania o odvolaní. Týmto spôsobom (bez zloženia kaucie na účet žalovaného) sa žalobca bezúspešne snažil docieliť, aby bolo preskúmané prvostupňové rozhodnutie. Ak by sa žalovaný stotožnil s tvrdením žalobcu, musel by vychádzať zo skutočnosti, že mal vydať rozhodnutie do 30 dní odo dňa doručenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18.10.2017 a dokumentácie zo súdu (od 23.11.2017 ). Dňa 23.11.2017 zamestnanci úradu prebrali dokumentáciu zo súdu. V dňoch 28.11.2017 až 07.12.2017 bola dokumentácia zapožičaná ministerstvu na účely súdneho konania, ktoré začalo na základe žaloby na určenie neplatnosti zmluvy. Na základe uvedeného by rozhodnutie o merite veci v predmetnom konania o námietkach muselo byť vydané začiatkom januára 2018. Proti tomuto údajne vydanému fiktívnemu rozhodnutiu mal potom následne žalobca možnosť podať odvolanie do 10 dní od doručenia rozhodnutia. Vzhľadom na to, že žalobca nevyužil oprávnenie podať opravný prostriedok (odvolanie) proti údajnému fiktívnemu rozhodnutiu, je možné konštatovať, že fiktívne rozhodnutie sa stalo právoplatným približne v polovici januára 2018 a predmetná správna žaloba by bola pred konajúcim súdom neprípustná v zmysle (ďalej len „“), pretože žalobca nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje zákon o verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti žalovaný zastáva názor, že zo strany žalobcu bolo podané odvolanie voči reálnemu rozhodnutiu o námietkach č. 12965-6000/2015-ON/215-NN zo dňa 18.06.2018, ktorým žalovaný zamietol námietky žalobcu. Z uvedeného dôvodu možno teda konštatovať, že odvolanie nebolo podané voči fiktívnemu rozhodnutiu.

10. Dňa 28.06.2018 bolo žalovanému doručené odvolanie, ku ktorému žalobca nepriložil zákonom požadovaný doklad o poukázaní kaucie na účet žalovaného. Zároveň žalovaný nedisponoval žiadnou prijatou platbou žalobcu, ktorá by zodpovedala zloženiu kaucie, čo znamená, že kaucia nebola vôbec uhradená. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a zároveň aj účel inštitútu kaucie, ktorým sa má zabrániť bezdôvodnému podávaniu odvolaní, je evidentné, že žalobca si nesplnil zákonnú povinnosť a s podaním odvolania nezložil na účet žalovaného kauciu, a preto pre konanie o odvolaní žalobcu neboli splnené všetky zákonné predpoklady, čím nastala neodstrániteľná prekážka brániaca rozhodovaniu v konaní o odvolaní a žalovaný bol povinný v súlade so zásadou legality zastaviť konanie o odvolaní. V zmysle uvedeného je zrejmé, že žalobca sa špekulatívnym spôsobom snažil obísť kogentné ustanovenie § 142 zákona o verejnom obstarávaní. V prípade akceptácie žalobcovej argumentácie možno konštatovať, že tým by sa žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť verejného obstarávania musel aj napriek nesplneniu zákonnej podmienky na postup v konaní o námietkach zaoberať žalobcom podaným odvolaním, zároveň by došlo k interpretácii práva contra legem a pro futuro k výraznému okliešteniu účelu a zmyslu predmetného ustanovenia, čím by sa postupne stalo obsolétnym. Žalovaný má za to, že na základe uvedených skutočností je možné dospieť výhradne k záveru, že žalovaný vydal v zákonom stanovenej lehote a po dôkladnom vysporiadaní sa s podanými námietkami prvostupňové rozhodnutie, a teda situáciu, ktorú sa snaží navodiť žalobca, že bolo vydané prezumované rozhodnutie žalovaného o zamietnutí námietok žalobcu, rozhodne nenastala, a preto bol žalobca povinný s podaním odvolania zložiť na účet žalovaného kauciu. Žalovaný postupoval zákonne, riadne zistil skutkový stav, vec správne

právne posúdil a žalobcom napadnuté rozhodnutie vydal v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, a preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave predmetnú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

Replika žalobcu, vyjadrenie ďalšieho účastníka a žalobcu

11. Žalobca v replike zo dňa 04.01.2019 uviedol, že považuje vyjadrenie žalovaného za značne zmätočné, a to najmä v tej časti, kde žalovaný tvrdí, že podstatou žalobných námietok žalobcu sú tvrdenia, že žalovaný mal vydať tzv. fiktívne rozhodnutie o námietkach. Žalobca popiera tvrdenia žalovaného, nakoľko žalobca nenapáda fiktívne rozhodnutie. Správna žaloba smeruje voči rozhodnutiu Rady žalovaného o zastavení konania o odvolaní, nie voči rozhodnutiu žalovaného, ktorým rozhodol o námietkach podaných žalobcom. Ako i sám žalovaný skonštatoval, rozhodnutie o námietkach vydal, avšak nie v zákonom predpísanej lehote. K vydaniu rozhodnutia o námietkach došlo až dňa 18.06.2018 pod č. 12965-6000/2015-ON/215-N, pričom žalovaný rozhodol, že námietky podané žalobcom zamieta. Žalovaný vo vyjadrení opäť len prezentuje právny názor, že žalobca bol povinný kauciu uhradiť, avšak tento nepodložil žiadnou judikatúrou ani odbornými výkladmi, ktoré by vyvrátili argumentáciu žalobcu o neexistencii povinnosti uhradiť kauciu. Žalovaný v tomto prípade nevydal fiktívne rozhodnutie, ale reálne rozhodnutie o námietkach dňa 18.06.2018 pod č. 12965-6000/2015-ON/215-N, t.j. po viac ako 6 mesiacoch od prevzatia spisového materiálu od Najvyššieho súdu SR.

12. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -106 zo dňa 27.05.2020 súd pribral do konania účastníka administratívneho konania Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody č. 6, P. O. Box 100, 810 05 Bratislava, ktoré sa následne podaním zo dňa 22.06.2020 vyjadrilo tak, že sa s obsahom žaloby nestotožňuje a má za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, a preto navrhuje žalobu zamietnuť. Ďalší účastník sa vyjadril aj k procesu verejného obstarávania z hľadiska predĺženia lehoty viazanosti ponúk a k spôsobu predĺženia týchto lehôt.

13. V nadväznosti na vyjadrenie ďalšieho účastníka žalobca podaním zo dňa 08.07.2020 uviedol, že argumentácia ďalšieho účastníka nemá právnu relevanciu vo vzťahu k posudzovaniu dôvodnosti žaloby, a že predĺženie lehoty viazanosti ponúk nebolo vykonané v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.

V.

Právne posúdenie

14. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. , preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa v spojení s .

15. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa , ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

18. Dňa 18. apríla 2016 nadobudol účinnosť o verejnom obstarávaní.

19. Podľa o verejnom obstarávaní, postup zadávania zákazky a postup zadávania koncesie, pri ktorých bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do 17. apríla 2016, sa dokončia podľa predpisov účinných do 17. apríla 2016.

20. Podľa o verejnom obstarávaní, v konaní, ktoré začal úrad po 17. apríli 2016 a vzťahuje sa na verejné obstarávanie podľa odsekov 1 a 2, sa postupuje podľa predpisov účinných do 17. apríla 2016, t.j. podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

21. Podľa § 138 ods. 7 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, prílohou námietok je doklad o poukázaní kaucie na účet úradu.

22. Podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, úrad zastaví rozhodnutím konanie o námietkach, ak neobsahujú všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6 a prílohy podľa § 138 ods. 7.

23. Podľa § 139 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní, úrad zastaví rozhodnutím konanie o námietkach, ak kaucia nebola pripísaná na účet úradu v lehote alebo vo výške ustanovenej v § 138 ods. 19.

24. Podľa § 138 ods. 19 prvá a druhá veta zákona o verejnom obstarávaní, s podaním námietok je navrhovateľ povinný zložiť na účet úradu kauciu; táto povinnosť sa nevzťahuje na orgán štátnej správy, ktorý podá námietky podľa § 137 ods. 2 písm. b). Kaucia musí byť pripísaná na účet úradu najneskôr posledný deň lehoty na doručenie námietok podľa odseku 5 písm. a) až e) a najneskôr v deň doručenia námietok podľa odseku 5 písm. f).

25. Podľa § 139 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, úrad rozhodne o námietkach do 30 dní odo dňa doručenia kompletnej dokumentácie a písomného vyjadrenia k podaným námietkam s uvedením predpokladanej hodnoty zákazky úradu. Rozhodnutie úradu podpisuje osoba, o ktorej to určí vnútorný predpis úradu. Ak úrad v lehote podľa prvej vety rozhodnutie nevydá, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým námietky zamietol; za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň odo dňa uplynutia lehoty podľa prvej vety.

26. Podľa § 142 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, s podaním odvolania je účastník konania povinný zložiť na účet úradu kauciu; táto povinnosť sa nevzťahuje na podanie odvolania v prípade, ak úrad v konaní o námietkach nevydal rozhodnutie v lehote podľa § 139 ods. 5. Kaucia musí byť pripísaná na účet úradu najneskôr posledný deň lehoty na podanie odvolania podľa odseku 1. Kaucia je príjmom úradu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní, ktorým rada odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí, inak úrad vráti kauciu do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o námietkach.

27. Podľa § 142 ods. 3 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, výška kaucie pri podaní odvolania proti rozhodnutiu o námietkach je, ak ide o zadávanie nadlimitnej zákazky, dvojnásobok sumy kaucie, ktorú bol navrhovateľ povinný zložiť pri podaní námietky, voči rozhodnutiu o ktorej odvolanie smeruje.

28. Podľa § 142 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, ak nie je ustanovené inak, na konanie o odvolaní sa primerane použijú ustanovenia § 138, § 139 a § 141.

29. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 8975-9000/2018 zo dňa 16.08.2018, ktorým zastavuje konanie o odvolaní žalobcu podľa a v spojení s o verejnom obstarávaní a o verejnom obstarávaní. Predmetom odvolacieho konania bolo žalobcom napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 12965-6000/2015-ON/215-NN zo dňa 18.06.2018 o zamietnutí námietok žalobcu smerujúcich proti vyhodnoteniu ponúk vo verejnej súťaži na predmet nadlimitnej zákazky „Komunikačno-informačná kampaň k Operačnému programu Doprava a Operačnému programu Integrovaná infraštruktúra“, vyhlásenej verejným obstarávateľom Ministerstvo

dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, IČO: 30 416 094 v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 04.03.2015 pod značkou 2015/S 044-076344 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 46/2015 zo dňa 05.03.2015 pod značkou 5186 - MSS.

30. Správny súd uvádza, že konanie o odvolaní sa začalo dňa 28.06.2018, t.j. dňom doručenia odvolania žalobcu. Na uvedené odvolacie konanie sa vzťahuje právna úprava verejného obstarávania podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania bolo odoslané na zverejnenie dňa 27.02.2015, teda do 17.04.2016. Preto sa predmetné odvolacie konanie spravuje právnou úpravou podľa zákona o verejnom obstarávaní účinnou do 17.04.2016 podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

31. Správny súd zistil, že dôvodom zastavenia odvolacieho konania rozhodnutím Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 8975-9000/2018 zo dňa 16.08.2018 bolo nesplnenie podmienky zo strany žalobcu zložiť na účet žalovaného kauciu podľa § 142 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní.

32. Žalobca tvrdí, že mu povinnosť zložiť kauciu spolu s odvolaním nevznikla odvolávajúc sa na ust. § 142 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keďže žalovaný nevydal v konaní o námietkach rozhodnutie v lehote podľa § 139 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný naopak tvrdí, že povinnosť vydať rozhodnutie o námietkach v lehote podľa § 139 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní si splnil, a to vydaním rozhodnutia o námietkach č. 12965-6000/2015-ON/215 zo dňa 01.10.2015, ktorým konanie zastavil pre procesný nedostatok. Z uvedeného dôvodu žalovaný trvá na tom, že žalobca bol povinný spolu s odvolaním proti rozhodnutiu o námietkach zložiť kauciu.

33. Správny súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (bod 16 a 17): „Vychádzajúc z premisy, že 30 dňová lehota na vydanie rozhodnutia v zmysle § 139 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní nadväzuje na výzvu úradu na doručenie kompletnej dokumentácie v origináli a písomného vyjadrenia k námietkam, ktorú je úrad povinný bezodkladne po začatí konania o námietkach zaslať kontrolovanému, nemožno podľa rady mať za to, že úrad mal vydať rozhodnutie o námietkach do 30 dní, od kedy si prevzal dokumentáciu zo súdu. Rada má totiž za to, že povinnosť úradu rozhodnúť do 30 dní odo dňa doručenia kompletnej dokumentácie v origináli a vyjadrenia kontrolovaného k námietkam, sa vzťahuje iba na „prvé“ rozhodnutie o námietkach, a nie eventuálne ďalšie rozhodovanie o námietkach, ako to je v prípade, keď súd zruší rozhodnutie o námietkach a vráti úradu vec na ďalšie konanie. V nadväznosti na uvedené rada zároveň konštatuje, že zo systematického výkladu predmetných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že výnimka z povinnosti zložiť s podaním odvolania kauciu na účet úradu je aplikovateľná len v prípade, ak úrad v „prvom“ konaní o námietkach nevydá rozhodnutie v lehote podľa § 139 ods. 5 tohto zákona, a teda do 30 dní odo dňa doručenia kompletnej dokumentácie a písomného vyjadrenia k podaným námietkam. Táto výnimka pritom podľa rady nie je aplikovateľná v prípade, keď súd zruší takéto rozhodnutie o námietkach (vydané v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote) a vráti úradu vec na ďalšie konanie. Keďže v danom prípade úrad vydal rozhodnutie v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote podľa § 139 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko v „prvom“ konaní o námietkach vydal dňa 01. 10. 2015 rozhodnutie o zastavení konania, nie je podľa rady možné aplikovať výnimku z povinnosti zložiť s podaním predmetného odvolania kauciu na účet úradu v zmysle § 142 ods. 2 tohto zákona.“

34. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným je sporná otázka právneho výkladu ust. § 142 ods. 2 prvá veta zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého znenia „s podaním odvolania je účastník konania povinný zložiť na účet úradu kauciu; táto povinnosť sa nevzťahuje na podanie odvolania v prípade, ak úrad v konaní o námietkach nevydal rozhodnutie v lehote podľa § 139 ods. 5 tohto zákona.“

35. Správny súd zdôrazňuje, že medzi žalobcom a žalovaným nie je sporná skutočnosť, že dňa 23.11.2017 zamestnanci žalovaného prevzali z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dokumentáciu administratívneho konania, a to v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18.10.2017.

36. Pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa správny súd musel v prvom rade vysporiadať s právnou otázkou, či po zrušení rozhodnutia žalovaného č. 12965-6000/2015-ON/215 zo dňa

01.10.2015 správnym súdom začala plynúť žalovanému lehota na vydanie nového rozhodnutia po vrátení veci správnym súdom, a ak áno, kedy začala táto lehota plynúť a kedy uplynula. Následne sa správny súd musel vysporiadať so zodpovedaním otázky, či žalovaný vydal rozhodnutie o námietkach č. 12965-6000/2015-ON/215-N zo dňa 18.06.2018 v zákonom stanovenej lehote podľa § 139 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní.

37. Správny súd odkazom na ust. druhá veta v spojení s zákona o verejnom obstarávaní konštatuje, že žalovanému začala plynúť 30-dňová lehota na vydanie rozhodnutia v ďalšom konaní po zrušení pôvodného rozhodnutia žalovaného rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -118 zo dňa 03.03.2016 následne potvrdeným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18.10.2017, ktorá začala plynúť po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci žalovanému.

38. Podľa názoru súdu, lehota na rozhodnutie o námietkach po zrušení pôvodného rozhodnutia o námietkach správnym súdom začala žalovanému plynúť podľa ust. dňa 23.11.2017, kedy boli žalovanému doručené z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky všetky administratívne spisy pripojené k prejednávanej veci. Dátum doručenia administratívnych spisov žalovanému vyplýva z vyjadrenia žalovaného zo dňa 13.12.2018.

39. Žalovaný v konaní po vrátení veci rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18.10.2017 vydal rozhodnutie dňa 18.06.2018, číslo 12965-6000/2015-ON/215-N, ktorým námietky žalobcu zamietol.

40. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že lehota na vydanie rozhodnutia o námietkach sa spravuje právnou úpravou ust. § 139 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého úrad rozhodne o námietkach do 30 dní odo dňa doručenia kompletnej dokumentácie a písomného vyjadrenia k podaným námietkam s uvedením predpokladanej hodnoty zákazky úradu.

41. Správny súd konštatuje, že lehota na rozhodnutie o námietkach žalobcu začala žalovanému plynúť 23.11.2017 a uplynula 23.12.2017.

42. Podľa názoru správneho súdu bolo povinnosťou žalovaného postupovať podľa 139 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní a druhá veta a po vrátení administratívneho spisu zo správneho súdu rozhodnúť o námietkach podaných žalobcom v lehote 30 dní od 23.11.2017, čo žalovaný neurobil. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalovaný v konaní o námietkach nevydal rozhodnutie v lehote podľa zákona o verejnom obstarávaní, keďže o námietkach rozhodol po uplynutí uvedenej lehoty, a to až dňa 18.06.2018.

43. Správny súd uvádza, že povinnosť zložiť na účet žalovaného kauciu spolu s podaním odvolania proti rozhodnutiu o námietkach žalobcovi nevznikla odkazom na ust. § 142 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, z dôvodu, že žalovaný nevydal rozhodnutie o námietkach v lehote podľa § 139 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, do 30 dní od 23.11.2017. Žalovaný o námietkach žalobcu rozhodol po uplynutí lehoty podľa § 139 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, až dňa 18.06.2018 rozhodnutím číslo 12965-6000/2015-ON/215-N.

44. Správny súd konštatuje, že Rada žalovaného nesprávne právne vec posúdila, keď uviedla, že „povinnosť úradu rozhodnúť do 30 dní odo dňa doručenia kompletnej dokumentácie v origináli a vyjadrenia kontrolovaného k námietkam, sa vzťahuje iba na „prvé“ rozhodnutie o námietkach, a nie eventuálne ďalšie rozhodovanie o námietkach, ako to je v prípade, keď súd zruší rozhodnutie o námietkach a vráti úradu vec na ďalšie konanie.“ Takéto právne posúdenie nemá oporu v zákone o verejnom obstarávaní a ani v .

45. Na základe vyššie uvedeného správny súd prisvedčil žalobnej námietke nesprávneho právneho posúdenia vzniku povinnosti žalobcu zložiť na účet žalovaného kauciu spolu s podaním odvolania.

46. Správny súd naopak neprisvedčil žalobnému dôvodu žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľné je také rozhodnutie, z ktorého nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté alebo prečo bolo rozhodnuté práve tak. Za

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov sa považuje také rozhodnutie, z ktorého obsahu nie je zrejmé, aké úvahy uviedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania alebo aj pri právnom posúdení, t.j. ak rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu.

47. Správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie obsahuje úvahy, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu, avšak tieto úvahy boli vedené nesprávnou interpretáciou právnej normy. Nesprávne právne posúdenie nespočíva iba v aplikácii nesprávnej právnej normy na zistený skutkový stav orgánom verejnej správy v rozhodnutí alebo v opatrení, ale ide aj o prípady, keď nebol uskutočnený správny výklad ustanovení právnych predpisov.

48. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd uvádza, že žalovaný mylne interpretuje predmet prieskumu, ak tvrdí, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia. Žalobca nenapáda zákonnosť fiktívneho rozhodnutia, ale domáha sa preskúmania zákonnosti skutočne vydaného rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 8975-9000/2018 zo dňa 16.08.2018. Z uvedeného dôvodu posudzujúc vec v rámci žalobných námietok správny súd nepovažuje za potrebné vysporiadať sa s argumentáciou žalovaného k jeho mylnej interpretácii žalobcových dôvodov.

49. Z vyššie uvedeného dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie zrušil podľa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

50. V ďalšom konaní žalovaný rozhodne o odvolaní žalobcu podanému proti rozhodnutiu žalovaného o námietkach číslo 12965-6000/2015-ON/215-N zo dňa 18.06.2018.

51. Podľa prvá veta , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého úspešnému žalobcovi súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Ďalšiemu účastníkovi súd právo na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal podľa , keďže mu žiadne nevznikli a ani ich nežiadal.

53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.