Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/6/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej v právnej veci žalobcu veci žalobcu SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov, IČO: 31 718 523, Volgogradská 88, Prešov, právne zastúpeného PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., Puškinova 16, Prešov, proti žalovanému Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Bajkalská 21/A, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 07.11.2019 č. A./XXXX-II. na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutia žalovanej zo dňa 07.11.2019 číslo: A./XXXX-II. v spojení s rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát SOI so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj zo dňa 26.07.2019 číslo: B./XX a vracia vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

I.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

Napadnutým rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj č. zo dňa 26.7.2019 (rozhodnutie SOI Prešov), ktorým bola žalobcovi (účastník konania) uložená pokuta vo výške 15 000 Eur pre porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ “). Inšpektormi SOI bolo zistené vykonanou kontrolou zo dňa 11.08.2017 a dňa 14.12.2017 v sídle účastníka konania porušenie povinnosti zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie.

Preskúmaním veci v odvolacom konaní nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a pristúpil len k zosúladeniu odôvodnenia rozhodnutia so zistenými skutočnosťami, nakoľko podľa vyjadrenia Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Prešove zo dňa 16.08.2018 k rozhodnutiu č. p. : C./XXXX zo dňa 07.09.2016 podľa zisteného skutkového stavu vec ani prevádzka nevyvolávali bezprostredné nebezpečenstvo vzniku požiaru. Odvolací správny orgán teda s prihliadnutím na o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj „ Z z.“) a Zmluvy o výkone správy č. XXXXXXXX zo dňa 14.11.2011 vypúšťa z

odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vo veci prvý odsek na strane č. 9 rozhodnutia B./XX zo dňa 26.07.2019.

Konštatoval, že vykonanou kontrolou dňa 11.08.2017 a dňa 14.12.2017 dodržiavania , a prešetrenia podnetu spotrebiteľa pod číslom B. XXX/XXXX bolo zistené, že účastník konania v rozpore s , v zmysle ktorého pri správe domu je správca povinný hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy a v rozpore s , podľa ktorého sa z fondu prevádzky, údržby a opráv financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu. spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu, použil dňa 14.12.2016 finančné prostriedky vlastníkov nehnuteľností z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu D. X E. B. vo výške 1200 Eur na úhradu pokuty uloženej účastníkovi konania ako správcovi bytového domu D. X E. B. Okresným riaditeľstvom hasičského a záchranného zboru v Prešove, ul. Požiarnická č. 1, Prešov za porušenie povinnosti podľa o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov a , a Vyhlášky MV SR č. o zabezpečení stavieb vodou na hasenie požiarov rozhodnutím č. p. : C./XXXX zo dňa 07.09.2016. Týmto konaním neposkytol službu riadne, v súlade so , čím sa dopustil porušenia .

Žalovaný konštatoval podanie odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu SOI, pričom poukázal na jednotlivé odvolacie dôvody.

Odvolací správny orgán k námietkam účastníka konania ohľadom konštatovania jeho povinnosti odstrániť zistené poruchy alebo chyby technických zariadení aj bez súhlasu vlastníkov nehnuteľností uviedol, že pristúpil k vypusteniu tejto časti odôvodnenia z dôvodov uvedených vyššie v rozhodnutí.

K ďalšiemu argumentu účastníka konania, podľa ktorého 4 roky upozorňoval vlastníkov nehnuteľností o potrebe nákupu hydrantov odvolací správny orgán uviedol, že v tomto prípade bola posudzovaná zodpovednosť účastníka konania za správny delikt podľa , keď dňa 14.12.016 použil prostriedky z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu vo výške 1200 Eur na úhradu pokuty uloženej účastníkovi konania ako správcovi bytového domu Okresným riaditeľstvom hasičského a záchranného zboru v Prešove. Týmto konaním neposkytol službu riadne, v súlade so , čím sa dopustil porušenia .

Ďalej uviedol príslušné časti rozhodnutia HaZZ v Prešove, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 1 200 Eur.

K námietke účastníka konania voči zdôvodneniu výšky udelenej pokuty na str. č. 13 odvolací orgán poukázal na § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Správny orgán v tomto prípade ozrejmil svoje myšlienkové úvahy a vyvodené právne závery, vysvetlil akým spôsobom zohľadnil postavenie účastníka konania na trhu, pri určovaní výšky pokuty. Taktiež je možné konštatovať, že účastník konania zneužil svoje postavenie správcu bytového fondu, prístup k finančným prostriedkom vlastníkov nehnuteľností na dosiahnutie neoprávnenej výhody. Správny orgán prvého stupňa sa vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné, čím bolo zabezpečené právo účastníka konania na riadne odôvodnenie a na súdnu ochranu podľa SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie SOI

Prešov je podľa názoru odvolacieho orgánu v súlade s ustanovením § 46 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Hodnotenie dôkazov správny orgán prvého stupňa vyjadril v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací orgán ďalej uviedol, že nemožno súhlasiť s tvrdením účastníka konania, podľa ktorého finančné prostriedky neboli použité z fondu opráv s úmyslom ukrátiť vlastníkov alebo z dôvodu snahy o obohatenie sa. Účastník konania sa neoprávneným použitím finančných prostriedkov z účtu vlastníkov nehnuteľností zbavil svojho záväzku voči Okresnému riaditeľstvu hasičského a záchranného zboru v Prešove vyplývajúceho z rozhodnutia č. p. : C. X- XXXXXX/XXXX zo dňa 07.09.2016.

Argumentoval, že zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby a predpokladom vzniku zodpovednosti za túto kategóriu správneho deliktu, kde sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti, nakoľko sa jedná o tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť účastníka konania. Správny orgán nepreukazuje úmysel v konaní, zavinenie sa v tomto prípade neskúma.

Čo sa týka výšky uloženého postihu správny orgán prvého stupňa uložil výšku postihu v zákonom stanovenej sadzbe do 66 400 Eur, pokuta vo výške 15 000 Eur plní preventívnu funkciu. V prípade zisteného porušenia zákona je správny orgán povinný pristúpiť k uloženiu postihu vo forme peňažnej sankcie. Sankcia má aj represívnu funkciu, musí byť citeľná v majetkovej sfére účastníka konania, nakoľko má pôsobiť ako trest (represia) za spáchanie iného správneho deliktu. Ak by táto nebola citeľná, nemožno rozumne očakávať ani naplnenie ďalšej z funkcií pokuty, ktorou je prevencia, a to jednak do vnútra - vo vzťahu k zodpovednostnému subjektu (účastníkovi konania), ktorého primerane uložená sankcia, ktorá zodpovedá zistenému nedostatku do budúcna odradí od porušenia daného právneho predpisu, ale aj smerom navonok - vo vzťahu k ostatným podnikateľským subjektom, ktorých má odstrašiť od porušovania obdobnej povinnosti, ako v prípade účastníka konania. Odvolací orgán tvrdenia uvádzané účastníkom konania v odvolaní posúdil ako subjektívne a také, ktoré nemôžu mať podstatný vplyv na výšku uloženej pokuty. Jeho konaním boli porušené ekonomické záujmy spotrebiteľov, konal bez predchádzajúceho súhlasu vlastníkov nehnuteľností s takýmto postupom, nekonal v tomto prípade v súlade so záujmami vlastníkov nehnuteľností.

V neprospech účastníka konania svedčí aj ďalšia skutočnosť, keď neprejavil snahu o nápravu protiprávneho stavu, nevrátil neoprávnené použité finančné prostriedky vlastníkom nehnuteľností. Argumentoval, že nemôže znížiť výšku uloženej pokuty z dôvodu, že účastník konania sa môže cítiť ukrátený na svojich právach, ak nemôže preniesť zaplatenie sankcie na vlastníkov nehnuteľností, ktorí zavinili porušenie povinnosti. Účastník konania mohol v tomto prípade využiť legálne metódy na dosiahnutie svojho zámeru. Odvolací orgán taktiež nemôže znížiť výšku pokuty z dôvodu, že konaním účastníka konania nedošlo k ohrozeniu života a zdravia. V tomto prípade nie je pre konštatovanie zodpovednosti účastníka konania za vyššie uvedené správne delikty potrebné preukazovať škodlivý následok spočívajúci v ohrození života a zdravia; účastník konania spôsobil ujmu na majetku spotrebiteľov.

Čo sa týka námietky účastníka konania, podľa ktorej išlo o prvé porušenie právnych povinností odvolací správny orgán argumentoval, že v prípade opakovaného porušenia , zákon s takýmto porušením spája prísnejšie sankcie, preto skutočnosť, že účastník konania neporušil opakovane svoje povinnosti odvolací správny orgán neprijíma, ako dôvod hodný zníženia výšky pokuty uloženej správnym orgánom prvého stupňa.

Ohľadom záveru účastníka konania o nerovnakom prístupe SOI pri rozhodovaní, možnom obmedzovaní hospodárskej súťaže odvolací správny orgán poukázal, že tento prípad je v porovnaní s inými skutkovo odlišný. V tomto prípade ide o prvý prípad SOI zistený počas celej doby výkonu kontrolnej činnosti správcov bytového fondu, keď správca vo vzťahu k vlastníkom nehnuteľností zneužil svoje postavenie a použil ich finančné prostriedky na úhradu svojho záväzku. Správny orgán neprijal ani argument účastníka konania odkazujúci na ekonomické a sociálne pomery, stav zamestnanosti v regióne, v ktorom vykonáva

svoju podnikateľskú činnosť, nakoľko na tieto faktory nemá možnosť pri určovaní výšky pokuty prihliadať. Účastník konania nepreukázal likvidačný vplyv pokuty. Výška uloženej pokuty zodpovedá charakteru a rozsahu porušenia povinnosti, pričom je uložená na dolnej hranici zákonnej sadzby.

V závere citoval , a mal za to, že pokuta uložená v tejto výške je vzhľadom na jej represívno - výchovnú funkciu ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze pokutou primeranou.

II.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

V žalobe žalobca poukázal na priebeh administratívneho konania s poukazom predovšetkým na zrušenie skoršieho rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, na obsah druhého rozhodnutia SOI a žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Zdôraznil, že napriek tomu, že zrušujúce rozhodnutie žalovaného vytklo SOI Prešov zásadné nedostatky v odôvodnení skoršieho rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, druhé prvostupňové rozhodnutie sa od neho zásadným spôsobom v ich dôvodoch nelíšilo. Obe prvostupňové rozhodnutia sankcionujú žalobcu za to, že z peňažných prostriedkov uložených na účte vlastníkov bytov na ul. D. X ako fond prevádzky, údržby a opráv, s ktorým disponoval žalobca ako správca ich bytového domu, priamo uhradil pokutu vyrubenú žalobcovi od správneho orgánu – OR HaZZ Prešov vo výške 1.200 Eur.

Ďalej poukázal na konkrétne časti napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené druhé rozhodnutie SOI. Išlo o časť, v ktorej žalovaný vysvetlil vypustenie časti prvostupňového rozhodnutia a týkala sa zakúpenia protipožiarnej výbavy, otázku bezprostredného ohrozenia. Odkázal aj na časť v rozhodnutí „odvolací správny orgán zároveň nepopiera existenciu nároku účastníka konania voči vlastníkom nehnuteľností vyplývajúci z uhradenia pokuty uloženej rozhodnutím č. p. : C./XXXX zo dňa 07.09.2016.“

V samostatnej časti „žalobné dôvody“ najskôr uviedol, že prejednávaný prípad bol čo do skutkovej stránky jednoduchý a v zásade nesporný.

K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol, že bola potrebná aplikácia nielen ustanovení ZoS , ZoBN (zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov; č.), ale prejudiciálne aj o ochrane pred požiarmi. Napadnuté rozhodnutie totiž sankcionuje žalobcu za neoprávnené použitie peňazí patriacich vlastníkom bytov na účel úhrady vlastných záväzkov z pokuty na úseku ochrany pred požiarmi bez toho, aby súčasne vyhodnotil skutočnú príčinu tohto konania žalobcu. Napadnuté rozhodnutie, ako aj obe rozhodnutia SOI vychádzajú z presvedčenia, že žalobca ako správca zneužil svoje postavenie, prístup k finančným prostriedkom vlastníkov bytov, že sa obohatil, a uloženú pokutu treba považovať za primeranú najmä s ohľadom na jej represívnu a výchovnú funkciu. Na rozdiel od prvostupňových rozhodnutí SOI však napadnuté rozhodnutie uznáva existenciu nároku na náhradu škody žalobcu voči vlastníkom bytov. Ak teda nárok žalobcu na náhradu škody voči vlastníkom bytov v dôsledku zanedbania ich povinností účastníci pokladajú (žalobca aj žalovaný) za nesporný, nie je podľa názoru žalobcu možné nazerať na konanie žalobcu ako na zneužívanie jeho postavenia s cieľom sa obohatiť na úkor vlastníkov bytov, ktoré je zásadným spôsobom spoločensky nebezpečné, tak, ako to konštatovali vo svojich rozhodnutiach správne orgány.

Citoval ustanovenie na podporu svojho názoru, že v tomto prípade potom nárok na náhradu škody bolo možné uhradiť formou, ktorú žalobca zvolil, navyše išlo

o činnosť spĺňajúcu definíciu podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZoBN, pretože išlo o zabezpečenie inej činnosti bezprostredne súvisiacej s užívaním domu, za úhradu ktorej zodpovedajú vlastníci bytov.

V ďalšej časti argumenty smeroval proti výške uloženej pokuty.

Pokračoval, že už v odvolaní voči druhému rozhodnutiu SOI žalobca namietal, že výška pokuty niekoľkonásobne presahuje najvyššie uložené pokuty udelené správcom v tomto regióne, čo žalovaný v napadnutom rozhodnutí odôvodnil (str. 6 dole) tým, že ide o špecifickú situáciu, ktorá doposiaľ nenastala, t.j. že správca použil jemu zverené prostriedky na úhradu svojho záväzku. Bez primeraných dôvodov žalovaný zdôraznil potrebu uplatnenia represívnej a výchovnej funkcie uloženej sankcie, bez toho, aby čo i len spomenul, že vznik tohto záväzku zavinili práve vlastníci týchto finančných prostriedkov, a teda konanie žalobcu bolo legitímne.

Žalobca zdôraznil, že musí existovať rozdiel medzi konštatovaním primeranosti pokuty v závratnej výške 15.000 Eur za situácie, keď žalobca fakticky uspokojoval pokutu zavinenú vlastníkmi bytov, od situácie, že by žalobca platil pokutu, ktorej uloženie si zavinil sám.

Žalovaný pritom „vypustením“ časti odôvodnenia druhého prvostupňového rozhodnutia SOI potvrdil, že jeho nazeranie na príčinu uloženia pokuty rozhodnutím HaZZ sa oproti názoru SOI Prešov zmenilo, nakoľko žalobca skutočne nemal povinnosť zakúpiť protipožiarne zariadenia aj bez súhlasu vlastníkov bytov. Ak sa zmenilo nazeranie žalovaného na príčinu uloženia pokuty rozhodnutím HaZZ, potom sa musel zákonite zmeniť aj názor na primeranosť uloženia pokuty. Žalobca vníma túto vnútornú rozpornosť dôvodov napadnutého rozhodnutia ako vážnu ujmu spravodlivému usporiadaniu pomerov.

Tým, že žalovaný na vyššie uvedené argumenty nachádzajúce sa aj v odvolaní neprihliadol, vec nesprávne právne posúdil, a jeho rozhodnutie je preto nezákonné.

V ďalšej časti sa venoval princípu legitímnych očakávaní a v tejto veci videl jeho porušenie v tom, že po zrušení prvého prvostupňového rozhodnutia sa SOI nezaoberala argumentami žalovaného vo vzťahu k výške uloženej pokuty a získavaním dostatočných podkladov pre jej určenie vo vtedajšej výške a prípadnému zníženiu pokuty.

Z uvedených dôvodov neexistuje žiadny logicky, jasne, zrozumiteľne, preskúmateľne a v súlade s právnym poriadkom SR odôvodnený argument, prečo napadnuté rozhodnutie potvrdzuje vecnú správnosť druhého prvostupňového rozhodnutia SOI, ak dôvody, pre ktoré bolo skoršie prvostupňové rozhodnutie SOI zrušujúcim rozhodnutím zrušené (absencia dôkazov a nedostatok jednotlivých dôvodov k vyrubeniu tak vysokej pokuty) neboli druhým rozhodnutím SOI odstránené. Potom žalovaný potvrdením druhého rozhodnutia SOI rozhodol nezákonne, v rozpore s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je preto nepreskúmateľné a svojvoľné.

Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania alternatívne zmeniť uloženú sankciu 15 000 Eur a uložiť žalobcovi pokutu vo výške 1 000 Eur zároveň mu priznať nárok na náhradu trov konania.

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

Vo vyjadrení k žalobe žalovaný popísal podrobne priebeh administratívneho konania, ktoré vyústilo do uloženia pokuty 15 000 Eur žalobcovi pre správny delikt a konštatoval obsah odvolania proti rozhodnutiu SOI.

V ďalšej časti sa vysporiadal s jednotlivými žalobnými argumentmi. Poukázal na skutok, pre ktorý bola žalobcovi uložená pokuta, a to v nadväznosti na pokutu 1200 Eur uloženú iným rozhodnutím iného orgánu – OR HaZZ Prešov, ktorý konštatoval porušenie povinností žalobcom. Žalovaný podotkol, že nemá kompetencie vykonávať dohľad alebo dozor na úseku ochrany pred požiarmi. Oponoval názoru žalobcu v žalobe, že priznal žalobcovi nárok na finančné prostriedky vlastníkov bytov vo výške 1 200 Eur. Poukázal na práva spotrebiteľa v zmysle a zdôraznil, že splnenie povinností a zákazov podľa tohto zákona správne orgány v tejto veci posudzovali. Uviedol tiež, že zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu, ide o tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť, preto nebolo podstatné s akým zámerom žalobca konal, keď svojvoľne zasiahol do práv spotrebiteľov – majetkových práv vlastníkov bytov, správny orgán totiž nepreukazuje úmysel v konaní. Konštatoval, že žalobca nekonal v súlade so záujmami vlastníkov bytov, ktorí nemali postavenie účastníka konania, v ktorom došlo k uloženiu pokuty žalobcovi vo výške 1 200 Eur, jediným povinným subjektom bol žalobca, ktorý sa však rozhodol jemu uloženú pokutu uhradiť z fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníkov bytov, navyše prostriedky nevrátil, neprejavil snahu o nápravu, jeho konanie nebol v súlade so .

K žalobným námietkam ohľadom porušenia princípu legitímnych očakávaní žalovaný uviedol, že nemožno konštatovať, že napadnutým rozhodnutím došlo k nepredvídateľnému mocenskému zásahu do žalobcovej právnej situácie. Správne orgány v tomto prípade aplikovali pri určení výšky pokuty .

Správny orgán prvého stupňa, ktorý opätovne rozhodoval vo veci žalobcu na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu zo dňa 14.05.2019, ktorým odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie vo veci , zo dňa 10.07.2018 zrušil a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie, odstránil odvolacím orgánom vytýkané nedostatky a vydal nové rozhodnutie vo veci č. , zo dňa 26.07.2019, v ktorom sa vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami prípadu, tak aby boli naplnené kritéria podľa Správneho poriadku, ale aj podľa SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Skutkový stav bol spoľahlivo zistený, ostal zachovaný a predstavoval dostatočný podklad pre vydanie rozhodnutia vo veci. Správny orgán prvého stupňa v tomto prípade ozrejmil svoje myšlienkové úvahy a vyvodené právne závery, vysvetlil akým spôsobom zohľadnil postavenie žalobcu na trhu pri určovaní výšky pokuty.

Ak by správne orgány v tomto prípade neuložili sankciu, vznikol by nebezpečný precedens, ktorý by mohol iné subjekty v postavení správcov inšpirovať k podobnému konaniu. V tomto prípade došlo k neoprávnenému použitiu finančných prostriedkov vlastníkov bytov nie v zanedbateľnej výške. Žalovaný je toho názoru, že neexistujú podmienky pre postup podľa , keďže sankcia nie je neprimeraná povahe skutku a nemá pre žalobcu likvidačný charakter.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

IV.

Replika žalobcu

Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného konštatoval, že sa minulo podstate žalobných dôvodov. Žalovaný nereflektoval na uznanie nároku žalobcu voči vlastníkom bytov a nevyhodnotil túto skutočnosť. Žalobca zopakoval, že motívom jeho konania bolo jeho nárok voči vlastníkom bytov uspokojiť okamžite, pretože ich ekonomické záujmy nemôžu byť nadradené právnemu poriadku a ospravedlňovať poškodzovanie ekonomických záujmov žalobcu. Zopakoval, že žalovaný bol povinný vykonať prejudiciálne posúdenie všetkých právnych otázok. Vo vyjadrení k žalobe chýbajú argumenty, ktorými by žalovaný vyvrátil dôvodnosť žaloby.

V.

Posúdenie skutkových zistení a právne argumenty správneho súdu

Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len ).

Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správny ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že rozhodnutím č.p.: ORHZ- PO1-991-005/2016 zo dňa 07.09.2016 Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Prešove uložilo žalobcovi pokutu 1 200 Eur za porušenie povinnosti podľa o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov a , a Vyhlášky MV SR č. o zabezpečení stavieb vodou na hasenie požiarov. Pokutu podľa rozhodnutia mal žalobca zaplatiť na príjmový účet MV SR, ktorý bol v rozhodnutí uvedený.

Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX v F. G. vyplýva, že na príjmový účet MV SR uvedený v rozhodnutí bola poukázaná platba z tohto účtu, ktorý však je účtom vlastníkov bytov a nebytových priestorov D. X E. B..

V spise je vyjadrenie žalobcu prostredníctvom práv. zástupkyne H. B. zo dňa 21.03.2017, v ktorom okrem iného uviedol, že podal proti rozhodnutiu OR HaZZ odvolanie, toto bolo odmietnuté, a tak v súlade so zákonom pokutu uhradil. V spise je tiež listina, v ktorej zástupkyňa vlastníkov bytov H. G. vyzvala na úhradu 1 200 Eur žalobcu, ktorý svojvoľne uhradil pokutu z prostriedkov fondu opráv. Z prehľadu tvorby a čerpania fondu opráv objektu je zrejmé, že dňa 14.12.2016 bola z fondu realizovaná úhrada pokuty OR HaZZ.

Z inšpekčného záznamu Inšpektorátu SOI zo dňa 11.08.2017 vyplýva, že u kontrolovanej osoby SPRAVBYTKOMFORT a.s. (žalobca) bol preverovaný podnet spotrebiteľa o neinformovaní o obsahu rozhodnutia OR HaZZ PO, nepodaní riadneho opravného prostriedku a o svojvoľnom uhradení sumy 1200 Eur z účtu vlastníkov bytov.

Z inšpekčného záznamu zo dňa 14.12.2017 vyplýva zistenie platby priamo z účtu vlastníkov na účet štátnej pokladnice. Konštatované je preto porušenie , ďalej porušenie čl. III bod 3.1 b), čl.. III bod 3.1 c), čl. III bod 3.1 d) a čl. IV bod 4.1.2 Zmluvy o výkone správy zo dňa 14.11.2011, a tiež porušenie , . K inšpekčnému záznamu sa žalobca vyjadril.

Dňa 10.07.2018 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie číslo: , ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 15 000 Eur za vyššie uvedené porušenie právnych predpisov.

Na základe odvolania podaného žalobcom žalovaný svojim rozhodnutím číslo: zo dňa 14.05.2019 toto prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie. Odôvodnil to tým, že prvostupňový správny orgán nedostatočne podložil svoj záver, že ide o zaužívanú prax porušovania právnych predpisov, nedostatočne odôvodnil záver o tom, že žalobca je jedným z najväčších správcov bytového fondu v Prešove, napriek tomu tieto skutočnosti použil pri ukladaní pokuty. Uložil prvostupňovému správnemu orgánu odôvodnenie výšky pokuty podložiť dostatočným spôsobom s dôrazom na to, že výška uloženej sankcie musí byť primeraná a zodpovedať zisteným skutočnostiam a zákonným kritériám a v prípade, ak nebude prvostupňový správny orgán disponovať dostatočnými podkladmi odôvodňujúcimi uloženú výšku pokuty, odporučil mu pokutu primerane znížiť.

Dňa 26.07.2019 správny orgán prvého stupňa vydal druhé rozhodnutie vo veci číslo: a výrok zodpovedá skoršiemu rozhodnutiu vrátane výšky uloženej pokuty. Výšku uloženej pokuty odôvodnil obšírne. V intenciách zrušujúceho rozhodnutia žalovaného však len zopakoval, že žalobca patrí medzi najväčších správcov bytového fondu, čo je všeobecne známou skutočnosťou, že patrí k prosperujúcim subjektom, a tak pokuta nemôže byť pre neho likvidačná, ale bude plniť represívnu i preventívnu funkciu. Okrem iného tiež uviedol, že niet rozumného dôvodu od účastníka konania (žalobcu) očakávať v budúcnosti zmenu jeho postoja v obdobných prípadoch, keďže škodlivé účinky pretrvávajú od doby, kedy účastník uhradil pokutu z účtu vlastníkov domov.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

Podľa účinného ku dňu skutku 16.12.2016 (len ), pri správe domu je správca povinný hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy.

Podľa , z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov a lodžií. Prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv možno prechodne použiť na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome v prípade ich dočasného nedostatku. Po preklenutí nedostatku prostriedkov na úhradu tohto plnenia, sa uvedené prostriedky vrátia do fondu prevádzky, údržby a opráv.

Podľa o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie.

Podľa , za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa alebo pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.

Na pojednávaní konanom dňa 13.10.2022 pred správnym súdom žalobca zotrval na správnej žalobe, na nesprávnom právnom posúdení veci správnymi orgánmi, na porušení princípu legitímnych očakávaní, na druhej strane zistenie skutkového stavu považoval za dostačujúce. Zotrval aj na žalobnom petite.

Žalovaný potvrdil svoj názor o nedôvodnosti žaloby, navrhol zamietnuť žalobu; pre alternatívny krok v podobe sankčnej moderácie neboli podľa jeho názoru splnené podmienky.

Ku skutkovým okolnostiam týkajúcim sa konania, pre ktoré bola žalobcovi uložená pokuta, správny súd konštatuje, ( aj v súlade s tvrdením žalobcu), že v tomto smere je vec nesporná. Zaplatenie sumy 1 200 Eur realizoval žalobca z prostriedkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov, po tom, čo mu bola táto suma ako pokuta uložená rozhodnutím Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove č. p. C./XXXX zo dňa 07.09.2016, a to pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z o ochrane pred požiarmi a body 2., ., . vyhlášky MV SR č. o zabezpečení stavieb vodou na hasenie požiarov. Žalobcovi bola týmto rozhodnutím uložená povinnosť pokutu 1 200 Eur zaplatiť do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia na uvedený príjmový účet MV SR.

Žalobca tak konal bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

K otázkam ohľadom správnosti záveru o zodpovednosti žalobcu za vyššie uvedené konanie správny súd poukazuje, že žalobca na viacerých miestach oponoval takémuto záveru. Podporil to však len tým, že fakticky interpretoval právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty 1200 Eur inak, a snažil sa predostrieť správnemu súdu záver, že uloženie pokuty nezavinil žalobca, ale vlastníci bytov, a že z tohto potom mali vyplynúť aj základné premisy pre rozhodovanie žalovaného.

Podľa § 40 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu.

Správny súd však zdôrazňuje, že je vylúčené, aby v súdnom konaní ( administratívnom konaní) mohol spochybňovať právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy príslušného na konanie a rozhodnutie vo veci správneho deliktu o uložení pokuty. Z podstaty a povahy rozhodnutia v oblasti správneho trestania, akým je aj rozhodnutie OR HaZZv Prešove, vyplývajú niektoré nevyvrátiteľné závery, a medzi nimi aj totožnosť, identifikácia zodpovedného subjektu. Takémuto subjektu bola sankcia právoplatne uložená, a je ním žalobca. Preto z uvedených dôvodov sú akékoľvek úvahy o zavinení, spolu zavinení a pod. iného subjektu, ako toho, ktorý je označený v právoplatnom rozhodnutí orgánu verejnej moci, vylúčené. Citované právne normy dávajú nespochybniteľný základ pre takýto záver. Takéto úvahy sú prirodzene neprípustné aj v rámci skúmania zodpovednosti za konanie, ktorého podstatu tvorí spôsob, akým povinný - sankciou postihnutý subjekt - realizuje platenie právoplatne uloženej peňažnej sankcie.

Správny súd ďalej dodáva, že akékoľvek úvahy žalovaného týkajúce sa existencie nároku žalobcu na náhradu škody voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov (o ktoré sa svoje názory snažil oprieť žalobca) nemajú opodstatnenie už aj vzhľadom na to, že riešenie otázok súkromného práva, posudzovanie občianskoprávnych vzťahov, problematiky nárokov na náhradu škody medzi právnickými a fyzickými osobami, nie je v kompetencii žalovaného. Takáto zmienka v napadnutom rozhodnutí žalovaného je irelevantná.

V tejto veci bolo nepochybne (ani žalobca to nijako nespochybňuje) preukázané, že peňažná sankcia bola uložená žalobcovi a bola ním zaplatená z cudzích finančných prostriedkov. Vzhľadom na tieto nesporné skutočnosti bol záver o naplnení skutkovej podstaty správneho deliktu žalobcom správny a vyššie uvedené názory žalobcu k otázke subjektu majúceho zaviniť uloženie mu pokuty 1200 Eur zo strany HaZZ sú nepoužiteľné.

Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, správny súd sa však musel stotožniť s názorom žalobcu, že výška 15 000 Eur uložená pre vyššie uvedené konanie žalobcu, nie je náležitým spôsobom správnymi orgánmi odôvodnená.

Podľa , pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.

Podľa , na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok) okrem až h) a a , ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Odôvodnenie musí poskytnúť skutkovú aj právnu oporu výroku rozhodnutia a musí byť formulované tak, aby rozhodnutie bolo zrozumiteľné komukoľvek. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané a ďalej prípady, keď dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť z nedostatku dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov.

Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a napokon ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základe inštitútu voľnej úvahy.

Otázkami odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov sa aj Najvyšší súd SR (teraz NSS SR) mnohokrát zaoberal.

Napríklad v rozhodnutí sp. zn. okrem iného uviedol, že : „ Najvyšší súd považuje za potrebné pripomenúť, že ukladanie pokút za správne delikty, a teda i rozhodovanie o ich výške sa realizuje vo sfére voľného správneho uváženia (diskrečné právo správneho orgánu). Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Ide teda o právomoc (na účely odporúčania R (80) 2 Výboru ministrov o vykonávaní právomoci voľnej úvahy správnymi orgánmi prijatého Výborom ministrov dňa 11. marca 1980 na 316. zasadaní zástupcov ministrov, možno hovoriť aj o právomoci voľnej úvahy - discretionary power), na základe ktorej má správny orgán istý stupeň slobody pri prijímaní rozhodnutia, pričom si môže vybrať z viacerých právne prijateľných rozhodnutí jedno, ktoré pokladá za najvhodnejšie.

Podrobiť správne uváženie súdnemu prieskumu je možné iba vtedy, ak správny orgán buď prekročil zákonom stanovené medze tohto uváženia, alebo voľné uváženie zneužil. Riadne zdôvodnenie ukladanej sankcie v prípade správneho trestania je základným predpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán pri svojom rozhodovaní vedený. Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za relevantné, potom určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu. Správny orgán je povinný pri ukladaní sankcie presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, k akým skutočnostiam pri stanovení výšky sankcie prihliadol. Výška uloženej pokuty teda musí byť v každom rozhodnutí.“

V nadväznosti na citované právny názor správny súd argumentuje, že hoci napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie SOI ako správneho orgánu prvého stupňa obsahujú odôvodnenie uloženej výšky sankcie, no toto odôvodnenie nedosiahlo takú mieru presvedčivosti a konkrétnosti, aby mohlo byť považované za preskúmateľné na základe dostatku dôvodov.

Napadnuté rozhodnutie obsahuje mnohé zákonné citácie v tejto súvislosti, poukaz na zákonom vyžadované okolnosti, ktoré je potrebné zohľadňovať pri zvažovaní výšky uloženej sankcie, avšak podľa názoru správneho súdu tieto zostali len vo všeobecnej rovine.

Správny súd nenašiel v napadnutom rozhodnutí reakciu na správnym orgánom prvého stupňa vykonanú zmenu odôvodnenia výšky uloženej sankcie, a či k nej vôbec došlo v súlade a v intenciách skoršieho zrušujúceho rozhodnutia samotného žalovaného. Na prvý pohľad je evidentné, že v rovine podkladov pre svoje závery správny orgán prvého stupňa nezískal nič ďalšie konkrétne; v jeho rozhodnutí nie je o tom zmienka, navyše ani žalovaný na toto nereflektoval a rovnakú výšku pokuty odôvodnenú rovnako, v žalobou napadnutom rozhodnutí akceptoval ako vecne súladnú so zákonom, a aj ako náležite odôvodnenú. Aj keď doplnil aj ďalšie vlastné úvahy, avšak bez vzťahu k jeho vlastným odporúčaniam vyjadreným v jeho vlastnom skoršom zrušujúcom rozhodnutí.

K veci správny súd považuje za potrebné poukázať, že okolnosti spočívajúce v motivácii, pohnútke konania žalobcu, pre ktoré bol sankcionovaný pokutou 1 200 Eur, je možné vyvodiť zo získaných podkladov v spise, resp. overiť si tvrdenie žalobcu o tom, že konal z tvrdeného motívu. Správny súd sa však stotožnil so žalobcom len v tom, že tieto okolnosti môžu mať vplyv na rozhodovanie o výške ukladanej sankcie, nie však k zodpovednosti žalobcu za správny delikt.

V dôsledku týchto skutočností žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa sú podľa názoru správneho súdu ohľadom výšky uloženej sankcie nedostatočne odôvodnené v zmysle logického správneho uváženia správnymi orgánmi.

Správna úvaha je pritom typickým manévrovacím prostriedkom orgánu verejnej správy pri realizácii exekutívnej moci v štáte. Je totiž výlučným oprávnením orgánov výkonnej moci, medzi ktoré patria aj orgány verejnej správy, aby v rámci normatívne určených mantinelov pri svojej verejno- správnej pôsobnosti rozhodli alebo upravili určitú vec.

Úlohou súdu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánom nie je nahrádzať ich činnosť pri zisťovaní skutkového stavu ani dopĺňať, resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí, preto správny súd podľa , a správnou žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil podľa správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Správny orgán prvého stupňa je povinný výšku uloženej pokuty odôvodniť logickou správnou úvahou v súlade s príslušnými na vec sa vzťahujúcimi právnymi predpismi.

Podľa , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na a priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania s poukazom na . O výške náhrad trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).