Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Sa/15/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., zastúpeného D. D. D., bytom B. XXX/XX, C. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: 35799-3/2019-BA zo dňa 15. apríla 2019, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia číslo: 35799-3/2019-BA zo dňa 15. apríla 2019, ktorým žalovaná ako odvolací orgán podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamietla jeho odvolanie a v celom rozsahu potvrdila odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu – Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov číslo: 700-3910631118- GC04/18 zo dňa 5.12.2018, ktorým bol žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len SZČO) predpísané penále za obdobie júl 2017 až september 2017 vo výške 86,05 eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len poistné), vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.

2.

Namietal, že voči rozhodnutiu zo dňa 5.12.2018 o predpísaní penále za obdobie júl, august a september 2017 v sume 86,05 eur podal odvolanie (žalobca svoj dlh na poistnom písomne uznal a na základe dohody so Sociálnou poisťovňou riadne splácal), ktorému žalovaný rozhodnutím zo dňa 15.4.2019 nevyhovel a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil s tým, že platenie dlžného poistného v splátkach na základe uznania dlhu zo dňa 25.10.2017 podľa nie je platením dlžného poistného formou splátkového kalendára podľa zákona o sociálnom poistení. Ďalej uviedol, že uznanie dlhu sa týkalo aj poistného za obdobie od júla 2016 až do júna 2017 ako aj poistného za obdobie júl 2017 až september 2017 v sume 439,05 eur, ktoré bolo žalobcovi predpísané rozhodnutím č. 700-3911058817-GC04/17 zo dňa 24. októbra 2017. Celkový dlh na poistnom u žalobcu ku dňu 25. októbra 2017 predstavoval sumu 2 207,10 eur a tento sa zaviazal splatiť do mája 2019, a to 18 splátkami vo výške 122,62 eur, pričom dlh v celom rozsahu predčasne splatil ku dňu 10.10.2019. V tejto súvislosti namietal, že správne orgány postupovali výlučne podľa o sociálnom poistení a nie podľa . Uviedol,

že zodpovedná pracovníčka Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov sama vyhotovila písomnú dohodu o povolenie splátok dlžných súm poistného zo dňa 25.10.2017, pričom len ona mala k tomu všetky potrebné podklady, s ktorými žalobca vôbec nedisponoval, pri vykonávaní tejto svojej pracovnej činnosti nemohla a ani nemôže konať v tomto jej pracovnom zaradení podľa ustanovení , ale výlučne podľa zákona o sociálnom poistení. Táto pracovníčka túto písomnú dohodu, resp. uznanie dlhu zo dňa 25.10.2017 sama takto označila a dňa 25.10.2017 o 10,59 hod. ju elektronickou poštou doručila žalobcovi na odsúhlasenie a podpis.

3.

Žalobca považuje rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež mal za to že skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, čím sú naplnené dôvody pre zrušenie rozhodnutí podľa a (, ).

4.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.6.2019 navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že ak samostatne zárobkovo činná osoba neodvedie poistné v súlade so zákonom o sociálnom poistení, t.j. včas a v správnej sume, Sociálna poisťovňa je povinná na základe § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení predpísať penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. V tejto súvislosti ďalej uviedla, že povinnosť platiť a odvádzať poistné v súlade so zákonom o sociálnom poistení vzniká každej fyzickej osobe, ktorá nadobudla status SZČO na účely sociálneho poistenia a dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok citovaným zákonom ustanovený príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou zakladajúci tejto SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Vzhľadom k tomu, že žalobca v spornom období bol považovaný za povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú SZČO, preukázateľne nezaplatil poistné za obdobie júl 2017 až september 2017 v súlade s § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení bol prvostupňový správny orgán – Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov podľa ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinná penále predpísať. Sociálna poisťovňa je oprávnená povoliť splátky dlžných súm poistného len v tom prípade, ak sú splnené podmienky ustanovené v § 146 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, t.j. dotknutá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá žiada o povolenie splátok dlžných súm poistného, je povinná odvádzať poistné, pričom v období nie dlžnom ako 18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného a súčasne je už v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm poistného schopná plniť si svoje odvodové povinnosti vyplývajúce z jej statusu. V tejto súvislosti ďalej uviedla, že žalobca v čase, kedy žiadal o zaplatenie dlžnej sumy poistného nespĺňal základné podmienky podmieňujúce povolenie splátok dlžných súm poistného podľa § 146 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, vzhľadom na skutočnosť, že od 1.10.2017 nebol povinný platiť a odvádzať poistné ako SZČO z dôvodu, že v rozhodujúcom období, t.j. v roku 2016 nedosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1.10.2017 (§ 21 ods. 2). Nakoľko žalobca prejavil snahu dobrovoľne splatiť pohľadávku Sociálnej poisťovni v splátkach, za účelom predísť jej vymáhaniu súdnym exekútorom, Sociálna poisťovňa navrhla žalobcovi uhradiť pohľadávku na poistnom a penále formou uznania dlhu ( ), pričom žalobca písomne uznal svoj dlh voči Sociálnej poisťovni dňa 25. októbra 2017 a súčasne sa zaviazal splatiť pohľadávku Sociálnej poisťovne do mája 2019 v splátkach, vo výške 122,62 eur, vždy k poslednému dňu v mesiaci. Pohľadávka Sociálnej poisťovne v celkovej sume 2 207,10 eur pozostávala z poistného za obdobie júl 2016 až jún 2017, predpísaného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov, číslo: 700-3910859717-GC04/17 zo dňa 12.9.2017, poistného za obdobie júl 2017 až september 2017, predpísaného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov, číslo: 700-3911058817-GC04/17 zo dňa 24.10.2017, potvrdeného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia číslo: 33313-3/2018-BA zo dňa 4. júna 2018 a z penále za obdobie október 2015 až jún 2016, predpísaného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov, číslo: 700-3910428517-GC04/17 zo dňa 11.4.2017.

5.

V súvislosti s námietkami žalobcu, týkajúcimi sa zákonnosti predpísania poistného za obdobie júl 2017 až september 2017 žalovaná poukázala na to, že opodstatnenosť predpísania poistného za uvedené obdobie bola preskúmaná v samostatnom konaní, ukončenom právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: 33313-3/2018-BA zo dňa 4. júna 2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne, číslo: 700-3911058817-GC04/17 zo dňa 24.10.2017. V rozhodnutí odvolacieho správneho orgánu bolo podrobne vysvetlená zákonnosť predpísania poistného žalobcovi ako SZČO. Námietky smerujúce voči zákonnosti predpísania poistného za obdobie júl 2017 až september 2017 mal žalobca možnosť uplatniť v správnej žalobe smerujúcej voči rozhodnutiu vo veci predpísania poistného za uvedené obdobie, pričom žalobca proti tomuto rozhodnutiu žalobu nepodal a pohľadávku na poistnom písomne uznal dňa 25.10.2017. V súvislosti s uznaním dlhu zo strany žalobcu uviedla, že neexistuje právna prekážka, ktorá by bránila Sociálnej poisťovni povoliť dlžníkovi zaplatiť pohľadávku na poistnom v splátkach na základe uznania dlhu podľa , v prípade ak dlžník nespĺňa podmienky na povolenie zaplatenia dlžnej sumy poistného podľa zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok sp.zn. zo dňa 11.3.2015 (potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 4.10.2016), pričom ide o rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, v ktorom bolo konštatované, že z ničoho nevyplýva, že by dlžník Sociálnej poisťovne nemohol uznať dlh voči Sociálnej poisťovni ako veriteľovi, pričom takýto právny úkon by bol posudzovaný podľa . Súd sa stotožňuje so žalovanou (rozumej Sociálna poisťovňa, ústredie), že uznanie dlhu je potrebné chápať ako jednostranný právny úkon žalobcu v zmysle , ako zabezpečovací inštitút pohľadávky veriteľa“. Takýto právny názor bol konštatovaný aj v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 14.9.2016 ako aj v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. zo dňa 23.8.2018.

6.

Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné, je povinná poistné odvádzať.

Podľa prvá veta účinnom od 1. januára 2014, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa prvá veta účinnom od 1. júla 2014 do 30. júna 2018, poistné je splatné do 8 dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

Podľa , účinnom od 1. apríla 2017, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň z omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na

starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa účinnom od 1. januára 2018, predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur.

7.

Súd prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 17.10.2022, pričom pojednávania sa zúčastnil iba splnomocnený zástupca žalobcu (žalovaná sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila elektronicky a súhlasila s tým, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti), oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovanej a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

8.

Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žiada zrušiť rozhodnutie tak žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu, nakoľko má za to, že zo strany Sociálnej poisťovne došlo k vydanie nezákonného rozhodnutia, a to v dôsledku nesprávneho úradného postupu, realizovaného pracovníčkou Sociálnej poisťovne, pobočky v Trebišove, ktorá sama vypracovala znenie a obsah listiny označenej ako uznanie dlhu, vypracovanej dňa 25.10.2017. Potvrdil, že žalobca túto listinu, ktorá mu bola doručená podpísal, potvrdil jej obsah a doručil ju späť Sociálnej poisťovne, pobočke Trebišov. Namietal, že nie je možné, aby Sociálna poisťovňa postupovala v tomto prípade podľa z hľadiska splnenia podmienok pre relevantné uznanie dlhu, nakoľko musí postupovať výlučne len podľa zákona o sociálnom poistení. Ďalej uviedol, že žalobcovi boli v súvislosti s vyčísleným penále povolené splátky, avšak žalobca ako účastník konania nemal k dispozícii žiadne podklady, na základe ktorých by mohol konštatovať, že ich výška bola správna. Za tohto stavu mal splnomocnený zástupca za to, že žalobcovi nebol dôvod účtovať penále. Za jediné pochybenie žalobcu považoval to, že v lehote 8 dní Sociálnej poisťovni neoznámil zmenu týkajúcu sa prerušenia jeho činnosti ako SZČO a túto skutočnosť neoznámil Sociálnej poisťovni. Bolo to z dôvodu, že nevedel ako má v takomto prípade postupovať.

9.

V prejednávanom prípade bolo nepochybné, že žalobca poistné za obdobie júl 2017 až september 2017 neodviedol včas, t.j. v zákonnej lehote podľa § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (poistné je splatné do 8 dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné), a preto ak samostatne zárobkovo činná osoba neodvedie poistné v súlade so zákonom o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa je povinná na základe § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení predpísať penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň z omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v spornom období považovaný za povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú SZČO, preukázateľne nezaplatil poistné za obdobie júl 2017 až september 2017, tak Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov mu bola povinná toto penále predpísať.

10.

Súd sa stotožnil s právnym posúdením veci zo strany žalovanej, pričom uznanie dlhu zo dňa 25.10.2017 žalobca podpísal, správny súd preto nemá dôvod spochybňovať jeho platnosť. Z ničoho totiž nevyplýva, že by dlžník Sociálnej poisťovne nemohol uznať dlh voči Sociálnej poisťovni ako veriteľovi (napriek tomu, že uznanie dlhu bolo vyhotovené Sociálnou poisťovňou), pričom takýto právny úkon je potrebné posudzovať podľa . V danom prípade ide jednostranný právny úkon žalobcu v zmysle , ako zabezpečovací inštitút pohľadávky veriteľa. Žalobca ako dlžník sa zaviazal zaplatiť uznaný dlh v pravidelných mesačných splátkach pod stratou výhody splátok, to znamená, že v prípade neuhradenia splátky v správnej sume a včas, by sa stal celý zostávajúci dlh zročným a veriteľ by pristúpil k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom súdneho exekútora. Splnením

si záväzku v zmysle uznania dlhu zo strany dlžníka, aj podľa názoru súdu, nenastala situácia, že by Sociálna poisťovňa na sumy splátok dlžných súm nemala použiť ustanovenia o predpísaní penále. Ustanovenie § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa vzťahuje výlučne na povolenie splátok dlžných súm poistného, o ktorom by Sociálna poisťovňa rozhodovala v procedurálnom postupe posúdiac všetky zákonné predpoklady v zmysle odseku 1 § 146 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, po navýšení dlžných súm o úrok v zmysle odseku 2. Právna úprava obligatórne určuje povinnosť účastníka konania zaplatiť v zákonom určenej lehote poistné a v prípade jeho neuhradenia alebo omeškania uhradiť predpísané penále. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že penále je základným zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t.j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec alebo jej nesplnenia v správnej výške alebo včas. Takýmto porušením odvodových povinností vzniká Sociálnej poisťovni podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinnosť, nie možnosť penále predpísať.

11.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, a to postupom podľa .

12.

V konaní úspešnej žalovanej súd nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko jej v konaní ani žiadne trovy uplatniteľné v zmysle nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok ( ).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v . ( )

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. ( )

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( ).