Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Svk/29/2023

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu: T - IN s.r.o., so sídlom v Bratislave, Bojnická 3, IČO: 35 896 981, správca konkurznej podstaty úpadcu: FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., so sídlom v Bratislave, Skalná 7622/9, Bratislava- mestská časť Staré mesto 811 01, IČO: 48 002 381, právne zast.: advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom v Šali, Hlavná č. 6, IČO: 47 241 543, proti žalovanému: Mesto Poprad, so sídlom v Poprade, Nábrežie Jána Pavla II. č. 2802/3, o návrhu žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému doručiť rozhodnutie žalovaného z 10. júla 2018, číslo: 64550/5034/2018-OSP-Vo, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -25 zo dňa 01. decembra 2022 v časti výroku o trovách kasačného konania, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. -25 zo dňa 01. decembra 2022 v časti výroku o trovách kasačného konania zamieta. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania priznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho a súdneho konania 1. Včas podanou žalobou sa žalobca ako opomenutý účastník konania domáhal v zmysle (ďalej len „“) doručenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. júla 2018 číslo: 64550/534/2018 - -Vo, ktorým podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „“) nahradil rozhodnutie o umiestnení stavby č. OV/SP/2009/7998/1121/SL, 1962/852/2010 - - SI zo dňa 08. februára 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. marca 2010, v celom rozsahu novým územným rozhodnutím o umiestnení stavby. 2. Správny súd najskôr tejto žalobe vyhovel a uznesením zo dňa 29. apríla 2021 uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi ako opomenutému účastníkovi konania rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. júla 2018 číslo: 64550/5034/2018-OSP-Vo v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 27. júna 2022, ktorým zrušil uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. V tomto uznesení NSS SR okrem iného poukázal na , z ktorého vyplýva, „že aktívne legitimovaným subjektom na podanie tohto špecifického „subtypu“ správnej žaloby je subjekt, ktorý tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať“. Po preskúmaní veci napokon dospel k záveru, že žalobca nespĺňal kritériá účastníka konania vymedzené v a na okraj už len poznamenal, že potom už bolo nadbytočným osobitne vyhodnocovať postup žalovaného pri doručovaní dotknutého rozhodnutia z 10. júla 2018 formou verejnej vyhlášky.

4. Na základe uvedeného právne záväzného názoru NSS SR, ktorým je správny súd po vrátení veci viazaný podľa , správny súd vzhľadom na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na podanie predmetnej žaloby uzavrel, že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou. O trovách konania rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá. O trovách kasačného konania rozhodol podľa v spojení s a a nepriznal účastníkom nárok na ich náhradu, vzhľadom na to, že žalobca nebol v kasačnom konaní úspešný a pre priznanie nároku na ich náhradu žalovanému správny súd nenašiel dôvody, pre ktoré by mohol ich náhradu voči žalobcovi spravodlivo priznať. II. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní 5. Proti uzneseniu krajského súdu v časti výroku o trovách kasačného konania podal žalovaný kasačnú sťažnosť a žiadal, aby kasačný súd napadnuté rozhodnutie v časti výroku o náhrade trov kasačného konania zrušil a priznal žalovanému nárok na ich náhradu. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). 6. Sťažovateľ uviedol, že vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, a to predovšetkým z dôvodu, že žalobcovi už pri podávaní žaloby muselo byť zrejmé, že z dôvodu zániku jeho právneho vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti už niekoľko rokov pred podaním žaloby, nemohol mať v danom prípade postavenie účastníka konania v zmysle , a teda jeho žalobe nemohlo byť v žiadnom prípade vyhovené, je naplnená podmienka možnosti priznania nároku na náhradu trov kasačného konania žalovanému. Poukázal na , podľa ktorého môže správny súd výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. 7. Sťažovateľ poukázal na okolnosti tohto prípadu, keď zo strany žalobcu došlo k tzv. bezúspešnému uplatňovaniu práva, ktoré malo za následok vznik nadbytočných trov na strane oboch účastníkov konania. Mal za to, že v danom prípade sú naplnené podmienky na priznanie nároku na náhradu trov kasačného konania žalovanému. 8. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nie je možné konštatovať, že by sa v danom prípade jednalo o bezúspešné uplatňovanie práva len z dôvodu, že medzi stranami bolo sporné, či žalobca bol alebo nebol účastníkom predmetného správneho konania, o to viac, keď Krajský súd v Prešove vyhodnotil žalobu žalobcu ako dôvodnú. Zároveň uviedol, že o „Dohode o ukončení nájomnej zmluvy č. 61/2008P zo dňa 30. septembra 2008 v znení dodatku č. 1 zo dňa 19. marca 2012“ sa žalobca dozvedel po prvý raz až v kasačnom konaní po tom, čo bola predložená žalovaným. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa nemal ako dozvedieť o zániku jeho postavenia ako účastníka v predmetnom konaní. Navrhol kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietnuť. III. Posúdenie kasačného súdu 9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa v spojení s , po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas ( a ), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti ( ), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( ), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa , a a postupom podľa bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná. 10. Zo súdneho spisu vyplýva, že včas podanou žalobou sa žalobca ako opomenutý účastník konania domáhal v zmysle doručenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. júla 2018 číslo: 64550/534/2018 - -Vo, ktorým podľa nahradil rozhodnutie o umiestnení stavby č. OV/SP/2009/7998/1121/SL, 1962/852/2010 - - SI zo dňa 08. februára 2010. ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. marca 2010, v celom rozsahu novým územným rozhodnutím o umiestnení stavby. 11. V prejednávanej veci krajský súd žalobe opomenutého účastníka najskôr vyhovel a uznesením zo dňa 29. apríla 2021 uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. júla 2018 č. 64550/5034/2018-OSP-Vo v lehote do 30 dní od doručenia uznesenia. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol NSS SR uznesením č. zo dňa 27. júna 2022, ktorým zrušil uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 12. NSS SR v predmetnom uznesení uviedol, že úpadca odvodzoval svoje oprávnenie žiadať o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, následne žiadať o vydanie stavebného povolenia a na jeho základe realizovať konkrétnu stavbu od nájomného vzťahu medzi ním ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom a súčasne vlastníkom nehnuteľností, na ktorých mal úpadca záujem realizovať stavebný projekt „Obytný súbor NOVÝ POPRAD - Suchoňova ulica“. Za týmto účelom a rovnako v súlade s v spojení s Vyhlášky Ministerstva životného

prostredia Slovenskej republiky z 11. decembra 2000, číslo , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia úpadca k príslušnej žiadosti o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby vo forme prílohy doložil nájomnú zmluvu z 30. septembra 2008. Z obsahu súdneho spisu následne však vyplynulo, čo žalovaný aj relevantným spôsobom preukázal, že dňa 30. mája 2014 bola medzi žalovaným a úpadcom uzavretá „Dohoda o ukončení nájomnej zmluvy č. 61/2008/P zo dňa 30. septembra 2008 v znení dodatku č. 1 zo dňa 19. marca 2012“; Predmetná dohoda mala zároveň v článku II bod 5 dojednanú rozväzovaciu podmienku spočívajúcu v tom, že ak úpadca v lehote do 30. júna 2014 nastúpi na stavenisko s príslušnou mechanizáciou, zariadením staveniska a pracovnými silami a začne s realizáciou hrubej stavby a zároveň v tejto lehote predloží projektant predmetnej stavby príslušnému stavebnému úradu kompletnú prepracovanú projektovú dokumentáciu na zmenu stavby pred jej dokončením, táto dohoda zanikne. Nakoľko predmetná dohoda nadobudla účinnosť 11. júla 2014, možno uzavrieť, že týmto dňom úpadca prestal spĺňať zásadnú podmienku preukazujúcu jeho právny vzťah k nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby z 08. februára 2010 a súčasne prestal spĺňať aj podmienku účastníctva v zmysle naviazanú práve na existenciu či už vlastníctva, alebo iného práva (tu nájomného vzťahu) k dotknutým nehnuteľnostiam čo do budúcna, teda aj na účely územného konania o umiestnení stavby, výsledkom ktorého bolo vydané rozhodnutie z 10. júla 2018, Číslo: 64550/5034/2018-OSP-Vo. 13. Na základe vyššie uvedeného právne záväzného názoru NSS SR, krajský súd vzhľadom na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na podanie predmetnej žaloby, krajský súd uzavrel, že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou a podľa žalobu odmietol. O trovách konania rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá. O trovách kasačného konania rozhodol podľa v spojení s a a nepriznal účastníkom nárok na ich náhradu, vzhľadom na to, že žalobca nebol v kasačnom konaní úspešný a pre priznanie nároku na ich náhradu žalovanému správny súd nenašiel dôvody, pre ktoré by mohol ich náhradu voči žalobcovi spravodlivo priznať. 14. Úlohou kasačného súdu bolo vo svetle námietok žalovaného posúdiť správnosť záverov krajského súdu, ktorý žalovanému nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania, pretože podľa nenašiel dôvody pre priznanie nároku na ich náhradu žalovanému. 15. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde. 16. Podľa , každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú. 17. Podľa , žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 18. Podľa ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie. 19. Vzhľadom na to, že kasačná sťažnosť žalovaného smerovala výlučne čo do posúdenia otázky náhrady trov kasačného konania, kasačný súd v takto determinovanom rámci uvádza, že súčasná právna úprava nastolená explicitne umožňuje (za podmienok uvedených nižšie) priznať náhradu trov konania aj žalovanému, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v - , v zmysle ktorej priznanie náhrady trov konania žalovanému správnemu orgánu prichádzalo do úvahy skôr výnimočne (pozri znenie ). Aktuálne, náhrada trov konania vo vzťahu k žalovanému je všeobecne upravená v veta prvá , podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Zároveň druhá veta ešte viac „okliešťuje“ možnosť priznania náhrady trov konania žalovanému, za predpokladu, že má žalovaný postavenie orgánu štátnej správy; v takom prípade možno však náhradu trov právneho zastúpenia priznať len výnimočne. 20. V tomto smere je kľúčovým pojmom podľa vety prvej pojem „ak to možno spravodlivo požadovať“. Čo sa pod týmto pojmom presne myslí, zákonodarca už ďalej bližšie a celkom z pochopiteľných dôvodov odzrkadľujúc variabilitu do úvahy prichádzajúcich možných procesných situácii nešpecifikuje. Z toho je ďalej zrejmé, že pokiaľ správny súd pristúpi k priznaniu náhrady trov konania žalovanému podľa tohto ustanovenia, je súčasne jeho úlohou a povinnosťou riadne odôvodniť, aké konkrétne skutočnosti v tej - ktorej konkrétnej veci vyvstali až do takej miery, že naplnili obsahovú stránku takto procesným právnym predpisom nastavenej podmienky. Z dôvodovej správy k možno vyčítať ako jeden z prípadov, kedy môže pristúpiť správny súd k priznaniu náhrady trov konania žalovanému, prípad spočívajúci v podaní šikanóznej žaloby. 21. V predmetnej veci žalovaný ako obec - stavebný úrad vydal územné rozhodnutie ako výstup územného konania. Pôsobnosť stavebného úradu (obce) je preneseným výkonom štátnej moci. Pod

pojmom prenesený výkon štátnej správy na obce treba rozumieť výkon štátnej správy cez tzv. nepriamych vykonávateľov štátnej správy, kde patria aj obce i mestá, ktoré v mene, na účet, v záujme a na zodpovednosť štátu vykonávajú právnymi predpismi v presne vymedzenom rozsahu zverený výkon štátnej správy. Podľa článku 71 na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát s tým, že výkon štátnej správy prenesený na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda. Zároveň kasačný súd považuje za potrebné dodať, že u obcí v rámci plnenia úloh štátnej správy na úseku preneseného výkonu štátnej správy možno prezumovať existenciu dostatočného materiálneho ako aj personálneho vybavenia a zabezpečenia vedúceho k tomu, aby táto obec bola schopná kvalifikovane brániť svoje práva a záujmy bez toho, aby sa musela uchyľovať k využívaniu právnej pomoci zo strany advokátov. Právne zastúpenie advokátom by malo byť preto krajným riešením, pričom zásadný rozlišovací znak by mal spočívať predovšetkým v zložitosti a špecifickej povahe konkrétnej problematiky. Pokiaľ by sa tento predpoklad nenaplnil, náklady na zastúpenie advokátom nemožno považovať za účelne vynaložený výdavok, ktorý vznikol v súvislosti s bránením práva na správnom súde. 22. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že v uvedenej veci došlo k bezúspešnému uplatňovaniu práva, ktoré malo za následok vznik nadbytočných trov na strane oboch účastníkov konania. Pod podmienkou priznania trov konania žalovanému „ak to možno spravodlivo požadovať“ rozumel sťažovateľ aj prípady tzv. šikanóznych žalôb podľa . 23. K námietkam sťažovateľa kasačný súd uvádza, že uvedené nebolo konštatované ani zo strany krajského súdu v rozhodnutí sp. zn. -139 zo dňa 29. apríla 2021, ani v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu sp. zn. zo dňa 27. júna 2022. Napadnutým rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 1. decembra 2022 rovnako nebola žaloba odmietnutá z dôvodu podľa . Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu vo veci konať. Ak osoba uplatní svoje právo v súlade so zákonom ustanovenými podmienkami, orgány súdnej moci majú povinnosť umožniť každému, aby sa uplatnením práva zaručeného článkom 46 stal účastníkom konania (bližšie pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001, sp. zn. , prípadne z 13. novembra 2002, sp. zn. ). K porušeniu tohto základného práva by mohlo dôjsť predovšetkým vtedy, ak by bola komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 07. júla 2006, sp. zn. ). 24. Právo na prístup k súdu neplatí absolútne, môže byť teda za účelom zabezpečenia efektívneho výkonu spravodlivosti obmedzené. O aké obmedzenia sa jedná vyplýva primárne z právnych predpisov majúcich procesný charakter s tým, že obmedzenie môže konkrétne spočívať napríklad v uložení primeraných časových lehôt (napríklad podľa rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci MPP Golub proti Ukrajine z 18. októbra 2005, číslo sťažnosti 6778/05 - uloženie primeraných lehôt a procesných podmienok na uplatňovanie nárokov môže podporiť správne spravovanie spravodlivosti zaistením právnej istoty a právoplatnosti a ochranou možných odporcov pred starými nárokmi, voči ktorým môže byť zložité brániť sa z dôvodu uplynutého času), v kladení istých formálnych požiadaviek na určité typy podaní adresovaných súdu, spoplatnení súdneho konania (napríklad rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Kreuz proti Poľsku z 19. júna 2001, číslo sťažnosti 28249/95, prípadne rozsudok vo veci Stankov proti Bulharsku z 12. júla 2007, číslo sťažnosti 68490/01), v povinnom právnom zastúpení (Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku Meftah a iní proti Francúzsku z 26. júla 2002, číslo sťažnosti 32911/96, 35237/97 a 34595/97 napríklad uviedol, že osobitná povaha konania môže odôvodňovať použitie služieb špecializovaných obhajcov). Zároveň platí pravidlo, že obmedzenia nesmú zamedziť alebo obmedziť prístup osoby takým spôsobom alebo v takom rozsahu, aby bola poškodená samotná podstata tohto práva (napríklad rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Harrison McKee proti Maďarsku z 03. júna 2014, číslo sťažnosti 22840/07, bod 21). 25. Žaloba opomenutého účastníka je špecifickým typom správnej žaloby, ktorej účel spočíva v zabezpečení ochrany práv a právom chránených záujmov tým osobám, s ktorými orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekonal ako s účastníkmi konania. Základnou úlohou súdu je správnosť tohto tvrdenia na základe administratívneho spisu overiť. Pri tomto type žaloby bude vždy spornou otázkou, či žalobca bol alebo nebol účastníkom konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, doručenia ktorého sa domáha. Len z dôvodu, že uvedené bolo medzi stranami konania sporné, nie je možné konštatovať, že išlo o bezúspešné uplatňovanie práva zo strany žalobcu. Námietku sťažovateľa ohľadom bezúspešného uplatňovania práva žalobcom teda kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

26. Na záver kasačný súd konštatuje, že pokiaľ obec nie je dostatočne personálne a odborne zabezpečená na vybavovanie jedného zo základných druhov bežne vybavovanej správnej agendy, nemožno tento deficit prenášať na druhého účastníka konania, ktorý v konaní pred správnym súdom dosiahol neúspech, v podobe priznania náhrady trov konania žalovanému správnemu orgánu v konaní zastúpeného advokátom. IV. Záver 27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov kasačnú sťažnosť sťažovateľa v napadnutej časti výroku o trovách kasačného konania zamietol ( ). 28. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa v spojení s . 29. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.