Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/82/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: L. G., adresa trvalého pobytu: N. XXX/XX, V., dátum narodenia: XX. T. XXXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 35799-3/2019-BA zo dňa 15. apríla 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. -76 zo dňa 17. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie krajského súdu a priebeh administratívneho konania 1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom zo 17. októbra 2022, č. k. -76 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol podľa (ďalej len „“) žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 35799-3/2019-BA z 15. apríla 2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný (ďalej taktiež „druhostupňový správny orgán“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 700-391063118-GC04/18 zo dňa 5. decembra 2018 vo veci predpísania penále (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol podľa , deviaty bod a o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „“) tak, že žalobcovi predpísal za obdobie júl 2017, august 2017 a september 2017 penále v sume 86,05 eur vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne. 3. Žalovaný, ako druhostupňový správny orgán, preskúmavaným rozhodnutím s odkazom na ustanovenie odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Druhostupňový správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že prvostupňový správny orgán vykonal na základe údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a zistil, že žalobca poistné za obdobie júl až september 2017 neodviedol v lehote splatnosti. Ďalej dôvodil, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 700-3911058817-GC04/17 zo dňa 24. októbra 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. júna 2018, predpísal žalobcovi poistné za obdobie júl 2017 až september 2017 v sume 439,05 eur.

Žalobca dňa 25. októbra 2017 písomne uznal svoj dlh na poistnom (podľa v znení neskorších predpisov; ďalej len „“), ktorý dlh k danému dňu predstavoval 2.207,10 eur. Následne žalovaný uzavrel, že platenie dlžného poistného formou pravidelných mesačných platieb na základe uznania dlhu podľa nie je platením dlžného poistného formou splátkového kalendára podľa , a preto ustanovenie (podľa ktorého sa na povolené sumy splátok dlžných súm ustanovenie o predpísaní penále nepoužije) na tento prípad nemožno aplikovať. 4. Druhostupňové rozhodnutie napadol žalobca správnou žalobou, v ktorej namietal, že voči prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie (tvrdiac, že svoj dlh na poistnom písomne uznal a na základe dohody so Sociálnou poisťovňou riadne splácal), ktorému však žalovaný preskúmavaným rozhodnutím nevyhovel a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil s tým, že platenie dlžného poistného v splátkach na základe uznania dlhu podľa nie je platením dlžného poistného formou splátkového kalendára podľa zákona Ďalej uviedol, že uznanie dlhu sa týkalo aj poistného za obdobie od júla 2016 až do júna 2017, ako aj poistného za obdobie júl 2017 až september 2017 v sume 439,05 eur, ktoré bolo žalobcovi predpísané rozhodnutím č. 700-3911058817-GC04/17 zo dňa 24. októbra 2017. Celkový dlh na poistnom u žalobcu ku dňu 25. októbra 2017 predstavoval sumu 2 207,10 eur a tento sa zaviazal splatiť do mája 2019, a to 18 splátkami vo výške 122,62 eur, pričom dlh v celom rozsahu predčasne splatil ku dňu 10. októbra 2019. V tejto súvislosti namietal, že správne orgány postupovali výlučne podľa a nie podľa . Uviedol, že zodpovedná pracovníčka Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov sama vyhotovila písomnú dohodu o povolení splátok dlžných súm poistného zo dňa 25. októbra 2017, pričom len ona mala k tomu všetky potrebné podklady, s ktorými žalobca vôbec nedisponoval. Prvostupňové aj preskúmavané rozhodnutie označil za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež mal za to, že skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ preskúmavaného rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, čím sú naplnené dôvody pre zrušenie rozhodnutí podľa a . 5. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu preskúmal najmä v intenciách , , prvá veta a v rozhodnom znení a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení Prvej hlavy Tretej časti upravujúcej všeobecnú správnu žalobu dospel k záveru bližšie opísanému v bode 1. 6. Krajský súd (po stručnom opise priebehu správneho konania, rozhodnutí správnych orgánov, správnej žaloby a vyjadrenia žalovaného k nej) konštatoval, že v prejednávanej veci bolo nepochybné, že žalobca poistné za obdobie júl 2017 až september 2017 neodviedol včas, t. j. v zákonnej lehote podľa Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v spornom období považovaný za povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú SZČO, preukázateľne nezaplatil poistné za obdobie júl 2017 až september 2017, tak prvostupňový správny orgán bol povinný penále predpísať. Následne krajský súd konštatoval, že „ ... sa stotožnil s právnym posúdením veci zo strany žalovanej, pričom uznanie dlhu zo dňa 25.10.2017 žalobca podpísal, správny súd preto nemá dôvod spochybňovať jeho platnosť. Z ničoho totiž nevyplýva, že by dlžník Sociálnej poisťovne nemohol uznať dlh voči Sociálnej poisťovni ako veriteľovi (napriek tomu, že uznanie dlhu bolo vyhotovené Sociálnou poisťovňou), pričom takýto právny úkon je potrebné posudzovať podľa . V danom prípade ide jednostranný právny úkon žalobcu v zmysle , ako zabezpečovací inštitút pohľadávky veriteľa. Žalobca ako dlžník sa zaviazal zaplatiť uznaný dlh v pravidelných mesačných splátkach pod stratou výhody splátok, to znamená, že v prípade neuhradenia splátky v správnej sume a včas, by sa stal celý zostávajúci dlh zročným a veriteľ by pristúpil k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom súdneho exekútora. Splnením si záväzku v zmysle uznania dlhu zo strany dlžníka, aj podľa názoru súdu, nenastala situácia, že by Sociálna poisťovňa na sumy splátok dlžných súm nemala použiť ustanovenia o predpísaní penále. Ustanovenie zákona o sociálnom poistení sa vzťahuje výlučne na povolenie splátok dlžných súm poistného, o ktorom by Sociálna poisťovňa rozhodovala v procedurálnom postupe posúdiac všetky zákonné predpoklady v zmysle odseku 1 zákona o sociálnom poistení, po navýšení dlžných súm o úrok v zmysle odseku 2. Právna úprava obligatórne určuje povinnosť účastníka konania zaplatiť v zákonom určenej lehote poistné a v prípade jeho neuhradenia alebo omeškania uhradiť predpísané penále. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že penále je základným zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t.j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec alebo jej nesplnenia v správnej výške alebo včas. Takýmto porušením odvodových povinností vzniká Sociálnej poisťovni podľa zákona o sociálnom poistení povinnosť, nie možnosť penále predpísať.“.

7. O trovách rozhodol krajský súd s odkazom na ustanovenie dôvodiac, že „V konaní úspešnej žalovanej súd nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko jej v konaní ani žiadne trovy uplatniteľné v zmysle nevznikli.“. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 8. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvody kasačnej sťažnosti označil ustanovenia (krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci) a (podanie bolo nezákonne odmietnuté). Konkrétne žalobca rovnako ako v správnej žalobe poukázal na skutočnosť, že sa „ ... dohodol so Sociálnou poisťovňou pobočka Trebišov splatiť svoj záväzok - dlh do mája 2019 na v návrhu uvedený účet SK04 8180 0000 0070 0015 7202 a to 18-timi splátkami mesačne po 122,62 € stále k poslednému dňu v mesiaci, počnúc mesiacom november 2017, ktorý svoj záväzok riadne a včas plnil, pričom tento záväzok predčasne splatil a ku dňu 10.01.2019 už nemal žiadne podlžnosti voči Sociálnej poisťovni pobočka Trebišov.“. Následne, odkazujúc na ustanovenie , uviedol, že dohoda o splátkovom kalendári (ktorú vyhotovil a zaslal žalobcovi zamestnanec žalovaného) „spĺňa všetky náležitosti splátkového kalendára, i keď túto sám označil s názvom uznanie dlhu“. 9. Žalobca na základe vyššie uvedeného žiadal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“), aby napadnutý rozsudok krajského súdu vo výroku časti I (i) buď podľa zmenil tak, že druhostupňové rozhodnutie spoločne s prvostupňovým rozhodnutím zruší (ii) alebo, že zruší napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie. 10. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 3. marca 2023, v ktorom v podstatnom uviedol, že žalobca v kasačnej sťažnosti neuviedol také námietky k správnosti preskúmavaného rozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutí správnych orgánov. Odkázal sa v ďalšom na svoje vyjadrenie, resp. stanovisko k správnej žalobe zo dňa 24. júna 2019 a na právny názor týkajúci sa nemožnosti aplikácie ustanovenia v tomto vyjadrení obsiahnutý. Odkazujúc na judikatúru krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa ako nedôvodnú zamietol. Na toto podanie žalovaného reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 29. marca 2023, v ktorom v podstatnom uviedol, že „Žalobca kategoricky namieta žalovaným podané písomné vyjadrenie zo dňa 03.03.2023, pretože okrem už žalobcom uvedených skutočností v ním podanej písomnej kasačnej sťažnosti zo dňa 18.01.2023, uvedené písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 03.03.2023, ktoré bolo vyhotovené po nadobudnutí účinnosti ust. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dňom 1. februára 2023, je v priamom rozpore so zákonom a teda s uvedeným ustanovením citovaného zákona ...“. 11. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 29. marca 2023 bolo žalovanému doručené dňa 14. apríla 2023 na vedomie. III. Právne posúdenie veci kasačným súdom 12. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd ( ) predovšetkým postupom podľa v spojení s preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalobca) včas ( ), je prípustná ( ) a bola podaná oprávneným subjektom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 13. Najvyšší správny súd s ohľadom na nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s . 14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 15. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 35799-3/2019- BA z 15. apríla 2019, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol podľa , deviaty bod a tak, že žalobcovi predpísal za obdobie júl 2017, august 2017 a september 2017 penále v sume 86,05 eur. 16. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odviesť poistné povoliť splátky dlžných súm poistného pre jej platobnú neschopnosť alebo z iného dôvodu, pre ktorý by jej vznikla platobná neschopnosť, ak a) možno dôvodne predpokladať, že v období nie dlhšom ako 24

mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného a b) je v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm poistného schopná riadne odvádzať poistné, ak je v tomto čase odvádzateľom poistného. 17. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase v rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, použije sa ročná úroková sadzba 10 %. 18. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase v prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky, zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, alebo neplnenia odvodovej povinnosti stáva sa splatnou celá dlžná suma. Zaplatená suma poistného, pokuty, penále a úroku sa použijú na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne. 19. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije. 20. Podľa organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné doklady na rozhodnutie. 21. Podľa podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 22. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. 24. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 25. Najvyšší správny súd dáva úvodom do pozornosti, že správne súdy nie sú súdmi skutkovými. Ich úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa prvej a tretej časti ( a nasl. ) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v správnej žalobe, ktorým žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správny teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver. 26. Najvyšší správny súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. V rámci kasačného konania skúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie jemu predchádzajúce, najmä z pohľadu, či krajský súd správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Najvyšší správny súd, vychádzajúc z obsahu spisu, konštatuje, že v prejednávanej veci nebolo sporné že žalobca poistné za obdobie júl 2017 až september 2017 neodviedol včas, t. j. v zákonnej lehote podľa (poistné je splatné do 8 dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné). Taktiež nebolo sporné, že bol v relevantnom čase samostatne zárobkovou osobou, ktorá ak neodvedie poistné v súlade so zákonom, Sociálna poisťovňa je povinná na základe zákona

predpísať penále. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v spornom období považovaný za povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a preukázateľne nezaplatil poistné za obdobie júl 2017 až september 2017, aplikácia ustanovenia vo všeobecnej rovine nebola sporná. 27. Sporným bola možnosť aplikácie ustanovenia (podľa ktorého sa na povolené sumy splátok dlžných súm ustanovenie o predpísaní penále nepoužije), ktorej sa žalobca domáhal. Vychádzal pritom z (opäť) nespornej skutočnosti, že dňa 25. októbra 2017 podpísal listinu označenú ako „Uznanie dlhu“ (ďalej len „uznanie dlhu“). Žalobca uznanie dlhu interpretoval ako povolenie Sociálnej poisťovne adresované žalobcovi odviesť poistné v splátkach dlžných súm poistného pre jeho platobnú neschopnosť alebo z iného dôvodu, pre ktorý by mu vznikla platobná neschopnosť, a to s významom tohto inštitútu, ktorý mu prikladá ustanovenie Uvedený záver (interpretáciu) vyvodil žalobca zo skutočnosti, že uznanie dlhu (koncept dokumentu) vypracoval zamestnanec žalovaného (resp. prvostupňového správneho orgánu). 28. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že interpretácia ustanovenia zo strany žalobcu (tak ako je táto opísaná v predchádzajúcom bode) je mylná, a teda inštitúty tzv. povolenia odviesť poistné v splátkach (ďalej taktiež „povolenie splátok“) podľa a uznania dlhu podľa nie je možné zamieňať ani nahrádzať. Predpokladom tzv. povolenia splátok je v zmysle citovaného ustanovenia: (i) existencia písomnej žiadosti dlžníka; (ii) kumulatívne splnenie podmienok uvedených v a zároveň b) ; (iii) zvýšenie dlžných súm o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm druhá veta a (iv) prirodzene skutočnosť, že ide o akt správneho orgánu povoľujúceho splátky dlžných súm. Naproti tomu je uznanie dlhu podľa jednostranným prejavom vôle dlžníka, ktorý uznáva, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky. Ide pritom o jedu z foriem zabezpečenia záväzku podľa piateho oddielu, prvej hlavy, ôsmej časti . 29. Najvyšší správny súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že uznanie dlhu (dokument podpísaný žalobcom) neobsahuje žiadnu zmienku o vplyve plnenia žalobcu na povinnosť správneho orgánu predpísať žalobcovi ako dlžníkovi v omeškaní penále. Taktiež je nutné zdôrazniť, že hoci aj koncept tohto dokumentu (jednostranného prejavu vôle žalobcu - uznania dlhu) mohla vypracovať zamestnankyňa žalovaného, nejde o akt správneho orgánu, v ktorom by bolo vyjadrené povolenie správneho orgánu pre žalobcu odviesť poistné v splátkach (ostatne uvedený dokument nie je žalovaným, resp. prvostupňovým správnym orgánom ani signovaný). 30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného najvyšší správny súd konštatuje správnosť záveru krajského súdu uvedeného v bode 10 napadnutého rozsudku, kde tento dôvodil, že „Splnením si záväzku v zmysle uznania dlhu zo strany dlžníka, aj podľa názoru súdu, nenastala situácia, že by Sociálna poisťovňa na sumy splátok dlžných súm nemala použiť ustanovenia o predpísaní penále. Ustanovenie zákona o sociálnom poistení sa vzťahuje výlučne na povolenie splátok dlžných súm poistného, o ktorom by Sociálna poisťovňa rozhodovala v procedurálnom postupe posúdiac všetky zákonné predpoklady v zmysle odseku 1 zákona o sociálnom poistení, po navýšení dlžných súm o úrok v zmysle odseku 2. Právna úprava obligatórne určuje povinnosť účastníka konania zaplatiť v zákonom určenej lehote poistné a v prípade jeho neuhradenia alebo omeškania uhradiť predpísané penále. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že penále je základným zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t. j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec alebo jej nesplnenia v správnej výške alebo včas. Takýmto porušením odvodových povinností vzniká Sociálnej poisťovni podľa zákona o sociálnom poistení povinnosť, nie možnosť penále predpísať.“. 31. Žalobca sa vo svojom podaní označenom ako „Vyjadrenie žalobcu“ z 29. marca 2023 domáhal aplikácie ustanovenia , podľa ktorého Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za celé obdobie pred 1. júlom 2022, splatné do 31. januára 2023, ak toto dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie boli v plnom rozsahu zaplatené do 31. augusta 2023; posledná veta sa vzťahuje rovnako. Najvyšší správny súd uvádza, že podľa je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Žalobou napadnuté rozhodnutie je datované dňom 15. apríla 2019, napadnutý rozsudok, ktorým krajský súd správnu žalobu zamietol bol vydaný 17. októbra 2022 a nadobudol právoplatnosť dňa 21. decembra 2022, to všetko teda pred nadobudnutím účinnosti ustanovenia (1. február 2023). Z uvedeného dôvodu (aplikácie

ustanovenia ) najvyšší správny súd na uvedenú námietku žalobcu neprihliadol, resp. ju vyhodnotil ako bezpredmetnú. 32. Žalobca v úvode svojej kasačnej sťažnosti uviedol ako jeden z dôvodov jej podania ustanovenie . Ďalej sa však vo svojej kasačnej sťažnosti k skutočnosti, prečo dospel k záveru, že jeho podanie bolo nezákonne odmietnuté, nevyjadruje. Najvyšší správny súd pristúpil k preskúmaniu postupu krajského súdu nad rámec uvedeného a konštatuje, že nevzhliadol žiadny dôvod na vyslovenie záveru o možnej aplikácii ustanovenia . 33. Najvyšší správny súd v zmysle vyššie uvedených záverov neidentifikoval dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu. Tieto závery, spoločne so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, totiž vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku krajského súdu. Preto sa s ním najvyšší správny súd v celom rozsahu stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne. 34. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa zamietol. 35. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal ( v spojení s ) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať ( v spojení s veta prvá ). 36. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.