Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Svk/21/2024

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského

- v právnej veci žalobcu: H.. A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/XX, XXX XX B., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, Dukelská štvrť 941/10, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: Krajský súd v Trenčíne, so sídlom Námestie sv. Anny č. 28, 911 50 Trenčín, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti žalobcu voči uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. -99 zo dňa 13. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom 1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. - 99 zo dňa 13. augusta 2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) podľa (ďalej len „“) odmietol žalobu žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Žalobca mal za to, že žalovaný sa dopustil iného zásahu konaním, ktoré spočívalo v sprístupnení časti spisu - papierového obalu (obálky) tretej osobe - Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom (ďalej len „ÚVTOS Dubnica nad Váhom “). Namietal, že tohto konania sa žalovaný dopustil bez splnenia podmienok podľa a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len „“), čím mal žalovaný zasiahnuť do žalobcovho práva na súkromie, ako aj do jeho práva na spravodlivý súdny proces. 2. Správny súd skonštatoval, že žalobcom označený iný zásah orgánu verejnej správy nespĺňa atribúty kladené na tento inštitút, ktorý je definovaný v . Taktiež uzavrel, že žalovaný v tejto veci nemá postavenie orgánu verejnej správy, keďže konal v rámci svojej právomoci ako súd pri vykonávaní procesných úkonov, v súlade s predpismi upravujúcimi postup súdu v konaní pred ním, čo je dôvodom pre odmietnutie žaloby ako neprípustnej v zmysle . 3. Správny súd poukázal na to, že súdy nemožno vo všeobecnosti pokladať za orgány verejnej správy v zmysle , v ktorom sú taxatívne vymedzené orgány verejnej správy. Hoci pri určitých okolnostiach je aj súd orgánom verejnej správy (napr. ako povinná osoba pri vybavovaní žiadostí o sprístupnenie informácií v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v platnom znení (ďalej len zákon o slobode informácií), v tejto veci však žalovaný pri poskytnutí fotokópie - papierového obalu (obálky) tretej osobe - ÚVTOS Dubnica nad Váhom, na základe jej odôvodnenej žiadosti, nevystupoval ako orgán verejnej správy, keďže konal v rámci svojej právomoci ako súd, ktorý realizoval požadovanú súčinnosť pre ÚVTOS Dubnica nad Váhom na základe žiadosti zo dňa 23.05.2023. 4. Správny súd argumentoval aj tým, že v uvádza, že súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov. V zmysle ods.

1 v spojitosti s mohol žalovaný v postavení súdu na odôvodnenú žiadosť vyššie uvedenému subjektu vyhotoviť kópiu časti súdneho spisu (obálky) a poskytnúť ju ÚVTOS Dubnica nad Váhom, ktorý je organizačnou zložkou Zboru väzenskej a justičnej stráže. Nemožno tak podľa správneho súdu považovať tento postup žalovaného za svojvoľný a v rozpore s platnou právnou úpravou, keďže procesný úkon žalovaný realizoval na základe odôvodnenej žiadosti, spôsobom akceptovaným platnou právnou úpravou. Správny súd uviedol, že na udelenie súhlasu predsedu senátu súvisiace právne predpisy neviažu žiadnu zákonom predpísanú formu. 5. K žalobcom označenému inému zásahu orgánu verejnej správy správny súd uzavrel, že v žiadnom prípade nemôže ísť o iný zásah orgánu verejnej správy tak, ako ho definuje . Muselo by totiž ísť o faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Navyše, muselo by sa jednať o oprávnenie týkajúce sa zákonom ustanovenej pôsobnosti (plnenia úloh) orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy. 6. Správny súd mal za to, že poskytnutie fotokópie - papierového obalu (obálky) zo súdneho spisu tretej osobe - ÚVTOS Dubnica nad Váhom žalovaným, na základe jej žiadosti, nebolo a nemôže byť iným zásahom orgánu verejnej správy. Postup žalovaného nebol faktickým postupom, ale procesný úkon, ktorý bol vykonaný na základe odôvodnenej žiadosti, teda mu predchádzal akýsi administratívny postup a nebol výsledkom bezprostredného oprávnenia žalovaného. Žalovaný teda v tejto veci nevystupoval ako orgán verejnej správy, ale ako súd vykonávajúci procesné úkony v zmysle zákonných ustanovení ( a ) a ( a ). 7. Záverom sa správny súd vyjadril, že aj keď nepristúpil k meritórnemu posúdeniu dôvodnosti správnej žaloby, keďže žalobu bolo nutné odmietnuť, postupom súdu nemohlo byť žalobcovi v žiadnom prípade porušené právo na súkromie. Z obálky, ktorá bola poskytnutá ÚVTOS Dubnica nad Váhom nemožno zistiť obsah a text zásielky. Poštové tajomstvo nebolo porušené, nakoľko sa nesprístupnil obsah predmetnej zásielky, zásielka nebola zadržaná a ani otvorená iným subjektom ako jej adresátom. Čo sa týka práva na spravodlivý súdny proces, správny súd nevidel príčinnú súvislosť medzi poskytnutím fotokópie obálky zo súdneho spisu a porušením tohto práva žalobcu.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenia 8. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa , ktorou žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 9. Sťažovateľ považoval za nesprávny záver správneho súdu, podľa ktorého sprístupnenie obálky nepredstavuje faktický postup v zmysle . Argumentoval tým, že nemožno súbežne používať inštitút nahliadania do spisu v zmysle a zapožičania spisu podľa , pretože je to z povahy veci vylúčené. Podľa sťažovateľa inou osobou v zmysle nie je orgán verejnej moci, pričom argumentoval komentárom k (ŠORL, Robert. [Nahliadanie do súdneho spisu]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. . 1. vydanie. Praha: C. H. BECK, 2016, s. 358). ÚVTOS Dubnica nad Váhom by podľa sťažovateľa bol treťou osobou, ak by požadoval o nahliadnutie z iných dôvodov, než z dôvodu plnenia úloh pri výkone verejnej moci. V predmetnej veci ÚVTOS Dubnica nad Váhom prezentoval názor, že prešetruje sťažovateľovu sťažnosť týkajúcu sa pochybení pri odoslaní sťažovateľovej poštovej zásielky, avšak toto podľa sťažovateľa len predstieral. 10. Sťažovateľ tvrdil, že správny súd mal uplatniť výlučne režim zapožičania spisu podľa . Takýto úkon nie je podľa názoru sťažovateľa (či už v prípade „živého“ ani „archivovaného“ súdneho spisu) procesným úkonom súdu v rámci správneho súdneho konania. Požičanie súdneho spisu, resp. jeho časti, sa podľa sťažovateľa má zaradiť do výkonu verejnej správy na úseku registratúry, teda ide o faktický úkon, ktorý je preskúmateľný v rámci zásahovej žaloby. Podľa sťažovateľa sa jedná o iný zásah súdu ako „správneho orgánu na úseku správy súdov podľa kancelárskeho poriadku a registratúry“. 11. Sťažovateľ ďalej namietal, že mu bolo odopreté právo na prístup k súdu. Nakoľko v danej veci bola k sprístupnená kópia poštovej obálky, došlo podľa sťažovateľa k zásahu do práva na súkromie a rešpektovania korešpondencie a k zásahu do poštového tajomstva. Pokiaľ ide o argumentáciu správneho súdu k porušeniu uvedených práv, sťažovateľ túto považoval za právne bezvýznamnú, nakoľko správnu žalobu odmietol. Sťažovateľ je toho názoru, že zo strany žalovaného ide o nezákonné spracúvanie osobných údajov, a to v rámci súčinnosti s ÚVTOS Dubnica nad Váhom. Poukázal na to, že v zmysle Charty základných práv EÚ s Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má garantované právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom. Tiež citoval , ktorý sa týka práva na účinný súdny prostriedok nápravy voči prevádzkovateľovi alebo

sprostredkovateľovi. Uviedol, že neoprávnené sprístupnenie jeho údajov tretej osobe bolo spracúvaním jeho osobných údajov. 12. Sťažovateľ zdôraznil, že podľa SR, z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd, pričom sem patria aj iné zásahy. Sťažovateľ je toho názoru, že pojem „orgán verejnej správy“ v zmysle by sa mal vykladať extenzívne, pokiaľ ide o činnosť súdu v zmysle , a teda súd tu má postavenie správneho orgánu. Z eurokonformného výkladu podľa sťažovateľa vyplýva, že by mala byť daná právomoc správneho súdu preskúmať zákonnosť zásahu súdu, ktorý sa podľa neho dopustil ilegálneho sprístupnenia časti súdneho spisu. 13. V ďalších častiach kasačnej sťažnosti namietal odňatie základného práva na súdnu ochranu nepostúpením veci. Sťažovateľ je toho názoru, že ak správny súd dospel k záveru, že na prejednanie veci nemá právomoc, mal ju v prvom rade postúpiť civilnému súdu. Ak by dospel k záveru, že na prejednanie veci nie je príslušný ani civilný súd, mal ju postúpiť inému orgánu, a to Úradu na ochranu osobných údajov (keďže namietal porušenie poštového tajomstva a nezákonné sprístupnenie jeho osobných údajov), resp. Ministerstvu spravodlivosti ako orgánu dohľadu na ochranu osobných údajov. 14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť. Stotožnil sa s právnym posúdením uvedeným v napadnutom uznesení, ku ktorému dodal, že ako orgán verejnej správy koná rozhodnutím predsedu súdu, naproti tomu poskytovanie informácií zo súdneho spisu je podmienené súhlasom predsedu senátu. Zdôraznil, že predmetom konania bolo výlučne sprístupnenie fotokópie oboch strán obálky poštovej zásielky. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukazoval na nezákonné spracovanie a sprístupňovanie jeho osobných údajov, žalovaný uviedol, že takýto dôvod absentoval v správnej žalobe. Preto podľa žalovaného nebol správny súd povinný ani vec postúpiť. 15. Sťažovateľ reagoval na vyjadrenie žalovaného tak, že samotný žalovaný vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach uviedol, že súdna kancelária žalovaného postupovala v zmysle a že Zbor väzenskej a justičnej stráže plní úlohu zabezpečovania výkonu trestu odňatia slobody, má teda právo na požiadanie kópie časti spisu. Pokiaľ žalovaný argumentoval porušením koncentračnej zásady, sťažovateľ uviedol, že novoty v kasačnej sťažnosti sa týkajú nezákonného odmietnutia žaloby, a nie argumentácie vo veci samej a tiež, že nie je povinný subsumovať skutkový stav pod konkrétne ustanovenie právneho predpisu. III. Právne posúdenie veci kasačným súdom 16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“ alebo „najvyšší správny súd“) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a . 17. So zreteľom na , , kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti uzneseniu, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Po preskúmaní napadnutého uznesenia a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 18. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 19. Podľa , orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 20. Podľa , iným ako osobám uvedeným v odseku 1 môže predseda senátu povoliť nahliadnutie do súdneho spisu, ak preukážu právny záujem alebo vážny dôvod a ak to nie je v rozpore s právami alebo právom chránenými záujmami niektorého z účastníkov konania. Prokurátor má právo

nahliadnuť do súdneho spisu, aj keď ide o konanie, ktoré sa nezačalo na jeho návrh, alebo o konanie, do ktorého nevstúpil. 21. Podľa , súdny spis sa požičiava na písomnú žiadosť. Súdny spis možno požičať najmä inému súdu, ministerstvu, prokurátorovi, orgánom polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže, znalcovi alebo inému orgánu verejnej moci. Pri požičiavaní súdneho spisu je nevyhnutné urobiť potrebné opatrenia v záujme ochrany utajovaných skutočnosti a údajov chránených podľa osobitných predpisov. 22. Iný zásah orgánu verejnej správy je v definovaný prostredníctvom svojho obsahu a právnych účinkov. Obsahom iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom, avšak musí ísť o oprávnenie týkajúce sa zákonom ustanovenej pôsobnosti (plnenia úloh) orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy. Pri inom zásahu orgánu verejnej správy sa vyžaduje, aby sa tento navonok prejavil, a to priamym dotykom na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby (k tomu pozri FEČÍK, Marián. [Administratívne pojmy]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. . 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 37.). 23. V predmetnej veci žalovaný konal prípisom vyššieho súdneho úradníka na základe žiadosti ÚVTOS Dubnica nad Váhom, ktorá bola odôvodnená tým, že v inom súdnom konaní sťažovateľa (sp. zn. - žalobca c/a proti Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže) mal tento za žalobcu (pozn.: ako osoby vo výkone trestu odňatia slobody) odovzdať na poštovú prepravu obálku s vyjadrením sťažovateľa (žalobcu) k predmetnej veci inak ako o to žiadal žalobca (sťažovateľ) - konkrétne že táto nebola doručovaná 1. triedou. 24. V žalobnom návrhu sťažovateľ žiadal, aby správny súd určil, „že fotokópia poštovej obálky žalobcu, ktorá bola Ústavu DCA sprístupnená prípisom žalovaného sp. zn. -55 zo dňa 25.05.2022, bola sprístupnená v rozpore s , , , a vyhl. č. a s “. 25. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vymedzil dva okruhy námietok: (i) že žalovaný je pri sprístupňovaní časti spisu inej osobe, resp. orgánu verejnej moci, orgánom verejnej správy v zmysle , (ii) že správny súd odmietol prístup sťažovateľa k súdu, resp. či nemal v prípade, že vec nespadá do správneho súdnictva postúpiť na prejednanie príslušnému orgánu. 26. Sťažovateľ odôvodňoval svoje tvrdenie, že žalovaný konal pri sprístupnení kópie obálky ÚVTOS Dubnica nad Váhom ako orgán verejnej správy, tým, že poukázal na rozdiely postupu podľa od postupu podľa . 27. Hoci na sa primerane aplikujú pravidlá a aj znenie ustanovenia je podobné ustanoveniu , tieto je potrebné vykladať s ohľadom na špecifickosť toho-ktorého procesu. Ani doktrína k ustanoveniu neobsahuje vetu, ktorou sťažovateľ argumentoval v kasačnej ťažnosti („ Treťou osobou nemožno rozumieť orgán verejnej moci, napríklad finančný úrad vykonávajúci daňové šetrenie.“) - k tomu pozri FILOVÁ, Anita, ŠORL, Robert. [Nahliadanie do súdneho spisu]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. . 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 487. Uvedené odlišnosti vyplývajú z charakteru správneho súdneho procesu, v ktorom je vždy minimálne jeden účastník konania (žalovaný) orgán verejnej správy a orgán verejnej správy môže mať v niektorých prípadoch aj postavenie ďalšieho účastníka konania. Zároveň ustanovenie zaručuje právo nahliadnuť do súdneho spisu aj prokurátorovi ako orgánu vykonávajúcemu dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, a to aj v prípade, ak ide o konanie, v ktorom nie je účastníkom konania. Preto nemožno vylúčiť, že by inou osobou mohol byť aj orgán verejnej moci, napríklad v prípade ak tento zvažuje iniciovať podnet na jeho pribratie do konania ako ďalší účastník konania. 28. Neobstojí ani argument sťažovateľa, že pri nahliadnutí do spisu podľa iná osoba, ktorá je orgánom verejnej moci, musí prezentovať iný dôvod ako ten, ktorý vyplýva z jej plnenia úloh na výkone verejnej moci. Napríklad v prípade prokurátora je týmto dôvodom práve výkon jemu zverených právomocí na úseku dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy. Obdobne nie je a priori vylúčené, aby na účel plnenia svojich úloh žiadali o nahliadnutie podľa aj iné verejné orgány, ak svoju žiadosť relevantne odôvodnia, relevantnosť ktorej žiadosti prináleží posúdiť predsedovi senátu konajúcemu v konkrétnej súdenej veci. 29. Za situácie, keď zo súdneho spisu vyplýva, že žalovaný konal na odôvodnenú žiadosť ÚVTOS Dubnica nad Váhom, je toto možné považovať za činnosť podľa , teda za procesný postup v rámci výkonu správneho súdnictva, ktorý je odlišný od výkonu verejnej správy. 30. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že postup podľa , je výkonom verejnej správy.

31. Zo systematického zaradenia ustanovenia - označenej ako „Požičiavanie súdneho spisu“ - vyplýva, že toto patrí do piatej časti s názvom „Kancelársky poriadok“, ktorej predmetom a účelom v zmysle je výkon administratívnych a kancelárskych prác na súde pri výkone súdnictva a správe súdu. Ustanovenie je zaradené v prvej hlave piatej časti, označenej ako „Súdne spisy, ich evidencia a úschova“, konkrétne do jej štvrtého oddielu (Tvorba a obeh súdneho spisu). Ustanovenia -198 zároveň majú spoločný názov „Manipulácia so súdnym spisom“. Systematické zaradenie teda svedčí v prospech výkladu, že sa jedná o jeden z administratívnych a kancelárskych postupov v rámci výkonu súdnictva, osobitne pokiaľ ide o postup požičiavania súdneho spisu, resp. vyhotovenie kópie jeho časti v neskončenej veci. Práca so súdnym spisom v neskončených veciach je zo svojej podstaty spojená s výkonom súdnictva, ktoré je ako jedna z troch mocí oddelená od výkonnej moci. 32. Pokiaľ žalobca tvrdil, že Krajský súd v Trenčíne je orgánom verejnej správy, je v tomto prípade potrebné rozlišovať organizačné a funkčné rozdelenie činností súdu ako takého a procesný postup, resp. výkon súdnictva v rámci konkrétneho súdneho konania. V tejto súvislosti dáva kasačný súd do pozornosti právnu doktrínu, v zmysle ktorej: „Základným hľadiskom pri vymedzení verejnej správy v negatívnom zmysle je právny charakter orgánu, jeho pôsobnosť, právomoc a metódy jeho činnosti. Verejnou správou, ktorá je súčasťou výkonnej moci, nie je zákonodarná a súdna moc.“ (k tomu pozri - Košičiarová, S. Správne právo hmotné: všeobecná časť. Plzeň. Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s. r. o. 2015, 62 s.). 33. Zároveň ani ďalšie indície nenasvedčujú tomu, že by v predmetnej veci konal žalovaný ako orgán verejnej správy. Krajský súd spravidla koná v činnostiach, ktoré sú verejnou správou (napr. ako povinná osoba pri vybavovaní žiadostí o sprístupnenie informácií v zmysle zákona o slobode informácií) prostredníctvom predsedu súdu. V predmetnej veci nepochybne predseda súdu nekonal, ale fotokópiu obálky poskytla ÚVTOS Dubnica nad Váhom vyššia súdna úradníčka. Prípis bol tiež označený príslušným číslom konania v predmetnom súdnom konaní (-55 - teda vec nebola označená ani registratúrnou značkou). 34. Kasačný súd sa nestotožnil s námietkou týkajúcou sa porušenia práva na spravodlivý proces, resp. odmietnutia spravodlivosti nepostúpením veci, keďže správny súd nemal právomoc rozhodovať vo veci (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie) a námietky týkajúce so sprístupnenia osobných údajov sťažovateľa neboli premetom žalobného petitu ani podstatou podanej žaloby. Z uvedeného dôvodu nebol správny súd povinný vec postúpiť na vybavenie civilnému súdu, resp. inému orgánu v tejto veci. 35. Nakoľko niektoré sťažnostné námietky (osobitne týkajúce sa ochrany osobných údajov sťažovateľa) neboli v správnej žalobe vznesené vôbec, došlo k porušeniu koncentračnej zásady. V tomto kontexte kasačný súd poukazuje na podstatu kasačného konania. Úlohou kasačného súdu je primárne podrobiť hodnoteniu právne posúdenie veci správnym súdom. Zároveň tak ako všeobecné súdy, ani kasačný súd nie je povinný v rozsudku reagovať na každé jednotlivé tvrdenie, resp. námietku sťažovateľa, čo platí osobitne v prípade, ak táto nebola vznesená kvalifikovane, t. j. jednoznačne a včas. 36. Správny súd sa zároveň v bode 19 napadnutého uznesenia zaoberal aj namietaným porušením práva na súkromie a tiež namietaným porušením a o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedená argumentácia je síce pre účely výroku napadnutého uznesenia argumentáciou obiter dictum, ale práve táto dostatočným spôsobom vyvracia sťažovateľove námietky o odmietnutí spravodlivosti. Z uvedeného bodu napadnutého uznesenia vyplýva, že správny súd totiž zvažoval celú podstatu namietaného postupu žalovaného, pričom z uvedených záverov je zrejmé, prečo vec nepostúpil inému orgánu na prejednanie. 37. Pri posúdení prípadnej povinnosti postúpiť vec inému orgánu na vybavenie je potrebné prihliadať na obsah žaloby a jej žalobného návrhu. V predmetnej veci sťažovateľ žiadal, aby správny súd určil, „že fotokópia poštovej obálky žalobcu, ktorá bola Ústavu DCA sprístupnená prípisom žalovaného sp. zn. -55 zo dňa 25.05.2022, bola sprístupnená v rozpore s , , , a vyhl. č. a s “. Z uvedeného je zrejmá vôľa sťažovateľa a rozsah, v akom namietaný postup žalovaného napádal. Správny súd je viazaný dispozičným princípom a nemôže žalobcovi direktívne určovať, resp. svojvoľne rozširovať alebo preformulovať, príp. pretvárať a dotvárať obsah žalobného petitu tak, aby bol subsumovateľný ako predmet konania pred iným orgánom verejnej moci, pretože by tým nahradzoval vôľu samotného žalobcu, resp. menil jej obsah, čo je neprípustné. Zo správnej žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáhal ochrany pred údajným nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, tomuto zodpovedala aj jeho právna argumentácia, ako aj samotný petit. 38. Uvedené - ako ani napadnuté rozhodnutie správneho súdu, resp. toto uznesenie kasačného súdu

- samozrejme - nebránia tomu, aby sťažovateľ uplatnil vo veci akékoľvek iné právne úkony smerujúce

k ochrane jeho práv, príp. k postihnutiu orgánu verejnej moci za prípadné konanie, ktoré by malo byť v rozpore s objektívnym právom. Najmä nič nebráni tomu, aby napr. sťažovateľ formuloval novú žiadosť, adresovanú príslušnému orgánu, v ktorej kvalitatívne špecifikuje svoje námietky týkajúce sa napr. ochrany jeho osobných údajov, ktoré neboli predmetom tohto súdneho konania. 39. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu/sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol ( ). 40. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s a , keď žalobca (ako kasačný sťažovateľ) v kasačnom konaní úspešný nebol a - žalovaný - hoci úspešný bol, najvyšší správny súd na jeho strane neidentifikoval okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa („Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne“). Z uvedených dôvodov potom náhrada trov kasačného konania nebola priznaná ani jednému účastníkovi konania (voči druhému účastníkovi konania). 41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (, , ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.