Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Svk/4/2023

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): AAAautoAAA s.r.o., so sídlom Okružná 787/18, 058 01 Poprad, IČO: 45 863 784, právne zastúpený: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka so sídlom Nám. Sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor, so sídlom Južná trieda 82, 040 17 Košice v konaní proti inému zásahu orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. -73 zo dňa 30.05.2022 v znení opravného uznesenia č. k. -103 zo dňa 02.12.2022 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. -73 zo dňa 30.05.2022 v spojení s opravným uznesením č. k. -103 zo dňa 02.12.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánom verejnej správy 1. Z notárskej zápisnice č. N 584/2020, U 45/2020 zo dňa 28.09.2020, spísanej na Notárskom úrade V.. W. W., notárky so sídlom v N., vyplýva

- potvrdenie, že notárkou poverený notársky kandidát prevzal a prijal do notárskej úschovy na účely splnenia záväzku od spoločnosti Machine Central Tobacco Distribution, s.r.o. peňažnú sumu vo výške 35 000,- eur,

- konštatácia, že v zmysle ustanovenia uložením peňažnej sumy vo výške 35 000,- eur do notárskej úschovy na účely splnenia záväzku nastávajú účinky splnenia záväzku, ktorý vznikol na základe Zmluvy o úvere zo dňa 21.03.2011, Uznania záväzku a dohody o zaplatení pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 201101, Dohody o splátkach zo dňa 07.05.2014 a Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.10.2016. 2. Zo zmluvy o úvere č. 201101 zo dňa 21.03.2011 uzatvorenej medzi spoločnosťou AutoFinance, a.s. ako veriteľom a spoločnosťou Agro - Relax, s.r.o. ako dlžníkom okrem iného vyplýva, že veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 40 000,- eur so splatnosťou 21.03.2012 a úrokovou sadzbou 36 % p. a. Zmluvné strany sa tiež dohodli na zabezpečení úveru vrátane jeho príslušenstva formou zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. 3. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 201101 zo dňa 21.03.2011 uzatvorenej medzi totožnými účastníkmi vyplýva, že záložné právo sa týkalo nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie (ďalej len „k. ú.“) I. W., bližšie konkretizovaných v zmluve. Záložné právo sa zriadilo do výšky poskytnutého úveru, úrokov, poplatkov, zmluvných pokút ako aj ďalších pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a záložnej zmluvy. 4. Z Dohody o splátkach zo dňa 07.05.2014 uzatvorenej medzi spoločnosťou AutoFinance, a.s. ako veriteľom a spoločnosťou Agro - Relax, s.r.o. ako dlžníkom vyplýva dohoda zmluvných strán o tom, že dlžník splatí veriteľovi pohľadávku nasledovne: sumu 10 000,- eur do 31.12.2014, sumu 19 000,- eur do 31.12.2015 a sumu 19 000,- eur do 31.12.2016.

5. Z údajov dostupných v obchodnom registri vyplýva, že spoločnosť Agro - Relax, s.r.o. ku dňu 28.02.2015 zmenila obchodné meno na Machine Central Tobacco Distribution s.r.o., od 22.11.2022 sídlo a ku dňu 10.09.2024 bola vymazaná z obchodného registra na základe rozhodnutia Mestského súdu Košice č. k. -35 zo dňa 03.09.2024 o zrušení obchodnej spoločnosti v zmysle . 6. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.10.2016 uzatvorenej medzi spoločnosťou AutoFinance, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou AAAautoAAA, s.r.o. ako postupníkom vyplýva, že pohľadávka, ktorú postupca evidoval voči dlžníkovi Machine Central Tobacco Distribution s.r.o. titulom uzatvorenej Zmluvy o úvere č. 201101 zo dňa 21.03.2011, Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 2011011 zo dňa 21.03.2011, Ručiteľskej listiny č. 2011038 zo dňa 28.03.2011, Uznania záväzku a Dohody o zaplatení pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 201101 zo dňa 27.04.2021 a Dohody o splátkach zo dňa 07.05.2014, sčasti zanikla zaplatením sumy vo výške 10 000,- eur dňa 10.03.2015, pričom zvyšná nezaplatená časť evidovanej pohľadávky bola ustálená na sume 34 800,- eur. Predmetom postúpenia bolo aj príslušenstvo pohľadávky, ktoré v zmluve nebolo bližšie špecifikované. 7. Dňa 24.11.2020 podala spoločnosť Machine Central Tobacco Distribution s.r.o. návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX, k.ú. I. W.. Vklad bol povolený pod V-4920/2020 dňa 25.11.2020, ako nový vlastník bol zapísaný kupujúci V. B.. Súčasťou príloh pripojených k návrhu na vklad bola aj notárska zápisnica č. N 584/2020, U 45/2020 zo dňa 28.09.2020, spísaná na Notárskom úrade V.. W. W.. 8. Dňa 26.11.2020 žalovaný pod č. OU-KS-KO2-Z 5637/2020 vyhotovil listinu označenú ako Oznámenie, ktorou notifikoval, že dňa 26.11.2020 bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností na základe záznamovej listiny číslo Z 5637/2020 - výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností V 592/11 v katastrálnom území I. W., LV č. XXXX, číslo zmeny 308/20 (ďalej aj ako „preskúmavané oznámenie“). Preskúmavané oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 01.12.2020. II. Konanie na správnom súde a jeho rozhodnutie 9. Žalobca podal na Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), domáhajúc sa, aby správny súd určil, že „Oznámenie č. OU-KS- KO2 Z 5637/2020 zo dňa 13.10.2020“ je nezákonné. Správny súd označený deň vydania uvedeného oznámenia v správnej žalobe vyhodnotil ako zrejmú nesprávnosť žalobcu, majúc v ďalšom konaní za to, že ide o preskúmavané oznámenie zo dňa 26.11.2020 . 10. Žalobca dôvodil, že preskúmavaným oznámením došlo k nezákonnému zásahu, ktorý bol priamo zameraný proti žalobcovi a ktorým bol žalobca priamo ukrátený na svojich subjektívnych právach a právom chránených záujmoch. Dôvody nezákonnosti preskúmavaného oznámenia spočívali v tom, že žalovaný pri jeho vydaní

- vec nesprávne právne posúdil, keďže záznam do katastra nehnuteľností bol vykonaný na základe listiny nespôsobilej na zápis,

- nedostatočne zistil skutkový stav veci, najmä nezisťoval, či vydaním preskúmavaného oznámenia nedôjde k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu,

- pre nedostatok (alebo absenciu) dôvodov preskúmavaného oznámenia založil vadu jeho nepreskúmateľnosti. 11. Preskúmavané oznámenie neobsahuje dôvody, pre ktoré došlo k výmazu záložného práva a absentuje aj uvedenie príslušnej listiny, na podklade ktorej bolo vydané. Berúc do úvahy ustanovenia , , až 3 žalobca skonštatoval, že k výmazu záložného práva mohlo dôjsť len na základe potvrdenia žalobcu ako záložného veriteľa o splatení pohľadávky zo strany dlžníka ako vlastníka založených nehnuteľností. Žalobca takéto potvrdenie nikdy nevydal a preto malo byť jeho záložné právo naďalej evidované na príslušnom liste vlastníctva bez ohľadu na zmenu v osobe vlastníka. Výmazom záložného práva z listu vlastníctva č. XXXX bola žalobcovi odňatá možnosť uspokojiť svoju pohľadávku realizáciou záložného práva predajom nehnuteľnosti v súlade so zákonom. Okrem toho žalobca pripomenul, že dlžník nebol oprávnený nakladať s predmetom záložného práva bez súhlasu záložného veriteľa, napriek tomu bol povolený vklad vlastníckeho práva a došlo k zmene vlastníka založených nehnuteľností. 12. Uznesením č. k. -73 zo dňa 30.05.2022 v znení opravného uznesenia č. k. -103 zo dňa 02.12.2022 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“) správny súd žalobu zamietol. Stotožnil sa s právnym názorom žalobcu, že predmetom súdneho prieskumu nebolo posúdenie opatrenia, nakoľko listina žalovaného zo dňa 26.11.2020 oznamovala žalobcovi zmenu, ktorá nastala pri činnosti žalovaného na úseku katastra nehnuteľností, a to výmazom záložného práva žalobcu. Na rozdiel od žalobcu sa však správny súd nestotožnil s dôvodnosťou žiadneho zo žalobných bodov.

13. Správny súd zdôraznil, že žalovaný má v záznamovom konaní právomoc skúmať predložené verejné alebo iné listiny, na základe ktorých vzniklo, zmenilo sa alebo zaniklo právo k nehnuteľnosti, len z formálneho hľadiska, t. j. len ak ide o chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti a z hľadiska náležitostí podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Neskúma právnu a vecnú stránku predloženej listiny, skúma ju len po formálnej stránke, za vecnú stránku predloženej verejnej alebo inej listiny zodpovedá jej vyhotoviteľ, čo znamená, že ak je listina zápisu schopná, t. j. ak spĺňa podmienky podľa katastrálneho zákona, kataster vykoná záznam. Nevydáva o tom rozhodnutie s odôvodnením, nevykonáva dokazovanie, vychádzať môže z predložených listín, ako aj svojich informácií z katastrálnych operátov, nekoná podľa ustanovení správneho poriadku, postupuje podľa katastrálneho zákona. 14. K námietke spochybňujúcej spôsobilosť notárskej zápisnice ako verejnej listiny na zápis do katastra nehnuteľností, nakoľko žalovaný nemá právomoc posudzovať, či došlo alebo nedošlo k splneniu záväzku, správny súd uviedol, že podľa katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Pripomenul ustanovenie , podľa ktorého ak dlžník nemôže svoj záväzok splniť veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet uloží do úradnej úschovy. Vynaložené náklady s tým spojené znáša veriteľ. Preto podľa splnením dlh zanikne. Podľa a záložné právo zaniká zánikom zabezpečenej pohľadávky. Po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných zmlúv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri, výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva. 15. V nadväznosti na uvedené správny súd poukázal na skutočnosti vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu. Konateľ dlžníka ako zložiteľ odovzdal a notár prevzal do notárskej úschovy peňažnú sumu 35.000,- eur na účel splnenia záväzku voči žalobcovi podľa . Z notárskej zápisnice vyplýva genéza vzniku tohto záväzku, jeho uznanie záložným dlžníkom, ako aj zmena v osobe záložného veriteľa, ktorým sa stal žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, zo dňa 26.10.2016. Zložiteľ - dlžník výslovne vyhlásil, že žalobca ako záložný veriteľ odmieta prijať ponúknuté plnenie a on nemôže dlh splniť inak. V notárskej zápisnici sa splnenie dlhu osvedčuje uložením sumy do notárskej úschovy. Pripojené sú Zmluva o úvere č. 201101 a Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 201101, obe zo dňa 21.03.2021, dohoda o splátkach zo dňa 07.02.2014, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 26.10.2016, výzva na oznámenie zostatku adresovaná žalobcovi, doručená uložením na pošte 14.09.2019 a opakovaná výzva doručená dňa 26.09.2019, oznámenie dlžníka, t. j. predávajúceho žalobcovi zo dňa 18.02.2020. 16. Správny súd v nadväznosti na tvrdenie žalobcu o nemožnosti dlžníka nakladať s predmetom záložného práva pripomenul, že z hľadiska hmotnoprávneho prináleží právna ochrana vlastníctva žalobcu všeobecnému súdu v konaní podľa . Žalovaný bol povinný vec povolenia vkladu preskúmať a v tejto súvislosti jemu predloženú vec posúdiť podľa katastrálneho zákona. Správny orgán mal však v záznamovom konaní právomoc skúmať predložené verejné alebo iné listiny, na základe ktorých vzniklo, zmenilo sa alebo zaniklo právo k nehnuteľnosti len z formálneho hľadiska t. j. zrejmé nesprávnosti a z hľadiska náležitostí podľa katastrálneho zákona. Uvedené nezakladá jeho povinnosť preskúmať aj právnu a vecnú stránku predloženej listiny. Kataster vykonal záznam, pretože predložená listina spĺňala podmienky podľa katastrálneho zákona. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením, že by dlžník zložením do notárskej úschovy svoj dlh nesplatil. Záznamom kataster len deklaroval ten stav, ktorý vznikol priamo zo zákona. 17. Správny súd poukázal aj na reakciu Okresnej prokuratúry Košice - okolie zo dňa 09.03.2021 na podnet žalobcu, ktorý prokuratúra vyhodnotila a odložila ako nedôvodný v zmysle o prokuratúre, nezistiac porušenie právnych predpisov. Rovnako Krajská prokuratúra Košice v zmysle oznámenia zo dňa 28.06.2021 nevyhodnotila postup žalovaného vo vkladovom konaní V-4920/2020, záznamovom konaní Z-5635/2020- č. z. 307/20, záznamovom konaní Z-5637/2020- č. z. 309/20 ako nesprávny a nezákonný. III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia k nej 18. Proti napadnutému uzneseniu správneho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa , a .

19. Správnemu súdu vytkol, že

- sa vôbec nezaoberal otázkou, či je notárska zápisnica listinou spôsobilou na zápis v zmysle ustanovení katastrálneho zákona a vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonáva o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), nakoľko podľa názoru sťažovateľa takou nie je akákoľvek notárska zápisnica, ale iba notárska zápisnica obsahujúca osvedčenie o vyhlásení o vydržaní;

- sa nezaoberal skutočnosťami, ktorými sťažovateľ dôvodil vo vyjadrení zo dňa 20.08.2022, kde poukázal na stanovisko Úradu Geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky publikované v Katastrálnom bulletine č. 3/1999 k otázke č. 22;

- že nereflektoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NS SR“) sp. zn. , na ktorý sťažovateľ taktiež upozornil vo svojom vyjadrení zo dňa 20.08.2021, čím sa správny súd dopustil odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe. V uvedenom rozsudku bol aprobovaný postup správneho orgánu ako konajúceho v súlade so zákonom, keď opravou chyby opätovne zapísal záložné právo do LV, ktoré predtým vymazal na základe nespôsobilej listiny;

- nedostatočne odôvodnil napadnuté uznesenie a v podstate sa iba jednostranne stotožnil s názorom žalovaného, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 20. Sťažovateľ nerozporoval, že z hľadiska náležitostí podľa § 42 katastrálneho zákona mal žalovaný právomoc skúmať predložené listiny len po formálnej stránke a neskúmať vecnoprávnu podstatu predloženej listiny. Napriek tomu žalovaný tak učinil, keď posudzoval aj hmotnoprávnu stránku notárskej zápisnice, keďže zložením do notárskej úschovy nastali účinky splnenia záväzku, čo je otázka hmotnoprávna. Ak sa v tomto smere správny súd so žalovaným stotožnil, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. 21. Sťažovateľ upriamil pozornosť na ustanovenie vyhlášky č. , v ktorom sú demonštratívne uvedené listiny, na základe ktorých sa vykonáva zápis záznamom, ktorým je okrem iného aj osvedčenie notára, pričom k osvedčeniu notára je v texte právneho predpisu pripojená poznámka pod čiarou č. 4 „Podľa o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov“. Z obsahu v poznámke pod čiarou citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o „osvedčenie o vyhlásení o vydržaní“, z čoho podľa sťažovateľa vyplýva, že iba tento druh osvedčenia notára je spôsobilou listinou na vykonanie záznamu v zmysle katastrálneho zákona. 22. Sťažovateľ namietal nesprávnosť záverov správneho súdu, ktorý konštatoval, že zložením sumy 35 000,- eur do notárskej úschovy došlo k zániku pohľadávky. Pohľadávka sťažovateľa však nepozostávala len z istiny, ale aj príslušenstva. Sťažovateľ poukázal na listinu zo dňa 01.11.2016 označenú ako Uznanie dlhu, kde sa dlžník zaviazal vrátiť do 30.10.2017 nielen istinu vo výške 34.800,- eur, ale aj úrok vo výške 36 % p. a. a v prípade nesplnenia záväzku do 30.10.2017 aj zmluvnú pokutu vo výške 20 000,- eur. 23. Ku kasačnej sťažnosti sa písomne vyjadril žalovaný. Vyhodnotiac sťažnostné body ako nedôvodné navrhol kasačnému súdu kasačnú sťažnosť zamietnuť. IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom 24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ) a je prípustná ( ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom ( ) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa bez nariadenia pojednávania. 25. Po oboznámení sa s predloženým spisom správneho súdu a najmä obsahom žaloby dospel kasačný súd k záveru o potrebe zrušenia napadnutého uznesenia pre procesné pochybenie zásadného charakteru, ktoré musel kasačný súd skúmať ex offo, a to v otázke zákonného sudcu. Ako už vyslovil veľký senát Najvyššieho správneho súdu (ďalej len „veľký senát“) v uznesení sp. zn. zo dňa 29.03.2023, „otázka správnosti obsadenia krajského súdu [teraz správneho súdu - pozn. kasačného súdu] vo vzťahu k predmetu prieskumu (konania) je otázkou zisťovania, či rozhodol zákonný sudca a túto zohľadňuje kasačný súd ex offo.“ Veľký senát v nadväznosti na uvedené poukázal na ústavnoprávny rozmer uvedenej otázky, keď vysvetlil, že „14. upravuje v základné právo na zákonného sudcu. Uvedený ústavný príkaz predstavuje pre každého účastníka konania rovnakú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred vybraných zásad (procesných pravidiel). Zákonným sudcom je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci ( o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov). 15. Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, pričom príslušnosť súdu ustanoví zákon. ustanovuje, ktorý správny súd je vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušný na prerokovanie veci, čo je prvým predpokladom pre určenie zákonného sudcu, pretože uvedené základné právo sa výslovne spája s osobou sudcu. Postavenie zákonného sudcu ako osoby, ktorá má o veci rozhodnúť, je však v správnom súdnom konaní späté nielen s právomocou a príslušnosťou správneho súdu, ale i druhom správneho súdneho konania. V zmysle zákonnej úpravy totiž v rámci jednotlivých druhov správneho súdneho konania ( ) rozhodujú na správnych súdoch rôzne typy senátov, ako i sudcovia. Je pritom nesporným zásahom do práva na zákonného sudcu, ak vec, ktorá má byť na krajskom súde prejednaná a rozhodnutá trojčlenným senátom, je prejednaná a rozhodnutá sudcom. 16. Vzhľadom na ústavnoprávny rozmer práva na zákonného sudcu a jednoinštančný charakter správneho súdneho konania dospel preto veľký senát k záveru, že skutočnosť, či na krajskom súde nekonal a nerozhodoval miesto senátu sudca, má skúmať kasačný súd z úradnej povinnosti, teda aj bez toho, aby to sťažovateľ namietal v sťažnostných bodoch. 17. Určenie, či na krajskom súde koná a rozhoduje senát alebo sudca, je neoddeliteľne spojené s tým, o aký druh správneho súdneho konania ide. Na krajskom súde totiž v zásade konajú a rozhodujú trojčlenné senáty s výnimkou tých správnych súdnych konaní, ktoré sú vymedzené v , v ktorých koná a rozhoduje sudca. Keďže stanovenie druhu správneho súdneho konania je závislé od predmetu prieskumu (konania), je vždy na krajskom súde, aby náležite posúdil a ustálil, o aké správne súdne konanie ide a kto má byť v rámci neho zákonným sudcom. Prípadné pochybenie krajského súdu spočívajúce v tom, že miesto senátu konal a rozhodoval sudca, je pritom zo strany kasačného súdu zistiteľné bez ďalšieho, pretože kasačnému súdu je známe, v akom druhu správneho súdneho konania vec rozhodol krajský súd a čo bolo predmetom prieskumu (konania). Opísaný záver je súčasne súladný aj s odbornou spisbou, v zmysle ktorej okolnosť, či prejednanie a rozhodovanie veci krajským súdom prebehlo v zákonnom zložení (t. j. či bol krajský súd správne obsadený), je povinný kasačný súd sledovať z úradnej povinnosti a nedostatok v zložení súdu je podstatnou vadou konania a dôvodom prípustnosti kasačnej sťažnosti podľa (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 1612 s.).“ 26. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Veľký senát sa v uznesení sp. zn. zo dňa 29.03.2023 zaoberal aj kritériami na odlíšenie opatrenia orgánu verejnej správy ( ) a iného zásahu orgánu verejnej správy ( ), keď rozdiel medzi opatrením a iným zásahom podľa veľkého senátu nespočíva v spôsobe ich formálneho označenia. „22... Z porovnania ustanovení a vyplýva, že tieto rozdiely sú tak v procese vydávania, ako aj vo vonkajšej forme. Opatrenie orgánu verejnej správy je správny akt, ktorý sa vydáva v administratívnom konaní, ktorým - zhodne s definíciou v - je právom upravený postup, ktorý je zavŕšený verejnomocenským prejavom vôle orgánu verejnej správy vyjadreným slovami alebo znakmi. Tento prejav sa dotýka len práv, povinností a právom chránených záujmov jeho adresáta, a to práve obsahom toho, čo je v ňom slovami alebo znakmi vyjadrené. Takýto správny akt sám osebe nemení faktický stav, ale mení len právny stav tým, že určitým spôsobom určuje, zrušuje, odníma alebo úplne alebo čiastočne mení (modifikuje) obsah či podmienky výkonu určitého práva alebo určitej povinnosti, prípadne uznáva alebo odníma určitý právom chránený záujem, resp. dovoľuje či nedovoľuje na jeho základe uplatňovať určitý vplyv na práva a povinnosti iných osôb. 23. Naopak, iný zásah sa takisto musí dotknúť práv, povinností a právom chránených záujmov. Na rozdiel od opatrenia však nie je vyjadrený slovami alebo znakmi, ktorými by sa vyslovilo, ako sa takéto dotknutie prejavuje. Iný zásah podľa vymedzenia v časti vety pred bodkočiarkou spočíva vo faktickom postupe či úkone, teda úkone, ktorý priamo zasahuje primárne do faktického stavu a pri ktorom dotknutie práv, povinností alebo právom chránených záujmov je len odrazom (reflexiou) faktickej zmeny, ku ktorej iným zásahom došlo. Okrem toho inému zásahu nepredchádza žiadne formalizované administratívne konanie, v ktorom by sa skúmalo a posudzovalo, aký má byť obsah iného zásahu. Naopak, jeho obsah je spravidla výsledkom okamžitej úvahy orgánu verejnej správy pri jeho uplatnení [porov. v tomto smere napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. a uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. (uverejnené ako judikát 19/2022 ZNSS) alebo ].“ 28. Judikatúra (por. rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 20.03.2019, rozsudky Najvyššieho správneho súdu sp. zn. zo dňa 16.11.2021, sp. zn. zo dňa 26.01.2022, sp. zn. zo dňa 25.04.2024) v ostatných rokoch už ustálila, že zápis záznamu v katastri nehnuteľností je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci všeobecnej správnej žaloby

smerujúcej proti opatreniu orgánu verejnej správy. Správne súdy ho tak nepreskúmavajú v konaní podľa , ale v konaní o správnej žalobe podľa . Žalobu podanú proti takémuto aktu nemožno považovať za žalobu podľa a nasl. , ale za správnu žalobu podľa a nasl. . To znamená, že o takejto žalobe mal konať a rozhodovať trojčlenný senát správneho súdu na základe a nie sudca, ktorý vydal napadnuté uznesenie. 29. Vyhodnotiac doposiaľ uvedené dospel kasačný súd k záveru, že správny súd svojím postupom porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces vychádzajúce z . Kasačný súd preto postupoval podľa , napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vrátil vec nástupníckemu Správnemu súdu v Košiciach ( o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na ďalšie konanie bez toho, aby sa vyjadril k sťažnostným bodom a kasačným námietkam vo veci samej, pretože uvedené porušenie procesných práv sťažovateľa spôsobuje bez ďalšieho nezákonnosť napadnutého uznesenia. V prípade zistenia závažného procesného nedostatku, akým je nesporne, že rozhodnutie vydal nesprávne obsadený súd, totiž neprichádza do úvahy prieskum rozhodnutia v merite veci. 30. Na záver kasačný súd udáva, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia povahy predmetu súdneho prieskumu rozhodol nesprávne obsadený správny súd. V ďalšom konaní správny súd vyzve žalobcu na úpravu žaloby, tak aby táto zodpovedala náležitostiam všeobecnej správnej žaloby a následne vo veci v zákonnom zložení opätovne rozhodne. Právnym názorom kasačného súdu je správny súd viazaný ( ). 31. O trovách kasačného konania a trovách konania pred správnym súdom rozhodne správny súd vo svojom novom rozhodnutí v zmysle . 32. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.