Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Svk/10/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako členky senátu vo veci žalobkyne: I. M., nar. XX. Q. XXXX, E. B. XX, zastúpenej: JUDr. Jaroslav Klátik, PhD., advokát, Havranské 11, Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. mieru 3, Prešov, za účasti ďalších účastníkov: 1. Obec Tatranská Javorina, IČO: 31 946 801, Tatranská Javorina 33, 2. Štátne lesy Tatranského národného parku, IČO: 31 966 977, zaniknuté k 31. marcu 2022, naposledy Tatranská Lomnica 66, Vysoké Tatry, 3. C. W., nar. XX. U. XXXX, E. B. XX, zastúpeného: JUDr. Ivan Vanko, advokát, Floriánska 19, Košice, 4. Ing. Jozef Knapík, IČO: 45 578 826, Nižná brána 7, Kežmarok, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo 7. septembra 2016, č. OU-PO-OVBP2-2016/34581/97870/ŠSS-FA, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -98 z 27. októbra 2017 v znení opravných uznesení č. k. -168 z 12. januára 2022 a -175 z 2. júna 2022 takto

r o z h o d o l :

I. V kasačnom konaní sa namiesto ďalšieho účastníka v 3. rade pokračuje s právnym nástupcom: Správa Tatranského národného parku, IČO: 54 435 293, Tatranská Lomnica 66, Vysoké Tatry. II. Návrh žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta. III. Kasačná sťažnosť žalovaného sa zamieta. IV. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov kasačného konania. V. Ďalší účastníci nemajú právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom 1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že ďalší účastník v 3. rade bol spolu s manželkou vlastníkom stavby - rodinného domu súp. č. XX v k. ú. E. B.. Tento dom na juhovýchodnej strane, kde je široký približne 8 metrov, bezprostredne susedí so stavbou súp. č. XX - rodinným domom, ktorej vlastníčkou je žalobkyňa. Rodinný dom ďalšieho účastníka bol postavený na prelome 19. a 20. storočia ako práčovňa, ktorej základy boli vo vzdialenosti približne 1,5 m od dnešného rodinného domu žalobkyne. Približne začiatkom 80-tych rokov 20. storočia sa však rodinný dom ďalšieho účastníka prestaval a jeho juhovýchodná strana sa rozšírila o prístavbu. Následkom tejto prístavby sa rozostup medzi oboma stavbami zmenšil na približne 80 až 90 cm. 2. Obec Tatranská Javorina ako stavebný úrad podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v danom čase a prípisom zo 14. apríla 2014 vyzvala ďalšieho účastníka v 3. rade, aby podal žiadosť o dodatočné stavebné povolenie a aby predložil projektovú dokumentácie a geometrický plán, inak sa nariadi odstránenie stavby. Na základe tejto výzvy ďalší účastník 21. júla 2014 požiadal o dodatočné povolenie stavby. K žiadosti priložil projektovú dokumentáciu skutočného vyhotovenia stavby a neskôr aj geometrický plán. Stavebný úrad

oznámil začatie konania účastníkom a nariadil ústne pojednávanie na 8. marca 2016. Žalobkyňa ešte 3. marca 2016 vzniesla písomné námietky, v ktorých najskôr odkázala na svoje skoršie podania z 3. apríla 2014, 15. júla 2013 a 27. mája 2014, ktoré stavebný úrad dostal na vedomie. Osobitne zdôraznila, že snahou ďalšieho účastníka je legalizácia nezákonnej prístavby, ktorá nedodržiava technické predpisy, najmä požiadavky na odstup stavieb. To jej znemožňuje prístup na severnú strechu jej rodinného domu a obmedzuje možnosť užívania jej majetku. Odstup je navyše taký malý, že nezodpovedá ani minimálnemu odstupu podľa príslušných právnych predpisov. 3. Pretože Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Poprade nesúhlasilo s dodatočným povolením stavby, ďalší účastník v 3. rade dodatočne predložil aj projekt požiarnej ochrany. Ten pri posudzovaní odstupu od stavby žalobkyne konštatoval, že odstupová vzdialenosť je „nulová“. Stavebný úrad nato nariadil nové ústne pojednávanie na 17. mája 2016, pred ktorým žalobkyňa znova písomne zopakovala svoje námietky. Aj v ňom znova žiadala, aby stavebný úrad prihliadol na jej skoršie už označené podania. Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru už s dodatočným povolením stavby súhlasilo. Nato obec Tatranská Javorina ako stavebný úrad dodatočným stavebným povolením a kolaudačným rozhodnutím z 8. júna 2016, č. SP/124-006/14-Šk, dodatočne povolila ďalšiemu účastníkovi v 3. rade ako stavebníkovi stavebné práce, spočívajúce v prestavbe rodinného domu (prístavba kuchyne, zádveria, WC a izby), povolila užívanie tejto prestavby a zamietla námietky žalobkyne. V odôvodnení stavebný úrad zrekapituloval priebeh konania a doslovne zreprodukoval jej podania. K jej námietkam zdôraznil, že pôvodná stavba stojí už od prelomu 19. a 20. storočia, v 70- tych a 80-tych rokoch 20. storočia bola prestavaná ako rodinný dom a odvtedy sa nezmenene užíva. Pozemok je vyporiadaný v prospech ďalšieho účastníka v 3. rade a osadenie stavby je v súlade s vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívaní osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. 4. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobkyňa odvolala. Aj v odvolaní znova odkázala na svoje skoršie podania, v ktorých podrobne rozviedla svoje námietky. Naďalej trvala na tom, že odstup jej rodinného domu od dodatočne povolenej prístavby je 0,8 m, čo nie je ani minimálna vzdialenosť. Kvôli tomu sa nedostane na strechu svojho domu, nedajú sa vykonávať opravy na jeho stene, je sťažené odpratávanie snehu. Z neodborne postaveného komína lietajú na jej strechu iskry a obťažuje ju dym, plynové rúry vedené po obvode domu vo vzdialenosti 0,6 m od jej rodinného domu predstavujú riziko. Stavebný úrad sa však jej námietkami nezaoberal. Podobné podanie žalobkyňa adresovala aj Slovenskej stavebnej inšpekcii a pripojila k nemu aj staršie listy z 15. júla 2013, 3. apríla 2014 a 27. mája 2014. Stavebná inšpekcia tieto podania postúpila stavebnému úradu, ktorý ich zaradil do spisu. Po predložení spisu dve zamestnankyne žalovaného 17. augusta 2016 vykonali „šetrenie“, pri ktorom obhliadli situáciu oboch rodinných domov a odstup medzi nimi a o ktorom spísali „úradný záznam“. Zo spisu nevyplýva, že by o tom upovedomili niektorého z účastníkov. Následne žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo 7. septembra 2016 potvrdil rozhodnutie stavebného úradu z 8. júna 2016. K námietkam žalobkyne predovšetkým uviedol, že vyhlášky č. dovoľuje aj menšie vzdialenosti, ak je na podklade výpočtov a meraní preukázané splnenie podmienok podľa odseku 1. Tieto podmienky boli podľa žalovaného splnené súhlasným stanoviskom okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru, ktoré vychádzalo z požiarneho projektu stavby. Obsah tohto stanoviska bol podľa stavebného zákona záväzný. To isté platí aj ohľadom iskier a dymu z komína na rodinnom dome ďalšieho účastníka v 3. rade; navyše túto námietku žalobkyňa neuplatnila najneskôr na ústnom pojednávaní. Ďalej žalovaný odkázal na poznatky z vlastného miestneho zisťovania. Námietkou ohľadom plynových rúr sa nezaoberal, pretože predmetom konania nie je plynofikácia stavby. 5. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. -98 zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie stavebného úradu z 8. júna 2016 podľa a . Na odôvodnenie zdôraznil, že účelom konania podľa stavebného zákona je zhojenie pôvodného závažného porušenia zákona, ktorého sa dopustil stavebník. Žalovaný a stavebný úrad však presunuli dôkazné bremeno na žalobkyňu, ktorá zákon neporušila. Žalobkyňa po celý čas odkazovala na to, že stavba ďalšieho účastníka v 3. rade nerešpektuje odstup ustanovený v vyhlášky č. Žalovaný však dostatočne nezistil skutkový stav, či sú naplnené podmienky cit. vyhlášky, pričom dôkazné bremeno tohto preukázania bolo na ďalšom účastníkovi. Nezohľadnené zostali námietky, že žalobkyňa nemá prístup na strechu, nemôže ju udržiavať, odstraňovať sneh, kvalita jej bývania je zhoršená (v súvislosti s osvetlením a preslnením). Tieto nedostatky pritom žalobkyňa signalizuje už od roku 2014, keďže aj v rámci administratívneho konania odkazovala na svoje skoršie písomnosti. Okrem toho, stavebný úrad mal skúmať rozostupy stavieb v zmysle cit. vyhlášky aj bez jej námietok. II.

Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej 6. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáhal zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci správnemu súdu. Zdôraznil, že konanie o dodatočnom povolení stavby je osobitným konaním podľa § 88a stavebného zákona. Dôkazné bremeno spočíva na vlastníkovi stavby, ktorý je na výzvu stavebného úradu povinný predložiť potrebné doklady. Stavebný úrad je tým, kto posudzuje, či stavbu možno povoliť alebo ju treba odstrániť. V prerokúvanej veci stavebník - ďalší účastník v 3. rade požadované doklady predložil, čím uniesol svoje dôkazné bremeno. Názor správneho súdu neguje inštitút dodatočného povolenia stavby. Žalovaný zotrval na svojom názore, že odstupy stavieb sú v súlade s vyhlášky č. , rozhodnutie je v súlade so záväzným stanoviskom okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru a nebráni sa ani užívaniu nehnuteľnosti žalobkyne. Zdôraznil, že prestavba sa vykonala v 80-tych rokoch 20. storočia a dodatočným povolením sa len legalizoval doterajší stav. Nariadiť odstránenie stavby by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, pretože nebol preukázaný rozpor stavby s verejným záujmom. Potrebné skutkové okolnosti boli riadne preukázané aj pri miestnom zisťovaní žalovaného 17. augusta 2016. Svetlotechnický posudok nie je potrebný, pretože ho nevyžaduje príslušná slovenská technická norma. Vzhľadom na stanovisko okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru nebol dôvod nepovoliť stavbu aj napriek neodborne postavenému komínu. 7. Žalobkyňa sa stotožnila s rozsudkom správneho súdu. Oproti zásade hospodárnosti vyzdvihla zásadu zákonnosti, ktorou sa mal žalovaný riadiť. Dym z komína jej znemožňuje riadne užívať jej nehnuteľnosť, navyše z neho vyletujú aj iskry. Naďalej zdôraznila rozpor s vyhlášky č. , pričom mnohé jej námietky žalovaný odmietol. Nevyrovnal sa ani s problémom s preslnením a presvetlením, na ktorý upozorňuje od začiatku. Nelegálna stavba ďalšieho účastníka v 3. rade tak je v rozpore s verejným záujmom. 8. Ďalšia účastníčka v 1. rade odkázala na svoje vyjadrenie k správnej žalobe, ktoré znovu pripojil. 9. Ďalší účastník v 3. rade sa stotožnil s kasačnou sťažnosťou a tiež navrhol zrušiť rozsudok správneho súdu. 10. Ďalší účastníci v 2. a 4. rade sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili. 11. Dodatočným podaním žalovaný navrhol, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok. Postup podľa napadnutého rozsudku, ak by sa stal precedensom, by totiž viedol k nadmernému zaťaženiu správnych orgánov. III. Posúdenie veci kasačným súdom 12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu ( ) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania ( ) v medziach uplatnených sťažnostných bodov ( ). A. K právnemu nástupníctvu ďalšieho účastníka v 1. rade 13. Podľa o ochrane prírody a krajiny sa 31. marcom 2022 zriadili správy národných parkov podľa , medzi nimi aj Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici [ cit. zák.]. V zmysle cit. zákona sa pôvodný ďalší účastník v 1. rade - Štátne lesy Tatranského nárondého parku od 1. apríla 2022 zlúčil so Správou Tatranského národného parku a zároveň zanikol. Vzhľadom na zánik procesnej subjektivity pôvodného ďalšieho účastníka s právnym nástupcom tak súd podľa v spojení s rozhodol o pokračovaní v kasačnom konaní s právnym nástupcom. B. K veci samej 14. Predmetom prieskumu v danej veci sú rozhodnutia žalovaného a stavebného úradu, ktorými (okrem iného) dodatočne povolili zmenu stavby. Podľa stavebného zákona platí, že ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami, podľa cit. zák. stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Inak podľa cit. zák. v rozhodnutí o dodatočnom povolení dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Stavebné povolenie sa v zmysle stavebného zákona od počiatku jeho účinnosti vyžadovalo aj pri zmenách stavby, najmä pri prístavbách, ktorými sa stavby pôdorysne rozširovali a ktoré boli navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou [porov. stavebného zákona účinného

v čase vydania rozhodnutia, resp. vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. o podrobnejšej úprave územného konania a stavebného poriadku, účinná do 30. júna 2000, teda aj v čase vykonania dodatočne povoľovanej prístavby]. 15. Podľa judikatúry je účelom konania o dodatočnom povolení stavby následné zhojenie závažnej chyby, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo stany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami (porov. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. , judikát R 101/2012; odvtedy stála judikatúra). Dôkazné bremeno na preukázanie, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, je na vlastníkovi stavby. Verejnými záujmami v zmysle cit. stavebného zákona sa rozumejú jednak ciele územného plánovania ( a 2 stavebného zákona), záujmy vyjadrené v cit. zák., ktoré sú podrobnejšie chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväzných právnych predpisoch a niektorých slovenských technických normách (porov. v tomto zmysle napr. rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. alebo ). Verejným záujmom na účely týchto ustanovení sú aj základné požiadavky na stavbu a všeobecné technické požiadavky na výstavbu, napr. v zmysle až 53 stavebného (porov. v tomto zmysle napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). 16. V prerokúvanej veci bola medzi žalobkyňou na jednej strane a žalovaným, ako aj ďalším účastníkom v 3. rade na druhej strane sporná otázka odstupu medzi rodinnými domami oboch týchto účastníkov. Otázka vzdialeností stavieb je v súčasnosti upravená predovšetkým v ustanovení vyhlášky č. , ktoré sa podľa tejto vyhlášky primerane použije aj na zmeny stavby, teda aj na prístavby. Podľa cit. vyhl. predovšetkým platí, že vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky (okrem iného) urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, požiarnej bezpečnosti, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia ďalej umožňovať údržbu stavby a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Podľa cit. vyhl. potom vzdialenosť medzi rodinnými domami, ktoré vytvárajú voľný priestor, nesmie byť menšia ako 7 m. V stiesnených pomeroch možno podľa cit. vyhl. túto vzdialenosť znížiť až na 4 m. Ustanovenie potom výslovne dovoľuje aj iné riešenie vzdialenosti rodinných domov, než ustanovujú odseky 3 a , ale len na základe výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny (ktorého existencia sa v prerokúvanej veci nezistila). 17. Kasačný súd sa stotožňuje so správnym súdom v tom, že žalovaný sa ustanovením vyhlášky č. riadil len čiastočne. Z tohto ustanovenia totiž plynie, že predpokladom záveru o tom, či vzdialenosť menšia ako 4 m medzi rodinnými domami neodporuje verejným záujmom, ktoré chránia ustanovenia a cit. vyhl., sú konkrétne merania a výpočty, ktoré preukážu splnenie všetkých požiadaviek ustanovených v odseku 1. Zo zisteného skutkového stavu pritom plynie, že vzdialenosť medzi domami žalobkyne a ďalšieho účastníka v 3. rade je 80 až 90 cm, teda celkom zreteľne menej než 4 m. Žalovaný sa tak mal na podklade konkrétnych výpočtov a meraní zaoberať tým, či sú naplnené všetky uvedené požiadavky. Možno s ním súhlasiť, že žalobcom predložený projekt požiarnej ochrany preukazuje, že táto vzdialenosť je dostatočná z hľadiska požiarnej ochrany. Požiadavky požiarnej ochrany sú však len jednou z požiadaviek vymedzenou v vyhlášky č. ; okrem nich sa v tomto ustanovení niekoľko ďalších požiadaviek, medzi nimi požiadavky urbanistické, architektonické, hygienické, denného svietenia, preslnenia, pohody bývania, ale zmieňuje sa osobitne aj požiadavka údržby stavieb a užívania priestoru medzi nimi. 18. Žalobkyňa počas konania opakovane namietala, že stiesnený priestor sťažuje prístup k jej múru, sťažuje odpratávanie snehu, bráni prístupu svetla a slnečných lúčov. Stavebný úrad ani žalovaný však v tomto smere nezistili žiaden skutkový stav. Nevykonali totiž žiadne merania ani výpočty, ktoré by napríklad zisťovali, koľko priestoru je potrebného na práce spojené s údržbou múru žalobkyne, od ktorého má rodinný dom ďalšieho účastníka v 3. rade tak malý odstup. Nezisťovali, akým spôsobom postavená prístavba mení svetelné a slnečné pomery okna žalobkyne, či do tejto medzery vôbec dopadajú slnečné lúče, ktorých absencia môže viesť k udržiavaniu nadmernej vlhkosti, osobitne s ohľadom na klimatické podmienky regiónu, o ktorý ide (pod Tatrami). Okolnosť, že svetlotechnický posudok nevyžaduje slovenská technická norma, nie je z tohto pohľadu podstatná, pretože povinnosť vykonať výpočty a merania ukladá priamo citované ustanovenie vyhlášky. Na tieto skutočnosti mali stavebný úrad, ale aj žalovaný riadne zistiť skutkový stav, resp. - v súlade s citovanými ustanoveniami stavebného zákona - vyzvať ďalšieho účastníka v 3. rade ako stavebníka, ktorého v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno.

19. Len pre poriadok kasačný súd dopĺňa, že podľa skutkového stavu bola sporná prístavba zhotovená približne v 80-tych rokoch 20. storočia. V tejto súvislosti by tak bolo možné uvažovať nad tým, či v rámci konania podľa § 88a stavebného zákona treba skúmať súlad s verejným záujmom podľa podmienok, ktoré platili v čase výstavby (teda ktoré by sa zohľadňovali, ak by stavebník pred začatím stavby riadne požiadal o stavebné povolenie), alebo podľa tých, ktoré platia v čase rozhodovania stavebného úradu podľa cit. § 88a. V prerokúvanej veci však nie je potrebné tieto otázky riešiť, pretože by tým ďalší účastník v 3. rade nič konkrétne nezískal. V čase, kedy bola sporná prístavba zhotovená, totiž vzdialenosti medzi rodinnými domčekmi upravoval vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu. Podľa tohto ustanovenia mala byť vzdialenosť rodinných domčekov najmenej 10 m a v stiesnených podmienkach ju bolo možné znížiť na 6 m. Citované ustanovenie tak neupravovalo tieto vzdialenosti nijako výhodnejšie než tu použité ustanovenie vyhlášky č. Už z tohto dôvodu sú nepodstatné odkazy žalovaného na to, že stavba sa zrealizovala v 80-tych rokoch, pretože nie je zrejmé, že by sa bola zrealizovala v súlade čo i len s vtedajšími právnymi predpismi. 20. Nemožno sa stotožniť s názorom žalovaného, že odstránenie stavby je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania v zmysle Správneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia má (správne) konanie prebiehať hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Z jeho znenia je tak zrejmé, že upravuje len hospodárnosť procesného postupu (t. j. aké procesné úkony a kedy vykonať, prípadne akým spôsobom), nie však obsah rozhodnutia vo veci. Ten je v zmysle Spr. por. určený zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ak ustanovenie stavebného zákona za určitých okolností ukladá stavebnému úradu, aby nariadil odstránenie stavby alebo jej časti, nemôže ísť o „nehospodárny postup“. Pokiaľ ďalej žalovaný odkazoval na závery zo „šetrenia“, ktoré vykonali jeho zamestnanci 17. augusta 2016, tak treba uviesť, že podľa Spr. por. sa na odvolacie konanie primerane vzťahujú ustanovenia prvej až tretej časti. Procesný úkon, pri ktorom sa správny orgán vlastným zmyslovým vnímaním oboznamuje so stavom určitej fyzicky vnímateľnej hnuteľnej či nehnuteľnej veci (inak než zisťovaním obsahu textu), je ohliadkou, ktorá je upravená v ustanovení Správneho poriadku, ktoré sa tiež použije v odvolacom konaní. Podľa Spr. por. na miestnu ohliadku správny orgán vždy prizve účastníka konania. V prerokúvanej veci sa tak však nestalo, na čo žalobkyňa správne upozorňovala už vo svojej správnej žalobe. IV. Záver 21. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť vo výsledku nie je dôvodná, a preto ju podľa rozsudkom ( ) zamietol. 22. Žalobkyňa mala v kasačnom konaní úspech, a preto jej kasačný súd podľa v spojení s priznal ich náhradu proti neúspešnému žalovanému. Podanie vyjadrenia ďalšieho účastníka ku kasačnej sťažnosti nemožno podľa ustálenej judikatúry považovať za splnenie povinnosti, ktorá by opodstatňovala priznanie náhrady trov kasačného konania v zmysle v spojení s . 23. Vecným vybavením kasačnej sťažnosti zanikol aj dôvod, aby sa jej priznával odkladný účinok. Preto kasačný súd spolu s rozhodnutím vo veci samej zamietol aj zodpovedajúci návrh žalovaného. 24. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.