Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Stk/2/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: SPRAVBYTKOMFORT, a.s., Prešov, so sídlom: Volgogradská 88, 080 01 Prešov, IČO: 31 718 523, zastúpený: PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s. r. o., proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -55, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ruší rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -55 z 13. októbra 2022 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Žalovaný rozhodnutím č. z 26. júla 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu vinným z porušenia povinností zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie - podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov v tom čase v účinnom znení (ďalej len „“), ku ktorému došlo tým, že účastník konania ako správca bytového domu N. X, B. - v rozpore s ods. ... písm. a) o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinnom znení (ďalej len „“), v zmysle ktorého pri správe domu je správca povinný hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy a v rozpore s , v zmysle ktorého z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu, dňa 14. decembra 2016 použil prostriedky z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu vo výške 1200 , - € na úhradu pokuty uloženej účastníkovi konania ako správcovi bytového domu Okresným riaditeľstvom hasičského a záchranného zboru v Prešove, ul. Požiarnická č. 1, Prešov pre porušenie povinnosti podľa o ochrane pred požiarmi v účinnom znení a body 2, a vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. o zabezpečení stavieb vodou na hasenie požiarov a ktorú účastník konania porušil tým, že neprevádzkoval v akcieschopnom stave požiarne zariadenie, zariadenie na dodávku vody na hasenie požiarov v počte 12 ks nástenných hydrantov, nachádzajúcich sa od 1. podzemného podlažia až po 11. nadzemné podlažie v objekte bytového domu na ul. N. X v B., od 6. októbra 2015, kde každý nadzemný hydrant neobsahuje hadicové uloženie, plochú hadicu so spojkami, ktorej svetlosť je najviac 52 milimetrov a jej dĺžka je najviac 20 m a uzatvárateľnú prúdnicu,

rozhodnutím č. p.: ORHZ - PO1-991005/2016 zo dňa 7. septembra 2016, čím neposkytol službu v súlade so zákonnými podmienkami v zmysle , a teda riadne. Podľa uložil žalovaný žalobcovi pokutu vo výške 15.000,- €. Výšku pokuty žalovaný odôvodnil tým, že žalobca porušil svoju povinnosť vo vzťahu k osobám, ktoré majú postavenie spotrebiteľov. Konaním žalobcu prišlo k zmenšeniu majetku vlastníkov bytového domu o 1.200,- € tým, že uhradil cudzími prostriedkami svoju pokutu. Podľa prvostupňového správneho orgánu žalobca zneužil svoje oprávnenie dané mu zákonom disponovať s finančnými prostriedkami na účte bytového domu žalobcu zjavne svojvoľne. Toto svoje rozhodnutie aj vykonal. Neprejavil snahu o nápravu protiprávneho stavu, popieral spáchanie správneho deliktu a z jeho postoja k spáchanému skutku je zrejmé, že nemá ani v úmysle dobrovoľne vrátiť vlastníkom 1.200,- €. Nie je tak rozumného dôvodu od žalobcu očakávať v budúcnosti zmenu jeho postoja v obdobných prípadoch. Neboli zistené žiadne poľahčujúce okolnosti. Pri určovaní výšky bolo tiež zohľadnené, že žalobca patrí v prešovskom regióne medzi najväčších správcov bytového fondu. Je prosperujúcim podnikateľom v oblasti tepelnej energetiky. Uložená pokuta tak nie je likvidačná. 2. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. Žalovaný v postavení odvolacieho orgánu rozhodnutím č. . z 7. novembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa správneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Pri výške pokuty skonštatoval, že je adekvátna a prvostupňovým správnym orgánom riadne odôvodnená. Poukázal na skutočnosť, že vytýkaným skutkom došlo k neoprávnenému použitiu finančných prostriedkov vlastníkov nehnuteľností určených na úhradu ich záväzkov. Boli porušené ekonomické záujmy spotrebiteľov. Žalobca zneužil svoje postavenie a prístup k finančným prostriedkom vlastníkov nehnuteľností. Konal bez predchádzajúceho súhlasu vlastníkov nehnuteľností s takýmto postupom. Neprejavil snahu o nápravu protiprávneho stavu, nevrátil neoprávnene použité finančné prostriedky vlastníkom nehnuteľností. Námietku týkajúcu sa skutočnosti, že išlo o prvé porušenie, žalovaný ako dôvod na zníženie výšky pokuty neakceptoval. Uviedol, že s opakovaným porušením sa spájajú prísnejšie sankcie. Nebola porušená zásada materiálnej rovnosti vo vzťahu k iným prípadom, pretože ide o špecifický prípad so škodlivými následkami. Likvidačný charakter pokuty nebol preukázaný. 3. Vyššie uvedeným rozhodnutiam predchádzalo už jedno vydané rozhodnutie, ktorým žalovaný uznal žalobcu vinného z disciplinárneho deliktu. Toto rozhodnutie bolo na základe odvolania zrušené a následne bolo vydané rozhodnutie špecifikované v bode 1 tohto rozsudku. II. Konanie pred správnym súdom 4. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu vo veciach správneho trestania na Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“). Namietal v nej, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci; bol porušený princíp legitímnych očakávaní. Tiež namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné. V správnej žalobe navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Za predpokladu, že by sa správny súd nestotožnil s právnym posúdením veci, žalobca navrhol, aby správny súd zmenil výšku pokuty tak, že bude žalobcovi uložená pokuta vo výške 1.000,- €. 5. Správny súd rozsudkom č. k. -55 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) podľa v spojení s ods. 3 písm. a) v účinnom znení (ďalej len „“) zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V rozsudku sa správny súd stotožnil so záverom žalovaného, podľa ktorého žalobca spáchal správny delikt. Skonštatoval však, že výška pokuty je nedostatočne odôvodnená. Správnemu súdu chýbala pri odôvodnení pokuty tiež reakcia na skutočnosť, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia bolo už jedno rozhodnutie vydané, následne zrušené, pričom pri nezmenených okolnostiach sa žalovaný s uloženou pokutou v rovnakej výške nevysporiadal. III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov 6. Žalovaný podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Namietal v nej, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rámci sťažnostných bodov uviedol, že výška pokuty tak v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutí žalovaného bola riadne odôvodnená a uložená v súlade so zákonom. Orgány verejnej správy rozhodovali v súlade s kritériami uvedenými v . Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadalo na charakter protiprávneho konania, čas trvania a následky. Žalobca neprejavil snahu odstrániť protiprávny stav. Tiež bolo prihliadnuté na to, že v konaní nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť, ktorá by bola v prospech správcu v postavení žalovaného. Žalovaný

poukázal na skutočnosť, že žalobca ako správca domu je jednou z najväčších správcovských firiem v Prešovskom kraji a zároveň aj podnikateľom v oblasti tepelnej energetiky a jej výroby. Pokuta teda nie je pre neho likvidačná. 7. Žalobca navrhol, aby kasačný súd odmietol kasačnú sťažnosť podľa . Podľa jeho názoru žalovaný dôvody kasačnej sťažnosti nevymedzil spôsobom uvedeným v . Z kasačnej sťažnosti nevyplýva, v čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia správneho súdu. Žalobca sa stotožnil zároveň s rozsudkom správneho súdu. Poukázal zhodne so správnym súdom na tú skutočnosť, že žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí a ani rozhodnutí žalovaného nereagoval na skutočnosti, ktoré boli vytknuté v predchádzajúcom rozhodnutí žalovaného, ktorým bolo pôvodné rozhodnutie o pokute zrušené. IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom 8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v . 9. Kasačný súd s ohľadom na nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s . 10. So zreteľom na , , účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanie kasačnej sťažnosti bol zaplatený. 11. Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. 12. Z vyplýva, že žalovaný bol oprávnený za porušenie povinnosti kladeného za vinu žalovanému uložiť pokutu v rozpätí do 66.400,- €. Podľa ods. 5 tohto paragrafu bol pri ukladaní pokuty povinný prihliadnuť najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. 13. V prvostupňovom rozhodnutí žalovaný odôvodňoval výšku pokuty na s. 12 - 13. Z tohto odôvodnenia vyplýva, že žalovaný pri určovaní výšky pokuty zohľadňoval vzťah žalobcu ako podnikateľského subjektu k osobám, ktorým poskytoval služby, teda spotrebiteľom, spoločenskú škodlivosť konania, charakter porušenej povinnosti, správanie sa žalobcu po spáchaní skutku. Na základe podaného odvolania žalovaný v rozhodnutí o odvolaní v odôvodnení na s. 6 - 7 posudzoval kvalitu prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k výške uloženej pokuty. Vyhodnocoval jednotlivé atribúty, na ktoré poukázalo prvostupňové rozhodnutie. Uviedol jeho pohľad na to, prečo nemôže znížiť výšku pokuty. Vyjadril sa aj k tomu, prečo je výška pokuty primeraná, napriek tomu, že išlo o prvé porušenie žalobcu vytýkanej povinnosti. 14. Podľa správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. So zreteľom na toto ustanovenie je zrejmé, že žalovaný bol povinný v časti odôvodnenia týkajúceho sa výšky pokuty uviesť ako použil správnu úvahu, teda na základe akých kritérií ustálil výšku pokuty. 15. Tak ako kasačný súd uvádza v bode 9 tohto rozsudku, z rozhodnutí žalovaného je zrejmé, prečo sa rozhodol uložiť pokutu v týchto rozhodnutiach uvedenej výške. Žalovaný v nich jasne pomenoval dôvody, z ktorých vychádzal. 16. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy ..., ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Z predmetného ustanovenia vyplýva oprávnenie správneho súdu zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je, že rozhodnutie je nezrozumiteľné a druhým dôvodom je, že neobsahuje dostatok dôvodov. 17. Po prečítaní odôvodnení rozhodnutí žalovaného v častiach týkajúcich sa výšky pokuty kasačný súd konštatuje, že text týchto odôvodnení je jasný a zrozumiteľný. Jednotlivé dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a rozhodnutí žalovaného si vzájomne neprotirečia a sú jasne formulované. Nezrozumiteľnosť textu navyše žalobca nenapádal a nekonštatoval ho ani správny súd. 18. Každý súd tiež konštatuje, že odôvodnenia rozhodnutí žalovaného obsahujú dostatok dôvodov. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na odborné komentáre k rozoberanému ustanoveniu, v ktorých je uvedené: Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie alebo opatrenie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci

atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu (Baricová, J. a kol. . Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 944). Nedostatok dôvodov sa týka najmä odôvodnenia, ktoré môže absentovať buď sčasti, alebo celkom. Tieto prípady sa vyskytujú najmä vtedy, ak sa používajú koncepty z iných prípadov ako podklad pre písanie rozhodnutia (Hanzelová, I. a kol. - komentár. Wolters Kluwer. uverejnené na www.aspi.sk pod ID: ASPI_ID KO162_2015SK). 19. Z vyššie uvedených záverov vyplýva, že pojem nedostatok dôvodov uvedený v sa vykladá ako absencia odôvodnenia pri prijatí určitého záveru. Z rozhodnutí žalovaného však jednotlivé závery vyplývajú. Prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného tak o obsahujú dostatok dôvodov na posúdenie a vyhodnotenie toho, prečo žalovaný rozhodol vo výroku uvedeným spôsobom. 20. Kasačný súd sa plne stotožňuje so správnym súdom v tom, že správna úvaha žalovaného pri ukladaní výšky pokuty by mala byť dostatočne odôvodnená. Správny súd v tomto smere správne poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. júna 2021, ktorý potrebu dostatočného odôvodňovania správnej úvahy pri rozhodovaní o výške trestu tiež zdôrazniť. V posudzovanej veci však žalovaný uviedol dôvody, pre ktoré dospel k záverom uvedeným vo svojich rozhodnutiach. 21. So zreteľom na uvedené kasačný súd vyhodnotil kasačný bod žalovaného ako dôvodný. Zároveň sa nestotožnil s úvahou žalobcu, podľa ktorej žalovaný nesprávne napádal právne posúdenie veci správnym súdom (dôvod podľa ). Potrebný rozsah odôvodnenia vyplýva, ako už bolo uvedené, z správneho poriadku a nepriamo aj . Posúdenie, či je odôvodnenie dostatočné, teda nie skutkovou otázkou, ale právnou otázkou. Z kasačnej sťažnosti je zrejmé, že žalovaný napádal práve toto posúdenie správnym súdom. Preto žalovaný postupoval správne, pokiaľ v kasačnej sťažnosti napádal ako kasačný bod nesprávne právne posúdenie veci. V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov 22. Podľa ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačnú námietku ako dôvodnú, rozhodol spôsobom uvedeným v tomto ustanovení. 23. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude pri vysporiadavaní sa so žalobnými bodmi týkajúcimi sa výšky pokuty posúdiť, či je dostatočne ustálený skutkový stav pre stanovenie výšky pokuty v sume, aby táto pokuta plnila svoj represívny a preventívny účel (k účelu trestu pozri Kurilovská, L, Šišulák, S. Spravodlivý trest. In. Právny obzor, 2020, č. 4. s. 281-296). Rovnako bude správny súd povinný právne posúdiť, či sa uložená sankcia neprieči všeobecným zásadám ukladania sankcií, podľa ktorých sankcia nesmie byť krutá a neprimeraná ( prvá veta v účinnom znení v spojení s ). Kasačný súd pripomína, že správny súd má možnosť podľa vykonať aj vlastné dokazovanie a na jeho základe v prípade neprimeranej sankcie takúto sankciu znížiť. 24. Podľa ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Z dôvodu, že správny súd týmto rozsudkom rozhodol spôsobom predpokladaným týmto ustanovením, o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne správny súd. 25. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Košiciach. Z tohto dôvodu bude tento rozsudok doručovaný cestou Správneho súdu v Košiciach. 26. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne. Pojem nedostatok dôvodov uvedený v sa vykladá ako absencia odôvodnenia pri prijatí určitého záveru.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.