Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1XEObd/12/2024

Identifikačné číslo spisu: 8804114978 Dátum vydania rozhodnutia: 15.07.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:8804114978.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej 1/ H. J., narodenej X. H. XXXX, bytom XXX XX X. XXX a povinnému 2/ H. J., narodenému XX. H. XXXX, bytom ulica A. G. XXA, XXX XX X., o vymoženie 716,99 eura s príslušenstvom, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. -59 z 13. augusta 2014, takto

rozhodol:

I. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

II. Dovolanie o d m i e t a .

III. Povinným 1/ a 2/ n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. -37 zo 16. januára 2013 exekúciu vedenú na základe notárskej zápisnice, ktorú bližšie špecifikoval v odôvodnení uznesenia, vyhlásil za neprípustnú a zároveň zastavil podľa v spojení s o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase rozhodovania súdu. O trovách exekúcie nerozhodol s tým, že o nich rozhodne osobitným rozhodnutím po právoplatnosti tohto uznesenia. Vychádzal zo zistenia, že na základe zmluvy o úvere, uzavretej dňa 12. novembra 2003, oprávnená poskytla povinnej J. J. (právnej predchodkyni povinných 1/ a 2/ - poznámka dovolacieho súdu) úver vo výške 12 000 Sk, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 9 600 Sk. Súčasťou predtlače zmluvy o úvere bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila tam uvedeného advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal záväzok zo zmluvy o úvere tak, aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom, pričom dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice. Na základe takto udeleného splnomocnenia Mgr. Kušnír uznal dlh povinnej

voči oprávnenej vo výške 25 623 Sk spolu s úrokom z omeškania 0,25 % denne zo sumy 21 600 Sk od 15. decembra 2003 do zaplatenia. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že Mgr. Kušnír týmto konaním (uznaním dlhu do notárskej zápisnice) konal v rozpore so zákonom a povinnosťami advokáta a tiež preukázateľne v rozpore so záujmami povinnej ako svojho klienta, pričom bez splnomocnenia, resp. nad jeho rámec určil povinnej lehotu na splnenie záväzku. Povinná tým, že splnomocnila tretiu osobu, aby v jej mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať, sa podľa názoru súdu vopred vzdala svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne až v budúcnosti. Okrem toho si povinná nemohla dobrovoľne vybrať svojho právneho zástupcu, pretože tento už bol určený v predtlači zmluvy o úvere, a teda bol vybraný oprávnenou, ktorá zjavne úzko spolupracuje s týmto advokátom. Prejav vôle povinnej bol obmedzený oprávnenou, ktorá ako silnejšia strana vopred naformulovala obsah zmluvy tak, aby povinná (pokiaľ chcela zmluvu o úvere uzatvoriť) musela prijať oprávnenou vopred vybraného právneho zástupcu na realizovanie rôznych právnych úkonov, pričom povinná nemala možnosť takto určeného zástupcu a ani rozsah jeho splnomocnenia zmeniť, keďže mohla zmluvu o úvere iba ako celok prijať alebo odmietnuť. Súd prvej inštancie považoval takéto plnomocenstvo za uzavreté bez slobodnej vôle povinnej a pre konflikt záujmov za absolútne neplatné v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Podľa názoru súdu je notárska zápisnica spísaná advokátskym koncipientom Mgr. Tomáša Kušníra neúčinná a nemôže byť podkladom exekúcie vedenej proti povinnej.

2. Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k. -59 z 13. augusta 2014 rozhodol tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Ďalším výrokom zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej aj „“ alebo „OSP“). Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že oprávnenou predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom (listinou o právnom úkone - uznaní dlhu povinnej), a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby. Zdôraznil, že pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, keď za povinnú uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovanej (povinnej). Vyplýva to zo skutočnosti, že oprávnená vopred určila Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinnej. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu, zverejnenému v Bulletine slovenskej advokácie č. , ktorým bol disciplinárne obvinený Mgr. Tomáš Kušnír uznaný za vinného z disciplinárneho previnenia podľa o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil zavineným porušením povinností advokáta v ust. , a cit. zákona. Keďže ustanovenie nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti ( ), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Právny úkon urobený zástupcom nespĺňajúcim podmienky upravené v ustanovení je v zmysle absolútne neplatný. Ak v prejednávanej veci advokát Mgr. Tomáš Kušnír, resp. jeho splnomocnený zástupca nedisponoval platným plnomocenstvom, nemohol v mene povinnej uznať dlh a vysloviť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Notárska zápisnica predložená oprávnenou nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

3. Uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom uviedla, že: 1. súdy oboch inštancií rozhodli nad rámec zverenej právomoci [ ], 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania [ ], 3. súdy opätovne konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo [ ], lebo vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená pri poverení súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, 4. súdy oboch inštancií oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom [ ] tým, že nezohľadnili jej námietky, konali bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec bola rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie, 5. konanie súdov je zaťažené inou vadou, majúcou za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci [ ] a 6. napadnuté rozhodnutia sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci [ ]. Oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“) žiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby bolo dovolacie konanie prerušené podľa a Súdnemu dvoru Európskej únie boli predložené prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Oprávnená súčasne navrhla odložiť vykonateľnosť dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, argumentujúc tým, že napadnuté rozhodnutie vykazuje tak závažné právne nedostatky, že jeho výkon v prostredí právneho štátu je vylúčený.

4. Zo spisu vyplýva, že dovolanie oprávnenej bolo podané 13. októbra 2014. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (ďalej aj „“ alebo „CSP“), ktorý v ustanovení zrušil v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované ( ). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo ( ). S účinnosťou od 1. júla 2016 bol tiež novelizovaný Exekučný poriadok ( o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím , a a o zmene a doplnení niektorých zákonov), keď za boli vložené nové a , ktoré upravujú použitie ustanovení v exekučnom konaní. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . Podľa Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného dovolacieho konania (ďalej aj „Najvyšší súd SR“ alebo „dovolací súd“), ktoré sa začalo do 30. júna 2016 ( ), po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka exekučného konania, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), a v mene ktorej koná poverená zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa [ ], najskôr skúmal, či je dôvodný návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania podľa .

6. V zmysle návrhu oprávnenej mal dovolací súd predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na rozhodnutie prejudiciálne otázky nasledovného znenia: Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni reálnej vymožiteľnosti existujúcej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

7. Svoj návrh na prerušenie dovolacieho konania oprávnená odôvodnila tým, že Súdnemu dvoru Európskej únie by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie, týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv, komplexne tak, aby účastníci konania boli zbavení právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácie vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky.

8. Obligatórne prerušenie konania na účely podania prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie upravuje aj , a to v ustanovení , podľa ktorého súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, t. j. podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný

Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva). Podľa je toto ustanovenie možné primerane aplikovať aj v dovolacom konaní.

9. K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už Najvyšší súd SR vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad je možné uviesť uznesenia z 22. augusta 2013 sp. zn. , z 21. augusta 2013 sp. zn. , z 26. júla 2013 sp. zn. , z 9. júla 2013 sp. zn. a z 3. júla 2013 sp. zn. , na ktoré dovolací súd v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania zamietol.

10. Ďalej dovolací súd bez nariadenia pojednávania ( časť vety pred bodkočiarkou) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom.

11. Vzhľadom na prechodné ustanovenie , podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd prípustnosť dovolania oprávnenej posudzoval v zmysle ustanovení a nasl. v znení účinnom do 31. decembra 2014, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď oprávnená toto dovolanie podala. S prihliadnutím na dátum podania dovolania (13. októbra 2014) dovolací súd pri skúmaní prípustnosti dovolania oprávnenej neaplikoval ustanovenia novely uskutočnenej , ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2015, konkrétne ustanovenie , podľa ktorého dovolanie podľa nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku. Dovolací súd napriek absencii prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015, v zmysle ktorého by právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti predmetnej novely, mali ostať zachované, považoval tento svoj postup za súladný s ochranou legitímnych očakávaní dovolateľky (ako súčasti práva na spravodlivý proces), že spôsob prejednania jej dovolania sa bude riadiť právnou úpravou platnou v čase začatia dovolacieho konania.

12. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na Najvyššom súde SR pod sp. zn. , , , a . Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje, poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza ( ).

13. Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád tvrdených dovolateľkou [, , , ] a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v , pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z , dovolací súd podľa odmietol dovolanie oprávnenej ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

14. Keďže dovolací súd zamietol návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania a odmietol dovolanie oprávnenej ako neprípustné, je neopodstatnený tiež návrh oprávnenej na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia podľa a dovolací súd nie je povinný o ňom rozhodnúť osobitným výrokom (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2016, sp. zn. ).

15. Povinným 1/ a 2/ (ďalej len „povinní“) ako úspešným účastníkom dovolacieho konania vznikol voči oprávnenej nárok na náhradu trov dovolacieho konania ( v spojení s ). Keďže však podľa obsahu spisu povinným v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, dovolací súd v súlade s článkom 17 Základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, povinným náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj R 72/2018).

16. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.