Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/75/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: U.. O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: Z. Č.. XXX, zastúpeným: JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom Sibírska 4, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 17.09.2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. -53 zo dňa 26.02.2024, v znení opravného uznesenia č. k. TN-25Sa/10/2022/89 zo dňa 16.04.2024, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Návrh žalobcu na nemajetkovú ujmu p o s t u p u j e vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu v Trenčíne.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej ako „správny súd“) rozsudkom č. k. -53 zo dňa 26.02.2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) postupom podľa (ďalej aj „“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 17.09.2022, ktorým generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne postupom podľa o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „“) zamietol v celom rozsahu odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie z 21.06.2022, č. XXX XXX XXXX X. Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že podľa a a podľa a zamietol žiadosť o starobný dôchodok od 25.08.2019. Opravným uznesením č. k. -89 zo dňa 16.04.2024 správny súd opravil nesprávnosť v písaní na strane 9 rozsudku č. k. -53 vyhláseného dňa 26.02.2024 tak, že namiesto nesprávneho dátumu 26.02.2023 správny dátum znie 26.02.2024. 2. Správny súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách , a o sociálnom zabezpečení, a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby. 3. Uviedol, že podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia žiadateľ o starobný dôchodok nie je poberateľom výsluhového dôchodku ani invalidného výsluhového dôchodku od Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia potvrdil, že

žalobca vykonával od 01.04.1979 do 31.03.1981 základnú vojenskú službu v I. kategórii funkcií, od 19.10.1981 do 21.08.1991 mu trval služobný pomer vojaka z povolania v I. kategórii funkcií, od 22.08.1991 do 31.12.1992 služobný pomer vojaka z povolania v II. kategórii funkcií a od 01.01.1993 do 31.05.1997 služobný pomer vojaka z povolania v I. kategórii funkcií; celkovo získal v I. kategórii funkcií 16 rokov a 97 dní a v II. kategórii funkcií 1 rok a 133 dní. Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že v I. kategórii funkcií získal menej ako 20 rokov, preto nesplnil podmienky uvedené v , t.j. dovŕšením 55 rokov veku. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že z tohto zamestnania nebol uvoľnený z dôvodov uvedených v a , t.j. v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení alebo preto, že natrvalo by stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu. Vzhľadom na uvedené ani s prihliadnutím na nesplnil podmienky na určenie dôchodkového veku 55 rokov podľa a , pretože nezískal obdobie výkonu služby hodnotiteľné v súlade s ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v až h) v rozsahu aspoň 20 rokov. Okrem uvedeného sa žalovaný zaoberal aj možnosťou aplikácie , keď uviedol, že toto zákonné ustanovenie nie je možné na žalobcu aplikovať v súlade s odsekom 2 z dôvodu, že zamestnanie žalobcu netrvalo k 31.12.1999, ale len do 31.05.1997. Z tohto dôvodu neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie nižšieho dôchodkového veku. 4. Správny súd sa v bodoch 13-20 napadnutého rozsudku vysporiadal s námietkami žalobcu vznesenými v správnej žalobe. Pokiaľ žiadal (bod 13), aby mu žalovaná uznala aj ďalšie obdobia, a to v rokoch 1976 a 1978 a obdobia odpracované v civilnom sektore až do podania odvolania správny súd uviedol, že tieto nie sú zaradené do I., resp. II. kategórie funkcií, a preto nemohli byť započítané do odpracovaných rokov pri posudzovaní výhodnejšieho dôchodkového veku; tieto budú započítané podľa po dosiahnutí dôchodkového veku podľa Posúdením námietky (bod 14), že rozhodnutie je v rozpore s , lebo neobsahuje predpísané náležitosti, súd nezistil porušenie zákona. Uviedol, že vo výroku rozhodnutia je presná identifikácia predmetu konania s uvedením príslušného zákonného ustanovenia. Žalobca za neférové považoval zamietnutie nároku z dôvodu, že jeho služba netrvala k 31.12.1999 (bod 15). Zdôraznil, že žalovanému a ani správnemu súdu nepatrí posudzovanie neférovosti zákona, keď dôchodková politika je vecou zákonodarcu. S tvrdením žalobcu (bod 16), že podmienky na odchod do dôchodku v 58. roku veku splnil už v roku 1992, keď ukončil služobný pomer v armáde, po odslúžení viac ako 17 a pol roka v súlade s v znení , sa správny súd nestotožnil a poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 29.09.2015, podľa ktorého nárok na priznanie starobného dôchodku vzniká až splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok a vznik takéhoto nároku sa posudzuje podľa zákona platného a účinného v čase, kedy malo dôjsť k ich splneniu. K výkladu zákonnej podmienky uvedenej v správny súd poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. , a a uzavrel, že posledné pracovné zaradenie v preferovanej kategórii žalobca ukončil k 31.05.1997 a následne už v takomto zamestnaní nepracoval. Výklad zákona žalovaným správny súd (bod 17) nepovažoval za diskriminačný ani v rozpore s antidiskriminačným zákonom. Rovnako nedal žalobcovi za pravdu (bod 18), keď uviedol, že nie je potrebné splniť všetky podmienky na starobný dôchodok naraz. Pokiaľ žalobca poukázal na nesprávny výklad (bod 19), správny súd poukázal na zdôvodnenie postupu žalovaným v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Záverom poznamenal, že ide o prechodné ustanovenie, ktoré je možné aplikovať len na konania, ktoré boli začaté pred účinnosťou príslušnej novely , teda pred 22.12.1999, čo nebol prípad žalobcu, ktorý si žiadosť podal dňa 18.05.2022. V neposlednom rade, pokiaľ žalobca poukázal na konkrétne súdne rozhodnutia, tieto správny súd nemohol aplikovať na predmetnú vec, pretože riešili odlišné skutkové alebo právne otázky.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 6. Namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). 7. Kasačnú sťažnosť odôvodnil v prvom rade tým, že so súčasným obsahom osobného listu dôchodkového poistenia nesúhlasí a žiadal chýbajúce údaje doplniť a vydať aktuálny osobný list

dôchodkového poistenia. Sklamal sa, keď ani správny súd nedonútil Sociálnu poisťovňu vypracovať novú aktuálnu informáciu o stave individuálneho účtu poistenca alebo osobný list dôchodkového poistenia. Namietal, že Sociálna poisťovňa mu dôsledne nezapočítala a v osobnom liste dôchodkového poistenia nevyznačila všetky reálne odslúžené a odpracované roky tak, ako mala. Konkrétne uviedol, že dňa XX.XX.XXXX dosiahol vek 58 rokov, bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v tom čase odpracoval 5 937 dní, t.j. 16 rokov a 97 dní v zamestnaní I. kategórie funkcií počnúc od 01.04.1979 (ZVS) až do 31.05.1997 (vojak z povolania). Ďalej odpracoval 498 dní, t.j. 1 rok a 133 dní v zamestnaní v II. kategórii funkcií a tiež odpracoval 10 702 dní v III. kategórii funkcií (SOU Elektrotechnické Nitra od 01.09.2975 do 24.08.1978, BAZ Nitra od 25.08.1978 do 31.03.1979, BAZ Nitra od 01.04.1981 do 18.10.1981 a Civilné zamestnanie od 01.06.1997 do 01.08.2022) spolu 29 rokov a 117 dní. Ku dňu 01.08.2022 tak získal 46 rokov a 347 dní. Uviedol, že dátum 01.08.2022 bol len orientačným dátumom, kedy bolo podané odvolanie. 8. Sťažovateľ vytýkal žalovanému, že dostatočne nezohľadňuje životnú situáciu starobného dôchodcu od XX.XX.XXXX (vtedy sa dožil 58 rokov); rozhodnutie žalovaného nekorešponduje so zámerom zákonodarcu, aby vojenský starobný dôchodca si vylepšil nepriaznivú dôchodkovú situáciu, výrazne zaostávajúcu za úrovňou vyspelej EÚ. Preto žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a spätne priznať civilný starobný dôchodok už od 25.08.2019. Sťažovateľovi bol starobný dôchodok priznaný až dňa XX.XX.XXXX po dovŕšení 63 rokov, pričom za výkon vojenskej služby vyše 17 rokov vôbec nebrala ohľad. Preto sťažovateľ dňa 18.05.2022 spísal žiadosť o spätné priznanie starobného dôchodku podľa od 25.08.2019. 9. V ďalších dôvodoch kasačnej sťažnosti cituje jednotlivé články 1 ods. 1, , , druhá veta ; , , , a , a Listiny základných práv a slobôd. 10. Sťažovateľ by uvítal „keby žalovaný postupoval podľa zákona“ a uznal žalobcovi aj obdobie 1089 dní po vydaní výučného listu v SOUE v Nitre od 01.09.1975 do 24.08.1978 a taktiež aj ďalších období odpracovaných v civilnom sektore, pretože bol naďalej pracovne aktívny až do 01.08.2022 (do podania odvolania). Poznamenal, že v danom prípade svoju rozhodujúcu úlohu zohráva aj pravá retroaktivita zahrňujúca prípady, kedy príslušná právna norma reguluje vznik právneho vzťahu a nároky z neho, ktoré vznikli ešte pred jeho účinnosťou. Naproti tomu nepravá retroaktivita spočíva v tom, že právne vzťahy hmotného i procesného práva, ktoré vznikli za platnosti práva „starého“ sa spravujú zásadne týmto právom, a to až do doby účinnosti práva „nového“. Po jeho účinnosti sa však riadi právo novým. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku je preto v rozpore s , lebo neobsahuje predpísané náležitosti vo vyčerpávajúcom rozsahu. 11. V súvislosti so zaradením zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie poukázal na ustanovenie Podotkol, že sťažovateľ bol pracovne aktívny a vykonával vojenskú službu v armáde za účinnosti a vykonávacej vyhlášky č. V armáde slúžil do 31.05.1997, vo výkone vojenskej služby v I. kategórii funkcií strávil takmer 1 aktívneho služobného života. Kvalita jeho zdravotného stavu už nebola taká prvotriedna a perfektná, ako keď v mladosti nastupoval na ZVS v Beroune dňa 01.04.1979, alebo keď nastupoval do DDŠ dňa 19.10.1981. Sociálne a dôchodkové zákony SR vôbec neriešia závažný zdravotný problém bývalých vojakov tesne po odchode z armády dňa 31.05.1997. Podľa poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom. Na ustanovenie treba aplikovať historický výklad a systematicky ho vykladať vo vzťahu k ostatným relevantným zákonným ustanoveniam, predovšetkým k tak, aby bol zachovaný účel právnej normy sledujúci zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie po dobu ďalších 24 rokov, t.j. do 31.12.2023 (dnes už neobmedzene). 12. Sťažovateľ sa v ďalšej časti kasačnej sťažnosti venoval ústavným princípom právnej istoty, ktoré vyplývajú z Nálezu ÚS SR č. z 02.05.2012 a dal do pozornosti rozsudok NS SR sp. zn. a sp. zn. ; nález ÚS SR č. z 08.12.2010, ktorý sa týkal baníka, ktorému Sociálna poisťovňa odmietla započítať niektoré odpracované roky v II. pracovnej kategórii. 13. V súvislosti s finančnými a naturálnymi príjmami počas dvoch rokov v DDŠ Nitra poukázal na to, že žalobca všetky naturálne a finančné prostriedky od štátu najprv prijal, ale následne ich musel vrátiť. Vojenské stredoškolské štúdium nebolo vôbec zadarmo. Štúdium na strednej vojenskej škole porovnal so štúdiom na civilných priemyslovkách, stredných odborných školách a gymnáziách, kde v prípade, ak študent štúdium neukončil alebo prestúpil na inú školu, nezaväzoval sa na 6 rokov výkonu vojenskej služby či zamestnania, ako bol donútený žalobca. Tento diskriminačný problém sa segregácia žalobcu

sa sústavne iba odsúva do stratena a nikto nie je ochotný ho riešiť. K tomu uviedol, že pri procese vzdelávania, vzhľadom na Listiny a ustanovení školský zákon, mala byť DDŠ určite bezplatná. Táto zjavná vzdelávacia diskriminácia žalobcu musí mať svoju jednoznačnú dôchodkovú reflexiu. 14. Sťažovateľ uznal, že nedokáže pochopiť, že vojenskú základnú službu a službu vojaka z povolania začal už dňa 01.04.1979, zložil vojenskú prísahu, no Sociálna poisťovňa mu ako „adekvátnu odplatu“ túto evidentne a reálne odslúženú dobu služby v ČSĽA v I. a II. kategórii funkcií v prospech štátu odstrihla. Často sa zabúda na pravidlo, podľa ktorého bolo možné započítať celú dobu v I. pracovnej kategórii i kratšiu odpracovanú dobu nad 110 dní. Preto žiadal, aby najvyšší správny súd vzal do úvahy rozhodnutia správnych a súdnych autorít Českej republiky, pretože pracovno-právne a služobné podmienky do roku 31.12.1992 boli v celej ČSFR úplne rovnaké a jednotné. Všeobecné súdy by mali vypĺňať medzery v právnych normách, predovšetkým rešpektovať vôľu účastníkov právneho vzťahu. Správny súd je ten orgán, ktorý musí dohliadať na dodržiavanie právnych predpisov a má byť nápomocný pri odstraňovaní prípadných porušení tým, že mal navrhnúť konkrétne opatrenia, ktoré mala Sociálna poisťovňa vykonať. Sťažovateľ je presvedčený, že má právo na ochranu pred diskrimináciou a nerovnakým zaobchádzaním v spojení s právom na súdnu ochranu, ktorej sa dožaduje. 15. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania spolu v sume 951,90 eur, ktorú písomne vyčíslil. Kasačná sťažnosť bola žalovanému doručená na vedomie dňa 07.10.2023. 16. Sťažovateľ sa v kasačnej sťažnosti domnieval, že ignorácia vyčerpávajúceho a nestranného dokazovania zo strany Správneho súdu v Banskej Bystrici a Sociálnej poisťovne sa nedá ničím ospravedlniť, preto vidí nemajetkovú ujmu v pretrvávajúcom pocite neistoty vyplývajúcej zo situácie, keď má faktický a právny záujem na vyriešení jeho majetkových práv, vrátane trov konania, ktoré mu vznikli. Neúplné a odignorované zákonné procesy v správnom konaní majú vplyv aj na jeho rodinný život a hmotné zabezpečenie. V Českej republike mohli vzniknutú obdobnú právnu a skutkovú situáciu riešiť aj podľa zásad na odstraňovanie tvrdosti v dôchodkovom a sociálnom práve. Zopakoval, že Sociálna poisťovňa použila neférový argument, keď vyčíta svojmu poistencovi, že mu chýbalo 884 dní (t.j. 13,7 % z celkového výkonu vojenskej služby) do termínu 31.12.1999 podľa , ktorý v rozhodnom čase ani neexistoval. 17. Navrhol, aby najvyšší správny súd zmenil rozsudok správneho súdu a zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil na nové konanie. Uplatnil si náhradu trov konania 951,90 eur. 18. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti, ktorá mu bola doručená na vedomie dňa 29.05.2024, písomne nevyjadril.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný ( ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti nemožno priznať úspech. 20. upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve ( ). 21. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 23. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 25. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

26. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 27. Z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu musí vyplývať vzťah medzi zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle , , ), najmä s ustanovením (pôvodne ) aktuálne , v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. 28. Najvyšší správny súd uvádza, že vo veciach dávkových je relevantným podkladom, z ktorého žalované správne orgány vychádzajú (a v rámci súdneho prieskumu aj následne správny súd), dávkový spis. Okrem samotnej žiadosti o priznanie dávky, spísanej na predpísanom tlačive, alebo doplnenom po neformálnej žiadosti žiadateľa, sú v ňom založené evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia od jednotlivých zamestnávateľov žiadateľa o dávku počnúc prvým zamestnávateľom, ako aj potvrdenia týkajúce sa priebehu niektorých poistných období. Z dávkového spisu bolo zistené, že so žalobcom bola spísaná žiadosť o starobný dôchodok:

- dňa 06.10.2020 - touto žiadosťou dôchodok žiadal priznať od 06.10.2017; žiadosť o priznanie starobného dôchodku bola zamietnutá rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.11.2020 podľa a o sociálnom poistení v znení a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, (žalobcovi bolo doručené 11.12.2020),

- dňa 10.03.2021 - touto žiadosťou dôchodok žiadal priznať od 25.08.2018; žiadosť o priznanie starobného dôchodku bola zamietnutá rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.04.2021 podľa a o sociálnom poistení v znení a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (žalobcovi bolo doručené 02.06.2021); rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. -45 zo dňa 14.02.2022 bola správna žaloba o preskúmanie rozhodnutia zamietnutá,

- dňa 18.05.2022 - touto žiadosťou dôchodok žiadal priznať od 25.8.2019; žiadosť o priznanie starobného dôchodku bola zamietnutá rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.04.2021 podľa a o sociálnom poistení v znení a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (žalobcovi bolo doručené 13.07.2022). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol preskúmavaným rozhodnutím dňa 17.09.2022, Číslo: XXX XXX XXXX X. 29. Podľa v znení má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý sa určí podľa a prílohy č. 3a v znení neskorších predpisov. Okrem iných ustanovení, zákon určuje dôchodkový vek postupom podľa v znení 30. Kasačný súd, zhodne ako to správne ustálil aj správny súd, dôchodkový vek žiadateľa o starobný dôchodok žiadosťou z 18.05.2022 bol posúdený v súlade s v znení s prihliadnutím na ustanovenie a v znení neskorších predpisov. Po zistení skutkového stavu bolo preukázateľne zistené, že žiadateľ o starobný dôchodok získal v I. kategórii funkcií menej ako 20 rokov; zo zamestnania I. kategórie funkcií nebol uvoľnený z dôvodov uvedených v až e) , t.j. v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení alebo preto, že natrvalo by stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia bol v služobnom pomere v I. kategórii funkcií 16 rokov a 97 dní. Podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov by podmienku nároku na starobný dôchodok vo veku 59 rokov splnil, ak by podľa citovaného zákona služba I. alebo II. kategórie funkcií trvala k 31. decembru 1999. Žalobca vykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií do 31. mája 1997. Žalovaný sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia vyjadril aj k námietke, ktorá sa týkala nerešpektovania ustanovenia v znení , ktorá odkazuje na použitie skorších právnych predpisov, keď uviedol, že: „Žiaden právny predpis neumožňuje na vznik nároku na starobný dôchodok vychádzať zo znenia právneho predpisu účinného k dátumu ukončenia zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, a to ani na účely zníženia dôchodkového veku“. 31. Sťažovateľ opakuje argumenty pojaté do správnej žaloby, prednesené pred správnym súdom a v kasačnej sťažnosti proti rozsudku správneho súdu. Úvahy, ktorými sa sťažovateľ riadil pri spísaní

kasačnej sťažnosti, najmä v časti, v ktorej by uvítal, keby mu žalovaný uznal aj obdobie 1089 dní po vydaní výučného listu v SOUE v Nitre od 01.09.1975 do 24.08.1978 a tiež aj ďalšie obdobia odpracované v civilnom sektore až do 01.08.2022, nemajú oporu v platných právnych predpisoch. Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na právne názory vyslovené v rozhodnutiach českých súdov, týmito súdy v Slovenskej republike nie sú viazané. V danej veci nebolo potrebné žalovanému navrhnúť žiadne opatrenia, ktoré by mala v danej veci vykonať. Ďalej najvyšší správny súd odkazuje na závery plynúce z rozsudku správneho súdu, s ktorými sa stotožňuje bez potreby ich bližšej analýzy. 32. Správny súd totiž v odôvodnení rozhodnutia jasne a zrozumiteľne dal odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s prejednávanou vecou. Zároveň platí, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 33. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa zamietol. 34. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal ( v spojení s ) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti ( v spojení s veta druhá ).

35. Žalobca v časti XV. kasačnej sťažnosti označenej ako Primerané finančné zadosťučinenie vyslovil presvedčenie, že ho Sociálna poisťovňa ukrátila na výške starobného dôchodku, preto nebol riadne hmotne zabezpečený tak, ako mu to garantuje SR. Tiež dôvodil tým, že kvalitné hodnotenie dôkazov sa ani raz neobjavilo v rozsudku správneho súdu, a preto odôvodnenie rozsudku považuje za nedostatočné. Kasačný súd tento návrh žalobcu podľa jeho obsahu vyhodnotil ako návrh na nemajetkovú ujmu, ktoré nie je správny súd vecne príslušný riešiť v správnom súdnictve. Z uvedeného dôvodu tento návrh žalobcu postúpil vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu v Trenčíne. 36. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.